Ako kazateľ modlitebnú skupinku rozložil

[asdf]

Ide o skutočný príbeh s nášho zboru.
Kazateľ bol na našom zbore už niekoľko rokov. Hoci mal ideu založenia jednej alebo viac malých skupiniek, nedarilo sa mu to. Raz nás však navštívil kazateľ z vedľajšieho okrsku. Mal asi hodinový príhovor, v rámci ktorého predstavil víziu stretávania sa veriacich, ktorí majú záujem modliť sa za svojich priateľov a známych. Ich mená mali byť zapísané v tzv. modlitebnom denníku, ktorý mal dostať každý účastník skupinky.
Po jeho výzve zapojiť sa do tohto spôsobu evanjelizácie sa nadšene prihlásilo 12 ľudí, medzi nimi aj náš kazateľ. Každý dostal denník a podpísal sa doň.
Všetko začalo podľa plánu, stretnutia sa pravidelne konali. Účastníci si do svojich denníčkov pozapisovali mená ľudí, za ktorých sa chceli modliť. Na stretnutiach sa hovorilo o tom, či a ako sa s nimi počas týždňa stretli, o čom hovorili, prípadne čo im ponúkli a podobne. Najpasívnejším členom skupinky bol prekvapivo kazateľ. Keď prišiel na neho rad, aby povedal niečo o svojom prežití týždňa, tak väčšinou len skonštatoval, že nikoho nestretol. Bolo to trochu divné, ale keďže je známy ako nekomunikatívny a uzavretý človek, dalo sa to akceptovať.
Avšak po niekoľkých stretnutiach začal kazateľ spájať stretnutie denníčkarov s inými stretnutiami vo zbore, ktoré mali odlišnú náplň. A tak sa niekoľkokrát stalo, že vo vyhradenom čase sa vôbec nedostalo k tomu, k čomu ľudia s denníčkami prišli. (Vlastne by to ani nebolo vhodné, lebo keďže išlo o akési kombinované stretnutie, boli tam aj ľudia, ktorí sa do denníčkov neprihlásili, a ich účasť by pôsobila rušivo na inak dôvernú atmosféru stretnutí denníčkárov.)
Po otázke, prečo sa to robí takto a prečo sa denníčkari nestretávajú samostatne ako predtým, kazateľ povedal, že takto to nemá perspektívu a že to chce posunúť niekde ďalej.
Od toho času sa denníčkári už viac nestretli. A kazateľ odvtedy ani raz nenavrhol, aby sa opäť zišli a pokračovali (vlastne to nerobil ani predtým, fungovalo to skôr z nadšenia členov). Očividne bol spokojný, že táto činnosť skončila. Po určitom čase sa pokúsil iniciovať modlitebné stretávanie s inou náplňou, ale záujem bol veľmi slabý, väčšina z tých 12-tich nadšených denníčkárov sa nezapojila.
Nevieme, prečo sa tak správal. Či závidel kolegovi kazateľovi, že za hodinu dokázal niečo, čo on nedokázal za roky, alebo to bola len jeho lenivosť. Je však isté, že iniciatíva a nadšenie ľudí v našom zbore dostali týmto dosť silný úder, z ktorého sa možno ani celkom nezotavili, hoci už prešiel určitý čas. Zborový život je na najnižšej úrovni za posledných 20 rokov, prakticky neprebiehajú žiadne významnejšie mimosobotné aktivity. Jedným z dôsledkov tohto útlmu je aj to, že hoci máme viac než 60 členov, pri posledných voľbách nebol zvolený žiadny vedúci zboru (!). Nik o túto funkciu nemal záujem. To sa v histórii zboru ešte nestalo, ani keď nás bolo oveľa menej.
Možno za tento stav môžu aj iné vplyvy, ale kazateľ k tomu zrejme (stále) prispieva výraznou mierou. Jeho pasivita a nezáujem sa preniesli na celý zbor. Je otázne, aký kazateľ by musel prísť, aby nás opäť pozdvihol a oživil.
Dúfam, že vo vašom zbore ste na tom lepšie.

[Rajon]

Ide o skutočný príbeh s nášho zboru.
...
Dúfam, že vo vašom zbore ste na tom lepšie.

A to sa 12 ľudí, ktorých to bavilo, videli v tom zmysel a požehnanie, nedokáže stretnúť aj bez kazateľa? Ak nie, tak bude problém aj niekde inde ako iba v kazateľovi.

Nehľadiac na možný jednostranný pohľad na tento príbeh, čo nechcem teraz riešiť, vplyv vedúcich osobností je dôležitý, ale členovia zborov, hlavne pokiaľ sú nimi už viac rokov, by nemali predsa byť iba malými deťmi čakajúcimi, kým ich niekto povedie za ruku.

[kiko@]

Suhlasím s Rajonom, že ľudia by mali byť schopní sa zísť aj bez kazateľa. Asi by to tak aj fungovalo, keby žiadneho nemali a vedeli by, že je to na nich. Ale keď ho majú, je prirodzené, že od neho čakajú podporu a vedenie, veď nato tam je.
A zase robiť niečo proti kazateľovi (čo by v tomto prípade tak bolo, ak je príbeh aspoň z časti pravdivý), na to zas nemá každý člen dosť energie a odvahy, to už poznám z vlastnej skúsenosti.

[mbb]

Suhlasím s Rajonom, že ľudia by mali byť schopní sa zísť aj bez kazateľa. Asi by to tak aj fungovalo, keby žiadneho nemali a vedeli by, že je to na nich. Ale keď ho majú, je prirodzené, že od neho čakajú podporu a vedenie, veď nato tam je.
A zase robiť niečo proti kazateľovi (čo by v tomto prípade tak bolo, ak je príbeh aspoň z časti pravdivý), na to zas nemá každý člen dosť energie a odvahy, to už poznám z vlastnej skúsenosti.

prečo proti kazateľovi? my sa stretávame aj bez iniciatívy kazateľa, a pochybujem, žeby niektorý kazateľ odsúdil modlitebné stretnutia. A je samozrejmosťou, že ak sa ľudia chcú modliť za ľudí nemajú čakať na nejaký podnet. To len malým deťom musíme predsa hovoriť, čo majú robiť ale dospelí a skúsení kresťania to hádam nepotrebujú či?....

[ReFresh]

Nebolo to náhodou vo Zvolene? Pokiaľ viem, tam sú bez vedúceho zboru ...