A ČO S TÝM?

Často sa pri teologických diskusiách rieši otázka, či desať Božích prikázaní platí alebo neplatí. Myslím si, že to je zle položená otázka, alebo skôr zbytočná otázka. Myslím si totiž, že odpoveď na ňu, nech už je kladná či záporná, nemá žiadny vplyv na život obráteného človeka – kresťana.
Desatoro kladie na človeka určité požiadavky – nezabiješ, nezosmilníš, neukradneš, nepovieš falošné svedectvo ... To je jasne napísané v Mojžišovom zákone. Z formulácie týchto prikázaní je zrejmé, že ide o užitočné základné pravidlá, ktoré majú zabrániť najhoršiemu (vražde, smilstvu, krádeži ... ) a majú zabezpečiť, aby život ľudí bol ochránený a vzájomné spolužitie aby bolo únosné.

To však nie je všetko, čo vieme o Božích požiadavkách na človeka. V Novom zákone je latka morálky nastavená neporovnateľne vyššie. Začal tak učiť už Ježiš, keď v kázni na hore povedal, že nestačí iba nezabiť, ale že aj hnevať sa je zlé. Nestačí nescudzoložiť, ale aj uvažovať o tom je zlé. V tomto trende vysokých nárokov pokračoval ďalej, učil, že najdôležitejšie prikázanie je milovať, nazval to dokonca novým prikázaním. Poukazoval na potrebu úprimnosti a čestnosti pred formalizmom, na potrebu pomoci blížnemu a pod. Očividne sa zameral na vzťahy, ukazoval ich nesmiernu dôležitosť a nevyhnutnosť pre život človeka.

Jeho nasledovníci túto myšlienkovú líniu udržiavali a ešte podrobnejšie ju rozpracovali. Snáď v každom novozákonnom liste nájdeme veľkú časť venovanú tomu, ako majú ľudia žiť. Pisatelia opakovane používajú výrazy ako láska, milosrdenstvo, trpezlivosť, pokora, miernosť, sebaovládanie, zhovievavosť, dobrotivosť, súcit a tak ďalej. To všetko sa od človeka očakáva ako odpoveď na Božie nezaslúžené odpustenie hriechov a spasenie z milosti, ktoré sa ponúka úplne zadarmo každému človeku.
Uvedomujeme si, že takéto vlastnosti môže naozaj dosiahnuť len skutočne pokorný a plne Bohu odovzdaný človek, ktorému Boh dáva svojho Ducha, aby ho viedol. Zrejme sami takí ešte nie sme, ale aspoň si to vieme predstaviť a túžime po tom byť takými - modlíme sa o to, aby Boh zmenil naše srdce, zbavil nás sebectva a pýchy a dal nám lásku k ľuďom i k nemu.
A skúste si predstaviť, že už takí ste, alebo si predstavte niekoho zo svojho okolia, kto sa tomu približuje. Alebo si predstavte Ježiša, alebo možno apoštola Pavla. A teraz si predstavte, že niekto takému človeku povie: Ale nesmieš vraždiť, alebo smilniť!
Vidíte a cítite tú nezmyselnosť takéhoto zákazu pre toho človeka? Môže človek s láskyplným vzťahom k iným ľuďom vôbec riešiť, či prikázanie nezabiješ platí alebo neplatí? Je to pre neho úplne nepodstatné a vôbec ho to nezaujíma. On predsa nechce nikoho zabíjať. On má tak rád blížneho, že by možno dal za neho aj svoj život, a je mu jedno, či platí alebo neplatí spomínané prikázanie.
Tento výrazný posun v nárokoch na ľudské správanie bol predpovedaný v Starom zákone. Veď aj prikázanie milovať svojho blížneho je zapísané v Mojžišovom zákone, i keď nebolo zaradené v desatore. Až Ježiš ho povýšil nad desatoro, keď ho označil za jedno z dvoch najdôležitejších prikázaní (hoci by sme čakali, že zacituje niektoré z desatora).

Desatoro nám imponuje asi aj tým, že bolo napísané na kamenné dosky, a ostatné príkazy len na pergamen. Myslíme si, že kameň má symbolizovať večnú platnosť. Ale sám Boh cez proroka Jeremiáša hovorí, že príde doba, kedy bude treba kameň nahradiť iným materiálom, na ktorý napíše svoj zákon. A hneď aj hovorí, aký materiál to bude - mäsité živé ľudské srdce. To je ten materiál, ktorý bude použitý pre zjavenie Božej vôle v období novej zmluvy, ktorá bude platiť večne. Takže nie zákon na kameni mal pretrvať naveky, ale až zákon zapísaný v obrátenom, kajúcnom a pokorenom srdci. A ako znie ten zákon zapísaný v srdci? Znie tak isto ako zákon na kameni? Nie. Už sme si povedali, aké nároky kladie nová zmluva na tých, ktorých pozýva k novému životu. Je to zákon lásky, zákon sebaobetovania sa pre druhých, presne taký ako to Ježiš a jeho nasledovníci ukázali na vlastných životoch. Je to Boží zákon pre tých, čo ho milujú a chcú ho nasledovať.

Znovu sa pýtam, aký zmysel má debata o prikázaniach desatora pre tých, ktorým sám Boh zapísal svoj zákon lásky do ich sŕdc? Je im to jedno. Aj keby im niekto dokázal z Biblie, že už neplatí zákaz vraždiť alebo smilniť alebo kradnúť, ich by to ani nezaujímalo. Oni totiž uvažujú v úplne iných intenciách – rozmýšľajú ako pomôcť strápeným, ako potešiť smútiacich, ako pomôcť núdznym, ako vychádzať priateľsky aj s nepriateľmi ... to všetko a ešte oveľa viac nás učil Ježiš. Ak by ste im hovorili o svojom probléme platnosti či neplatnosti desatora, nechápali by to. Iba by ste ukázali, čo je vo vašom srdci a o akých zbytočnostiach uvažujete. To totiž nie je téma pre obráteného človeka. A to je dôvod, prečo to v Biblii nik nerieši, ani Ježiš, ani apoštoli. Lebo to je jedno.
Moja rada: Vyriešte si to ako chcete (platí alebo neplatí, môžete si vybrať), nikomu to radšej ani nevravte, ale hlavne žite podľa Ježišovho učenia! To je to dôležité v živote, nie to, či platí desatoro.

Predpokladám, že je to pochopiteľné, ale dovolím si uviesť príklad.
Predstavte si, že vaše dieťa začne chodiť do školy a vy mu dáte základné pravidlo – hlavne neprepadni zo žiadneho predmetu. Je to dobré pravidlo, ak chcete, aby aspoň normálne skončilo povinnú dochádzku. Po čase ale začnete mať na neho vyššie požiadavky a poviete mu, že by ste chceli, aby patrilo medzi najlepších žiakov v triede a malo pokiaľ možno jednotky so všetkých predmetov. A predpokladajme, že sa mu to darí, je fakt dobrým žiakom a má radosť so svojich úspechov. Uvedomuje si, že štúdium je výborná investícia do jeho vlastnej budúcnosti.
Otázka znie: Platí vaše staré základné pravidlo o neprepadnutí alebo nie?
Asi by sa dalo o tom špekulovať a filozofovať a argumentovať za aj proti, ale na správanie a študijné nadšenie toho dieťaťa to nebude mať žiadny vplyv. Ono samo tú otázku riešiť nebude, a ani ho to nenapadne. Má predsa niečo oveľa viac, vlastné presvedčenie o užitočnosti a prínose poctivého učenia, založené na vlastnej skúsenosti.
Ak by ste mu aj povedali, že to prikázanie už neplatí, asi by sa strašne divilo, čo za hlúposti mu to hovoríte. A ak by ste mu povedali, že stále platí, tak by sa divilo rovnako. Má proste niečo viac, niečo oveľa lepšie, a má to od vás! Vy ste ho viedli k výborným študijným výsledkom a podarilo sa vám to, vaše dieťa to pochopilo. Nebudete ho predsa sami teraz miasť nejakými spiatočníckymi myšlienkami, ale zo všetkých síl sa mu budete snažiť pomáhať a podporovať ho v jeho úsilí. Máte ho predsa radi a želáte mu len to najlepšie.
Toľko príklad.

Otázky na zamyslenie:
Prečo my stále riešime starý zákon napísaný na kameni? Čo nám to hovorí o tom, kde sa so svojím myslením nachádzame? Čo nám to hovorí o tom, ako rozumieme Ježišovmu učeniu a učeniu celého Nového zákona?

V súvislosti s desatorom ma zaujíma téza o večnej platnosti desatora. V knihe „Adventisti sd veria“ (časť 18. Boží zákon) sa na podporu tohto názoru používa niekoľko dosť slabých argumentov.
Hneď na začiatku sa povie, že „Desatoro je výrazom Božieho charakteru“. Je to dosť závažné tvrdenie – hlavne, ak si uvedomíme našu neschopnosť pochopiť Boha – tak som čakal, že toto autori neskôr vysvetlia. Ale to sa tam nedeje, toto tvrdenie sa ďalej používa už len ako argument pre ďalšie nepodložené tvrdenia. Napr. v podsekcii „Večnosť zákona“ sa aj na základe toho jednoducho skonštatuje, že Desatoro je absolútne, nemenné, trvale platné.
Hneď na to sa tvrdí, že „Zákon existoval už dlhú dobu pred Sinajom“. Ako sa to zdôvodní? Chabou domnienkou, že „keby to tak nebolo, neexistoval by predtým hriech“. A hneď na to sa píše, že „ Lucifer a jeho anjeli sú dôkazom, že zákon exitoval už pred stvorením zeme“.
Ďalej sa píše, že „keď Boh stvoril Adama a Evu, vložil do ich mysle mravné zásady zákona." S týmto sa dá súhlasiť, ak si pod tým predstavíme, že Boh dal do sŕdc ľudí povedomie o tom, čo je správne a čo nie. Ale vôbec to nemuselo mať formu desiatich prikázaní. Takto sa dobre dá predstaviť si aj „zákon“ platný v nebi pre anjelov.
Veľkým problémom tejto časti knihy je aj účelové zamieňanie výrazov "zákon" a "desatoro", podľa toho, ako to autorom vyhovuje.

Neviem, prečo je nutné tvrdiť, že anjeli od vekov boli oboznámení s desatorom, tak ako bolo dané na Sinaji. Načo by im bolo prikázanie o cudzoložstve, keď zrejme tam neexistujú sexuálne vzťahy, alebo zákaz kradnutia, veď nik nepredpokladá, že anjeli vlastnia nejaké majetky. A ak by aj vlastnili, určite tým majetkom nie sú otroci, osly, ženy, ako je to vymenované v desatore. Alebo zákaz iných bohov, ... nebol som síce nikdy v nebi, ale myslím, že desatoro by im proste nič nehovorilo.

Celá časť o večnosti desatora je podávaná tak, že ak by toto nebolo každému známe, tak by mohol pokojne hrešiť. Myslím, že takýmto obmedzeným uvažovaním si robíme bláznov nie len z ľudí, ale aj so samotného Boha, ktorý podľa nás na udržanie poriadku vo vesmíre potrebuje akési desatoro, ktorého presná formulácia nám ani nie je známa.

Na podporu tejto domnelej večnej platnosti desatora autori uvádzajú vskutku demagogické, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, napr. že „Pri čítaní knihy Genesis poznávame, že desatoro bolo dobre známe už pred Sinajom“ a „Z tohto všeobecného chápania mravného zákona vyplýva, že Boh sa postaral o to, aby ľudia poznali desatoro.“
Prepáčte, ale kto sa podpíše pod takéto výroky, mal by vrátiť titul o teologickom vzdelaní. Teoreticky samozrejme existuje možnosť, že ľudia (alebo anjeli) mohli poznať desatoro už predtým, ale nie je o tom žiadna priama zmienka, takže táto pravdepodobnosť je dosť malá. Seriózny teológ by to mal takto podať, spolu s pripustením iných možností. Takéhoto korektného študijného prístupu sa ale v našich kruhoch zrejme nedočkáme.

2 Korintským 3,6-17
Zkuste si položit otázky: co je vytesané do kamene? co a mělo slávu? co vedlo ke smrti či k odsouzení? co pomíjí?

hlavní úsek veršů 7-11

Myslím, že získáte odpověď na otázku uvedenou v nadpisu.

Tomáš napísal:2 Korintským 3,6-17
Zkuste si položit otázky: co je vytesané do kamene? co a mělo slávu? co vedlo ke smrti či k odsouzení? co pomíjí?

Kladiem si otázku, prečo si tento text nevšimli tvorcovia našej vierouky ...
Ale to je to naše večné ALE:
"Spasení sme milosťou, ALE ... "
"Pre svoje spasenie nemôžeme nič urobiť, ALE ... "
"Kristus pre naše spasenie urobil všetko, ALE ... "
A všetci to len donekonečna dookola opakujú bez toho, že by nad tým rozmýšľali. Mi to pripadá ako učenie pre schizofrenikov.
Na jednej strane sa tešíme z toho, že sme spasení zadarmo, z milosti, a ďakujeme Bohu za to,
a na druhej strane sme zavalení pravidlami, ktorých dodržiavanie je podmienkou členstva (a to vytvára dojem, že aj spasenia) ...
Sa divím, koho vôbec môže také "evanjelium" osloviť ...

Polozme si otazku, preco sa z takej nadhernej zvesti o spaseni ako darom z milosti, stala v podani casd zlozita nauka, podmienena pravidlami, ktore ani nemaju podporu v Novej zmluve? A preco platenie desiatkov, od vsetkych clenov, vratane tych co su na hranici zivotneho minima? V Novej zmluve nie je jedina zmienka o nutnosti platit 10% z prijmov. Podobne ani zmienka o tom ze je nutne rozlisovat ciste a neciste. Preco sa zbytocne komplikuje zivot veriacim nezmyselnymi pravidlami a podstata evanjelia sa straca?

nemyslím si že sa to až tak komplikuje - problém vidím v tom, že veriacich nikto / tzn. ani rodina, škola už vôbec nie, smola že ani cirkevné prostredie/ nenaučil rozumieť duchu Písma, žiť s Pánom a slobode ktorú dáva náš Boh.

Ľudia manipulujú ľuďmi, pretože tak žili a myslia si že keď majú moc môžu to robiť aj naďalej. Ale to sa deje už na úrovni rodiny, zboru..... Ale to je tiež pravda, že tí druhí sa nemusia nechať ovládať silnejšími. Hriech nás všetkých neskutočne deformuje.

Ak niekto má veľmi malý príjem - biblické učenie je o tom, že spoločenstvo má pri takom jedincovi či rodine stáť.
Tzn. podporiť ho aby mohol žiť, prípadne mu dať prácu / viď cirkevné stavby či rekonštrukcie/ a stáť pri ňom. Ak to tak nie je, tak to spoločenstvo je choré.....

Co máte stále s tím "Desatero platí - neplatí" , požadavky . Je to smlouva a ta platí proto, že zárukou Je Bůh a současně je ta smlouva také zaslíbením.Žít s vědomím závislosti na Božím slibu a držet se HO "zuby nehty" a on tě přidrží a pak se ty necháváš vést jeho rukou ve svém denním životě. Bůh je smlouvou to nejsou ty kamenné desky, představil to na kříži. Tam je to pochopení. Tím nám může dojít, že "desatero" se v Kristu neruší, ale On naplňuje za nás smluvní požadavek. To je naše jediná naděje na záruku pro Boží Království . Slova ap. Pavla jsou velmi často zneužívána proti tomu co Bůh řekl/napsal a tím z něho z Boha dělají lháře.

ambassador napísal:Co máte stále s tím "Desatero platí - neplatí" , požadavky . Je to smlouva a ta platí proto, že zárukou Je Bůh a současně je ta smlouva také zaslíbením.Žít s vědomím závislosti na Božím slibu a držet se HO "zuby nehty" a on tě přidrží a pak se ty necháváš vést jeho rukou ve svém denním životě. Bůh je smlouvou to nejsou ty kamenné desky, představil to na kříži. Tam je to pochopení. Tím nám může dojít, že "desatero" se v Kristu neruší, ale On naplňuje za nás smluvní požadavek. To je naše jediná naděje na záruku pro Boží Království . Slova ap. Pavla jsou velmi často zneužívána proti tomu co Bůh řekl/napsal a tím z něho z Boha dělají lháře.

Mohl by jsi více rozepsat,jak v praxi dodržuješ "smluvní požadavek" desatera všech bodů?Nemyslím to zle.
Právě z onoho dodržování vznikají ve sborech CASD bolestivě úsměvné situace a to nemluvím o obcházení a kličkách"jak to zvládnout" v soukromých životech.
A proč je smluvní požadavek naše jediná naděje? Já v bibli čtu,že je to milost a jen a jen milost-zdarma.- spasení z milosti-né ze smluvního požadavku dodržování,které vede ke smrti.
O tom píše v celkovém kontextu ap.Pavel

Vezmi libovolného adventistu, a odeber mu Desatero! Co zbyde?

NIC

Host napísal:Vezmi libovolného adventistu, a odeber mu Desatero! Co zbyde?

NIC

človek, ktorý neuctieva jediného živého Boha
človek, ktorý uctieva rôzne predmety, obrazy a pod. ako bohov
človek, ktorý v sobotu neprežíva pokoj v spoločenstve so spoluveriacimi a Bohom
človek, ktorý nemá v úcte svojich rodičov
človek, ktorý má viacero sexuálnych vzťahov mimo manželstva
človek, ktorý klame
človek, ktorý závidí a žiadosti po tom, čo majú iný
človek, ktorý vraždí, je násilnícky voči iným
atď.

Ale to je vlastne každý človek, bez "desatora" v srdci.

Horšie však je, že nám ani to desatoro nikto nezobral a pritom sme často ako taký človek bez neho. (vrátane mňa) Samozrejme niektoré veci "len" v myšlienkach. Ale vďaka za milosť Pána Ježiša.