Sobota a manna

[Standos]

Prvá biblická zmienka o tom, že Boh prikazuje zachovávať sobotu, je zaznamenaná v 1 Moj. 16. kapitole v príbehu o padaní manny. (Niektorí si možno myslia, že prvý príkaz pre svätenie soboty bol daný už pri stvorení, ale nie je to tak – pozrite článok Ustanovenie soboty v raji http://acos.tym.sk/clanky-f9/ustanoveni ... i-t44.html)

Keďže manna začala padať ešte pred tým, ako bol zo Sinaja vyhlásený zákon vrátane prikázania o sobote, vzniká tak dojem, že prikázanie o sobote bolo známe už skôr, a preto sa jeho dodržiavanie oprávnene vyžadovalo už pri manne.
Zdá sa to hlavne z toho, že po tom, ako niektorí vyšli zbierať mannu aj v sobotu, Boh ich za to karhá slovami (verš 28):
Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony?

Treba si ale všimnúť, že tesne predtým, ako začala padať manna, Boh dal ľudu jasné a úplné informácie o tom, čo sa bude diať a ako sa majú správať.

Vo štvrtom verši Boh oznamuje Mojžišovi, že pre ľud zabezpečí chlieb z neba, a hneď v piatom verši dáva pokyn nazbierať v piatok dvakrát viac:
Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.

Následne sa ľud (verš 23.) priamo dozvedá, že „zajtra“ je sobota, deň odpočinku:
Ten im povedal: Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sviatočný odpočinok, deň sobotného odpočinku zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána.

Mojžiš ich aj upozornil, že v sobotu manna padať nebude:
(25) Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov deň sobotného odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič. (26) Šesť dní budete zbierať, siedmy deň je však deň sobotného odpočinku, v ten deň nič nenájdete.

Niektorí však neposlúchli a aj tak vyšli v sobotu zbierať. A až vtedy im Boh vyčíta ich neposlušnosť (už spomenutý verš 28.):
Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony?

Nemôžeme teda predpokladať, že o sobotnom prikázaní museli Izraelci vedieť už od svojich predkov; aj keby o tom nikdy predtým nepočuli, tak pred tým karhaním (vo verši 28.) sa sobota spomína niekoľkokrát. Je teda pravdepodobné, že kritika vo verši 28. sa týka neposlušnosti voči príkazom uvedeným vo veršoch 5., 23., 25. a 26.

Faktom však je, že tá kritika nezmieňuje konkrétne sobotu (napr. že „neposlúchate môj príkaz o sobote“), ale uvedený je oveľa všeobecnejší a širší výraz „moje príkazy a zákony“.

Tu by bolo dobre si uvedomiť, že tento text nebol zrejme písaný priebežne po každom prežitom dni, ale až po dlhej dobe, keď sa už všetko udialo, a keď Mojžiš už mal v hlave všetky súvislosti. Jasne to vidieť z ďalších veršov spomínanej 16. kapitoly, kde nájdeme dve zaujímavé zmienky, ktoré sa nedajú vysvetliť iným spôsobom:

1. Zmienka o uložení vzorky manny do archy zmluvy (verš 32 – 34):
(32) Mojžiš povedal: Hospodin prikázal toto: Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta. (33) Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia. (34) Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.
V čase začiatku padania manny opísaného v tejto kapitole truhla zmluvy ešte neexistovala, takže tam Áron ešte nemohol nič uložiť. Toto uloženie sa muselo udiať až neskôr. Napriek tomu to Mojžiš zapisuje už na tomto mieste.

2. Zmienka o tom, ako dlho jedli Izraelci mannu (verš 35):
Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu.
Opäť, v tomto čase Mojžiš ešte nemohol vedieť, že budú putovať tak dlho (to sa rozhodlo až neskôr, keď odmietli zaujať krajinu), a ako dlho im bude padať manna. Napriek tomu túto informáciu Mojžiš zapisuje už na tomto mieste.

Ak sa teraz z tohto pohľadu pozrieme na text zaznamenaný vo verši 28., kde sa hovorí o „príkazoch a zákonoch“, môžeme to vidieť ako Mojžišovu formuláciu napísanú po tom, ako dal ľudu naozaj veľké množstvo Božích príkazov a zákonov, a tiež po tom, ako už bol svedkom ich opakovanej neposlušnosti.

Naše štúdium soboty v 2Moj 16. kapitole môžeme teda uzavrieť tým, ide naozaj o historicky prvý biblický príkaz svätiť sobotu, bez nadväznosti na nejaké predchádzajúce predpokladané vedomosti alebo informácie o tomto prikázaní.
Na základe biblického textu môžeme povedať, že:
1. Izraelci začali svätiť sobotu až od chvíle, keď začala padať manna, nie skôr.
2. Nie je dôvod sa domnievať, že ľudia už skôr (teda v období od stvorenia až po padanie manny) zachovávali sobotu.

Poznámka na záver:
V tejto 16. kapitole sa tiež dozvedáme, ako mali Izraelci sobotu prežívať:
(29) Pozrite, Hospodin vám dal deň sobotného odpočinku. Preto vám šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. Siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta. (30) Ľud teda siedmy deň odpočíval.
Každý mal zostať tam kde je, nevychádzať zo svojho miesta a tam odpočívať. Možno, ak už dnes dodržujeme prikázanie o sobote, mali by sme sa riadiť aj týmto príkazom a v sobotu ostávať doma. Potom by sme už nepotrebovali nedeľu, aby sme si oddýchli od namáhavej sobotnej zborovej bohoslužby ...