Sloboda

[Layman]

Rim 14, 2-3.6 Jeden verí, že môže jesť všetko, slabý však je zeleninu. Ten, kto je, nech neopovrhuje tým, kto neje ... Kto je, robí to na česť Pána, lebo ďakuje Bohu, a kto neje, robí to tiež na česť Pánovi, lebo aj on ďakuje Bohu.

Je možné, že v tomto texte Pavel nemyslí priamo na čisté/nečisté, tak ako to chápeme my. Ale rieši nejakú otázku súvisiacu s jedlom, ktorá nebola úplne banálna. Zrejme to bol určitý problém vo vtedajšej komunite, ktorej bol list adresovaný.
Pavel cítil potrebu sa k tomu vyjadriť, ale jeho postoj nebol taký, že by podporil názor jednej alebo druhej strany. V tejto otázke zaujal postoj úplnej slobody. Akoby povedal: Je jedno, či jete alebo nejete. To vôbec nie je dôležité. Ako tomu veríš, tak to rob.

Rim 14, 5-6 Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení. Kto zachováva určitý deň, zachováva ho pre Pána.

Je možné, že v tomto texte Pavel nemyslí na sobotu. Ale rieši nejakú otázku súvisiacu s dodržiavaním nejakého dňa, ktorá nebola úplne banálna. Zrejme to bol určitý problém vo vtedajšej komunite, ktorej bol list adresovaný. Pavel cítil potrebu sa k tomu vyjadriť, ale jeho postoj nebol taký, že by podporil názor jednej alebo druhej strany. V tejto otázke zaujal postoj úplnej slobody. Akoby povedal: Je jedno, či nejaký deň zachovávate, alebo nie. To vôbec nie je dôležité. Ako tomu veríš, tak to rob.


Nevieme presne, aké problémy s jedlom a dňami vlastne Pavel rieši. Jeho formulácie sú však dosť všeobecné, a tak je možné, že myslí na všetky otázky súvisiace s jedením a zachovávaním dní, ktoré by mohli vyvstať. Oblasť, kde sa pohyboval. bola dosť multikultúrna. Aj v rozvíjajúcom sa kresťanskom spoločenstve sa vyskytovali ľudia s rôznymi náboženskými zvykmi (vrátane židov, samozrejme), a tak nie je divné, že každý z nich zrejme preferoval svoje zvyklosti, kvôli čomu vznikali v cirkvi spory.
Pavel nemal snahu zjednocovať tie oblasti života kresťanov, ktoré považoval za okrajové, bez vplyvu na ich vzťah k Bohu. Z týchto textov vidieť, že za takéto považoval aj jedenie a zachovávanie dní.
Keby chcel, mohol by postaviť nejakú umelú myšlienkovú konštrukciu o tom, ako všetko vplýva na myseľ človeka a nakoniec aj na jeho spasenie. Alebo mohol v záujme jednoty vybrať najmenej problémový spôsob jedenia/zachovávania, a odporučiť ho všetkým ako správny. Neurobil to však. Riskoval síce, že nejakí extrémisti budú jeho tolerantný prístup chápať ako povolenie na praktizovanie a šírenie svojho názoru, ale sloboda človeka mala pre neho vyššiu hodnotu než zamedzenie výskytu sporov na nepodstatné témy.