A ČO S TÝM?

V našej cirkvi je pevne daný a ustálený priebeh slávenia pamiatky Večere Pánovej (VP) – skutočné umývanie nôh jeden druhému, následne symbolické podávanie chleba a vína, záverečné požehnanie.
Trochu som sa pozrel na to, čo o tom hovoria novozákonné záznamy.

Prvé tri evanjeliá hovoria o príprave a priebehu VP podrobne a veľmi podobným spôsobom.
Ide o tieto texty: Mat 26, 26-30; Mar 14, 22-25; Luk 22, 14-20
Tieto záznamy o VP v prvých troch evanjeliách majú mnoho spoločného:
- vo všetkých troch je spomenutá priama súvislosť so starozákonným sviatkom nekvasených chlebov a jedenia baránka
- všetky tri uvádzajú otázku učeníkov „kde chceš, aby sme ti pripravili“ a následné Ježišove pokyny ako a kde to majú pripraviť
- všetky hovoria o lámaní a podávaní chleba a slová Ježiša Toto je moje telo ...
- všetky hovoria o podávaní kalicha a slová Ježiša Toto je moja krv novej zmluvy ...
- všetky spomínajú následný presun na Olivový vrch.
- v žiadnom z nich nie je ani najmenšia zmienka o umývaní nôh
Slová „Toto robte na moju pamiatku“ zaznamenáva len Lukáš.

Naproti tomu Jánov záznam (13 kap.) Večere Pánovej (ak sa to vôbec dá tak nazvať, keďže sa tam vôbec nevečeria) je úplne odlišný.
- nehovorí vôbec nič o príprave a mieste večere
- nespomína sa lámanie a podávanie chleba učeníkom (len Judášovi)
- vôbec sa nepomína podávanie kalicha (vína)
- avšak, na rozdiel od predchádzajúcich troch evanjelií, veľká časť textu sa venuje len umývaniu nôh

Časové zaradenie úkonu umývania nôh u Jána je indikované len výrazom „vstal od večere“. Potom nasleduje podrobný popis toho, čo sa udialo, vrátane rozhovoru s Judášom a jeho odchodu. Dá sa teda predpokladať, že ku umývaniu nôh došlo až po podávaní chleba a vína, nie predtým, ako to praktizujeme v cirkvi.

Ján je teda jediný z evanjelistov, kto spomína umývanie nôh. V tej súvislosti tiež zaznamenáva Ježišovu požiadavku: „Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ Ján 13, 14.15

Dovolím si uvažovať o tom, či by Ježiš umyl učeníkom nohy aj kultúrne a časovo iných podmienkach, napr. v súčasnom svete, keď nosíme čisté ponožky a kvalitnú obuv. Večer máme (takmer) také isté čisté nohy ako keď sme ráno vstali. Naproti tomu v tej dobe chodili po prašných a blatistých cestách bosí alebo nosili obuv naboso. Umývanie nôh malo veľký praktický význam.

Uvažujem aj nad tým, čo mohol myslieť slovami „aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“
Mohol myslieť na to, ako to prebieha dnes, teda že si zbytočne umývame čisté nohy? Nevedeli by sme demonštrovanú ochotu poslúžiť si prejaviť niečím praktickým?
Veď keď Peter chcel, aby mu Ježiš umyl celé telo, Ježiš to odmietol slovami „Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať.“
Je dosť možné, že Ježiš ako človek si nemusel byť vedomý zmeny v odievaní , obúvaní a hygiene, ktorú prinesie (vtedy ešte) vzdialená budúcnosť, ale ak by sme aj od toho abstrahovali, je tu otázka: Dá sa predpokladať, že chcel, aby sa umývanie nôh stalo súčasťou pripomienkového obradu spolu s lámaním chleba a podávaním vína?

Následné novozákonné spisy (Skutky, 1Kor) viackrát spomínajú lámanie chleba a menej krát aj podávanie kalicha, ale ani raz sa nepíše o umývaní nôh.
Zdá sa, že to učeníci jednoducho nepraktizovali, pretože to nechápali ako súčasť ustanovenia pamiatky Večere.

Pavel píše veriacom do Korintu (1 Kor 11 kap.) detailné podrobnosti o tom ako má prebiehať Večera Pánova. Podáva to tak, ako to „od Pána prijal“ a ako im to aj „odovzdal“. Pavel nebol priamy účastník večere pred ukrižovaním, takže informácie o priebehu mu boli len sprostredkované, a on podľa tohto podania učil novovercov z pohanov, ako má táto slávnosť vyzerať. Cituje Ježiša vrátane jeho slov „Toto robte na moju pamiatku“, ale hovorí len o chlebe a kalichu. Vyzerá to tak, že on pokyny o umývaní nôh od Pána neprijal ...
V tej istej kapitole tiež opakovane kritizuje veriacich za zlozvyky pri Večeri Pánovej (nevhodné jedenie a pitie), ale ani pri tejto kritike sa umývanie nôh nespomína. (Že by táto časť prebiehala úplne vzorne a následne by sa zvrhlo len jedenie a pitie? Nepravdepodobné. Ak by aj prebiehala vzorne, mohol by ich za to aspoň pochváliť ...)

Záležitosť sa nejaví ako úplne jasná, dá sa o nej veľa špekulovať, ale ak by som sa mal rozhodnúť na základe biblických záznamov, vidím viac dôvodov k tomu, že umývanie nôh nemá byť súčasťou pamiatky poslednej večere nášho Pána.

Student_07 napsal:
"Dovolím si uvažovať o tom, či by Ježiš umyl učeníkom nohy aj kultúrne a časovo iných podmienkach, napr. v súčasnom svete, keď nosíme čisté ponožky a kvalitnú obuv."
Pokud mi to zdejší "klimatické" podmínky dovolí, tak to trochu odlehčím.
Možná by to udělal zase, aby nám dal najevo, že si nemáme umývat-vymývat hlavy navzájem. Vymývání hlavy není příklad pokory. Jak tu pokoru symbolicky dát najevo v našem prostředí to už je na diskuzi. Nebo lépe skutečně dávat najevo,nejen symbolicky.

Pokud má být Večeře Páně účastí na symbolech Ježíšova těla, tak nechápu doslovné lpění na umývání nohou, které v dnešní kultuře pozbývá významu. Je to opět ukázka, jak lze vytrhnout jeden z mnoha veršů a trvat na doslovistickém pojetí aplikace. Prohlásit v církevním řádu , že umývání nohou ustanovil Kristus, je stejné, jako trvat na tom, že P.V.P. má být vleže, večer, z misek a hlavně v prvním patře (Luk 22, 12).

Vzniká tak zbytečná výlučnost v dalším bodě učení, než by se hledal jiný, byť i symbolický prvek vyjadřující a odpovídající službě v dnešní době.
Na toto mnohokrát v našem prostředí upozornilo pár přemýšlejících členů.Nicméně jako vždy se to hodilo do autu.
Např. v Adventu v dobách, kdy byl ještě otevřenější názorům – např.: str.37, rok 2005

http://advent.advent-orion.cz/UserFiles ... v08_05.pdf
Je to klasická ukázka zakladatelů a pokračovatelů,kteří přistupují k textu stylem(jak říká D.Duda:"kak čitáju,tak panimáju ").

Ak je teda súčasťou VP umývanie nôh, mali by sme aj najprv jesť pečeného baránka, ako hovoria evanjeliá ...

Článok v Advente, na ktorý odkazuje Petr, hovorí o (nie veľmi pozitívnom) pohľade ženy na umývanie nôh. Napadá ma, že toto umývanie nôh prebehlo len v najužšom kruhu 12-tich učeníkov, medzi ktorými žiadne ženy neboli. Práve toto čisto mužské zloženie dvanástich bolo aj jedným zo silných argumentov proti ordinácii žien. Potom by bolo logické, že by sa z rovnakých dôvodov aj obradu umývania nôh zúčastňovali len muži.

Vzájomné umývanie nôh je jednou z vecí, pre ktoré sa ľuďom okolo zdáme divní. Ak to nie je až takou pevnou súčasťou evanjeliových správ, možno by stálo za to prehodnotiť tento zvyk. Je možné, že by to mohlo mať pozitívny vplyv na rozhodovanie ľudí o vstupe do cirkvi.

Petr napísal: Např. v Adventu v dobách, kdy byl ještě otevřenější názorům – např.: str.37, rok 2005

http://advent.advent-orion.cz/UserFiles ... v08_05.pdf

Som dlhoročná členka, ale keď som si prečítala uvedený Advent, musím priznať, že bol naozaj otvorenejší názorom - vnímam dnes naozaj odkolon od otvorenosti nielen v Advente.
Ďakujem Petr za túto spomienku.

Hosť napísal:

Petr napísal: Např. v Adventu v dobách, kdy byl ještě otevřenější názorům – např.: str.37, rok 2005

http://advent.advent-orion.cz/UserFiles ... v08_05.pdf

Som dlhoročná členka, ale keď som si prečítala uvedený Advent, musím priznať, že bol naozaj otvorenejší názorom - vnímam dnes naozaj odkolon od otvorenosti nielen v Advente.
Ďakujem Petr za túto spomienku.

Otevřenost je možná jen tehdy, když jsme otevření navzájem v konkrétním místním sborovém společenství. Z tohoto konkrétního společenství dostávají otázky a připomínky dál k řešení. Večeře Páně je symbol o němž je možné ve sborové rodině tam "doma" vést smysluplné diskuze. Je to však bolestivější cesta ke změnám.

Úprava evanjelia pre niektoré zbory ASD by znela

Potom nakrájal chlieb na malé rovnomerné kocôčky a dával a potom ponalieval do štamperlíkov šťavičku a zapíjali kocôčky chleba.

ambassador napísal: ↑05 Mar 2016, 05:46 Pokud mi to zdejší "klimatické" podmínky dovolí, tak to trochu odlehčím. Možná by to udělal zase, aby nám dal najevo, že si nemáme umývat-vymývat hlavy navzájem. Vymývání hlavy není příklad pokory.

Pokud ti něco nepasuje tak to shodíš.