Kazatelia – ekonomickí zajatci cirkvi?
Napísané: 02 Aug 2016, 12:08
Cirkev poskytuje kazateľom od začiatku nadštandardné sociálne a ekonomické zabezpečenie pre rôzne životné situácie. Asi ako v žiadnom inom zamestnaní hneď pri nástupe dostanete kazateľský byt, ktorý sa síce pri sťahovaní mení, avšak záruka bývania trvá nielen do dôchodku, ale až do smrti, a to i pre vdovu po kazateľovi.
Plat sa odvíja od priemerného príjmu a pohybuje sa asi na jeho úrovni. V nemoci (i dlhodobej a vážnej) a iných nečakaných udalostiach je o kazateľa a jeho rodinu dobre postarané.
Kazateľ môže dostať množstvo príspevkov (náhrada cestovného automobilom, na telefonovanie, príspevky na zakúpenie kníh, na náklady na pohreb, na príspevky na ozdravné pobyty a liečenia, príspevky pri životných jubileách, pri odchode do dôchodku, príspevky na rekreáciu detí, príspevok na poistenie - dôchodkové, životné, príspevok na bývanie, na sťahovanie, na štúdium, ...) okrem toho napr. bezúročné pôžičky na rôzne účely, ...
Ak k tomu pripočítame možnosť zariadiť si denný čas tak, aby si človek stihol vybaviť všetko, čo potrebuje, vrátane súkromných záležitostí, vyzerá to ako takmer ideálna práca. (Mnohí kazatelia sa starajú dopoludnia o deti a o domácnosť, kým je manželka v práci.) O niečom takom nemôže priemerný zamestnanec ani len snívať.
Ale čo za to? Prečo je cirkev voči svojim zamestnancom taká štedrá?
To, čo sa od každého kazateľa vyžaduje, je oddanosť cirkvi a jej učeniu. Kazateľ je povinný pred členmi a inými ľuďmi obhajovať vieroučné body, i keď s nimi nie je celkom stotožnený. V prípade, že by spochybnil niektoré body učenia, prípadne s nimi otvorene nesúhlasil, vystavuje sa možnosti sankciám zo strany vedenia cirkvi.
A tou najhoršou ( i keď pochopiteľnou) sankciou je rozviazanie zamestnaneckého pomeru, t.j. strata kazateľského poverenia. A s tým aj strata všetkých vyššie uvedených istôt a výhod.
Pre každého zamestnanca je prepustenie práce (bez ohľadu na dôvod) závažnou udalosťou. Ale ak ste napr. vyučený / vyštudovaný strojár, poľnohospodár, ekonóm, predavač a podobne, a vo svojom obore máte aj nejakú prax, stále sa môžete uchádzať o prácu o firme s podobným zameraním a je reálna šanca, že sa znovu zamestnáte.
Ale aký „výučný list“ majú v rukách naši kazatelia? Poväčšinou len ten zo semináru v Sázave. Avšak ten je pre akékoľvek iné zamestnanie absolútne nepoužiteľný. Každý kazateľ má síce nejakú strednú školu (niektorí dokonca bez maturity), ale po rokoch práce pre cirkev už nemá zmysel použiť to ako referenciu pre nejakú prácu.
A teraz si predstavte situáciu, že taký kazateľ si jedného dňa uvedomí, že to, čo má iných učiť, o čom má kázať, nie je až tak celkom pravda, že niektoré vieroučné veci môžu byť aj inak, než ako ich učí naša cirkev ...
V tom prípade má len dve možnosti – byť čestný a dať výpoveď, alebo naďalej, v záujme zachovania svojho životného štandardu, „držať hubu a krok“.
Ako by ste sa na mieste takého kazateľa rozhodli vy?
Ak by ste chceli byť „čestný“ a cirkev opustiť, prakticky zo dňa na deň by ste prišli o bývanie a o príjem. Ak vaša manželka nezarába za dvoch, a máte deti, tak je to asi nepredstaviteľná voľba.
Cirkev to urobila chytrácky. Poistila sa proti odchodu svojich kazateľov. Ich lojalitu si kupuje z peňazí radových členov (v rozpore s praxou novozákonnej cirkvi). Celoživotne im poskytuje rad naozaj nadštandardných výhod, ktoré ale súčasne fungujú ako veľmi účinná poistka proti prípadnej neposlušnosti.
Rozprával som sa z viacerými kazateľmi, ktorí v osobnom rozhovore vyjadrili svoj nesúhlas s učením a postojom cirkvi v niektorých bodoch a témach. Avšak si nemôžu dovoliť povedať to verejne. Priznám sa, nechcel by som byť v ich koži. Ako radový člen môžete diskutovať o tom, čo ste pochopili pri svojom štúdiu Biblie a klásť aj menej príjemné otázky. Aj keď ani to nie je vždy ľahké. V takých prípadoch aj nad vami visí Damoklov meč Cirkevného poriadku. Ale čo prípadne stratí radový člen vylúčením z cirkvi? Ani prácu, ani bývanie (a určite nie ani spasenie). Ale kazateľ? Ten môže ľahko skončiť pod mostom, aj s celou rodinou.
Je to na nich, netrúfal by som si im radiť. Či poslúchnuť hlas svojho svedomia a cti a ohroziť existenciu celej svojej rodiny, alebo to svedomie nejako „učičíkať“ a hľadať vo svojej práci aspoň nejaké pozitíva ...
Ale už viem, že ich prípadné ohnivé a presvedčivé reči počas kázní a prednášok netreba vždy brať až tak vážne. Je možné, že nie sú až tak presvedčení o tom, čo hovoria. Je možné, že si len robia svoju prácu, ktorá im zabezpečuje dobrú životnú úroveň, a svoje skutočné názory radšej nezverejňujú. Pretože, kam by potom šli ...
Plat sa odvíja od priemerného príjmu a pohybuje sa asi na jeho úrovni. V nemoci (i dlhodobej a vážnej) a iných nečakaných udalostiach je o kazateľa a jeho rodinu dobre postarané.
Kazateľ môže dostať množstvo príspevkov (náhrada cestovného automobilom, na telefonovanie, príspevky na zakúpenie kníh, na náklady na pohreb, na príspevky na ozdravné pobyty a liečenia, príspevky pri životných jubileách, pri odchode do dôchodku, príspevky na rekreáciu detí, príspevok na poistenie - dôchodkové, životné, príspevok na bývanie, na sťahovanie, na štúdium, ...) okrem toho napr. bezúročné pôžičky na rôzne účely, ...
Ak k tomu pripočítame možnosť zariadiť si denný čas tak, aby si človek stihol vybaviť všetko, čo potrebuje, vrátane súkromných záležitostí, vyzerá to ako takmer ideálna práca. (Mnohí kazatelia sa starajú dopoludnia o deti a o domácnosť, kým je manželka v práci.) O niečom takom nemôže priemerný zamestnanec ani len snívať.
Ale čo za to? Prečo je cirkev voči svojim zamestnancom taká štedrá?
To, čo sa od každého kazateľa vyžaduje, je oddanosť cirkvi a jej učeniu. Kazateľ je povinný pred členmi a inými ľuďmi obhajovať vieroučné body, i keď s nimi nie je celkom stotožnený. V prípade, že by spochybnil niektoré body učenia, prípadne s nimi otvorene nesúhlasil, vystavuje sa možnosti sankciám zo strany vedenia cirkvi.
A tou najhoršou ( i keď pochopiteľnou) sankciou je rozviazanie zamestnaneckého pomeru, t.j. strata kazateľského poverenia. A s tým aj strata všetkých vyššie uvedených istôt a výhod.
Pre každého zamestnanca je prepustenie práce (bez ohľadu na dôvod) závažnou udalosťou. Ale ak ste napr. vyučený / vyštudovaný strojár, poľnohospodár, ekonóm, predavač a podobne, a vo svojom obore máte aj nejakú prax, stále sa môžete uchádzať o prácu o firme s podobným zameraním a je reálna šanca, že sa znovu zamestnáte.
Ale aký „výučný list“ majú v rukách naši kazatelia? Poväčšinou len ten zo semináru v Sázave. Avšak ten je pre akékoľvek iné zamestnanie absolútne nepoužiteľný. Každý kazateľ má síce nejakú strednú školu (niektorí dokonca bez maturity), ale po rokoch práce pre cirkev už nemá zmysel použiť to ako referenciu pre nejakú prácu.
A teraz si predstavte situáciu, že taký kazateľ si jedného dňa uvedomí, že to, čo má iných učiť, o čom má kázať, nie je až tak celkom pravda, že niektoré vieroučné veci môžu byť aj inak, než ako ich učí naša cirkev ...
V tom prípade má len dve možnosti – byť čestný a dať výpoveď, alebo naďalej, v záujme zachovania svojho životného štandardu, „držať hubu a krok“.
Ako by ste sa na mieste takého kazateľa rozhodli vy?
Ak by ste chceli byť „čestný“ a cirkev opustiť, prakticky zo dňa na deň by ste prišli o bývanie a o príjem. Ak vaša manželka nezarába za dvoch, a máte deti, tak je to asi nepredstaviteľná voľba.
Cirkev to urobila chytrácky. Poistila sa proti odchodu svojich kazateľov. Ich lojalitu si kupuje z peňazí radových členov (v rozpore s praxou novozákonnej cirkvi). Celoživotne im poskytuje rad naozaj nadštandardných výhod, ktoré ale súčasne fungujú ako veľmi účinná poistka proti prípadnej neposlušnosti.
Rozprával som sa z viacerými kazateľmi, ktorí v osobnom rozhovore vyjadrili svoj nesúhlas s učením a postojom cirkvi v niektorých bodoch a témach. Avšak si nemôžu dovoliť povedať to verejne. Priznám sa, nechcel by som byť v ich koži. Ako radový člen môžete diskutovať o tom, čo ste pochopili pri svojom štúdiu Biblie a klásť aj menej príjemné otázky. Aj keď ani to nie je vždy ľahké. V takých prípadoch aj nad vami visí Damoklov meč Cirkevného poriadku. Ale čo prípadne stratí radový člen vylúčením z cirkvi? Ani prácu, ani bývanie (a určite nie ani spasenie). Ale kazateľ? Ten môže ľahko skončiť pod mostom, aj s celou rodinou.
Je to na nich, netrúfal by som si im radiť. Či poslúchnuť hlas svojho svedomia a cti a ohroziť existenciu celej svojej rodiny, alebo to svedomie nejako „učičíkať“ a hľadať vo svojej práci aspoň nejaké pozitíva ...
Ale už viem, že ich prípadné ohnivé a presvedčivé reči počas kázní a prednášok netreba vždy brať až tak vážne. Je možné, že nie sú až tak presvedčení o tom, čo hovoria. Je možné, že si len robia svoju prácu, ktorá im zabezpečuje dobrú životnú úroveň, a svoje skutočné názory radšej nezverejňujú. Pretože, kam by potom šli ...