Neuvědomělé křesťanství

[Petr]

Mt 25:31 - 46

B21 "Až přijde Syn člověka ve své slávě a s ním všichni andělé, posadí se na trůnu své slávy.
Všechny národy budou shromážděny před ním a on je oddělí jedny od druhých, jako pastýř odděluje ovce od kozlů.
Ovce postaví po své pravici, ale kozly po levici.
Král tehdy řekne těm po své pravici: ‚Pojďte, vy požehnaní mého Otce, přijměte za dědictví Království, které je pro vás připraveno od stvoření světa.
Neboť jsem hladověl a dali jste mi najíst, měl jsem žízeň a dali jste mi napít, byl jsem cizincem a přijali jste mě,byl jsem nahý a oblékli jste mě, byl jsem nemocný a navštívili jste mě, byl jsem ve vězení a přišli jste za mnou.'
Tehdy mu ti spravedliví odpoví: ‚Pane, kdy jsme tě viděli hladového a dali ti najíst anebo žíznivého a dali ti napít? Kdy jsme tě viděli jako cizince a přijali tě anebo nahého a oblékli tě? Kdy jsme tě viděli nemocného anebo v žaláři a přišli jsme k tobě?'
Král jim odpoví: ‚Amen, říkám vám, že cokoli jste udělali pro nejmenšího z těchto mých bratrů, to jste udělali pro mě.'
Těm po své levici tehdy řekne: ‚Jděte ode mě, vy proklatí, do věčného ohně, který je připraven pro ďábla a jeho anděly!
Neboť jsem hladověl, a nedali jste mi najíst, měl jsem žízeň, a nedali jste mi napít.
Byl jsem cizincem, a nepřijali jste mě, byl jsem nahý, a neoblékli jste mě, nemocný a ve vězení, a nenavštívili jste mě.'
Tehdy mu odpoví: ‚Pane, kdy jsme tě viděli hladového nebo žíznivého nebo jako cizince nebo nahého nebo nemocného nebo ve vězení, a neposloužili ti?'
Poví jim: ‚Amen, říkám vám, že cokoli jste neudělali pro nejmenšího z nich, to jste neudělali pro mě.'Takoví tedy půjdou do věčných muk, ale spravedliví do věčného života."


Oblíbené místo některých církví, které rády bubnují apokalyptickými statěmi na city oveček, ženoucí je k větší motivaci do „evangelizačního zapojení“ k náboru dalších členů do svých řad .(1.)

Přitom příběh je úplně o něčem jiném. Naschvál jej Matouš až únavně polopaticky opakuje. Při tomto posledním soudu se totiž vůbec neřeší, kdo jakou měl pravdu, kdo jaké učení, kdo něco dodržoval, kdo do církve přivedl a pokřtil nejvíce lidí. A už vůbec se neřeší, která církev tedy neměla to správné učení a nedodržovala to či ono.
Jednoduše Pastýř dělí ovečky, které vůbec netuší, proč vlastně jsou na té dobré straně. Ani jedna z nich neřekne - to je dobře, že jsem něco dodržoval, misionařil a teď je to odměna. Prostě žádná náboženská kompenzace, ale neuvědomělé křesťanství. Pro mnohé i anonymní - protože Pastýř nezhodnocuje bonus pro ovce vpravo, příslušenství k církvi.
A tak namísto velkolepého řešení „drama věků“ se zde řeší obyčejné banality života, jako třeba to, kdo někomu dal kus chleba, nebo třeba aktuálně, jak až moc se nechali nesoudně zatáhnout do xenofobních černobílých, až nacistických frází vůči složitému problému uprchlíků. Prostě jak se chovali vůči lidem okolo - aniž by to prodali jako “svědectví“. Obyčejné sousedské či pracovní vztahy všedních dnů.
Pomoc druhým, která byla tak spontánní a neuvědomělá, že to ti dobří dávno zapomněli. Nedělali to pro církev, pro Boha, ale prostě tak. Co když o tom je křesťanství?
__________________________________________________________________________________________________________

(1.) Např. v adventistické církvi je toto učení nosné – pro ukázku uvádím např. 3 zdroje stěžejních a aktuálních pilířů učení:

- Proto se na službu ve městech rozhodla zaměřit i církev adventistů. V mnoha oblastech se naší církvi v evangelizaci dařilo lépe v zemědělských oblastech, ale na misii ve velkých městech se zapomínalo. Pokud tedy chceme zvěstovat evangelium celému světu, musíme se zaměřit na velká města.
(CASD úkoly sobotní školy 2016/září, lekce 12., str. 81.)

- „Adventisté sedmého dne byli vysláni do světa jako strážní a nositelé světla. Bylo jim svěřeno poslední varování hynoucímu světu. Ozařuje je nádherné světlo Božího slova. Bůh jim svěřil nesmírně důležitý úkol – aby zvěstovali poselství prvního, druhého i třetího anděla. Žádný jiný úkol není tak důležitý. Proto nesmějí dovolit, aby jejich pozornost upoutalo cokoliv jiného.“
(E.G.White (9T 19))

- Věřící, kteří se pevně přidrží Spasitele a nenechají si vzít pravdy, které obsahuje poselství tří andělů, si uvědomí svoji odpovědnost a budou předávat toto poselství druhým.
(Modlitební přednášky Advent 2015, str. 8. Ted N. C. Wilson, předseda Generální konference CASD)


zdroj: http://www.cestaviry.cz

[log]

Ano Jezisovo ucenie je uplne najtazsie, nabada totiz k sebazapreniu, k askezii a k chudobe, co je pre bezneho cloveka uplne neakceptovatelne. Mojzisovo ucenie naopak si kladlo za ciel vitazstvo, bohatstvo, prosperitu, obsadenie novych uzemi, rozmnozenie potomstva. Preto ani Zidia nemohli v Jezisa ako Mesiasa uverit, pretoze priniesol uplny opak toho, co bolo ocakavane. Aj skoro vsetci krestania (az na nepatrne vynimky mnisskych radov) preto potichu Jezisovo ucenie obchadzaju.

[lery]

Zaujímavá téma.
Vela ludí sa správa omnoho lepšie ako samotný kresťania. Tlačí sa mi na jazyk výrok bývalého arcibiskupa Bezáka že keby boli veriaci aspoň taký ako neveriaci. Základ určite máš, keď si sa rozhodol prekročíť prah nejakej denominácie a dáš sa pokstiť. Tým že každú sobotu resp. nedeľu dostávaš ďalšiu a ďalšiu lekciu, cez deň sa modlíš a stáva sa s teba uvedomelý kresťan.

A další príklad. India má 1,4 miliardy obyvatelov, kde vyznávajú mnohobožstvo. Pošleme ich do pekla zato že nepoznajú Ježiša?

[log]

A další príklad. India má 1,4 miliardy obyvatelov, kde vyznávajú mnohobožstvo. Pošleme ich do pekla zato že nepoznajú Ježiša?

Zaujimava otazka, odpoved zavisi na tom, ktore ucenie si vyberies. Vyse uvedeny text o tom ako Jezis pri sude rozdeli jednych od druhych na zaklade skutkov hovori, ze skutky su dolezite, nie viera. Zase ini autori (Pavol) hovoria, ze viera je dolezitejsia nez skutky. Takze Tvoju otazku o Indoch zodpovie az cas, musis si pockat.

[log]

Presmerovane z ineho vlakna, vierouka-f4/ste-trinitariani-verite-v-t ... html#p9613

Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života, tradícii, nejakých morálnych zásad, aby získal priazeň iných, niekto vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša.

No v prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci, ktorú prijal vierou v Slovo Božie. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok podobný a z pohľadu človeka je ten rozdiel často nepostrehnuteľný. No z Božieho pohľadu je to priepastný rozdiel. No dôležitý je predsa Boží pohľad.

- Prvý život je životom sebaurčenia a osobného zisku a to bez závislosti na Bohu a jeho milosti.

Druhý, je životom závislosti na Bohu a teda je výsledkom pôsobenia Božieho Slova v srdci človeka vyučovaným milosťou a to jedine na Božiu chválu.

Z Božieho pohľadu je rozdiel priepastný.

Zaujimava nauka. Tri podobenstva u Matusa (psenica a kukol, zle a dobre ryby, ovce a capi) nas ucia presne naopak, ze totiz Boh v tom rozdiel nerobi, ale hladi na to, kto cini spravodlivost a dobro.

V pravom evanjeliu nejde o sebarealizáciu, ale o realizáciu Boha v nás formou sebazaprenia.

Povedal snáď Ježiš, že ak chce niekto prijsť za mnou, nech naberie sily v sebe a nasleduje ma? Nie, nepovedal!

Neviem, co myslis pojmom "prave evanjelia", asi nejake publikacie svojej cirkvi ci jej odnoze. Skus si niekedy precitat evanjelia v Pisme. Isteze to nas Pan povedal :

Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život , stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

Tazko si viem predstavit vacsi protiklad k evanjeliam nez nauku, ktoru propagujes.

[Viktorrealita]

Presmerovane z ineho vlakna, vierouka-f4/ste-trinitariani-verite-v-t ... html#p9613

Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života, tradícii, nejakých morálnych zásad, aby získal priazeň iných, niekto vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša.

No v prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci, ktorú prijal vierou v Slovo Božie. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok podobný a z pohľadu človeka je ten rozdiel často nepostrehnuteľný. No z Božieho pohľadu je to priepastný rozdiel. No dôležitý je predsa Boží pohľad.

- Prvý život je životom sebaurčenia a osobného zisku a to bez závislosti na Bohu a jeho milosti.

Druhý, je životom závislosti na Bohu a teda je výsledkom pôsobenia Božieho Slova v srdci človeka vyučovaným milosťou a to jedine na Božiu chválu.

Z Božieho pohľadu je rozdiel priepastný.

Zaujimava nauka. Tri podobenstva u Matusa (psenica a kukol, zle a dobre ryby, ovce a capi) nas ucia presne naopak, ze totiz Boh v tom rozdiel nerobi, ale hladi na to, kto cini spravodlivost a dobro.

V pravom evanjeliu nejde o sebarealizáciu, ale o realizáciu Boha v nás formou sebazaprenia.

Povedal snáď Ježiš, že ak chce niekto prijsť za mnou, nech naberie sily v sebe a nasleduje ma? Nie, nepovedal!

Neviem, co myslis pojmom "prave evanjelia", asi nejake publikacie svojej cirkvi ci jej odnoze. Skus si niekedy precitat evanjelia v Pisme. Isteze to nas Pan povedal :

Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život , stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

Tazko si viem predstavit vacsi protiklad k evanjeliam nez nauku, ktoru propagujes.

Predsa evanjelium je jedno. V Biblii je to isté evanjelium podané podľa Matuša, Lukáša atd.

Človek si rád pridáva svoje vlastné zásluhy a rád sa týmto chváli. Všetko, čo pochádza od človeka je týmto poznačené. Evanjelium, ktoré preferuje človeka, jeho "spásonosné" ego, záslužné skutky a jeho vôľu ako rozhodujúci faktor pre účinnosť spásy, tak toto evanjelium je iné evanjelium, teda evanjelium podľa človeka. Môžeš si všimnúť, že sa všetky zásluhy a chvála za spásu človeka odoberá Bohu a pridáva človeku, čo u pravého evanjelia je nemysliteľné.

Pavol preklína tých, ktorí zvestujú iné evanjelium ako to, čo im zvestovali. A hovorí: Gal1 11Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; 12lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.

Evanjelium ktoré všetky zásluhy na našej spáse dáva jedine zvrchovanému Bohu a teda vidí ich v dokonalom diele milosti, ktoré Boh vykonal na kríži a teda bez našich skutkov a nášho pričinenia, tak také evanjelium nie je podľa človeka, ale je to evanjeliu Ježiša Krista, ktorý povedal – dokonané je! Tu si zase všimnime, že sa všetka chvála dáva zvrchovanému Bohu a nič sa neuberá. Náboženstvá to popierajú, lebo by nemohli exitovať. To, čo učia náboženstvá je podľa človeka a na chválu človeka. Je to z ducha antikrista.

No Biblia učí:

Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.

Prečo je dôležité vylúčiť chválu človeka? Aby všetka chvála bola daná jedine Bohu, lebo jedine jemu patrí. Tak teda ako sa dá vylúčiť chvála človeka pri ospravedlnení? Tým, že spasenie je z viery a nie zo skutkov zákona.“Z viery, aby bolo podľa milosti" (Rim. 4 :16).

Biblia učí, že Boh už urobil všetko pre naše spasenie a dokončil to dokonalé dielo milosti a povedal – dokonané je! Spasenie človeka je teda hotové Bohom a nie zásluhami človeka a tak tu už nie je žiadny priestor pre fungovanie takého niečoho akým je náboženstvo, ktoré je zmesou klamstva, márnych tradícii, rôznych ustanovení človeka. Jedinou podmienkou pre uplatnenie milosti je uveriť práve v to, čo nám Boh oznamuje – v evanjelium Ježiša Krista. To je všetko! Život, ktorý bude nasledovať, už bude vychádzať z nového človeka narodeného z ducha – z Boha, ktorý z nekonečnej vďačnosti svojím životom oslavuje jedine Boha.

Boh povie, že už nás spasil a to spasenie prijímame vierou. Náboženstvo človeka tvrdí, že viera nestačí a podmieňuje to ešte plnením vlastných ustanovení, aby vo svojej podobe mohlo exitovať a je jasné, že hlavne profitovať z toho! Boh hovorí o istote spasenia v Kristu a je to jadrom evanjelia, aby sme teda vedeli, že máme väčný život v Kristu. Náboženstvo človeka kričí, že je to opovážlivosť si toto myslieť.

[log]

Predsa evanjelium je jedno. V Biblii je to isté evanjelium podané podľa Matuša, Lukáša atd.

Ano, tiez si myslim, ze Matus a Lukas su skoro ako jedno evanjelium. A Ty sa ho bojis ako cert kriza. Ani raz si nam z neho necitoval a to si uz popisal mnoho stran. Nez by si mal precitat jednu vetu od naseho Pana, ako nam ju zaznamenal Matus, radsej si precitas tisic viet ludskych vymyslov. Nie si sam, kto sa boji uzkej cesty, na sirokej ceste sebadovery a sebeistoty su vas miliony. Si si isty svojou spasou, no ti, ktori su dnes isti a prvi, budu nakoniec posledni. Veris ze spasa je v tom, ze si krestan. No daj si pozor, aby ta ateisti, moslimovia, budhisti a animisti nepredbehli do Bozieho kralovstva.

Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!
Syn však odpovedal: Nechce sa mi. Ale potom si to rozmyslel a šiel.O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: Áno, pôjdem! Ale nešiel.
Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?"
Odpovedali: Ten prvý."
Práve tak aj vás," odpovedal Ježiš, podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva.

[Viktorrealita]

Predsa evanjelium je jedno. V Biblii je to isté evanjelium podané podľa Matuša, Lukáša atd.

Ano, tiez si myslim, ze Matus a Lukas su skoro ako jedno evanjelium. A Ty sa ho bojis ako cert kriza. Ani raz si nam z neho necitoval a to si uz popisal mnoho stran. Nez by si mal precitat jednu vetu od naseho Pana, ako nam ju zaznamenal Matus, radsej si precitas tisic viet ludskych vymyslov. Nie si sam, kto sa boji uzkej cesty, na sirokej ceste sebadovery a sebeistoty su vas miliony. Si si isty svojou spasou, no ti, ktori su dnes isti a prvi, budu nakoniec posledni. Veris ze spasa je v tom, ze si krestan. No daj si pozor, aby ta ateisti, moslimovia, budhisti a animisti nepredbehli do Bozieho kralovstva.

Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!
Syn však odpovedal: Nechce sa mi. Ale potom si to rozmyslel a šiel.O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: Áno, pôjdem! Ale nešiel.
Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?"
Odpovedali: Ten prvý."
Práve tak aj vás," odpovedal Ježiš, podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva.

Ty to nechápeš. V Biblii je len jedno evanjelium. Je to predsa dobrá a teda radostná správa od Boha. Teda čo všetko Boh urobil pre našu spásu a dokončil to dokonalé dielo. Je to správa, že sme spasení jedine z milosti, skrze vieru v toho, ktorý sa obetoval na kríži za naše hriechy a to bez zásluh a zdarma.

Teraz je to také populárne zbožčovať vôľu človeka ako rozhodujúci faktor pre účinnosť spásy a tak živia v človeku namyslenosť a sebachválu. To práve chce satan. Kto je namyslený? Ten, ktorý zapiera samého seba, alebo ten kto si myslí, že aký je samospravedlivý, teda že sa spasí vlastným pričinením - záslužnými skutkami? Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. 10Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Namyslenosť - sebachvála by bola, keby som si namýšľal, že sa spasím z vlastnej sily - sám svojimi skutkami a milosť Božiu by som považoval len ako nejakú pomocnú barlu pre vyzdvihovanie svojich vlastných zásluh. Týmto by som svedčil, že obeť Ježiša Krista je nedostatočná a teda aj zbytočná. Sebachvála a pýcha je predsa v samospasiteľnosti a teda v samospravedlivosti, ak sa teda vyzdvihujem vlastné "spásonosné ego" a svoju vôľu ako rozhodujúci faktor pre účinnosť spásy.

No ak ja vyzdvihujem nado všetko zvrchovaného Boha - Krista, jeho hotové a dokonalé dielo milosti, tak je zaujímavé sledovať, ako mi to mnohí vyčítajú. Pýtam sa, prečo? Ak by som vyzdvihoval človeka – jeho vôľu ako rozhodujúci faktor pri spáse, tak nikto z nich by mi to nevyčítal. Ako to, že ak vyzdvihujem Krista nado všetko, tak mnohí sa tomu protivia? Potom vyznávajú prevrátené evanjelium – evanjelium podľa človeka – evanjelium antikrista.

Použijem tieto verše, ktoré to dosť odkrývajú

Luk 17 7A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? 8Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? 9Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. 10Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.


9Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené?

Tak prečo niekto očakáva vďačnosť a zásluhy za dobré skutky, teda za to, čo mu bolo nariadené, ak má to plniť ako samozrejmosť?

učinili sme, čo sme boli povinní učiniť. Pýtam sa, kde je tu sebachvála?

Áno, ak činíme to, čo sme povinní činiť , tak samozrejme že máme činiť dobré skutky. No čo je záslužné na samozrejmosti, že.

Robiť dobré by malo byť predsa samozrejmosťou a nie robiť dobre za odmenu. Ak robím dobre len za odmenu, tak to predpokladá, že keď nie som motivovaný odmenou, tak nerobím dobre skutky, či ako?

Predsa motívom u vykúpeného v Kristu je láska. Láska musí byť pohnútkou ku všetkému, čo robíme ako odpoveď na milosť. Všetko, čo Boh v milosti koná, je dôsledok Jeho nekonečnej lásky; všetko je bez zásluh a zdarma.
Ak by bolo potrebné konať niečo za tým účelom, aby sme si zaslúžili spasenie, také skutky by mali povahu osobného zisku pre vlastnú chválu a neboli by motivované láskou. Skutočnosť, že v milostí Boh dáva všetko zdarma, vylučuje každý iný motív okrem lásky.
A preto, čo je záslužné na samozrejmosti dobrých skutkov?

Ak to vezmeme z druhej strany, tak skutky môžu byť aj bez viery a teda aj bez lásky (pokrytecké), no jedine viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista, ktorá jediná je nám na spasenie, tak vždy vypôsobí skutky viery a ovocie Ducha, teda v prejave lásky v Pravde. Teda nie sú pokrytecké, ale vychádzajú priamo z novej podstaty človeka, narodeného z Ducha a to jedine na Božiu chválu. Ide tu o narodenie z Ducha – z Boha, teda Slovom Božím. Prečo sa vierou v Slovo Pravdy rodíme z Ducha? Pretože to Slovo, ktoré vyšlo z Božích úst je Duch a je život. Ak ho príjmeme vierou, tak prijímame Ducha Božieho do svojho srdca. To Slovo – semeno Ducha Božieho v nás žije a preto aj vypôsobí chcenie aj robenie – skutky viery a ovocie Ducha.

,,lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu" (Fil. 2 : 13).

[log]

A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Skutocne, sme povinni cinit dobre skutky. Podobenstvo nas uci, ze aj pri planovanom cineni dobra mozme zostat normalne pokorni. Nemusis mat strach, ze v Tebe prepukne sebechvala.