Sloboda svedomia v cirkvi
Napísané: 26 Nov 2016, 20:39
Pri štúdiu učenia cirkvi som narazil na túto zaujímavú tému, z ktorou sa chcem s vami podeliť.
CASD stavia do pozície obrancu práv všetkých veriacich, a požaduje, aby tieto práva štát zaručil pre veriacich zo všetkých cirkví a náboženských spoločností. Takto je to uvedené v ústave CASD, článok 4, bod (2): „Vo vzťahu k štátu cirkev dbá o to, aby práva veriacich, cirkví a náboženských spoločností boli zaručené ústavou štátu a zákonmi“
A podobne aj bod (3): „Cirkev sa usiluje najmä o to, aby mal každý zabezpečenú slobodu svedomia ... “
Máme šťastie, štát požiadavku (aj) našej cirkvi splnil, a slobodu svedomia zaručil. Ústava SR v článku 24, vode (1) hovorí: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
Naozaj veľmi široko poňatá sloboda svedomia kresťana, z tohto hľadiska nemožno štátu nič vytknúť.
Ale akú úroveň slobody svedomia zaručuje cirkev svojim vlastným členom? V čom má vlastne adventista slobodu svedomia? Od kazateľa sa dozviete, že máte slobodu súhlasiť s učením cirkvi. Alebo odísť.
Cirkev totiž prostredníctvom Cirkevného poriadku stanovuje pomerne detailné zásady správania člena v rôznych oblastiach života, a všetky tieto zásady zastrešuje výrazom „vierouka cirkvi“. Učenie, z ktorým je potrebné súhlasiť, teda nie je len o základných témach priamo súvisiacich s evanjeliom, ale upravuje správanie člena cirkvi i v takých oblastiach, v ktorých by to ani iní kresťania neočakávali. Vlastne, asi žiadna cirkev nekladie na praktický život člena toľko požiadaviek a obmedzení ako CASD.
Oblasti ako jedenie, pitie, obliekanie, záujmy, trávenie voľného času atď sú v cirkvi dosť podrobne spracované a členom sa predkladajú detailné pokyny, ako sa treba zariadiť, čo sa musí a čo sa nesmie. (Je treba podotknúť, že prakticky všetky tieto „rady“ sú z pera cirkevnej prorokyne.)
Pri porušení konkrétnej zásady môže byť voči členovi vedené disciplinárne konanie, ktoré môže, cez obmedzenie niektorých práv, viesť až k ukončeniu členstva zo strany cirkvi.
Napríklad sa očakáva, že člen cirkvi nebude jesť žiadny mäsový výrobok, ktorý obsahuje aj bravčové mäso. Že nevypije ani malé množstvo nápoja, ktorý obsahuje aspoň trochu množstvo alkoholu. Že v piatok večer po zotmení nebude ešte v práci, alebo v tomto čase nebude nakupovať. Že si v sobotu nepozrie film, ktorý nemá náboženskú tematiku. Že sa nezúčastňuje tanečných zábav. Podľa Cirkevného poriadku sa za nežiadúce považuje aj čítanie „napínavých a vzrušujúcich“ kníh, návšteva divadelných a operných predstavení, počúvanie jazzovej a rockovej hudby a tak ďalej. Ak by bol pri niečom z vyššie menovaného (alebo pri ďalších mnohých podobných činnostiach) prichytený, vystavuje sa nevôli cirkvi a hrozí mu spomínané disciplinárne konanie.
Ako sú na tom iné cirkvi? Môže sa kresťan z nejakej inej cirkvi (apoštolskej, bratskej, baptistickej, husitskej, evanjelickej, katolíckej, pravoslávnej, od svedkov či mormonov) slobodne rozhodnúť, aký druh šunky si dá na večeru? Či si dá po nedeľnom obede pivo alebo nie? Či pôjde nakupovať v ľubovoľný deň? Môže. Je to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré sa rešpektuje. On sám vie, čo jemu osobne jeho viera dovoľuje a čo nie. Akokoľvek sa rozhodne, jeho cirkev k tomu nemá žiadne výhrady ani komentáre. Ale adventista takúto slobodu nemá. Cirkev mu diktuje podrobné pokyny, a člen cirkvi to musí rešpektovať. Alebo môže odísť. CASD má totiž jasno v tom, ako podrobne vyzerá život obráteného človeka, a veľmi presne to vo svojej vierouke zadefinovala. A ak sa do predpisov, zákazov, príkazov cirkvi nevojdete, a to v aj takých banálnych oblastiach ako vyššie spomenuté, nie ste podľa nej dostatočne obrátený kresťan, a vylúčia vás.
(Len pripomínam, že nehovorím o odsúdeniahodnom správaní kresťana v takých zásadných oblastiach, na ktorých sa zhodnú bez výnimky nielen všetky kresťanské cirkvi, ale aj spoločnosť, napr. krádež, vražda, násilie, manželská nevera, zneužívanie detí, týranie, opilstvo a pod.)
Záver: Člen CASD vo svojej vlastnej cirkvi nemá ani zďaleka takú úroveň slobody svedomia, po akej volá CASD vo svojej ústave pre členov iných cirkví, alebo akú poskytujú iné cirkvi svojim členom.
CASD stavia do pozície obrancu práv všetkých veriacich, a požaduje, aby tieto práva štát zaručil pre veriacich zo všetkých cirkví a náboženských spoločností. Takto je to uvedené v ústave CASD, článok 4, bod (2): „Vo vzťahu k štátu cirkev dbá o to, aby práva veriacich, cirkví a náboženských spoločností boli zaručené ústavou štátu a zákonmi“
A podobne aj bod (3): „Cirkev sa usiluje najmä o to, aby mal každý zabezpečenú slobodu svedomia ... “
Máme šťastie, štát požiadavku (aj) našej cirkvi splnil, a slobodu svedomia zaručil. Ústava SR v článku 24, vode (1) hovorí: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
Naozaj veľmi široko poňatá sloboda svedomia kresťana, z tohto hľadiska nemožno štátu nič vytknúť.
Ale akú úroveň slobody svedomia zaručuje cirkev svojim vlastným členom? V čom má vlastne adventista slobodu svedomia? Od kazateľa sa dozviete, že máte slobodu súhlasiť s učením cirkvi. Alebo odísť.
Cirkev totiž prostredníctvom Cirkevného poriadku stanovuje pomerne detailné zásady správania člena v rôznych oblastiach života, a všetky tieto zásady zastrešuje výrazom „vierouka cirkvi“. Učenie, z ktorým je potrebné súhlasiť, teda nie je len o základných témach priamo súvisiacich s evanjeliom, ale upravuje správanie člena cirkvi i v takých oblastiach, v ktorých by to ani iní kresťania neočakávali. Vlastne, asi žiadna cirkev nekladie na praktický život člena toľko požiadaviek a obmedzení ako CASD.
Oblasti ako jedenie, pitie, obliekanie, záujmy, trávenie voľného času atď sú v cirkvi dosť podrobne spracované a členom sa predkladajú detailné pokyny, ako sa treba zariadiť, čo sa musí a čo sa nesmie. (Je treba podotknúť, že prakticky všetky tieto „rady“ sú z pera cirkevnej prorokyne.)
Pri porušení konkrétnej zásady môže byť voči členovi vedené disciplinárne konanie, ktoré môže, cez obmedzenie niektorých práv, viesť až k ukončeniu členstva zo strany cirkvi.
Napríklad sa očakáva, že člen cirkvi nebude jesť žiadny mäsový výrobok, ktorý obsahuje aj bravčové mäso. Že nevypije ani malé množstvo nápoja, ktorý obsahuje aspoň trochu množstvo alkoholu. Že v piatok večer po zotmení nebude ešte v práci, alebo v tomto čase nebude nakupovať. Že si v sobotu nepozrie film, ktorý nemá náboženskú tematiku. Že sa nezúčastňuje tanečných zábav. Podľa Cirkevného poriadku sa za nežiadúce považuje aj čítanie „napínavých a vzrušujúcich“ kníh, návšteva divadelných a operných predstavení, počúvanie jazzovej a rockovej hudby a tak ďalej. Ak by bol pri niečom z vyššie menovaného (alebo pri ďalších mnohých podobných činnostiach) prichytený, vystavuje sa nevôli cirkvi a hrozí mu spomínané disciplinárne konanie.
Ako sú na tom iné cirkvi? Môže sa kresťan z nejakej inej cirkvi (apoštolskej, bratskej, baptistickej, husitskej, evanjelickej, katolíckej, pravoslávnej, od svedkov či mormonov) slobodne rozhodnúť, aký druh šunky si dá na večeru? Či si dá po nedeľnom obede pivo alebo nie? Či pôjde nakupovať v ľubovoľný deň? Môže. Je to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré sa rešpektuje. On sám vie, čo jemu osobne jeho viera dovoľuje a čo nie. Akokoľvek sa rozhodne, jeho cirkev k tomu nemá žiadne výhrady ani komentáre. Ale adventista takúto slobodu nemá. Cirkev mu diktuje podrobné pokyny, a člen cirkvi to musí rešpektovať. Alebo môže odísť. CASD má totiž jasno v tom, ako podrobne vyzerá život obráteného človeka, a veľmi presne to vo svojej vierouke zadefinovala. A ak sa do predpisov, zákazov, príkazov cirkvi nevojdete, a to v aj takých banálnych oblastiach ako vyššie spomenuté, nie ste podľa nej dostatočne obrátený kresťan, a vylúčia vás.
(Len pripomínam, že nehovorím o odsúdeniahodnom správaní kresťana v takých zásadných oblastiach, na ktorých sa zhodnú bez výnimky nielen všetky kresťanské cirkvi, ale aj spoločnosť, napr. krádež, vražda, násilie, manželská nevera, zneužívanie detí, týranie, opilstvo a pod.)
Záver: Člen CASD vo svojej vlastnej cirkvi nemá ani zďaleka takú úroveň slobody svedomia, po akej volá CASD vo svojej ústave pre členov iných cirkví, alebo akú poskytujú iné cirkvi svojim členom.