A ČO S TÝM?

Desiatky sú v našej cirkvi dosť špecifickou témou. Na jednej strane je jasné, že zbory musia z niečoho žiť. Nie je dôvod očakávať, že niekto iný bude prispievať na to, aby som sa ja mohol nábožensky saturovať. Za niečo sa musí postaviť alebo prenajať budova, niečo stojí starostlivosť o ňu, treba zaplatiť kazateľa. Jeden z hlavných významov stretávania kresťanov, misijná služba, tiež vyžaduje nejaké náklady. Takže je potrebné nájsť nejaký udržateľný, funkčný finančný systém.
Na druhej strane vzniká otázka, aký systém by to mal byť.
Boh pre izraelitov zaviedol systém desiatkov a darov. Desiatky boli určené predovšetkým pre zabezpečenie Levitov (z ktorých boli i kňazi v chráme), ktorí nedostali podiel v krajine. Systém bol jednoduchý a matematicky presný: Ak každý zo zvyšných 11 kmeňov doniesol desatinu Levitom, tak Leviti získali jedenásť desatín. Keďže aj oni odovzdali jednu desatinu Bohu, zostalo im pre vlastnú potrebu desať desatín, čo sa rovná jeden celý príjem ako mal priemerný iný kmeň! Leviti tak (teoreticky) nemali ani viac, ani menej ako iné kmene. Geniálne. Takto sa Boh postaral, aby služba v chráme dobre fungovala. Vidíme, že desiatkový systém bol priamo naviazaný na chrám a jeho službu.
CASD v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria“ uvádza, že cirkev prevzala pre podporu svojej činnosti tento systém. Je ale tento systém najvhodnejší pre novozákonnú cirkev? Chrám aj jeho služba boli začiatkom nášho letopočtu zrušené. Novozákonná cirkev sa svojou štruktúrou na chrámovú levitskú službu nijako nepodobá. V novozákonných knihách nenachádzame ani najmenšiu zmienku o tom, že by novozákonná cirkev desiatkový systém využívala.
(Možno vás napadne: Ako sa s touto absenciou podpory desiatkov v NZ vyrovnáva naša cirkev? Jednoducho. V uvedenej knihe sa píše, že keďže sa desiatky v NZ nespomínajú, tak ich teda nik nezrušil. Super argument. Existuje mnoho SZ predpisov, ktoré sa v NZ nespomínajú. Nik ich teda nezrušil a stále platia? Napr. Ak sa dotkne mŕtvy slimák hlinenej nádoby, musí sa rozbiť (3M 11,33)?)
Čo teda čítame o formách podpory rýchlo rastúcej cirkvi v NZ? Niektorí predávali svoje majetky a peniaze nosili „k nohám apoštolov“, inde sa robili zbierky pre podporu bratov v biede. K ničomu z toho však neboli novoobrátenci vedení ako ku systému, ktorí majú dodržiavať. Dá sa usúdiť, že všetko bolo na dobrovoľnej báze a každý prispieval podľa toho, ako mu to vyhovovalo a aké boli potreby. Zrejme vôbec nešlo o pravidelné príspevky do cirkevnej pokladnice, o tom nemáme žiadne záznamy.
Ďalším faktom je, že v NZ nemáme žiadne záznamy o platených evanjelistoch a kazateľoch. Všetky zbierky, o ktorých môžeme čítať, boli určené pre chudobných veriacich na naplnenie ich základných potrieb. Pavel síce píše (a ten text vie každý kazateľ naspamäť), že „tí, ktorí zvestujú evanjelium“, majú žiť z evanjelia (1 Kor 9,14), ale už asi nechcú vedieť, že sám Pavel toto svoje právo nevyužil, a popri celoeurópskej evanjelizácii si ešte stihol zarobiť na svoj chlieb vlastnými rukami. Nechcel by niekto nasledovať jeho príklad?
V našej cirkvi je súhlas s desiatkovým systémom súčasťou krstného sľubu(!). V cirkevnom poriadku sa síce píše, že neplatenie desiatkov nie je dôvodom na vylúčenie, ale tiež sa píše, že ak niekto „nie je príkladom v desiatkoch“, nemôže zastávať funkciu vo zbore. Ide teda o dosť výrazný postih za neplatenie desiatkov. (Je zaujímavé, ako vôbec môže byť niekto príkladom v desiatkoch, keď informácie o tom, kto platí a kto nie, nie sú dostupné iným členom zboru.)
Čím to teda je, že cirkev tak naliehavo žiada od svojich členov desatinu ich príjmu a nepripúšťa iné, alternatívne spôsoby podpory cirkvi?

Student_07, myslím, že desátkový systém Adventisté nepřevzali náhodou. V prvních letech adventističtí průkopníci vyzkoušeli mnoho způsobů na podporu církve, v roce 1961 Ellen Whiteová dostala první vidění že desátkový systém je pro církev vhodný. James White a ostatní adventističtí průkopníci tento systém definitivně přijali až v roce 1970. Za tímto systémem bylo mnoho zkušeností s předchozími způsoby a mnohaleté studium Bible.
Adventisté, také netvrdí, že kazatel nesmí pracovat, ale spíše dávají kazatelům svobodnou volbu jako měl Pavel.
Myslím, že v knize Adventisté sedmého dne věří... přehlížíš odkaz na to, že desátek dával Abraham (Gn 14,20) i Jákob (Gn 28,22), nevím, jak by jsi v těchto případech rozdělil desátky podle ideálního případu, který počítáš ve tvém příspěvku.

Ahoj Lukáš,
más pravdu, Abrahám a Jakob nezapadajú do mojžišovho systému. Abrahám dal desiatok raz, a to niekomu, kto bol (podľa nedávnych úloh sob. školy) predobrazom na Krista. A o Jakobovi vieme len to, že sa desiatky chystal dať, ale už nevieme, či sa tak stalo a akým spôsobom to chcel zrealizovať. Navyše, jeho postup "ak mi požehnáš, dám ti desiatok" je tak trochu v protiklade s Malachiášovým "dajte mi desiatok, a potom vás požehnám".
V každom prípade, Abrahám a Jakob nás učia, že nemusí byť všetko zorganizované tak, ako to je v mojžišových knihách, ale naznačujú určitú slobodu v dávaní. Myslím napríklad to, že prijímateľom desiatkov nemusí byť nutne vedenie cirkvi. Mohol by som ich dať (ak by som teda prijal tento systém) napríklad priamo Bohu formou nejakej obete, alebo možno niekomu, kto je v núdzi ... Ale toto mi cirkev nedovoľuje, iba ak nad rámec riadneho desiatku. Nárokuje si desatinu môjho príjmu, kontroluje si to a je pripravená ma postihnúť za nedodržiavanie. (Neviem o zmienke v SZ, že by bol niekto perzekuovaný za nedávanie desiatkov. Aj v tom je "pokrok" našej cirkvi. Nevieš náhodou, či aj takáto rada bola zjavená našej cirkevnej prorokyni?)

O Jákobovi se můžeme domnívat, že desátek pravděpodobně odevzdal, české překlady uvádí důležité přívlastky, které Jákob vyslovil v této okolnosti: jistě,věrně, spolehlivě, spravedlivě budu ti obětovati desátky, slovenské to uvádí podobně: istotne, verne, presne, odvádzať desiatky, a anglické překlady: surely, without fail, certainly, I will set apart, I will faithfully return, I agree that, I will give a full tenth to you. Podle těchto přívlastků usuzuji, že v původním textu je zdůrazněné Jákobovo odhodlání desátek dát.

O perzekuci nepsala EGW, ani to neuvádí církevní řád, v úvodním příspěvku jsi napsal, že placení desátků není důvodem k vyloučení, pouze se jedná o možnost nevykonávat nějakou funkci
"Slovem i příkladem měl by kazatel (V angličtině slovo "minister" může být jakýkoliv služebník v církvi) poučovat lid, aby desátek pokládal za svatý. Nesmí se domnívat, že by si jej směl ponechat a použít, jak on to za dobré uzná, protože je kazatelem. Desátek není jeho. Nemá právo ponechat si, co mu podle jeho mínění náleží. Nikdy by neměl svůj vliv propůjčit k podporování úmyslů pro neoprávněné používání Bohu posvěcených desátků a obětí. Mají být odevzdány do jeho pokladnice, aby byly připraveny k účelu od něho zřízenému v jeho službě." Svědectví pro církev svazek 9, kapitola Použití desátků

Ve pátém svazku svědectví pro církev píše, že desátek je dobrovolný, ale až se lidé rozhodnou desátek darovat, potom je povinný; jinak by jednali jak Ananiáš.
"Dobrovolné oběti a desátky tvoří příjem evangelia. Z prostředků, svěřených člověku, žádá Bůh určitou část - desátek. Nechává však každého dobrovolně rozhodnout, kolik ta desetina tvoří a zda dají ještě více, nebo ne. Mají dát podle vlastního rozhodnutí. (...) Lidská srdce jsou zatvrzena sobectvím. Jako Ananiáš a Zafíra jsou v pokušení ponechat si část sumy a přitom předstírat, že splnili požadavek o desátcích. Může člověk okrádat Boha? (...) Bylo mi ukázáno, že mnozí z našeho lidu okrádají Pána v desátcích a obětech, v důsledku čehož pokrok Jeho díla je velmi mařen. Boží zlořečenství spočívá na těch, kteří něco slíbili Bohu a přece zavírají svá srdce a nečiní nic, anebo skoro nic pro rozmach Jeho díla." Svědectví pro církev svazek 5, kapitola Může člověk okrádat Boha?

Také píšeš, o účelu desátek, o tom měla EGW také mnoho vidění, hlavně by měli sloužit pro platy kazatelů a také mohou být použity pro financování různých evangelizačních aktivit.

Ahojte,
desiatky asi nie sú zlý systém na zabezpečenie fungovania cirkvi, ale tiež si myslím že nie je ideálny. Formulácia "Boh od človeka žiada desatinu jeho príjmu" nie je v dnešnej dobe biblicky zdôvodniteľná. Skôr očakáva, že členovia budú cítiť povinnosť cirkev podporovať a budú tak robiť. Ježiš nedal mladej cirkvi žiadne pokyny ohľadne jej financovania, a nedá sa predpokladať, že od nej očakával automatické prevzatie starozákonného chrámového desiatkového systému. Myslím, že tento systém je napr. málo citlivý pre skupiny s najnižším príjmom. Namiesto toho, aby im cirkev pomohla, tak ich vyzýva k "vernému" dávaniu desiatkov. A pritom vieme, že v našich krajinách je sumár vyzbieraných desiatkov omnoho vyšší než sú náklady na platy kazateľov (ktorí si svoj nie malý plat naozaj niekedy nezaslúžia). Takže by som očakával viac pružný a viac sociálny systém. Pokyn "Dávaj a nestaraj sa ako sa s tým naloží " by už mal byť v novozákonnej cirkvi skladajúcej sa z rovnoprávnych členov dávno prekonaný.

...priatelia z mojej strany jedna otázka:

Pokiaľ je princíp zo SZ prekonaný, prosím navrhnite ako by ste zastrešili - princípom /?/ finančnú podporu cirkvi aby:
- bola zabezpečená mzda cirkevných zamestnancov, režijné náklady cirkvi, náklady na chod a podporu jednotlivých oddelení...
- bola vykonávaná práca cirkevných zamestnancov korektne - ako Pánovi so všetkým čo to obnáša
- bola zabezpečená potreba zborov
- zabezpečila sa potreba veriacich kde nie je založený zbor
- misia vo Vašom meste
- misia kde nie je zbor ani členovia
- celosvetová misia
- potreba núdznych a hladujúcich

....osobne som sa nad tým zamýšľal - nič lepšie som nevidel, nepočul, o.i. tento model majú nastavené aj iné kresťanské spoločenstvá...

Ja považujem súčasný systém za neideálny hlavne preto, že v ňom neexistuje nijaká prepojenosť medzi príjmami a výdajmi. Príjmy sú dané počtom členov a ich platmi, teda pomerne konštantné. Výdaje sú dané zhruba tým, čo ngma vymenoval v predchádzajúcom príspevku. Prakticky je nemožné, aby sa to presne zhodovalo.
V skutočnosti teda môže nastať jeden z dvoch stavov:
1. Príjmov je viac než nutných výdajov, (predpokladám, že to je v súčasnosti stav na Slovensku), takže sa poplatí čo sa musí a potom sa uvažuje, kde by sa mohlo investovať, keďže peniaze sú. A často sa potom financujú projekty, do ktorých by sa inak nešlo.
2. Alebo v nejakom období môže nastať stav, že sa vyzbiera menej než sú nutné výdaje. Potom sa šetriť (ak sa ešte dá), alebo vyzývať členstvo k mimoriadnym darom.

Prípad jedna považujem za mimoriadne nesociálny, keďže niektorí dávajú desiatky zo svojho nedostatku, a naproti tomu vedenie súčasne oplýva prebytkom peňazí a často ich potom využíva neefektívne. To je voči ľuďom (a ich ochote uskromniť sa) dosť neseriózne a na kresťanov až neprípustné.

Rozumné spoločenstvo tvorené rovnocennými osobami by informovalo členov, aké sú globálne potreby ich spoločného financovania a ako sa ich darí priebežne vykrývať. A ak by situácia bola priaznivá, tak niekto, kto nemá poriadne čo do úst, by mohol usúdiť, že tento mesiac dá len polovicu obvyklého daru. A bolo by to normálne. A spoločenstvo by sa tešilo, že takto mohlo pomôcť núdznym zo svojho stredu. (Aký to má zmysel najprv od nich zobrať desiatky a potom im ponúknuť pomoc v núdzi, ktorú musí schvaľovať 5 výborov. To je skôr výsmech ľuďom.)
To by sa mi zdalo seriózne, a aj životaschopné. Ale to by sa musel prehodnotiť názor, že desiatky striktne požaduje Boh a nedá sa to zmeniť.

stihl napísal:Ja považujem súčasný systém za neideálny hlavne preto, že v ňom neexistuje nijaká prepojenosť medzi príjmami a výdajmi. Príjmy sú dané počtom členov a ich platmi, teda pomerne konštantné. Výdaje sú dané zhruba tým, čo ngma vymenoval v predchádzajúcom príspevku. Prakticky je nemožné, aby sa to presne zhodovalo.
V skutočnosti teda môže nastať jeden z dvoch stavov:
1. Príjmov je viac než nutných výdajov, (predpokladám, že to je v súčasnosti stav na Slovensku), takže sa poplatí čo sa musí a potom sa uvažuje, kde by sa mohlo investovať, keďže peniaze sú. A často sa potom financujú projekty, do ktorých by sa inak nešlo.
2. Alebo v nejakom období môže nastať stav, že sa vyzbiera menej než sú nutné výdaje. Potom sa šetriť (ak sa ešte dá), alebo vyzývať členstvo k mimoriadnym darom.

Keď hovoríme o izraelitoch, tak je pravda že dávali X. No vnímanie toho čo my potom pomenujeme je ako 9/X ktoré sú moje a do toho mi nebude nik rozprávať - dokonca ani Boh, lebo jemu som už niečo dal. Nie jemu, ale cirkvi si to dal. Čo s tým spravím? Pokiaľ sa nemýlim, tak žid dal X levitom, ale tých 9/X spravoval ako dar od Boha. Nakoľko veril že všetko čo existuje patrí Bohu, on len to čo je popri X spravuje. Ako? no predsa pre seba - živobytie, vzdelanie....ale to čo upozorňuje Kristus sú chudobní. Takmer 90% izraelitov žilo v totálnej biede / k tomu patrilo otroctvo, zadĺženosti..../ a toto Kristus pranieroval. On Boh zostúpil z nebies na Zem, do chudoby a čo vidí vo svojom národe? Otroctvo / kde je vytúžená sloboda/, nesprav., kňazstvo v prepychu a vypasené, a plebs zomiera, žobre......predáva sa do otroctva - otec syna či dcéru, ľud nevidí zmysel života, túži po vykupiteľovi...
No a čo dnes nie sú chudobní? Menej u nás na SK, ale čo tak pozrieť sa na južnú pologuľu Afriky, Ameriky či časť Ázie, nebude Ježiš o ktorom toľko rozprávame vyhľadávať aj od nás, že sme či ako cirkev či jednotlivci nevideli a nepočuli hlad a biedu detí, chudobných? Každú minútu zomrie len od hladu 15 detí.....koľko sme toho tento týždeň vyhodili /jedla/ do odpadu?
Koľko peňazí z X ide na takéto účely - pomoc chudobným?

OK, nemám problém dať desatinu Bohu, ale kto si dovolí tvrdiť, že jedinou alternatívou je číslo účtu CASD?

Zdravím Ťa Jano M.

pokiaľ si pokrstený, tak si dal tento súhlas Ty sám - a zrejme dobrovoľne, nakoľko je to súčasťou prijatia do cirkevného spoločenstva.
Každé spoločenstvo / aj filatelisti/ majú nejaké pravidlá ktoré tí čo tam chcú patriť dobrovoľne rešpektujú.
Prečo by to v cirkvi / kde je ešte väčšie povedomie a solidarita/ nemal platiť všeobecný konsenzus?