Homosexualita v cirkvi
Napísané: 30 Aug 2017, 20:19
Na úvod musím povedať že mám zvolenie od chlapca ktorého sa táto situácia týka.
Otváram novú tému zo starým obsahom ktorý som už publikoval na inom mieste. Problém sa trochu posunul a keď sme v kempe v chorvátsku stretli ASD rodinu zo synom ktorý sa prejavuje ako gay a oni sa sa otvorili tiež zistili že táto problematika v cirkvi existuje a preto diskutujme.
Jeden mladý muž sa priznal na našej modlitebnej skupinke že je gay a čakal reakciu. Staršia konzervatívna časť sa zhodla že sa budú modliť za jeho problém, chlapec vstal a už neprišiel. Keď sa v zbore pýtajú čo o ňom vieme tak zamlčujeme problém lebo nevieme či je to správne ísť s tým na bubon. Keď sa na úlohách bavíme o gayoch tak ľudia s klapkami na očiach hovoria ako o chorých ľudoch. Pritom mám info že v niekde v Pražskom zbore bol pokrstený jeden lekár ktorý sa priznal že je gay. My sme na Slovensku 100 rokov pozadu, a vždy sme aj boli.
Potrebujem poradiť čo spraviť s mladým mužom ktorý prestal chodiť do zboru lebo sa priznal k inej orientácii a ľudia nemajú vôbec pocit že by ho mali volať späť. ( toto bolo v Máji 2017)
Teraz po 3 mesiacoch sme sa dohodli s mladým mužom, ja a jeden mladší brat že nájdeme veriaceho psychológa. Našli sme si veriaceho psychológa „nedaleko v ČR“ a privítal nás vetou že už tento rok tu mal od nás (ASD) lesbu, staršiu pani zo Slovenska takže sa nemusíme obávať že sme sami. Štatistika nepustí 4%. Ale dobrá správa je že návštev z cirkevného prostredia je stále väčšie. „Potešil nás“ že problémy rieši v každej cirkvi, evangelikov jehovistov, katolíkov, charizmatikov, V každej cirkvi sú títo ludia a každá cirkev pchá hlavu do piesku. Vraj u katolíkov je to ešte vypuklejšie, tam je podla poľských výskumov v Poľsku 18 % kňazov homosexuálov.
Rozprával nám o svete kde gay a lesba sa musia skrývať. Je to náš svet. Vo veľkých mestách to majú homosexuáli jednoduchšie ale čím idete do menších miest je tá obmedzenosť väčšia. Ukázal nám slabo fungujúce manželstvá kde partner je homo. On o tom možno ani nevie ale s partnerom opačného pohlavia mu to jednoducho nejde. Alebo muž alebo žena ktorý si nenájde a nehľadá životného partnera opačného pohlavia je pravdepodobnosť inej orientácie vysoká. Poukázal na fenomén úteku človeka ktorý prezradí opačnú orientáciu, alebo chce jednoducho ísť s partnerom na kávu a v malom meste to nejde, tak volí útek najlepšie do vzdialeného mesta, niekedy aj štátu. Tá potupa pre nich a ich rodinu keby začali budú ľudia zo zboru sústrastne objímať otca lesbujúcej dcéry je veľká.
Naproti tomu je tu dobrá správa, hovoril o zbore kde je 30 % vysokoškolsky vzdelaných bratov a sestier a je tam mladá žena lesba cca 30 rokov a starý mládenec ktorý sa až teraz ako 52 ročný po 25 rokoch členstva v cirkvi priznal k inakosti. V oboch prípadoch sú to sebavedomí ľudia ktorý majú pevné miesto v zbore, a majú funkciu.
Nič ale nemení na tom že protestantské cirkvi v strednej európe sú konzervatívnejšie ako na západ od nás. Švédi majú ženu evangelickú biskupku lesbu ktorá žije s inou ženou a vychovávajú dieťa. V našich československých podmienkach je ale priznanie sa k homosexualite vo svojej cirkvi bláznovstvo. Psychológ radí zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.
Ambassador tu napísal že citujem….Homosexualita není přirozená, ale je tady ve společnosti. Je potřeba dobrým způsobem projevovat laskavost...... Pýtam sa čo je prirodzené ?
Homosexualita je definovaná ako „celoživotný, nemenný a nositeľom nezvolený ani nezapríčinený stav, ktorý je charakterizovaný tým, že jeho nositeľ je eroticky i sexuálne vzrušovaný a priťahovaný osobami rovnakého pohlavia“ .
Homosexualita ako medicínska diagnóza bola vylúčená z desiatej edície Medzinárodnej klasifikácie chorôb dňom 1.1.1993 (MKCH-10). (Dovtedy bola vedená v rámci kapitoly V - Duševné poruchy ako: „Výlučná, alebo prevládajúca náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, s pohlavným stykom alebo bez neho“ – diagnóza 302.0 .)
K vylúčeniu došlo pod vplyvom Americkej psychiatrickej asociácie (APA), ktorá v roku 1973 odstránila diagnózu homosexuality z diagnostického manuálu chorôb.
Skreslenosť informovania verejnosti o homosexualite je faktom. Vedecké a terapeutické prieskumy sú tabuizované rovnakým spôsobom, ako bola v stredoveku tabuizovaná anatómia.
Máte v zbore človeka ktorý sa priznal k „inakosti“ ?
Ako by ste prijali keby Vaše dieťa prišlo domov a povedalo som gay som lesba ?
Čo má robiť muž-gay ktorý miluje Ježiša ale vie že zbor je archaický, zakonzervovaný a on nemá odvahu spraviť coming out .
Otváram novú tému zo starým obsahom ktorý som už publikoval na inom mieste. Problém sa trochu posunul a keď sme v kempe v chorvátsku stretli ASD rodinu zo synom ktorý sa prejavuje ako gay a oni sa sa otvorili tiež zistili že táto problematika v cirkvi existuje a preto diskutujme.
Jeden mladý muž sa priznal na našej modlitebnej skupinke že je gay a čakal reakciu. Staršia konzervatívna časť sa zhodla že sa budú modliť za jeho problém, chlapec vstal a už neprišiel. Keď sa v zbore pýtajú čo o ňom vieme tak zamlčujeme problém lebo nevieme či je to správne ísť s tým na bubon. Keď sa na úlohách bavíme o gayoch tak ľudia s klapkami na očiach hovoria ako o chorých ľudoch. Pritom mám info že v niekde v Pražskom zbore bol pokrstený jeden lekár ktorý sa priznal že je gay. My sme na Slovensku 100 rokov pozadu, a vždy sme aj boli.
Potrebujem poradiť čo spraviť s mladým mužom ktorý prestal chodiť do zboru lebo sa priznal k inej orientácii a ľudia nemajú vôbec pocit že by ho mali volať späť. ( toto bolo v Máji 2017)
Teraz po 3 mesiacoch sme sa dohodli s mladým mužom, ja a jeden mladší brat že nájdeme veriaceho psychológa. Našli sme si veriaceho psychológa „nedaleko v ČR“ a privítal nás vetou že už tento rok tu mal od nás (ASD) lesbu, staršiu pani zo Slovenska takže sa nemusíme obávať že sme sami. Štatistika nepustí 4%. Ale dobrá správa je že návštev z cirkevného prostredia je stále väčšie. „Potešil nás“ že problémy rieši v každej cirkvi, evangelikov jehovistov, katolíkov, charizmatikov, V každej cirkvi sú títo ludia a každá cirkev pchá hlavu do piesku. Vraj u katolíkov je to ešte vypuklejšie, tam je podla poľských výskumov v Poľsku 18 % kňazov homosexuálov.
Rozprával nám o svete kde gay a lesba sa musia skrývať. Je to náš svet. Vo veľkých mestách to majú homosexuáli jednoduchšie ale čím idete do menších miest je tá obmedzenosť väčšia. Ukázal nám slabo fungujúce manželstvá kde partner je homo. On o tom možno ani nevie ale s partnerom opačného pohlavia mu to jednoducho nejde. Alebo muž alebo žena ktorý si nenájde a nehľadá životného partnera opačného pohlavia je pravdepodobnosť inej orientácie vysoká. Poukázal na fenomén úteku človeka ktorý prezradí opačnú orientáciu, alebo chce jednoducho ísť s partnerom na kávu a v malom meste to nejde, tak volí útek najlepšie do vzdialeného mesta, niekedy aj štátu. Tá potupa pre nich a ich rodinu keby začali budú ľudia zo zboru sústrastne objímať otca lesbujúcej dcéry je veľká.
Naproti tomu je tu dobrá správa, hovoril o zbore kde je 30 % vysokoškolsky vzdelaných bratov a sestier a je tam mladá žena lesba cca 30 rokov a starý mládenec ktorý sa až teraz ako 52 ročný po 25 rokoch členstva v cirkvi priznal k inakosti. V oboch prípadoch sú to sebavedomí ľudia ktorý majú pevné miesto v zbore, a majú funkciu.
Nič ale nemení na tom že protestantské cirkvi v strednej európe sú konzervatívnejšie ako na západ od nás. Švédi majú ženu evangelickú biskupku lesbu ktorá žije s inou ženou a vychovávajú dieťa. V našich československých podmienkach je ale priznanie sa k homosexualite vo svojej cirkvi bláznovstvo. Psychológ radí zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.
Ambassador tu napísal že citujem….Homosexualita není přirozená, ale je tady ve společnosti. Je potřeba dobrým způsobem projevovat laskavost...... Pýtam sa čo je prirodzené ?
Homosexualita je definovaná ako „celoživotný, nemenný a nositeľom nezvolený ani nezapríčinený stav, ktorý je charakterizovaný tým, že jeho nositeľ je eroticky i sexuálne vzrušovaný a priťahovaný osobami rovnakého pohlavia“ .
Homosexualita ako medicínska diagnóza bola vylúčená z desiatej edície Medzinárodnej klasifikácie chorôb dňom 1.1.1993 (MKCH-10). (Dovtedy bola vedená v rámci kapitoly V - Duševné poruchy ako: „Výlučná, alebo prevládajúca náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, s pohlavným stykom alebo bez neho“ – diagnóza 302.0 .)
K vylúčeniu došlo pod vplyvom Americkej psychiatrickej asociácie (APA), ktorá v roku 1973 odstránila diagnózu homosexuality z diagnostického manuálu chorôb.
Skreslenosť informovania verejnosti o homosexualite je faktom. Vedecké a terapeutické prieskumy sú tabuizované rovnakým spôsobom, ako bola v stredoveku tabuizovaná anatómia.
Máte v zbore človeka ktorý sa priznal k „inakosti“ ?
Ako by ste prijali keby Vaše dieťa prišlo domov a povedalo som gay som lesba ?
Čo má robiť muž-gay ktorý miluje Ježiša ale vie že zbor je archaický, zakonzervovaný a on nemá odvahu spraviť coming out .
. Z Bible už byla vykouzlena spousta závěrů, které jsou na hlavu. Tenhle musí být jedním z nich 
.
