Láska Otca, alebo matky nie je v ľahostajnosti k tomu, ako sa ich dieťa správa, ale naopak. Otec napomína, karhá, ale aj švihá svoje dieťa a aj to je prejav lásky rodiča k svojmu dieťaťu. Robí to preto, lebo je jeho dieťaťom. K cudzím deťom sa takto predsa otec neprejavuje a necháva ich tak.Tomáš Plechatýý napísal: Já věřím v Boha, který i když je svrchovaný a mocný, tak se z lásky a ze své povahy dobrovolně omezil a dal tím svému stvoření - nám lidem - svobodu se mu vzepřít i se k němu vrátit. Respektovat lidskou vůli není projev Boží slabosti, ale jeho bezpodmínečné lásky.
Proto věřím, že v tom dobrém jak se Otec/matka chová ke svým dětem je vidět ten obraz Boha nebo odlesk jeho charakteru.
Boh, aby uspokojil svoju spravodlivosť, tak poslal svojho Syna, aby sa obetoval za naše hriechy – za hriechy svojho ľudu. Poslať svojho Syna sa obetovať za svoje deti, tak to nie je rešpektovať ľudskú vôľu hrešiť, ale naopak. Dokonalé dielo milosti je práve v tom, že my sme mali zaplatiť smrťou za svoje hriechy a to nie je tolerovanie hriechu z Božej strany, ale spravodlivý súd.
No Božia láska k svojím deťom našla spôsob a poslal svojho syna, aby namiesto nás práve on niesol tento trest a tak uspokojil svoju spravodlivosť a až tak sa mohla Božia láska naplno prejavila v milosti. To nie je ľahostajné čakanie na našu vôľu, že.
Boh je absolútne spravodlivý a nemôže tolerovať hriech človeka tým, že rešpektuje jeho nejakú "slobodnú“ vôľu aj hrešiť. Je to nezmysel! Žiť v hriechu je byť otrokom hriechu a teda je hriechom zotročená aj vôľa. Prečo by mal Byť k tomu ľahostajný, teda ak miluje svoje deti a chce ich zachrániť, tak im dá nové srdce. Nebol by spravodlivý, ak by nepotrestal hriech, no nikto by nebol spasený, lebo každý zhrešil. Nebol ľahostajný, lebo láska Božia nás vykúpila spod viny za hriech.
Ak Boh ponecháva niekoho napospas jeho hriechom zotročenej vôli a tak ho odovzdať zlému, tak je to súd nad tým človekom – nie je Božím dieťaťom, lebo Boh sa vždy stará o svoje deti.