List matke Evanjeličke

[Lída Rohalová]

V každé církvi jsou lidé, kteří reformují, děje se to i dnes. Pouze to naráží na nepochopení lidí, či autorit. "Reformátor" bývá osobnostně silný a též silně vybočující z mainstreamového myšlení. Je to často člověk na "okraji sboru", který nemusí řešit loajalitu k vedení.

Tiež som zažil niekolko veriacich na "okraji sboru", nepochopených, silne vybočujúcich, ale reformátori sa z nich nestali. Mali iné myslenie a hlavne ego, to bolo niekedy silnejšie ako ich rétorické a argumentačné schopnosti. Niektorý sa rozviedli, niektorý aj s cirkvou aj v manželstve, niektorý odišli do zahraničia a niektorých sme už pochovali. A tak si sadáme v zbore po dvoch ludoch do jednej rady lavíc aby to vyzeralo že to neni úplne prázdne.

Ano, samozřejmě, lidé na okraji sboru nemusí být vždy "reformátoři". Někdo je na okraji sboru vlastní vinou (ego, atd...), někdo prostě jen není pro sbor zajímavý, někdo je neprůbojný atd. Ale jiné myšlení je tam vždy, ať už v dobrém, nebo zlém.

[log]

Sloboda myslenia a rozhodovania je dôležitá a treba ju akceptovať, aj keď dobrá tradícia a pevná a súdržná rodina je super výborná vec. Treba sa naučiť akceptovať farebnosť sveta a ked chce niekto vyznávať budhu, manitua, ježiša, alaha treba byť tolerantný. Multi kultúra prišla a nám nezastáva len sa s ňou naučiť žiť.

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.

A preto, kto nasiel tento poklad, niekedy nehladi na to, co rodina, susedia, praca, deti, zivot. Ide a od radosti preda vsetko, aby ziskal vecny zivot.

[log]

Nasiel som uplne iny List matke. Taky, ktory to vidi uplne naopak. Jeho autorom je Milan Rufus a toto je jeho posledna strofa.

Pred vlastnou podobou sa činom nepreviní,
pre nové klíčenie si hľadá jarnú zem.
Iná je rozprávka i syn tvoj tiež je iný.
Ako ty za dávna, tak si ťa kolíšem.

[Rastislav]

....poét.....