Viktorrealita napísal: ↑28 Júl 2019, 12:40
mikim napísal: ↑26 Júl 2019, 13:46
Ježiš samozrejme neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť a to na rovine Božej.
Ak zákon hovorí - nezcudzoložíš a pozerá na skutok cudzoložstva, tak milosť vyučuje srdce a myseľ a to na rovine Božej. Teda, kto by len pozrel na cudziu ženu s úmyslom požiadať ju, tak už týmto úmyslom, hoci skutok sa z nejakej príčiny nemusel stať, tak už týmto zhrešil a teda zcudzoložil vo svojom srdci. Je to teda pred Bohom rovnaký hriech vo svojom srdci, ako keby sa skutok aj stal. Boh predsa pozerá predovšetkým na srdce a nie len na skutok.
A hovorí:
“ Mat 5:28 každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj zcudzoložil s ňou vo svojom srdci.“
Tu vidíme ako Ježiš učí o naplňaní zákona na rovine Božej a to pôsobením a vyučovaním milosťou Božou, ktorá zdokonaľuje, čo samotný zákon nedokáže, lebo skrz zákon poznanie hriechu, ktorý plodí smrť:
Rim 3:20 pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu. No a hriech plodí smrť.
Rim 3:19 A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly zapchaté každé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu,
Ježiš neodsúdil cudzoložnicu prichytenú pri čine ani netoleroval hriech, ale ako vidíme milosť Božia vyučuje a dáva priestor činiť pokánie a povedal:
„11 ...iď a nehreš viacej.“
Tu je apel na to, že každý zhrešil a je hodný odsúdenia. Kto takto súdi podľa zákona, tak aj na neho potom padá súd, lebo akým súdom súdiš, takým budeš súdený. Preto aj tí, čo chceli ukameňovať cudzoložnicu na Ježišove slová -
„Ján 8:7 ... Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň.“ Tak ako vidíme, tak to neurobili a obviňujúc sami seba od svojho vlastného svedomia postupne odišli.
To, že ju neodsúdil neznamená, že jej povolil naďalej hrešiť, ale naopak. Mala činiť pokánie a prestať žiť v hriechu – hrešiť – choď a nehreš viacej.
No nie len to som chcel zdôrazniť
Kto je pod zákonom skutkov, teda chce sa ospravedlniť skutkami zákona, potom nie je pod zákonom viery – teda z viery, aby bolo podľa milosti. Nie je vyučovaný a zdokonaľovaný milosťou Božou. V podstate nemá priestor pre zdokonaľovanie, lebo ak:
Jak 2:10 Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.
To znamená len jedno: trest Boží za porušenie hoci aj puntíka zákona, čo je smrť. No ak je to teda tak, tak už je zbytočné pre odsúdeného na smrť plniť zákon, lebo je si vedomý odsúdenia Bohom, lebo porušil zákon. No beznádej, flustrácia nevyučuje a nezdokonaľuje. Ak by sme boli pod zákonom skutkov, tak nikto by nebol spasený, lebo každý porušil zákon a to či skutkom, alebo úmyslom a je teda tak či tak je hodný odsúdenia spravodlivým Bohom, čo spôsobí smrť.
Teda naplňanie zákona pri vyučovaní a zdokonaľovaní milosťou Božou, je na oveľa vyššej rovine, ako napr. ľudská morálna rovina, ktorá sa aj často mení. To, čo učí Kristus o napĺňaní zákona, tak to je už na rovine Božej a teda jediným motívom je láska v milosti, ktorej odpoveďou je sebazaprenie a práve tá milosť vyučuje a zdokonaľuje skrz sebazaprenie. Teda Láska Božia je neobmedzené pôsobenie milosti a to vypôsobí, že vykúpený v Kristu zomrie zákonu hriechu, ktorý je v telesnosti.
Rim 8:2 Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.
No nie naplňanie zákona nás spasí, ale tá rovina naplnania zákona poukazuje na znovuzrodené srdce, teda na pôsobenie milosti Božej v Kristu Ježišovi, ktorá nás vyučuje a zdokonaľuje pri naplňaní zákona a teda na rovine Božej. Spása je jedine z milosti skrze vieru. No a viera vypôsobí istotu spásy v Kristu, lebo bez istoty spásy v Kristu niet ani vyučovania, ani zdokonaľovanie, ale len beznádej a flustrácia.
Rim 3:20 pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu.
Tu nejde o formálne plnenie desatora, ale o naplňanie zákona na rovine Božej, ktorá hovorí:
Mar12 29A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden! 30A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie. 31A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
A dokonca:
Mat5 44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú,
Takže máme činiť dobré všetkým, teda aj nepriateľom a to sedem dní v týždni a nie len šesť. Čo je to dobre činiť? Obetovať sa a pracovať v prospech ostatných aj v siedmý deň, tak je to tobre činiť? Je! Kto to posúdi – ty Mikim?
Jak 4:17 Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech. Cit: Mat12 12 ... Preto sa smie v sobotu dobré robiť.
Skús rozlíšiť všetku tu prácu v siedmy deň, ktorí mnohí podstupujú pre ostatných a z ktorej máš prospech aj ty, ktorá je dobre činiť a ktorá nie je dobre činiť? Dokážeš to?
Vieme, ako zákonníci a farizeji ľnuli na striktnom dodržiavaní soboty a dokonca odsudzovali v sobotu aj dobre činiť. Spasilo ich to? Naopak:
Mat5 20Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
Zákon je svätý a dokonalý, pretože skrze zákon máme poznanie hriechu. No a odplatou za hriech je smrť! No iba vtedy sa môže ukázať Láska Božia v milosti, teda predovšetkým v dokonalom diele milosti, ktoré Boh urobil na Kríži, aby spasil to čo bolo zahynulo. Tu je zmysel toho všetkého zákona aj hriechu, aby sa takto oslávil Boh v novom stvorení v Kristu Ježišovi, ktoré ho už bude s nekonečnou vďačnosťou a láskou naveky oslavovať.
A preto:
2kor4 7No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás,
Tak teda zásluhy a chvála za našu spásu patrí jedine Bohu, lebo nie zo skutkov zákona a teda z vlastnej sily sme spasení, ale jedine milosťou Božou skrze vieru.
Prečo sa ukázal hriech človeka, pretože bol daný zákon od Boha. A prečo bol daný zákon, aby sa ukázal hriech človeka. Ak sa teda ukázal hriech človeka skrz zákon, tak až vtedy sa ukázala Láska Božia v milosti, ktorá sa prejavila na dokonalom diele milosti na kríži, ktorá aj vyučuje a zdokonaľuje tých, ktorých vykúpil svojou drahocennou krvou.
...Tak teda zásluhy a chvála za našu spásu patrí jedine Bohu, lebo nie zo skutkov zákona a teda z vlastnej sily sme spasení, ale jedine milosťou Božou skrze vieru.
Znovu opakuji:
Viktor, takže Ježíš nám hlásá jiné evangelium o spasení na základě skutků a nikoliv o milosti o které se snad nezmínil jako, že jsme spasení milostí ani 1X!!!. Takže podle Tebe i sám Ježíš musí být pod prokletím, protože hlásá spásu na základě skutků k bližnímu svému a zachovávání přikázání Desatera. My, kteří věříme ve všem Ježíšovi na rozdíl od Tebe, který nevěří tomu co učil Ježíš, ale udělal sis "boha" z ap. Pavla, který učí v mnohém opak než Ježíš, v tom máme jasno:
Matouš 25:31 A když přijde Syn člověka v slávě své, a všickni svatí andělé s ním, tedy se posadí na trůnu velebnosti své,
32 A shromážděni budou před něj všickni národové. I rozdělí je na různo, jedny od druhých, tak jako pastýř odděluje ovce od kozlů.
33 A postavíť ovce zajisté na pravici své, kozly pak na levici.
34 Tedy dí Král těm, kteříž na pravici jeho budou: Pojďte požehnaní Otce mého, dědičně vládněte královstvím, vám připraveným od ustanovení světa.
35 Nebo jsem lačněl, a dali jste mi jísti; žíznil jsem, a dali jste mi píti; hostem jsem býval, a přijali jste mne;
36 Nah jsem byl, a přioděli jste mne; nemocen jsem byl, a navštívili jste mne; v žaláři jsem seděl, a přicházeli jste ke mně.
37 Tedy odpovědí jemu spravedliví, řkouce: Pane, kdy jsme tě vídali lačného, a krmili jsme tebe, žíznivého, a dávaliť jsme nápoj?
38 Aneb kdy jsme tě viděli hostě, a přijali jsme tebe, anebo nahého, a přioděli jsme tebe?
39 Aneb kdy jsme tě viděli nemocného, aneb v žaláři, a přicházeli jsme k tobě?
40 A odpovídaje Král, dí jim: Amen pravím vám: Cožkoli jste činili jednomu z bratří těchto mých nejmenších, mně jste učinili.
41 Potom dí i těm, kteříž na levici budou: Jděte ode mne zlořečení do ohně věčného, kterýž jest připraven ďáblu i andělům jeho.
42 Neboť jsem lačněl, a nedali jste mi jísti; žíznil jsem, a nedali jste mi píti;
43 Hostem jsem byl, a nepřijali jste mne; nah, a neodívali jste mne; nemocen a v žaláři jsem byl, a nenavštívili jste mne.
44 Tedy odpovědí jemu i oni, řkouce: Pane, kdy jsme tebe vídali lačného, neb žíznivého, aneb hostě, nebo nahého, neb nemocného, aneb v žaláři, a neposloužili jsme tobě?
45 Tedy odpoví jim, řka: Amen pravím vám: Čehož jste koli nečinili jednomu z nejmenších těchto, mně jste nečinili.
46 I půjdou tito do trápení věčného, ale spravedliví do života věčného.
Lukáš 10:25 A aj, jeden zákoník vstal, pokoušeje ho, a řka: Mistře, co čině, život věčný dědičně obdržím?
26 A on řekl k němu: V Zákoně co jest psáno? Kterak čteš?
27 A on odpověděv, řekl: Milovati budeš Pána Boha svého ze všeho srdce svého, a ze vší duše své, a ze vší síly své, i ze vší mysli své, a bližního svého jako sebe samého.
28 I řekl mu Ježíš: Právě jsi odpověděl. To čiň, a živ budeš.
Lukáš 18:18 I otázalo se ho jedno kníže, řka: Mistře dobrý, co čině, život věčný obdržím?
19 I řekl jemu Ježíš: Co mne nazýváš dobrým? Žádný není dobrý, než sám toliko Bůh.
20 Však umíš přikázání: Nezcizoložíš, nezabiješ, nepokradeš, nepromluvíš křivého svědectví, cti otce svého i matku svou.
21 On pak řekl: Toho všeho ostříhal jsem od své mladosti.
22 Slyšav to Ježíš, řekl mu: Ještěť se jednoho nedostává. Všecko, což máš, prodej, a rozdej chudým, a budeš míti poklad v nebi, a pojď, následuj mne.
23 On pak uslyšav to, zarmoutil se; byl zajisté bohatý velmi.