Evanjelium podľa Ezdráša a Nehemiáša

[log]

"Biblické úlohy pre 4. štvrťrok 2019 pripravil dekan teologickej fakulty Andrewsovej univerzity v USA, Jiří Moskala, Th.D.,Ph.D. Celosvetová cirkev sa bude venovať biblickým knihám Ezdráš a Nehemiáš v ich historickom kontexte, no účastníci štúdia v neposlednom rade prejdú aj cestou aktualizácie ich posolstva pre 21. storočie. Pri tejto príležitosti vydáva Vydavateľstvo Advent-Orion v Prahe aj vzácnu 132 stránkovú knihu od hore uvedeného autora s názvom “PŘÍBĚHY BOŽÍ MILOSTI” a s podnadpisom “Evangelium podle Ezdráše a Nehemiáše”, ktorú si môžu záujemcovia zo Slovenska objednať cez zborových traktátnikov vo Vydavateľstve Advent-Orion Vrútky za cenu iba 5 €!"

http://www.casd.sk/evanjelium-podla-ezd ... nehemiasa/

Pri tejto prilezitosti existuje 13 dielov videi prednasok brata Moskalu.

Tak konecne tu mame nieco nove a zaujimave. Knihu Ezdras a Nehemias som viacmenej nikdy necital. S chutou som sa vcera pustil do Nehemiasa a pridam niektore svoje poznamky, kedze su tam niektore zaujimave veci.

V tomto vlakne mozme k veci diskutovat o tom, ako to vidime. Prosim neodbocovat od temy. Akekolvek citaty z inych biblickych knih, nez je Ezdras ci Nehemias su v tomto vlakne dopredu zakazane, dakujem za pochopenie.

[studnet]

Aktualizácia posolstva pre 21 storočie ? To môžem napísať aj slovo prispôsobenie posolstva pre 21 storočie. Alebo to nechápem dobre?

[log]

Aktualizácia posolstva pre 21 storočie ? To môžem napísať aj slovo prispôsobenie posolstva pre 21 storočie. Alebo to nechápem dobre?

Podla brata Moskalu (v prvej prednaske, dalsie som este nevidel) je Nehemias svedectvom o tom, ze ludia mali problem so zakonom v troch oblastiach - manzelske/sexualne vztahy, zachovavanie soboty a problemy financnych odvodov. Tieto otazky su skutocne velmi aktualne pre adventistov. O tom svedci toto forum, kde tieto temy zaberaju velmi vela priestoru. Netvrdim, ze su to otazky dolezite pre vsetkych ludi, iba to, ze su dolezite pre adventistov. Aktualizovane do dnesnej doby ide, podla mna, o problem zmiesanych manzelstiev/parov, sobotnych nakupov/zamestnania a desiatkov/darov. Kniha Nehemias je svedectvom o tom, ze nie je mozne ludom nanutit urcite veci a vzdy ich budu porusovat. Tym som sa trochu dotkol uz toho, co je na Nehemiasovi najzaujimavejsie a co je pre mna hlavnou temou. Totiz to, ze je svedectvom o tom, ze prirodzene ludske tendencie stoja casto proti nanutenym idealom. Inak povedane, priroda a prirodzenost sa nenecha lahko sputat ideologiou ci teologiou. Z pohladu teologie vitazi hriesnost cloveka, z pohladu biologie ci darvinizmu vitazi priroda/jedinec/druh. Brat Moskala spomenul ze obe knihy koncia z pohladu Ezdrasa a Nehemiasa zle, totiz ludia odmietli Mojzisov zakon. Z pohladu ludu vsak pohlad nie je taky jednoznacny, vydobili si totiz, aspon na cas, slobodu a moznost obohatit svoj zivot o zakazovane pozitky. Aj ked sa zenili so zenami inych kmenov, kupcili v soboty a prestali odvadzat desiatky, neprisiel ziaden trest. Lud teda zazival stastne obdobie.

[log]

Ci uz je to lahko alebo tazko pochopitelne, zda sa, ze Zidia v piatom storoci pnl. uz nepoznali tisic rokov stary Mojzisov zakon. Nebol sucastou bezneho zivota. Ked im ho Ezdras predstavil, boli zaskoceni vecami, ktore zrazu poculi a boli od nich vyzadovane. Tazko povedat ci Zakon upadol do zabudnutia v zajati alebo jeho povedomost medzi ludom bola nizka uz predtym.

Keď nastal siedmy mesiac – Izraelci boli už vo svojich mestách – všetok ľud sa do jedného zhromaždil na námestí pred Vodnou bránou. Požiadali pisára Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho Zákona, ktorý Jahve predpísal Izraelu. Vtedy kňaz Ezdráš priniesol Zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo počúvali. Bolo to prvého dňa siedmeho mesiaca. Čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia, pred mužmi, ženami a všetkými, ktorí boli schopní chápať. Pozornosť všetkých bola obrátená na knihu Zákona...
A Ezdráš čítal z knihy Božieho Zákona, prekladal a vysvetľoval zmysel, tak chápali to, čo sa čítalo. Jeho Ctihodnosť Nehemiáš, kňaz a pisár Ezdráš a Leviti, ktorí vyučovali ľud, povedali všetkému ľudu: "Tento deň je zasvätený Jahvemu, vášmu Bohu. Nebuďte smutní a neplačte!" Lebo všetok ľud plakal, keď počul slová Zákona


Cast ludu sa zaviazala Zakonu najmav troch vyssie spomenutych oblastiach.

... Ostatný ľud, kňazi, Leviti, vrátnici, speváci, "darovaní", skrátka všetci, ktorí sa oddelili od národov krajiny a pridali sa k Božiemu Zákonu, tiež ich manželky, ich synovia a dcéry, všetci, ktorí boli schopní chápať, sa pripájajú k svojim bratom a vodcom, zaväzujú sa prísahou, že budú žiť podľa Božieho Zákona daného skrze Mojžiša, Božieho sluhu, že budú zachovávať a do života uvádzať všetky príkazy Jahveho, nášho Boha, jeho zvyky a jeho zákony. Obzvlášť: nebudeme vydávať svoje dcéry za pohanov krajiny, ani brať ich dcéry pre svojich synov. Ak ľud krajiny prinesie v sobotný deň na predaj tovar alebo akékoľvek plodiny, nekúpime od nich nič v sobotný deň, ani v deň sviatočný. Každého siedmeho roku sa zriekneme všetkej úrody pôdy a všetkého vymáhania dlhov. Ďalej sme vložili na seba tieto záväzky: každý dá ročne tretinu šekla na službu v Chráme nášho Boha: na predkladaný chlieb, na ustavičnú pokrmovú obetu, na ustavičný celopal, na obety v sobotu, na obety v novomesiace, na obety vo výročité slávnosti, na posvätné jedlá, na obety za hriech určené na zmierenie Izraela, skrátka na všetku službu v Chráme nášho Boha. My, kňazi, Leviti a ľud, sme lósom určili, ako sa bude dodávať drevo do Chrámu nášho Boha: podľa rodín, v stanovený čas, z roka na rok, aby horelo na oltári Jahveho, nášho Boha, ako je predpísané v Zákone.Ďalej, každý rok prinesieme do Chrámu nášho Boha prvotiny našej pôdy a prvotiny z každého ovocia všetkých stromov, tiež prvorodených našich synov a nášho dobytka, ako je predpísané v Zákone – prvorodené z nášho hovädzieho dobytka i oviec a kôz, prinášané do Chrámu nášho Boha, je určené kňazom konajúcim službu v Chráme nášho Boha. Tiež prvotiny našej múky, ovocia všetkých stromov, nového vína a oleja zanesieme kňazom do siene Chrámu nášho Boha; desiatky zo svojej pôdy zasa Levitom – Leviti sami vyberú desiatky vo všetkých mestách, kde obrábame pôdu. Keď Leviti vyberajú desiatok, nech je s Levitmi aj kňaz, áronovský potomok. Leviti zanesú desiatky z vybraných desiatkov do Chrámu nášho Boha, do siení Pokladnice; lebo do týchto siení prinášali Izraelci a Leviti dávky obilia, vína a oleja; tam sú posvätné predmety, službukonajúci kňazi, vrátnici a speváci. Už nebudeme zanedbávať Chrám nášho Boha.

[log]

Po case odisiel Nehemias do Babylona a ked sa znovu vratil do Jeruzalema, zistil, ze zo zavazkov nic nebolo. Ludia sa nechceli riadit zakonmi tisic rokov stareho kocovneho kmena. Zili svoje na tu dobu moderne a slobodne zivoty navratilcov zo zajatia.

V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa vrátil som sa totiž ku kráľovi, ale po istom čase som si vyžiadal od kráľa dovolenku a vrátil som sa do Jeruzalema....
Dozvedel som sa tiež, že Levitom sa neodovzdávali príslušné podiely, preto sa službukonajúci Leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. Preto som pokarhal vysokých úradníkov a pýtal som sa: "Prečo je Boží chrám opustený?" Potom som ich zhromaždil a znovu som ich postavil na ich miesto....
V tých dňoch som videl v Judsku ľudí šliapať lis v sobotný deň; iní zvážali snopy obilia, nakladali ich na osly, aj víno, hrozno, figy a iné bremená a privážali to do Jeruzalema v sobotný deň: upozornil som ich, že nemôžu predávať tie potraviny....
V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí sa oženili s Aždoďankami, Ammonkami a Moabkami. Polovica ich detí hovorila po ašdodsky alebo rečou toho alebo onoho národa, ale po židovsky nevedeli hovoriť. Pokarhal som ich a vyhrešil, viacerých som aj vybil a za vlasy vyťahal a zaprisahal som ich na Boha: "Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry za ženy pre svojich synov alebo pre seba!

Nehemias sa bal, ze sa stane nieco zle, ak Zakon opustia. Lud to vsak skusil a videl, ze ziadna neobvykla katastrofa nenastala. A ak by aj nastala, nedozvieme sa o tom, lebo Biblia vraj dalsie udalosti uz nezaznamenava. Teda, az do zaciatku naseho letopoctu.

[log]

Je az absurdne, ale tak pravdive, ze veriaci su schopni ucinit neobvykle veci len preto, ze to ini robili tisic, dvetisic, tritisic rokov pred nimi. Jedneho dna sa zacitaju do nejakej biblickej knihy, Mojzisa, Izaiasa, Pavla a zrazu nadobudnu potrebu do sucasnej spolocnosti vniest davno zabudnute a zastarane pravidla. Ide vlastne o retro modu, retro teologiu. Retro sice uz ma maly funkcny vyznam, ale vyzera posobivo a dava pocit, ze sa vraciame ku korenom, hladame podporu u predkov. Ako to potom v praxi vyzera, sa dozvedame od Nehemiasa.

V tom čase čítali z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané: "Ammonec a Moabec nesmú nikdy vstúpiť do Božieho zhromaždenia, lebo Izraelcom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou. Najali proti nim Balaama, aby ich preklial, ale náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie." Keď počuli Zákon, vylúčili z Izraela každého cudzinca.

Je to ciste sialenstvo. Izraelci vylucili zo spolocnosti ine rasy. Preco? Preto, ze pred storociami, tisic rokmi, akysi Amonci a Moabci kdesi nevysli niekomu v ustrety s chlebom s vodou! Z tohto dovodu zrazu vyhnali muzi i vlastne manzelky a zeny vlastnych manzelov prec z mesta. Je to dobrou ilustraciou, ake sialenosti uskutocnuju niektori veriaci, ked bezmyslienky prijimaju historicke texty za navod k svojmu zivotu.

Máme o vás počuť, že vy páchate tento veľký zločin: zrádzate nášho Boha tým, že sa ženíte s cudzinkami?" Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašiba, bol zaťom Sanbalata Choronského. Preto som ho odohnal zo svojej spoločnosti

[log]

Je to ciste sialenstvo. Izraelci vylucili zo spolocnosti ine rasy. Preco? Preto, ze pred storociami, tisic rokmi, akysi Amonci a Moabci kdesi nevysli niekomu v ustrety s chlebom s vodou! Z tohto dovodu zrazu vyhnali muzi i vlastne manzelky a zeny vlastnych manzelov prec z mesta. Je to dobrou ilustraciou, ake sialenosti uskutocnuju niektori veriaci, ked bezmyslienky prijimaju historicke texty za navod k svojmu zivotu.

Máme o vás počuť, že vy páchate tento veľký zločin: zrádzate nášho Boha tým, že sa ženíte s cudzinkami?" Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašiba, bol zaťom Sanbalata Choronského. Preto som ho odohnal zo svojej spoločnosti

Zatial co bezny lud sa z uprimneho srdca navratil k Zakonu, Nehemias hral politicku hru. Nebola to vobec nahoda, ze z nicoho nic vytiahol Zakon. Nehemias bol v politickom boji proti Amoncom Sanbalatovi, Tobijovi a dalsim. Islo o ovladnutie Jeruzalemu a teda o mocensky boj. Nie je to nahoda, ze z celeho Zakona sa zameral prave na Amoncov ale jeho jasny ciel a umysel. Nehemias sa potreboval zbavit vsetkych Amoncov a udrzat ich za hradbami mesta. Islo mu totiz o vela aj o vlastny zivot. Vybrane stati Zakona sa stali zbranou v jeho rukach, zbranou proti Amoncom, s ktorymi bojovali o uzemie a o moc. Amonci nechceli dovolit, aby sa z Jeruzalemu stal mocny nepriatel a Nehemias zase nechcel dovolit aby boli Zidia pred svojimi nepriatelmi bezbranni.

Keď sa Sanbalat, Tobija, Arab Gešem a ostatní naši nepriatelia dozvedeli, že som znovu vystaval hradby a nezostala v nich ani jedna trhlina – hoci som v tom čase ešte vráta neosadil do brán, Sanbalat a Gešem mi poslali tento odkaz: "Príď, stretnime sa v Kefirime v doline Ono." Oni však zamýšľali urobiť mi niečo zlé. Poslal som k nim poslov s týmto odkazom: "Som zamestnaný na veľkom diele a nemôžem prísť: prečo by sa mala robota zastaviť, keď ju nechám a pôjdem k vám?" Štyri razy mi poslali to isté pozvanie a ja som im vrátil tú istú odpoveď. Potom na piaty raz mi Sanbalat poslal svojho sluhu s otvoreným listom v ruke, v ktorom bolo napísané: "Počuť medzi národmi, aj Gašmu to tvrdí, že ty a Židia sa zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby a ty sa staneš ich kráľom. Ba aj prorokovi si si vraj ustanovil, aby v Jeruzaleme o tebe vyhlasovali: V Judsku je kráľ! Ale takéto chýry môžu dôjsť do uší kráľovi, preto príď, nech sa spolu poradíme." Ja som mu však odkázal: "Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Je to len výmysel tvojho srdca!" Oni nás totiž všetci chceli zastrašiť, hovoriac: "Ich ruky ochabnú v práci a dielo sa nikdy neuskutoční." Ale naopak, ja som si svoje ruky posilňoval!

[log]

Pribeh Nehemiasa je zaujimavy. V babylonskom zajati sa mu vobec nevodilo zle, naopak, mal nadhernu karieru, dostal sa do kruhov babylonskeho krala a vyjednal si u neho dokonca povysenie do pozicie miestodrzitela Jeruzalemu. Ziskal tolko penazi, ze uz nepotreboval poberat ziaden plat a predsa kazdy den hodoval.

Bývalí miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud: brali od neho na chlieb denne štyridsať šeklov striebra; aj ich sluhovia utláčali ľud. Ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. Venoval som sa tiež práci na múre, hoci som nebol majiteľom nijakého poľa. Všetci moji ľudia tam boli zhromaždení pri práci. Pri mojom stole jedávali veľmoži a úradníci, počtom stopäťdesiat osôb, nepočítajúc tých, čo k nám prichádzali z okolitých národov. Každý deň pripravovali na moje náklady jedného býka, šesť vybraných baranov a hydinu; každých desať dní prinášali mnoho mechov vína. Napriek tomu som sa nikdy nedožadoval miestodržiteľského platu, lebo tento ľud bol zaťažený prácou.

Zda sa, ze nie vsetci Zidia niesli zajatie zle. Nehemias v Babylone prosperoval. Svoju politicku moc a schopnosti vyuzil a pozdvihol Jeruzalem z prachu. V prvom rade tym, ze postavil hradby a vyzbrojil kazdeho cloveka mecom ci kopijou. Znakom Bozieho ludu sa stala fyzicka sila, obranyschopnost a bojova pohotovost. Taky chcel mat Boh svoj lud.

Politicky presadil narovnanie majetkovych nerovnosti, ciastocnu konfiskaciu majetku bohatych a jeho navratenie chudobnym. Aj to by malo byt voditkom pre politickych adeptov kazdej doby.

Pre mna ostava otvorena otazka narodnostneho principu. Presadzoval ho Nehemias politicky alebo nie? Na jednej strane citame ako sa oddeloval od Amoncov, na druhej citame, ako denne hostil vladcov inych narodov. Ako to teda bolo?

[Neregistrovaný]

Pre mna ostava otvorena otazka narodnostneho principu. Presadzoval ho Nehemias politicky alebo nie? Na jednej strane citame ako sa oddeloval od Amoncov, na druhej citame, ako denne hostil vladcov inych narodov. Ako to teda bolo?

Bolo to tak, ako je to napísané. Izrael mal zkúsenosť, ako to je, keď sa zmiešajú s druhými národmi a prijímajú ich bohov-vedlo to k pádu a exilu v Babylóně, severný Izrael sa rozpustil už 140 rokov predtým po Asýrskej invázii.
Preto znovu snaha o oddelenie, o teokraciu v národe,o zákaz zmiešaných manželských zvazkov, ochrana proti synkretismu. Áno, presadzoval ho aj politicky, bol akýmsi guvernérom, mal k tomu moc.
Zástupcov cudzích krajín je treba pohostiť, získať priateľstvo, pre svoje ciele, možno aj pre svoju vieru..na tom nie je nič zlé. Nečítáme, že by mu robili problémy práve oni.
Treba ale pripomenúť, že na začiatku bola viera a modlitba, rozpoznanie, že Hospodin chcel, aby bol Jeruzalém znovu obnovený.

[log]

Izrael mal zkúsenosť, ako to je, keď sa zmiešajú s druhými národmi a prijímajú ich bohov-vedlo to k pádu a exilu v Babylóně, severný Izrael sa rozpustil už 140 rokov predtým po Asýrskej invázii.
Preto znovu snaha o oddelenie, o teokraciu v národe,o zákaz zmiešaných manželských zvazkov, ochrana proti synkretismu. Áno, presadzoval ho aj politicky, bol akýmsi guvernérom, mal k tomu moc.

Zial Nehemias ci knazstvo sledovali narodnostnu liniu az prilis uzkostlivo. Ak sa objavil niekto, kto nevedel dokazat zidovsky povod, mohli ci nemuseli, mu byt niektore prava odoprete. Zidovstvo v tomto pojati bolo velmi uzavrete a stat sa clenom obce bez pokrvneho dedicstva bolo nemozne. Myslim, ze este za cias Mojzisa i inych prorokov sa mohol pripojit k ludu, kto chcel, co uz za Nehemiasa nebolo tak jednoznacne mozne. Nabozenstvo nebolo ani vecou viery ani skutkov, ale rasy, nikto bez rodokmena sa knazom stat nemohol.

Všetkých "darovaných" a synov Šalamúnových otrokov: 392 Nasledujúci prišli z Tel-Melachu, z Tel-Charše, z Kerubu, z Adonu a z Imeru, tí nemohli dokázať, že ich rodina má izraelský pôvod: Delajovi synovia, Tobijovi synovia, Nekodovi synovia: A medzi kňazmi: Chobajovi synovia, Kocovi synovia, synovia Barzilaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Barzilaja Galaádskeho a prijal jeho meno. Títo hľadali svoje rodové záznamy, ale ich nenašli. Vylúčili ich teda z kňazstva ako nečistých. Jeho Ctihodnosť im zakázala jesť posvätné pokrmy, kým nebude ustanovený kňaz, ktorý by vec rozhodol pomocou Urim a Tummim.