Dodržiavanie soboty za každých okolností?

[Lukas03]

Ján je zrelým mužom, adventistom je už od detstva. Vie rozprávať množstvo zaujímavých skúseností zo svojho života. No asi najsilnejšia je tá z obdobia povinnej vojenskej služby vo vtedajšom socialistickom Československu. Kvôli svojej vernosti sobote zažíval týždeň čo týždeň obrovské problémy. Bol vystavený veľkým nátlakom, no on neustúpil. Nakoniec bol postavený pred vojenský súd a odsúdený. Podmienky vo väznici boli príšerné. Bol tam zavretý spolu s tou najväčšou spodinou, pre ktorých bol ľahkým cieľom ich nepredstaviteľného šikanovania. K tomu extrémne ťažká práca. Nakoniec to už nevydržal a rozhodol sa pre samovraždu. Len zázrakom sa mu to nepodarilo.

Boh dal človeku sobotu, aby si odpočinul od svojej namáhavej práce, aby svoju myseľ zameral na duchovné veci, aby trávil čas v spoločenstve s inými ľuďmi a Bohom. Sobota je Božím darom pre človeka.
Všetko to sú nanajvýš vznešené dôvody, pre ktoré môže byť prežívanie dňa odpočinku naozajstnou radosťou. Podobne vznešene opisoval sobotné pocity človeka aj prorok Izaiáš:
„ak sobotu budeš volať rozkošou” (Iz 58,13). Pozitívny prínos soboty pre človeka vyjadril aj Ježiš slovami: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!” (Mar 2, 27)

Sobota má teda človeku prinášať radosť, úžitok, potešenie, požehnanie. Žiadny biblický text neuvádza, že by sobota mala do života človeka prinášať starosti, problémy a trápenie.
Je to podobné, ako keď dá rodič svojmu dieťaťu nejaký dobrý dar. Trvá rodič na tom, aby dieťa tento dar používalo aj vtedy, kedy by mu to spôsobovalo problémy? Určite nie.
A podobne to je aj s darom soboty.

Už od raja mohli Boží verní prežívať požehnaný čas siedmeho dňa.
Ale boli aj obdobia, keď im to nebolo umožnené a nemohli slobodne robiť to, že považovali za správne.
Jedným z príkladov je zajatie v Egypte, kedy nemali možnosti prežívať sobotu tak, ako by chceli. Neskôr po vyslobodení im Boh vyčítal niektoré ich hriechy, aj v spojitosti s Egyptom, no nikdy to, že počas zajatia nedodržiavali sobotu. Prečo od nich nežiadal, aby dodržiavali sobotu až do krajnosti? Pretože tou krajnosťou sa ľahko mohlo stať bičovanie, možno aj poprava za neposlušnosť. A na tom Boh nemá nijaký záujem. Z toho vyplýva, že nedodržiavanie soboty v ťažkých časoch nemožno považovať za nejaký hriech.
Ďalším takým príkladom bolo babylonské zajatie. Babylonskí panovníci vládli tvrdou rukou (i keď časom sa situácia zrejme uvoľnila), preto židia nemali podmienky na dodržiavanie soboty. No Boh im nikdy nevyčítal, že v Babylone nesvätili sobotu až do krajnosti. Pretože sobota má prinášať pokoj, radosť, a to je možné len v prostredí a atmosfére pokoja, mieru a slobody.

Asi každý bude súhlasiť s tvrdením, že nemá žiadny význam nútiť niekoho do svätenia soboty. Aj keby sa to podarilo, šlo by o čisto formálny skutok, ktorý by nemal absolútne žiadny zmysel. No podobne nemá žiadny význam nútiť ani sám seba. Ak je človek v ťaživej osobnej situácii hraničiacej s existenčnými problémami, nie je možné zachovať sobotu tak, aby sa naplnil jej účel a význam. Človek jednoducho nedokáže byť uvoľnený a radostný, ak má vážne starosti. Ak sa aj o akési dodržanie soboty pokúsi, ide len o vonkajšie formálne gesto. Človek v problémoch by sa mal zamerať predovšetkým na ich vyriešenie. Až keď bude znovu v poriadku, aj sobotný odpočinok si užije tak, ako sa to predpokladá a očakáva. No rozhodnutie svätiť sobotu aj za ťažkých podmienok je nerozumné a dokonca aj kontraproduktívne, pretože tým vzniká ďalšia stresová situácia, ktorou sa problémy človeka zbytočne ešte viac zhoršujú.

To však nikdy nebolo Božím zámerom. Ukazujú to Izaiášove slová o rozkoši, ale hlavne Ježišove slová o úlohe soboty v živote človeka.
“Sobota bola učinená pre človeka”: Človek je v Božích očiach omnoho významnejší než sobota. Sobota má človeku pomáhať a prispievať k vytváraniu podmienok pre zdravý rozvoj jeho osobnosti.
“A nie človek pre sobotu”: Sobota nemá väčší význam než človek. Človek jej nemá otrocky slúžiť a považovať ju za najvyššiu prioritu.

V Biblii je mnoho príkladov toho, že dodržiavanie soboty nie je najvyššou prioritou v živote človeka.
Obchádzanie Jericha sa robilo aj v sobotu.
“Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní. … V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát ” (Joz 6, 3.4)
To bolo jasné porušenie prikázania, pretože to znelo “nech nik nevychádza v sobotný deň zo svojho domu” (2M16,29). Čo bolo na tých múroch také dôležité, že sa kvôli tomu porušovala sobota? V siedmy deň ich dokonca obchádzali sedemkrát, nie len raz ako šesť dní predtým.
Ježiš v sobotu uzdravoval aj nemoci, ktoré vôbec neboli akútne.
Nemal problém s tým, že v sobotu si vymŕvali klasy. Nemohli si pripraviť pokrm deň predtým?

Aj obriezka sa robila aj v sobotu: “Ak človek prijíma obriezku v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon” (Ján 7,23) Čo je na nej také neodkladné, že sa nemohla urobiť inokedy?
Ježiš tu ukázal, že ešte aj prikázanie o obriezke, ktorá sa dnes považuje za zrušené, je dôležitejšie než prikázanie o sobote.
Jednoducho, človek, aj so svojimi starosťami a potrebami, je dôležitejší než prikázanie o sobote. Nakoniec, ešte aj ochránenie zvieraťa pred utrpením je dôležitejšie než sobota:
“Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu?” (Luk 13,15)
„Ak niekomu z vás spadne do studne vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“ (Luk 14,5)
Je nepochybné, že zámerom prikázania o sobote nie je komplikovať život tým kresťanom, ktorí práve prežívajú ťažké obdobie. Boh nežiada, aby človek dodržiaval sobotu až do krajnosti, a svoju situáciu tým ešte viac zhoršoval.

Prečo to potom adventisti učia a aj robia presne naopak?
Z najtvrdšieho obdobia zákazu cirkvi v minulom storočí sú známe prípady, kedy boli rodičom odobraté deti preto, lebo nesúhlasili s ich dochádzkou na sobotné vyučovanie. No dosiahlo sa tým niečo? Deti v detskom domove aj tak museli do školy chodiť, a rodičia asi už nikdy nedokázali prežiť akúkoľvek radosť. A už vôbec nie zo soboty, ktorá im každý týždeň pripomínala, čo to vlastne spáchali.
V minulosti sa tiež často šírili akože povzbudivé skúsenosti podobné príbehu z úvodu. Boli o tom, ako mladí adventisti počas základnej vojenskej služby odmietli ísť v sobotu do služby (čo mohlo v praxi znamenať napríklad škrabanie zemiakov, alebo postávanie pri bráne). Mnohí boli za to odsúdení na ťažké tresty, väzenie nevynímajúc. Nedá sa predpokladať, že práve vo väzení by im bolo umožnené počas sobôt pokojne odpočívať. Skôr naopak, vojenskí väzni dostávali tie najťažšie práce, i v sobotu. Mnohí z nich majú z toho celoživotné traumy. Myšlienky na samovraždu neboli výnimkou.
Ale skončením totality problémy adventistov neskončili.
Aj v tejto dobe náboženskej slobody napríklad niektorí nedokončili svoje náročné a i drahé štúdium, pretože záverečná skúška pripadla na sobotu. Kvôli jednému dňu, kedy si sobotný odpočinok rozhodne neužili, prišli o celoživotnú možnosť živiť sa prácou, ktorá ich baví, a na ktorú im Boh dal obdarovanie.
Iní zas kvôli sobote prišli o svoju prácu. Hoci si našli zamestnanie s voľnými sobotami, kvôli náhodnej povinnosti (možno víkendové školenie konajúce sa raz za niekoľko rokov) sa jej museli vzdať.
Takéto sektárske, fanatické dodržiavanie soboty určite nie je prejavom pravej viery. Je to skôr prejavom zaslepenosti človeka, ktorý je v dôsledku úspešnej manipulácie neschopný (alebo neochotný) reálne posúdiť situáciu. Tiež to hovorí o obrovskom zničujúcom tlaku, ktorému sú veriaci vystavení v cirkvi adventistov.

Extrémny dôraz adventistov na sobotu, jej totálne preceňovanie a absolutizovanie, je v príkrom rozpore s Božím zámerom tak ako je prezentovaný v Biblii. Ide o zásadné a tragické nepochopenie pôvodného zámeru tohto inak prospešného ustanovenia.

[Rastislav]

Márna snaha. Ja som opustil adventizmus v 2008 roku a od vtedy som slobodný človek ktorý nepodlieha takýmto demagogiam, ktoré keď sa usadia v mozgu tak ovládnu celé telo. Vynašli sa na to a nepresviedčaj nikoho. Možeš sypat argumenty ako zo samopalu, tá vrstva betonu je tak hrubá že nikto nepočuje ani zvuk nieto ešte dopadajúce gulky. Venuj sa rodine, priatelom, pestuj vztahy. CASD je len para nad tanierom chutneho jedla. Ty sa zahryzni do jedla, para sa rozplynie.

[mikim]

Ján je zrelým mužom, adventistom je už od detstva. Vie rozprávať množstvo zaujímavých skúseností zo svojho života. No asi najsilnejšia je tá z obdobia povinnej vojenskej služby vo vtedajšom socialistickom Československu. Kvôli svojej vernosti sobote zažíval týždeň čo týždeň obrovské problémy. Bol vystavený veľkým nátlakom, no on neustúpil. Nakoniec bol postavený pred vojenský súd a odsúdený. Podmienky vo väznici boli príšerné. Bol tam zavretý spolu s tou najväčšou spodinou, pre ktorých bol ľahkým cieľom ich nepredstaviteľného šikanovania. K tomu extrémne ťažká práca. Nakoniec to už nevydržal a rozhodol sa pre samovraždu. Len zázrakom sa mu to nepodarilo.

Boh dal človeku sobotu, aby si odpočinul od svojej namáhavej práce, aby svoju myseľ zameral na duchovné veci, aby trávil čas v spoločenstve s inými ľuďmi a Bohom. Sobota je Božím darom pre človeka.
Všetko to sú nanajvýš vznešené dôvody, pre ktoré môže byť prežívanie dňa odpočinku naozajstnou radosťou. Podobne vznešene opisoval sobotné pocity človeka aj prorok Izaiáš:
„ak sobotu budeš volať rozkošou” (Iz 58,13). Pozitívny prínos soboty pre človeka vyjadril aj Ježiš slovami: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!” (Mar 2, 27)

Sobota má teda človeku prinášať radosť, úžitok, potešenie, požehnanie. Žiadny biblický text neuvádza, že by sobota mala do života človeka prinášať starosti, problémy a trápenie.
Je to podobné, ako keď dá rodič svojmu dieťaťu nejaký dobrý dar. Trvá rodič na tom, aby dieťa tento dar používalo aj vtedy, kedy by mu to spôsobovalo problémy? Určite nie.
A podobne to je aj s darom soboty.

Už od raja mohli Boží verní prežívať požehnaný čas siedmeho dňa.
Ale boli aj obdobia, keď im to nebolo umožnené a nemohli slobodne robiť to, že považovali za správne.
Jedným z príkladov je zajatie v Egypte, kedy nemali možnosti prežívať sobotu tak, ako by chceli. Neskôr po vyslobodení im Boh vyčítal niektoré ich hriechy, aj v spojitosti s Egyptom, no nikdy to, že počas zajatia nedodržiavali sobotu. Prečo od nich nežiadal, aby dodržiavali sobotu až do krajnosti? Pretože tou krajnosťou sa ľahko mohlo stať bičovanie, možno aj poprava za neposlušnosť. A na tom Boh nemá nijaký záujem. Z toho vyplýva, že nedodržiavanie soboty v ťažkých časoch nemožno považovať za nejaký hriech.
Ďalším takým príkladom bolo babylonské zajatie. Babylonskí panovníci vládli tvrdou rukou (i keď časom sa situácia zrejme uvoľnila), preto židia nemali podmienky na dodržiavanie soboty. No Boh im nikdy nevyčítal, že v Babylone nesvätili sobotu až do krajnosti. Pretože sobota má prinášať pokoj, radosť, a to je možné len v prostredí a atmosfére pokoja, mieru a slobody.

Asi každý bude súhlasiť s tvrdením, že nemá žiadny význam nútiť niekoho do svätenia soboty. Aj keby sa to podarilo, šlo by o čisto formálny skutok, ktorý by nemal absolútne žiadny zmysel. No podobne nemá žiadny význam nútiť ani sám seba. Ak je človek v ťaživej osobnej situácii hraničiacej s existenčnými problémami, nie je možné zachovať sobotu tak, aby sa naplnil jej účel a význam. Človek jednoducho nedokáže byť uvoľnený a radostný, ak má vážne starosti. Ak sa aj o akési dodržanie soboty pokúsi, ide len o vonkajšie formálne gesto. Človek v problémoch by sa mal zamerať predovšetkým na ich vyriešenie. Až keď bude znovu v poriadku, aj sobotný odpočinok si užije tak, ako sa to predpokladá a očakáva. No rozhodnutie svätiť sobotu aj za ťažkých podmienok je nerozumné a dokonca aj kontraproduktívne, pretože tým vzniká ďalšia stresová situácia, ktorou sa problémy človeka zbytočne ešte viac zhoršujú.

To však nikdy nebolo Božím zámerom. Ukazujú to Izaiášove slová o rozkoši, ale hlavne Ježišove slová o úlohe soboty v živote človeka.
“Sobota bola učinená pre človeka”: Človek je v Božích očiach omnoho významnejší než sobota. Sobota má človeku pomáhať a prispievať k vytváraniu podmienok pre zdravý rozvoj jeho osobnosti.
“A nie človek pre sobotu”: Sobota nemá väčší význam než človek. Človek jej nemá otrocky slúžiť a považovať ju za najvyššiu prioritu.

V Biblii je mnoho príkladov toho, že dodržiavanie soboty nie je najvyššou prioritou v živote človeka.
Obchádzanie Jericha sa robilo aj v sobotu.
“Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní. … V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát ” (Joz 6, 3.4)
To bolo jasné porušenie prikázania, pretože to znelo “nech nik nevychádza v sobotný deň zo svojho domu” (2M16,29). Čo bolo na tých múroch také dôležité, že sa kvôli tomu porušovala sobota? V siedmy deň ich dokonca obchádzali sedemkrát, nie len raz ako šesť dní predtým.
Ježiš v sobotu uzdravoval aj nemoci, ktoré vôbec neboli akútne.
Nemal problém s tým, že v sobotu si vymŕvali klasy. Nemohli si pripraviť pokrm deň predtým?

Aj obriezka sa robila aj v sobotu: “Ak človek prijíma obriezku v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon” (Ján 7,23) Čo je na nej také neodkladné, že sa nemohla urobiť inokedy?
Ježiš tu ukázal, že ešte aj prikázanie o obriezke, ktorá sa dnes považuje za zrušené, je dôležitejšie než prikázanie o sobote.
Jednoducho, človek, aj so svojimi starosťami a potrebami, je dôležitejší než prikázanie o sobote. Nakoniec, ešte aj ochránenie zvieraťa pred utrpením je dôležitejšie než sobota:
“Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu?” (Luk 13,15)
„Ak niekomu z vás spadne do studne vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“ (Luk 14,5)
Je nepochybné, že zámerom prikázania o sobote nie je komplikovať život tým kresťanom, ktorí práve prežívajú ťažké obdobie. Boh nežiada, aby človek dodržiaval sobotu až do krajnosti, a svoju situáciu tým ešte viac zhoršoval.

Prečo to potom adventisti učia a aj robia presne naopak?
Z najtvrdšieho obdobia zákazu cirkvi v minulom storočí sú známe prípady, kedy boli rodičom odobraté deti preto, lebo nesúhlasili s ich dochádzkou na sobotné vyučovanie. No dosiahlo sa tým niečo? Deti v detskom domove aj tak museli do školy chodiť, a rodičia asi už nikdy nedokázali prežiť akúkoľvek radosť. A už vôbec nie zo soboty, ktorá im každý týždeň pripomínala, čo to vlastne spáchali.
V minulosti sa tiež často šírili akože povzbudivé skúsenosti podobné príbehu z úvodu. Boli o tom, ako mladí adventisti počas základnej vojenskej služby odmietli ísť v sobotu do služby (čo mohlo v praxi znamenať napríklad škrabanie zemiakov, alebo postávanie pri bráne). Mnohí boli za to odsúdení na ťažké tresty, väzenie nevynímajúc. Nedá sa predpokladať, že práve vo väzení by im bolo umožnené počas sobôt pokojne odpočívať. Skôr naopak, vojenskí väzni dostávali tie najťažšie práce, i v sobotu. Mnohí z nich majú z toho celoživotné traumy. Myšlienky na samovraždu neboli výnimkou.
Ale skončením totality problémy adventistov neskončili.
Aj v tejto dobe náboženskej slobody napríklad niektorí nedokončili svoje náročné a i drahé štúdium, pretože záverečná skúška pripadla na sobotu. Kvôli jednému dňu, kedy si sobotný odpočinok rozhodne neužili, prišli o celoživotnú možnosť živiť sa prácou, ktorá ich baví, a na ktorú im Boh dal obdarovanie.
Iní zas kvôli sobote prišli o svoju prácu. Hoci si našli zamestnanie s voľnými sobotami, kvôli náhodnej povinnosti (možno víkendové školenie konajúce sa raz za niekoľko rokov) sa jej museli vzdať.
Takéto sektárske, fanatické dodržiavanie soboty určite nie je prejavom pravej viery. Je to skôr prejavom zaslepenosti človeka, ktorý je v dôsledku úspešnej manipulácie neschopný (alebo neochotný) reálne posúdiť situáciu. Tiež to hovorí o obrovskom zničujúcom tlaku, ktorému sú veriaci vystavení v cirkvi adventistov.

Extrémny dôraz adventistov na sobotu, jej totálne preceňovanie a absolutizovanie, je v príkrom rozpore s Božím zámerom tak ako je prezentovaný v Biblii. Ide o zásadné a tragické nepochopenie pôvodného zámeru tohto inak prospešného ustanovenia.

Na základce za komančů jsem nebyl ani jednu pracovní sobotu (cca 4 do roka), byl jsem částečně šikanován jako "sabatista", za omluvenku z rodinných důvodů jsem si vždy na vysvědčení vysloužil min. ředitelskou důtku a někdy i dvojku z chování. Později na střední už bylo po převratu a měl jsem co se týče soboty klid, ale trochu jsem zase zvlčil s chlastem, diskoškami apod. to pokračovalo i na vojně kde jsem nezachoval snad ani jednu sobotu, když jsem měl 24h službu, která v tu sobotu odpoledne vždy končila nebo začínala (cca 1x za 2-3 týdny), ale vždy mi to vadilo a tížilo mne svědomí, že nemohu být raději ve sboru, ale vybral jsem si kratší vojnu namísto civilky, každopádně jsem pak svědomí večer opil s kamarády pivem v hospě a byl klid , později po vojně jsem si vždy našel práci, kdy jsem nemusel pracovat v sobotu (až na jednu v obchodě, kdy jsem musel občas začínat pracovat v sobotu odpoledne, ale dalo se to občas vyměnit s evangelíkem za neděli), a i zde mne tížilo ale svědomí, protože už jsem byl tenkrát "hodnější" a na cestě k Bohu. A dodnes pracuji sice relativně za méně peněz než si vydělají ostatní, ale kdy chci, co chci a nikdy ne v sobotu a v sobotu se snažím zejména odpočívat fyzicky a potkávat se dopoledne s lidmi ve sboru a poslechnout si kázání (bez úkolů, ty jsou většinou stejně jen povrchní a o ničem, já studuji zásadně do hloubky), které zase celý týden nevidím, jinak by ta sobota, kdybych v ní musel pracovat pro mne neměla vůbec žádný význam. Odpoledne, pokud po dobrém obědě nespím a nepíšu blbosti na PC jdu ven, pokud není zima se projít, na kolo nebo výjimečně i k někomu na návštěvu apod.
Každopádně dnes se v sobotu řídím Písmem co dělat a co ne.
A co Vy děláte v sobotu? Bonzne někdo něco na sebe?

[log]

Velmi zaujimavy a nekonvencny pohlad Lukasa. Skutocne, doba si vyziadala, ze sobota nebola ani tak dnom odpocinku, ale skor realnou skuskou viery a tak to vacsina z nas brala. Tak ako Abrahan, Job ci Daniel mali svoje zivotne skusky, tak sa mnohym stala zivotnou skuskou sobota.

Zaujimava skusenost mikima, ja som bol uz na zakladnej srac a chcel ist do skoly v sobotu, aby “neboli problemy“. Rodicia vsak niekedy napisali ospravedlnenku, z vymyslenych dovodov - zdravotne, rodinne. Ako student som na sobotu uz obcas kaslal, tiez som mal zle svedomie, ale brigady vsobotu znamenali prachy, ale nik o tom nevedel.

Jednym z dalsich casto neovedomelych aspektov soboty je fyzicka a psychicka ocista.v podstate ide o to, co sa dnes oznacuje ako wellness - ocista tela, hygiena, relax, uprava zovnajsku, vypnutie mozgu, sustredenie sa na ine myslienky. Ide v podstate o luxus a ako hovori Lukas, nie kazdy si ho vzdy moze dovolit.

[Josef]

Z najtvrdšieho obdobia zákazu cirkvi v minulom storočí sú známe prípady, kedy boli rodičom odobraté deti preto, lebo nesúhlasili s ich dochádzkou na sobotné vyučovanie. No dosiahlo sa tým niečo? Deti v detskom domove aj tak museli do školy chodiť, a rodičia asi už nikdy nedokázali prežiť akúkoľvek radosť. A už vôbec nie zo soboty, ktorá im každý týždeň pripomínala, čo to vlastne spáchali.
...
Takéto sektárske, fanatické dodržiavanie soboty určite nie je prejavom pravej viery. Je to skôr prejavom zaslepenosti človeka, ktorý je v dôsledku úspešnej manipulácie neschopný (alebo neochotný) reálne posúdiť situáciu. Tiež to hovorí o obrovskom zničujúcom tlaku, ktorému sú veriaci vystavení v cirkvi adventistov.

Lukáši, opravdu? A to, co píšeš, platí pouze pro svěcení soboty adventisty, anebo obecně pro život křesťana? Vždyť i následování Pána Boha má být radostné, tak proč těměř všichni zakladatelé křesťanství (apoštolové) kvůli své víře zemřeli? Včetně Pána Ježíše Krista? A co další křesťané z historie, kteří byli pro svoji víru mučeni, spalováni atd.? Škoda, že si nepřečetli tvůj příspěvek, mohli se dožít spokojeného a radostného stáří. Ale kde by pak bylo křesťanství, že?
Že ti není stydno, takhle poplivat mučeníky z historie křesťanství (a teď vůbec nemám na mysli adventisty)!
Opravdu myslíš vážně to, cos napsal?

Prosím tě, do ktorého sboru adventistů chodíš, že je tam "úspešná manipulácia" a "obrovský zničujúci tlak"? Jsem adventistou již řadu let, ale s ničím podobným se nesetkávám. Jsem svobodný ve všem, co v církvi prožívám. A ne vždycky je to "v zákrytu" s názory jiných.
Pokud tě někdo manipuluje, anebo na tebe vyvíjí zničující nátlak, pak to není křesťan. A když se s tím nedokážeš srovnat sám, zkus si najít někoho, komu můžeš důvěřovat a hledej radu a podporu u něj. Klidně i psychologa.

[Lukas03]

Opravdu myslíš vážně to, cos napsal?

Josef, určite som sa nechcel znevážiť postoje tých mučeníkov, ktorí trpeli pre svoju vieru. Ale to, čo som napísal, myslím vážne.
Áno, aj v kresťanstve (či viere v Boha, aby sme boli všeobecnejší a zahrnuli aj starozákonné obdobie) sú dôležité postoje ("body viery") , kvôli ktorým sa oplatí aj trpieť, či dokonca zomrieť.
Ale ktoré sú to? Všetky?
Myslím si, že nie, práve o tom je môj článok.

Každý by mal žiť podľa toho, čomu verí, tak to píše aj Pavel (čo nie je z viery, je hriech). Nielen každé spoločenstvo má svoju vierouku, má ju aj každý človek. Svoje vlastné chápanie priorít. Niekto napríklad nemá až taký problém stihnúť ešte v piatok po západe potrebný nákup, či dokončiť rozrobenú domácu prácu. Iný sa zas v sobotu baví o bežných veciach alebo ohovára. Ale pritom by možno bol ochotný ísť do väzenia za to, že mu nedovolia ísť do zboru.
Možno iný príklad: Niekto síce schovával partizánov či židov, ale na priamu otázku odpovedal pravdivo, lebo klamstvo je pre neho taký veľký hriech, že radšej obetuje život (niečí, alebo aj vlastný). No iný zaklamal, lebo život považoval za dôležitejší. To je vec každého svedomia, aj keď sa dá o tom diskutovať (čo práve robíme).

Kresťanstvo každého človeka zahŕňa množstvo bodov, ktoré spolu vytvárajú jeho životný štýl. Ale sú medzi nimi body (postoje, názory), ktoré sú kľúčové, a potom také, ktoré sa pri každom človeku líšia, a nezdajú sa významné. Konkrétne o adventistoch – niekto si dá párky s malým obsahom bravčového mäsa, niekto nie, niekto neje mäso vôbec. Niekto si dá „radlera“, niekto nie. Niekto musí mať za 10 minút západ v piatok všetko pripravené, niekto nemá problém pretiahnuť práce ešte trochu dlhšie.
Pre čo z toho sa oplatí umrieť?

Možno príklad z civilného života: Ak sa niekto utopí v rozvodnenej rieke, pretože zachraňoval topiace sa dieťa, je to hrdina. Ale ak sa tam niekto utopí preto, lebo mu tam padol mobil či kľúče od bytu, jeho obeť sa považuje za zbytočnú.
Chcem tým povedať, že človek by mal rozlišovať jednotlivé „body“ tej svojej vierouky ako dôležité a menej dôležité.

Mojim článkom nechcem povedať, že trpieť / umrieť sa neoplatí za nič. Za niečo určite áno. Ale môj osobný názor je, že sobota do toho nepatrí. Aspoň nie tak, ako som to uviedol v príkladoch z môjho okolia, s ktorými som sa stretol.

[Neregistrovaný]

Mojim článkom nechcem povedať, že trpieť / umrieť sa neoplatí za nič. Za niečo určite áno. Ale môj osobný názor je, že sobota do toho nepatrí. Aspoň nie tak, ako som to uviedol v príkladoch z môjho okolia, s ktorými som sa stretol.

No, Lukáši, jsi optimista, že po skoro roce bude Jozef reagovat na Tvůj příspěvek.
Znám člena církve, jehož dědeček kvůli sobotě zemřel v koncentráku na Sibiři. Sám mi řekl: "musel být takový, že zničil rodinu?" Zanechal totiž ženu s malými dětmi, prožili pak složitý a těžký život.
Nedá se to říci, že "sobota do toho nepatří", možná mnoho případů skutečně ne, ale nějaké by se našly. Museli bychom jít až na hloubku, zda je sobota tak výjimečná a zda patří do popředí života křesťana. Spíš tam,kde jde skutečně o podstatu víry, je potřeba velké odvahy a někdy i oběti.
Znám adventisty, kteří si se sobotou moc hlavu nelámou i ty, kteří stále mluví o tom, co by se mělo a nemělo. Píšeš v prvním příspěvku, že někteří kvůli sobotní zkoušce neuzavřeli vzdělání, já znám ty, kteří v sobotu studují a získali tituly a tím i dobrou práci. Kdo to rozsoudí? Rozhodne postoj srdce, sama EGW napsala, že někteří asd zemřou za sobotu, ale v nebi nebudou. Jde totiž nejvíce o vztah ke Kristu.
Adventistická teologie je formována dost viděními EGW,která viděla, jak 4.přikázání "září", podle ní bude tedy nejdůležitější ze všech v závěrečnou dobu. Jak to bude se ještě uvidí, ale vyloučené to není.

[Tomáš Plechatýý]

Mojim článkom nechcem povedať, že trpieť / umrieť sa neoplatí za nič. Za niečo určite áno. Ale môj osobný názor je, že sobota do toho nepatrí. Aspoň nie tak, ako som to uviedol v príkladoch z môjho okolia, s ktorými som sa stretol.

No, Lukáši, jsi optimista, že po skoro roce bude Jozef reagovat na Tvůj příspěvek.
Znám člena církve, jehož dědeček kvůli sobotě zemřel v koncentráku na Sibiři. Sám mi řekl: "musel být takový, že zničil rodinu?" Zanechal totiž ženu s malými dětmi, prožili pak složitý a těžký život.
Nedá se to říci, že "sobota do toho nepatří", možná mnoho případů skutečně ne, ale nějaké by se našly. Museli bychom jít až na hloubku, zda je sobota tak výjimečná a zda patří do popředí života křesťana. Spíš tam,kde jde skutečně o podstatu víry, je potřeba velké odvahy a někdy i oběti.
Znám adventisty, kteří si se sobotou moc hlavu nelámou i ty, kteří stále mluví o tom, co by se mělo a nemělo. Píšeš v prvním příspěvku, že někteří kvůli sobotní zkoušce neuzavřeli vzdělání, já znám ty, kteří v sobotu studují a získali tituly a tím i dobrou práci. Kdo to rozsoudí? Rozhodne postoj srdce, sama EGW napsala, že někteří asd zemřou za sobotu, ale v nebi nebudou. Jde totiž nejvíce o vztah ke Kristu.
Adventistická teologie je formována dost viděními EGW,která viděla, jak 4.přikázání "září", podle ní bude tedy nejdůležitější ze všech v závěrečnou dobu. Jak to bude se ještě uvidí, ale vyloučené to není.

Jestliže si ale v životě vybírám tak zásadní rozhodnutí a přesvědčení nebo víru, za kterou budu ochoten se i obětovat (někdo až život).
Tak si myslím, že tam už by mělo super záležet na čem to bude, že to za to stojí a mít to pořádně prostudováno a promyšleno, že to není zbytečné.

Když se ale zeptáš adventistů proč zrovna ,,svěcení - pamatování na - dodržování soboty" tak řeknou že kvůli Boží vůli v bibli. A že na tom závisí náš osud na věčnosti - zkouška Božího lidu. Když se zeptáš co to obnáší a co už ne, tak nedostaneš jasnou jednoznačnou odpověď. Laťku kterou ti jeden určí jiný podlézá a třetí jde ještě dál v přísnosti, ale v jiném ohledu zase povoluje.

Ani samotná bible ti neřekne, jak to dnes přesně dělat.
A když vytáhneš tak jako zde někdo na fóru konkrétní sporné příklady ( datová hranice, cesty kolem světa, zachovávání na pólech, lunární soboty, jak dokázat, že současná sobota se od tehdejších dob neposunula. ztroskotání na pustém ostrově bez kalendáře po neurčitých dnech ), tak najednou ti samí lidé, kteří předtím horlili pro věcné naplnění a jasné dodržování, tak najednou začnou mluvit o principech o tom, že jde spíš o postoj srdce, že nezáleží na tom který to je den, když upřímně věříš, že to je zrovna sobota.

Takže pokládá se obrovský důraz na vnější projev zbožnosti, který neumí nikdo přesně definovat za každých okolností a klidně se přitom obětuje rodina, práce, sport, koníčky.
A to nemluvím o tom, že když v samotné bibli budete kutat, tak zjistíte, že výklad adventistů je menšinový a většina vykladačů nevidí žádný důvod proč by musel křesťan z pohanů dnes dodržovat toto přikázání.

Takže samozřejmě že si může každý stát tvrdohlavě a hrdě za jakýmkoliv předsevzetím za každou cenu, ale často se takové pořadí žebříku hodnot jeví ostatním lidem jako hloupé a při celkovém pohledu na jednání toho člověka často i pokrytecké.

Jiná věc je ,když se tito lidé zaštiťují ,,Boží vůlí" nebo ,,poslušností Bohu a bibli" , potom se diskuse může přesunout buď k přezkoumání jestli to opravdu je Boží vůle a jestli to bible požaduje, nebo se může zase mluvit o tom, proč si z Boží vůle a poslušnosti bible vybírají zrovna jen toto. Protože stejně tak nalezneme jiné věřící, kteří stejně horlivě dodržují jinou ,,Boží vůli a poslušnost bibli". Ale zrovna tu vaší ne.

[Neregistrovaný]

Šhapattu

http://www.bibleorigins.net/sabbathorigins.html

[Lída Rohalová]

Jiná věc je ,když se tito lidé zaštiťují ,,Boží vůlí" nebo ,,poslušností Bohu a bibli" , potom se diskuse může přesunout buď k přezkoumání jestli to opravdu je Boží vůle a jestli to bible požaduje, nebo se může zase mluvit o tom, proč si z Boží vůle a poslušnosti bible vybírají zrovna jen toto. Protože stejně tak nalezneme jiné věřící, kteří stejně horlivě dodržují jinou ,,Boží vůli a poslušnost bibli". Ale zrovna tu vaší ne.

Ano, ale to přezkoumávání se musí uskutečnit za předpokladu stejných východisek.
Pokud mají dva v diskusi jiné východisko k přezkoumávání (jiné autoritativní knihy v biblickém kánonu), většinou se nedomluví. Ale slušná obohacující diskuse není vyloučená a může být užitečná.
Asi je stále dobré mít na paměti, že naše poznání je jen částečné a "nezdůrazňovat důrazy", aby mohla zůstat stejná linie pro všechny věřící - náš Pán. O těch ostatních odlišnostech se dá bavit a může to být užitečné.
Ale Pán sjednocuje, důraz rozděluje.

Sobota? Možná, věřící s ní mívají požehnaný den, když nejsou její otroci, ale mají ji jako dar.
Ale ten požehnaný den jsem prožila i dnes v neděli, a to tak jako nikdy