Dodržiavanie soboty za každých okolností?

[Neregistrovaný]

Ako som predpokladal, prvý blb sa ozval.
Dočkaj času. Kto sa smeje naposledy,....

[Viktorrealita]

Tak mam, ci uz ako veriaci alebo ako neveriaci, nejake povinnosti ci zodpovednosti alebo mozem vsetko s kludnym svedomim nechat na Boha, ze on to nejako cele sam zariadi?

Miešaš to dokopy – veriaceho aj neveriaceho, akoby to bolo jedno. No je to priepastný rozdiel! No a potom chceš odpoveď, ktorú aj máš v Písme, no ty ju odmietaš.

Vykúpený v Kristu - veriaci a to z Božieho pohľadu, tak ten je nástrojom v rukách majstra – Boha. Je Božím dielom v Kristu Ježišovi, aby niesol ovocie na Božiu chválu a nie vlastnú. Je tým dobrým stromom, ktorý vyrástol z Božieho semena – Slova Božieho a ktorý prirodzene donáša dobré ovocie.

Naopak neveriaci človek nič neočakáva na Boha, lebo v Boha neverí. Nie je mu vďačný, hoci si nadmieru užíva všetko to, čo Boh stvoril. Netrápi ho zodpovednosť pred Bohom, ani ho nehryzie svedomie, že odmieta Boha – neverí v neho. Hoci je hriešny, tak pre neho hriech neexituje. Nečaká, kedy už konečne Boh zasiahne a uverí.

No a je aj odpoveď v Písme na otázku: Skut16 30a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?

No a tu je aj odpoveď: 31A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.

Ak človeku Pán otvorí srdce, tak uverí. Ak nechá zatrvdilé, tak neuverí.

Skut13 48Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.

Tak teda uverili iba tí všetci, ktorí boli určení na večný život. Ostatní , čo neboli určení pre večný život neuverili. Je to v súlade s tým, čo hovorí Ježiš, že nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca.

[Viktorrealita]

Nelži Viktor, že dělání dobrých skutků nemá vliv na naše spasení, nejenže je to samozřejmost, ale má to maximální vliv na naše spasení, dobře víš, že lháři, kteří tvrdí něco jiného než Ježíš, nepůjdou do nebe, ale do pekla je vidět, že tě to do pekla padlým duchem a jeho falešným učením docela silně táhne!

Miešaš hrušky s jablkami

Ak by bolo potrebné konať niečo za tým účelom, aby sme si zaslúžili spasenie, tak také skutky, by mali povahu osobného zisku a to na vlastnú sebachválu. Také skutky by neboli motívovane láskou. Motív zisku nevychádza z lásky. Tento svet takto funguje – postavený na zisku, no kráľovstvo Božie nie je z tohto sveta.

Ak by sme postavili spásu ako osobný zisk – odmenu, tak týmto by sa stratil jediný motív, ktorý je u vykúpeného a to láska z krorej pramení vďačnosť Bohu za všetko. Realita je táká, že v milostí Boh dáva všetko bez zásluh a zdarma, teda aj spásu v Kristu Ježišovi. To predsa vylučuje každý iný motív okrem lásky. Pôsobením Milosti Božej v srdci človeka vyviera zo znovuzrodeného srdca nekonečná vďačnosť, ktorá pramení z lásky k Bohu. No a láska je jediným motívom u vykúpenom, aby konal dobré skutky a teda iba na Božiu chválu. Je to žiť životom hodným svojho postavenia v Kristu – postavenia dieťaťa Božieho. Ak by bola motiváciou ku spáse odmena za skutky - spása, tak by človek sám seba chválil, že si zaslúžil odmenu - spásu. To je zákonníctvo! Jedine znovuzrodené srdce a to Slovom Božím môže mať, ako jediný motív - lásku a je to prirodzeným dôsledkom znovuzrodenia.

Robiť dobré u vykúpeného je samozrejmosťou a nerobí to za odmenu a ni pre sebazáchovu, lebo už je si vedomý, že je už naveky spasený v Kristu.

Jediným motívom u vykúpeného je láska. Láska je pohnútkou ku všetkému, čo robí, ako prirodzený dôsledok znovuzrodenia a to z milosti Božej – Slovom Božím. Všetko, čo Boh v milosti koná, je dôsledok Božej lásky; všetko je bez zásluh a zdarma.

[Viktorrealita]

Mikim

Prečítaj si to pozorne Mikim, či si máme pripúšťať niečo záslužné, ak robíme to, čo máme robiť, teda ako prirodzený dôsledok svojho postavenia v Kristu, teda ako samozrejmosť. Nech Boh posúdi u vykúpených, no v rámci spasenia a nie aby sme sa povyšovali zásluhami.

Luk 17 7A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? 8Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? 9Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. 10Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Ako vidíme, tak pre sluhu je samozrejmosťou to, čo robí a Pán toho sluhu mu neďakuje, že robí to, čo má robiť, ako prirodzený dôsledok jeho postavenia. Prečo mu neďakuje? Ak mu neďakuje, tak to nie je ani záslužné. Predsa sluha je si už vedomý svojho postavenia u svojho Pána - je sluhom. Nerobí to preto, aby bol sluhom. On už je sluhom a robí to, čo zo svojho postavenia má robiť.

Ten sluha sa pred svojím pánom nemôže chváliť, že urobil to, čo mal urobiť a Ježiš dokonca vyzýva, aby sme si mysleli, že ak robíme to, čo máme robiť, ako samozrejmosť, aby sme sa nechválili a neočakávali nejakú vďaku od Boha, ale radše aby sme si povedali, že - neužitoční sluhovia sme, učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Predsa zo zásluhovosti vyviera namyslenosť a pýcha. Zákonníci a farizeji sú toho dôkazom a nie len oni. Pozri sa na náboženských predstaviteľov, čo si o sebe myslia.

Ak pán toho sluhu mu neďakuje za to, že robí to, čo má robiť, tak nie je to nič záslužné. Tak aj vykúpený v Kristu je uvedený z milosti Božej do postavenia dieťaťa Božieho a prirodzene robí to, čo má robiť a nie je to nič záslužné, čo sa týka spásy.

Mikim, tvoje reakcie sú ako reakcie katolíkov.
Môžeš mi oznámiť, koľko a akých dobrých skutkov musí človek urobiť, aby dosiahol spasenie? Akými zlými skutkami, by prípadne stratil spasenie? Ak spasenie stratil hriešnymi skutkami, tak akými skutkami spasenie zase získa? Spasenie je zo skutkov, alebo z milosti ako dar? Ako sa toto môže miešať dokopy? Dar je vždy darom, no ak je niečo za odmenu, tak už to nie je darom, že. Je to katolícky blud, lebo nepočíta so znovuzrodeným srdcom z Ducha - z Boha.

Ak spasenie je z milosti, ako nezaslúžený dar, tak potom nie je zo skutkov, ako odmena. Dokážeš vidieť rozdiel medzi darom a odmenou? Dar je to znovuzrodené srdce Bohom a to pôsobením milosti a moci Božej, aby za všetko chválilo jedine Boha. Ak by spása bola ako odmena za dobré skutky, tak nie len to, že by sa človek chválil, ale hlavne to, že skutkami sa nikto nespasí, lebo za hriech je jedine smrť a žiadným dobrým skutokom sa človek nevykúpi.

Robiť dobré by malo byť samozrejmosťou a nie robiť dobre za odmenu. Potom dobré skutky sú následkom a nie príčinou spásy.

No a dobré skutky môžu byť aj bez viery a teda aj bez lásky (pokrytecké). Vidíme to vo svete ako sa to robí. No jedine viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista, ktorá jediná je nám na spasenie, tak zo znovuzrodeného srdca prirodzene vychádzajú skutky viery a ovocie Ducha, no v prejave lásky v Pravde. Teda nie sú pokrytecké, ale vychádzajú priamo z novej podstaty človeka, narodeného z Ducha. Ide tu o narodenie z Ducha – z Boha, teda Slovom Božím. To Slovo Pravdy, ktoré je Duch žije v srdci vykúpeného a preto aj vypôsobí chcenie aj robenie – skutky viery a ovocie Ducha. ,,lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu" (Fil. 2 : 13).

[log]

Naopak neveriaci človek nič neočakáva na Boha, lebo v Boha neverí. Nie je mu vďačný, hoci si nadmieru užíva všetko to, čo Boh stvoril. Netrápi ho zodpovednosť pred Bohom, ani ho nehryzie svedomie, že odmieta Boha – neverí v neho. Hoci je hriešny, tak pre neho hriech neexituje. Nečaká, kedy už konečne Boh zasiahne a uverí.

No a je aj odpoveď v Písme na otázku: Skut16 30a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?

No a tu je aj odpoveď: 31A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.

Ak človeku Pán otvorí srdce, tak uverí. Ak nechá zatrvdilé, tak neuverí.

No ved preto som povedal, ze sa mi Tvoja teologia velmi paci, lebo clovek sa nemusi stresovat ani nic riesit.

[mikim]

Mikim

Prečítaj si to pozorne Mikim, či si máme pripúšťať niečo záslužné, ak robíme to, čo máme robiť, teda ako prirodzený dôsledok svojho postavenia v Kristu, teda ako samozrejmosť. Nech Boh posúdi u vykúpených, no v rámci spasenia a nie aby sme sa povyšovali zásluhami.

Luk 17 7A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? 8Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? 9Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. 10Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Ako vidíme, tak pre sluhu je samozrejmosťou to, čo robí a Pán toho sluhu mu neďakuje, že robí to, čo má robiť, ako prirodzený dôsledok jeho postavenia. Prečo mu neďakuje? Ak mu neďakuje, tak to nie je ani záslužné. Predsa sluha je si už vedomý svojho postavenia u svojho Pána - je sluhom. Nerobí to preto, aby bol sluhom. On už je sluhom a robí to, čo zo svojho postavenia má robiť.

Ten sluha sa pred svojím pánom nemôže chváliť, že urobil to, čo mal urobiť a Ježiš dokonca vyzýva, aby sme si mysleli, že ak robíme to, čo máme robiť, ako samozrejmosť, aby sme sa nechválili a neočakávali nejakú vďaku od Boha, ale radše aby sme si povedali, že - neužitoční sluhovia sme, učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Predsa zo zásluhovosti vyviera namyslenosť a pýcha. Zákonníci a farizeji sú toho dôkazom a nie len oni. Pozri sa na náboženských predstaviteľov, čo si o sebe myslia.

Ak pán toho sluhu mu neďakuje za to, že robí to, čo má robiť, tak nie je to nič záslužné. Tak aj vykúpený v Kristu je uvedený z milosti Božej do postavenia dieťaťa Božieho a prirodzene robí to, čo má robiť a nie je to nič záslužné, čo sa týka spásy.

Mikim, tvoje reakcie sú ako reakcie katolíkov.
Môžeš mi oznámiť, koľko a akých dobrých skutkov musí človek urobiť, aby dosiahol spasenie? Akými zlými skutkami, by prípadne stratil spasenie? Ak spasenie stratil hriešnymi skutkami, tak akými skutkami spasenie zase získa? Spasenie je zo skutkov, alebo z milosti ako dar? Ako sa toto môže miešať dokopy? Dar je vždy darom, no ak je niečo za odmenu, tak už to nie je darom, že. Je to katolícky blud, lebo nepočíta so znovuzrodeným srdcom z Ducha - z Boha.

Ak spasenie je z milosti, ako nezaslúžený dar, tak potom nie je zo skutkov, ako odmena. Dokážeš vidieť rozdiel medzi darom a odmenou? Dar je to znovuzrodené srdce Bohom a to pôsobením milosti a moci Božej, aby za všetko chválilo jedine Boha. Ak by spása bola ako odmena za dobré skutky, tak nie len to, že by sa človek chválil, ale hlavne to, že skutkami sa nikto nespasí, lebo za hriech je jedine smrť a žiadným dobrým skutokom sa človek nevykúpi.

Robiť dobré by malo byť samozrejmosťou a nie robiť dobre za odmenu. Potom dobré skutky sú následkom a nie príčinou spásy.

No a dobré skutky môžu byť aj bez viery a teda aj bez lásky (pokrytecké). Vidíme to vo svete ako sa to robí. No jedine viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista, ktorá jediná je nám na spasenie, tak zo znovuzrodeného srdca prirodzene vychádzajú skutky viery a ovocie Ducha, no v prejave lásky v Pravde. Teda nie sú pokrytecké, ale vychádzajú priamo z novej podstaty človeka, narodeného z Ducha. Ide tu o narodenie z Ducha – z Boha, teda Slovom Božím. To Slovo Pravdy, ktoré je Duch žije v srdci vykúpeného a preto aj vypôsobí chcenie aj robenie – skutky viery a ovocie Ducha. ,,lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu" (Fil. 2 : 13).

...Ten sluha sa pred svojím pánom nemôže chváliť, že urobil to, čo mal urobiť a Ježiš dokonca vyzýva, aby sme si mysleli, že ak robíme to, čo máme robiť, ako samozrejmosť, aby sme sa nechválili a neočakávali nejakú vďaku od Boha, ale radše aby sme si povedali, že - neužitoční sluhovia sme, učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Viktor vybral sis příklad služebníka (otroka či zaměstnance) který pracuje za peníze a tudíž musí vše povinně dělat co jim přikáže jejich otrokář a nebo jejich zaměstnavatel, jenže já jsem tady kopíroval slovo Boží od Pána Ježíše o dobrovolných dobrých skutcích, že je máme dělat tím a tím způsobem a ti, kteří je nebudou dělat nebudou spasení a budou navždy zatracení a ti kteří je budou dělat budou spasení a dostanou za ně navíc i odměnu.
Takže Tvoje bajky mluvící proti skutkům vedoucím spolu s vírou v Ježíše Krista ke spasení jsou opět jen falešným lidským učením.

Kde nás podle Tebe Ježíš vyzývá:
...aby sme si mysleli, že ak robíme to, čo máme robiť, ako samozrejmosť, aby sme sa nechválili a neočakávali nejakú vďaku od Boha, ale radše aby sme si povedali, že - neužitoční sluhovia sme, učinili sme, čo sme boli povinní učiniť?

...Mikim, tvoje reakcie sú ako reakcie katolíkov.
Môžeš mi oznámiť, koľko a akých dobrých skutkov musí človek urobiť, aby dosiahol spasenie? Akými zlými skutkami, by prípadne stratil spasenie? Ak spasenie stratil hriešnymi skutkami, tak akými skutkami spasenie zase získa? Spasenie je zo skutkov, alebo z milosti ako dar? Ako sa toto môže miešať dokopy? Dar je vždy darom, no ak je niečo za odmenu, tak už to nie je darom, že. Je to katolícky blud, lebo nepočíta so znovuzrodeným srdcom z Ducha - z Boha.

Ježíš nás neučí nic o množství dobrých skutků, které musíme učinit, důležité je, abychom je činili!!! Množství dobrých skutků nemá vliv na spasení. Ale vlastní svobodné chtění činit tyto skutky rozhodně na naše spasení má vliv.
Jediným vykonaným zlým skutkem ze kterého nečiníš pokání a neprosíš za odpuštění můžeš ztratit spasení.
Dokud neučiníš pokání z hříšného skutku a pokračuješ v něm, pak asi další dobré skutky na druhé straně nemají smysl dělat.
Spasení je z milosti jako Boží dar nás učil ap. Pavel podmíněné dobrými skutky jak nás učil nejdříve Ježíš a dodržováním Božích přikázání jak nás učil Bůh Otec JHVH skrze Zj. Jana. Jedno bez druhého nelze vynechat.
...Ako sa toto môže miešať dokopy?
Dar je vždy darem podmíněným, nikdo ti nikdy nedá nic zadarmo jen tak bez Tvé poslušnosti a to si dobře zapamatuj.

...Ak by spása bola ako odmena za dobré skutky, tak nie len to, že by sa človek chválil, ale hlavne to, že skutkami sa nikto nespasí, lebo za hriech je jedine smrť a žiadným dobrým skutokom sa človek nevykúpi.

Spása bude z části odměnou i za dobré skutky, jinak by člověk za ty skutky žádnou odměnu v nebo po 2PJK nezískal, jenže každý kdo opravdově uvěřil v Ježíše Krista nedává své dobré skutky na obdiv a dělá je dobrovolně a skrytě, nemusí se jimi chlubit a i tak at chce nebo ne za ně jednou dostane od Boha Otce JHVH odměnu.
Matouš 6:1  "Dávejte si pozor, abyste nepředváděli své dobré skutky lidem na odiv. Jinak totiž nemáte odměnu u svého Otce v nebesích.
Matouš 10:42  A kdo by napojil třebas jen číší studené vody jednoho z těchto nepatrných, protože je to učedník, amen, pravím vám, nepřijde o svou odměnu."
1 Korintským 3:8  Kdo sází a kdo zalévá, patří k sobě, ale každý podle vlastní práce obdrží svou odměnu.
1 Korintským 9:24  Copak nevíte, že všichni závodníci běží, ale jen jeden zvítězí a získá odměnu? Běžte tak, abyste ji získali.
Koloským 3:23  Cokoli děláte, dělejte upřímně, jako by to nebylo lidem, ale Pánu,
24  s vědomím, že jako odměnu dostanete podíl na jeho království. Váš Pán je Kristus, jemu sloužíte.
25  Kdo se dopouští křivdy, dostane za to odplatu. Náš Pán nikomu nestraní.
2 Janův 1:8  Mějte se na pozoru, abyste nepřišli o to, na čem jste pracovali, ale abyste dostali plnou odměnu.

...Robiť dobré by malo byť samozrejmosťou a nie robiť dobre za odmenu. Potom dobré skutky sú následkom a nie príčinou spásy.
Ano však je, ale Ježíš jasně učí kdo za své dobré skutky získá věčný život a kdo věčné zatracení viz Mt. 25 kde Ježí nemluví nic o dobrých skutcích jako následek spásy, dobré skutky nejsou následkem, ale součástí spásy. Každopádně nečiněním dobrých skutků, pokud je může činit, přichází každý "křesťan" o spásu a milost Boží mu ke spáse nepomůže.

Filipským 2:12  A tak, moji milí, jako jste vždycky byli poslušní - nikoli jen v mé přítomnosti, ale nyní mnohem více v mé nepřítomnosti - s bázní a chvěním uvádějte ve skutek své spasení.

A hlavně musíme dělat skutky dobrovolně (svobodně):
EB: Filemonovi 1:14  avšak bez tvého souhlasu jsem nechtěl nic udělat, aby tvá dobrota nebyla jakoby vynucená, nýbrž aby byla dobrovolná.
B21: ale nechtěl jsem nic udělat bez tvého vědomí, aby tvůj dobrý skutek nebyl vynucený, ale dobrovolný.
[PNS+]Ale nechci nic dělat bez tvého svolení, aby tvůj dobrý skutek nebyl jako z donucení, ale z tvé vlastní svobodné vůle.
[ROH-AV]ale bez toho, aby som vedel tvoju mienku, nechcel som nič urobiť, aby tvoje dobré nebolo jako vynútené, ale dobrovoľné.

[Viktorrealita]

Viktor vybral sis příklad služebníka (otroka či zaměstnance) který pracuje za peníze a tudíž musí vše povinně dělat co jim přikáže jejich otrokář a nebo jejich zaměstnavatel, jenže já jsem tady kopíroval slovo Boží od Pána Ježíše o dobrovolných dobrých skutcích, že je máme dělat tím a tím způsobem a ti, kteří je nebudou dělat nebudou spasení a budou navždy zatracení a ti kteří je budou dělat budou spasení a dostanou za ně navíc i odměnu.
Takže Tvoje bajky mluvící proti skutkům vedoucím spolu s vírou v Ježíše Krista ke spasení jsou opět jen falešným lidským učením.

Ak by boli všetci ľudia na svete Božími deťmi a ak by to platilo , že podľa chcenia činiť dobré skutky by si Boh vyberal – tak toto je moje dieťa určené na spásu a toto je moje dieťa určené na zatratenie do pekla, tak kde je kúkoľ, ktorý je predsa z iného semena? Všetka pšenica ide do stodoly a kúkoľ na spálenie. Kto všetko je pšenicou, tak to vie jedine Boh a vie aj to, kto je kúkoľom, hoci z pohľadu človeka to je ťažko rozoznateľné - tráva ako tráva. No Boh si zapäčatí pšenicu a to Svätým Duchom zasľúbenia. Učenie, že všetko je pšenicou, no niektorá pšenica sa sama zmení na kúkoľ a pôjde na spálenie, je nezmysel! Božie deti sú iba tí, ktorí sú z Božieho semena a z toho semena vyrastie iba pšenica. Nepriateľ Boží, seje svoje semeno na to isté pole a z toho semena sú zasa jeho deti, ktoré sa často vydávajú za Božie deti. Je to zasiaté na jednom poli a má to spolu rásť až do konca – pšenica aj kúkoľ a z pohľadu človeka je to často nerozoznateľne, čo je čo.

Kristus niektorým hovorí, že sú z otca diabla. To znamená, že sú to diablové deti a teda z jeho semena. Božie deti sú z Božieho semena. Nie všetci sú Božími deťmi a nie všetci, ktorí o sebe hovoria, že sú Božími deťmi sú aj z Božieho pohľadu Božími deťmi. Zákonníci a farizeji o sebe tvrdili, že majú jedného Otca – Boha a súčasne boli jeho nepriateľmi a Ježiš im hovorí, že sú z otca diabla. Ak Boží pohľad nezohľadníme, tak sa dostávame do skresleného pohľadu na kresťanstvo a na Boha, ako na nejakého bezmocného Boha, ktorý nedokáže chrániť svoje deti? Nahádže ich všetkých do vody a čaká na brehu, ktoré z nich dopláva a ktoré sa zatopí, tak sa zatopí? Nezmysel a ani jeden otec sa takto nespráva ku svojím deťom. Boh nenecháva svoje deti napospas satanu, aby zahynuli v pekle. Je zvrchovaným Bohom a nikto nie je väčší ako On, aby mu vytrhnul z rúk jeho dieťa. Ani nie je možné, aby Božie dieťa a to z pohľadu Boha nejako svojou vôľou odmietlo svojho Otca na nebesiach. Otec chráni svoje deti pred všetkými pokušeniami, ktoré by nezvládlo.

Niečo sa píše v Písme z Božieho pohľadu a niečo z pohľadu človeka. To je potrebné rozlišovať.

Ježiš hovorí o sluhovi ako príklad, aby sme sa nepovyšovali jedni nad druhých svojími zásluhami a teda, kto je väčší. Vidíme tu postavenie človeka ako sluhu, do ktorého bol najprv uvedený Pánom a až tak sa od neho očakáva, že bude robiť to, čo má robiť, ako sluha. Pán toho sluhu mu neďakuje za to, že robí to, čo má robiť, ako sluha. Správanie sluhu vychádza z vedomia jeho postavenia na základe vôle Pána, ktorý ho uviedol do tohoto postavenia.

Nie je to predsa naopak a teda, že najprv bude dobre robiť to, čo má robiť, ako sluha a až potom je uvedený Pánom do postavenia sluhu. On už je uvedený do postavenia sluhu a je si toho vedomý a až následne sa správa, tak ako sa má správať sluha. A nie opačne!

To je princíp, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. Najprv je z milosti Božej a to Božím oživujúcim zásahom, človek uvedený do postavenia dieťaťa Božieho. To je znovuzrodenie z Boha a skrze vieru nadobúda Božie dieťa vedomie a teda, kto je, kde patrí a čoho je súčasťou. Bez znovuzrodenia z Boha – z Ducha, nie je možné žiť duchovným životom a nie je možné prinášať skutky viery a ovocie Ducha na Boži chválu. To chcenie robiť dobré skutky na Božiu chválu vychádza zo znovuzrodeného srdca z Ducha – z Boha.

Najprv človek znovuzrodením v Kristu nadobúda vedomie svojho postavenia a teda postavenia dieťaťa Božieho. Má teda istotu spásy v Kristu vyplývajúcu z jeho postavenia – postavenia dieťaťa Božieho, lebo táto istota vychádza jedine z viery v Božie zasľúbenie. Až následne sa dajú očakávať skutky hodné tohoto postavenia a nie opačne. Až vtedy sa dá očakávať skutky viery a ovocie Ducha. No jeden donáša 10 a iný 100. Odmena je, no v rámci spasenia. Nie je to tak, že vlastným chcením robiť dobré skutky je tým kritériom, ktoré na súde rozhodne, či je to Božie dieťa, alebo nie je. Nie! Najprv je človek uvedený z milosti – znovuzrodením do postavenia dieťaťa Božieho. Z tohto postavenia – nového znovuzrodeného srdca vychádza chcenie aj robenie na chválu Boha. Srdce je zapäčatené Svätým Duchom a už človek nejde na súd, ale rovno s Kristom. Oddelí ich práve podľa toho, podľa tej päčate – ovce od kozlov. Práve kozlov, bude súdiť podľa ich skutkov.

Učenie, že vlastným chcením a skutkami, by sa na poslednom súde rozhodovalo, či je človek dieťaťom Božím, alebo nie je, je popretím aktu znovuzrodenia z Boha. Ak by sa o tom rozhodovalo na poslednom súde podľa skutkov a nie podľa päčate Božej, tak žiadný človek, by počas svojho života nemohol mať istotu, že je Božím dieťaťom. Žiadné vedomie života v Kristu, teda že je dieťa Božie, by nemohlo exitovať, ale len samé pochzbnosti. Žiadná radosť a pokoj v istote spásy Božieho zasľúbenia, by neexitovala, ale len trpké očakávanie súdu.

Potom čudná predstava, že hriešným skutkom prestáva byť dieťaťom Božím, ak nečiní pokánie, no a pokáním získava nádej, že možno je zase dieťaťom Božím a tak dookola je nezmysel. Prečo by Božie dieťa nečinilo pokánie, ak teda zhrešilo?

Ježiš vyzýva, aby sme sa nechválili, no hovorí to k svojím ovciam! Dieťa Božie ostáva dieťaťom Božím. Otec ho napomína, karhá, trestá, ale aj švihá. No toto neznamená stratu svojho postavenia , ale naopak. Tu je vidieť opateru Otca o svoje deti, aby nezahynulo ani jedno z nich.

Nikto nemôže od neveriaceho najprv očakávať skutky viery a ovocie Ducha, keď sa z Ducha ešte nenarodil a potom na základe chcenia robiť dobré skutky, bude na konci uvedený do postavenia dieťaťa Božieho? Predsa on neverí, tak ani nemôže činiť skutky viery, ktoré vychádzajú z viery, ani nemôže prinášať ovocie Ducha na Božiu chválu. To je logické, že! Všetko, čo nie je z viery je hriech. Najprv je človek oživený Bohom a skrze vieru si je vedomý svojho postavenie voči Bohu, teda je si istý, že je dieťaťa Božie. Až následne nastáva chodenie – život v súlade s týmto postavením.

Dieťa Božie, ak sa teda znovuzrodilo z Boha, je stále Božím dieťaťom a to od jeho znovuzrodenia a nemôže neustále strácať a znovu získavať svoje postavenie skutkami. To je katolícky blud! Je to totiž trvalé Božie prehlásenie, že je dieťaťom Božím, lebo sa narodilo z Ducha – z Boha. Z pohľadu človeka sa niekedý zdá, že bol veriaci, odpadol od viery, potom zase tvrdí že verí, potom zase odpadne a žije hriešným životom, z ktorého nečiní pokánie a tak dokola. Ale z pohľadu Boha, on nikdy nebol veriaci – nikdy nebol dieťaťom Božím. To je priepastný rozdiel v pohľade na túto vec a nemôžem predsa posudzovať tieto veci na základe pohľadu človeka a potom tvrdiť – aha, aký bol tento veriaci a potom odpadol od viery a zasa sa navrátil a zasa odpadol od viery. Dôležitý je predsa Boží pohľad a z tohto pohľadu, ani jedna jeho ovca nezahynie.