Smrť Sokratova.
Sokrates kladie otázky múdro, nenásilne a dovedie svojho spolubesedníka až k tomu, aby si uvedomil, že to, o čom si myslel, že vie, v skutočnosti nevie. Sokrates neučí hotovým pravdám. Vie, že tieto by potom ľudia buď len prijali alebo neprijali. V jednom aj druhom prípade by to však bolo bezcenné. Aj v prípade, že by mu „uverili“ a akceptovali jeho tvrdenia, by totiž tieto pravdy neboli zvnútornené, neboli by výsledkom činnosti vlastného ja človeka, ale len k ľudskej osobnosti akosi zvonka a povrchne „prilepené“. Sokrates chce, aby človek sám prišiel na to, čomu verí. Len tak nadobudne ten stupeň vlastnej istoty, ktorý sa môže stať pevným základom pre konanie. Na každú myšlienku sa pýta zvlášť, či je pravdivá, alebo je pravdivý jej opak. Voliť nechá svojho partnera. A nechá si každý logický krok výslovne potvrdiť a odsúhlasiť svojím spolubesedníkom. Svoju myšlienkovú stavbu buduje trpezlivo a poctivo len z toho, čo povedal ten druhý. Na konci nechá dospieť svojich partnerov k záverom, ktoré sú pre nich samých také nové a prekvapivé, že sa chcú v prvej chvíli proti nim ohradiť. V tej chvíli Sokrates zodvihne ruky nahor a vykríkne: „Sám si to povedal.
Sokrates stavia ľudské myslenie na vlastné nohy. Známy Sokratov výrok, ktorý sa traduje v inak neužitočnej a nezmyselnej podobe „viem, že nič neviem“, je potrebné sformulovať takto: „viem, čo neviem, a to je najcennejšia časť mojich vedomostí“, lebo ak človek aspoň vie, že niečo nevie, spýta sa buď tých, čo to vedia, alebo je v tej veci aspoň opatrný. Ale najväčšie chyby sa robia vtedy, keď sme presvedčení, že niečo vieme, ale v skutočnosti to nevieme.
Sokrata raz stretol známy ktorý mu vzrušene zahlásil: “Sokrates, vieš, čo som práve počul o jednom z tvojich žiakov?”
Sokrates: “Malý moment. Než mi to povieš, rád by som, keby si sa podrobil malému testu. Volá sa to Trojitá skúška”
Známy: “Trojitá skúška?”
Sokrates: “Áno Trojitá skúška. Než mi povieš niečo o mojom žiakovi, skúsime urobiť malinkú skúšku ohľadom toho, čo mi chceš povedať. Prvá skúška je o Pravde. Si absolútne istý, že čo mi chceš povedať je pravda?”
Známy: “Nie...vlastne ja som to iba počul."
Sokrates: “Tak fajn...teda nie si si istý či to je pravda. Skúsme teda druhú otázku. Tá je o Dobrote. To, čo mi chceš povedať o mojom žiakovi..... je to niečo dobrého?”
Známy: “Nie... Skôr naopak”
Sokrates: “Takže chceš mi povedať niečo o ňom, čo je zlé, aj keď nie si si istý, či to je pravda?”
Známy sa zhrbil a cítil sa zahanbený. “No nevadí, ešte stále môžeš prejsť cez tú skúšku po tretej otázke - o Užitočnosti.
To čo mi chceš povedať o mojom žiakovi...bude to pre mňa užitočné?”
Známy: “Ani nie”
Sokrates: “Tak teda...ak mi chceš povedať niečo, čo nie je pravda, ani dobré alebo užitočné, tak načo mi to vôbec hovoriť?”
Sokrates bol vychovaný ako silný bojovník a sám sa zúčastnil troch vojenských ťažení inak celý život prežil v Aténach.
Roku roku 399 pred Kr. zaznelo postavme Sokrata pred súd pre bezbožnosť a marenie výchovy aténskej mládeže. Jeho obžaloba bola založená na obvinení z pohoršovania mladých najmä svojou neverou v aténskych bohov.
Traja podali žalobu, remeselník, básnik a politik.
Celý proces opisovať nebudem ale mňa tam zaujali dve otázky ktoré položil Sokrates obžalobe. :
Poznáte ešte niekoho iného kto kazí mládež ?
Ty si jediný nikto iný
Iba ja?
Ano iba ty.
Dalšiu otázku ktorú dal Sokrates : Ked tu takto žiješ a chodíš a poznáš ludí a chceš aby boli lepší, je lepšie ked im pomáhaš alebo z nich robíš idiotov ?
Samozrejme že odpoved bola jasná.
Potom ešte dodá : možno robím z ludí idiotov ale nie zámerne. Je možné že som skazil veľa ludí ale nebol to môj úmysel.
Potom dodal Ak poviete nech si ten Sokrates žije ale nech nehovorí do našich vecí, ak podmienite moje oslobodenie niečím rovno vám hovorím toto robiť nebudem lebo ja plním vôlu božiu. Apolón ma k tomu vyzval a jeho slovo je pre mňa viac ako to vaše.
Sokrates ten vnútorný boží hlas nazýva Daimonion a hovoril že počas procesu sa Daimonion neozval ani raz.
Potom bolo hlasovanie kde bolo z 540 hlasov, 281 hlasov bolo za zachovanie života pre Sokrata. Sám Sokrates bol s tým to číslom milo prekvapený. Ale kedže zákon bol taký že ak hlasovanie dopadne takto tesne obvinený má právo si sám povedať aký trest si praje, boli tam možnosti pokuta, vyhnanstvo a pod, Kedže Sokrates evidentne pohŕdal týmto procesom a ponížil porotu a povedal že chce ako trest doživotné zadarmo stravovanie v Pritaneu na čo vlastne mali nárok len vysoký hodnostári a víťazi olympijských hier.
Týmto dal jasne najavo že sa nemieni skloniť pred nikým a tým vlastne celý tribunál nahneval a odsudili ho na smrť vypitím jedu. Jeho posledná vety boli v duchu že tu zanecháva rodinu a že bol by rád keby im mohli občas pomôcť, tým ako keby podával ruku na zmierenie.
Poslednýkrát sa zhromaždili Sokratovi žiaci okolo svojho učiteľa vo väzení. Kým zriadenec väznice miešal jed, Sokrates vedie dialóg o nesmrteľnosti duše.


