Sobota - šabat

[Michal]

Milý Rajon, mne neunikol kontext budúcnosti, teda budúceho významu soboty, podľa učenia ASD o ktorom si písal. Preto som zvýraznil to "AJ" pretože text začína: "Sobota však hraje důležitou roli i při očekávání Kristova návratu." z toho vyplýva že už teraz hrá dôležitú úlohu a tiež aj pri očakávaní návratu Pána Ježiša bude hrať dôležitú úlohu. A kedy to bude? Nie je to dnes a teraz? Vari adventisti s.d. neočakávajú už dnes a teraz príchod Pána Ježiša? Začnete ho očakávať niekedy neskoršie, pozdejšie? Prečo sa adventisti nazývajú adventistami? Ja myslím že preto, že už asi 150 rokov očakávajú príchod Pána, takže teraz a dnes sme už sme v tej dobe.

Pokiaľ je učenie CASD postavené na EGW alebo presiaknuté ňou, čo podľa mňa je, alebo aspoň je to v ľuďoch s ktorými som v kontakte, pretože to z nich cítim a aj tu sú na ňu rôzne názory, je ťažko si urobiť celkový pohľad iný, pretože duch EGW je za mnohými textami z cirkevného pera a je jednoznačný, polarizujúci ohľadom soboty.

Text: "Hluboký vhled Ellen Whiteové nás upozorňuje, že den bohoslužby není záležitostí preference, nýbrž otázkou života, nebo smrti." nie je ešte citát z diela EGW ako som uviedol ale ide už komentár CASD k modlitebnému týždňu a nehnevaj sa, absolútne mi nekorešponduje s týmto Tvojim textom: "CASD rozhodne neučí, že spasení sme za to, že svätíme sobotu, ani to, že teraz tí, čo ju nesvätia, spasení nebudú a tí, čo svätia, budú."
Vari otázka života a smrti spomenutá v texte CASD nie je výstraha pred spasením (životom) a nespasením (smrťou) v súvislosti s pravým dňom bohoslužby?

A Rajon, možno to tak nevyzerá, keď sa tu na diskusii angažujem v téme soboty ktorú som založil, ale ja sa vďaka Pánovi pre sobotu netrápim.

[Rajon]

Milý Rajon, mne neunikol kontext budúcnosti, teda budúceho významu soboty, podľa učenia ASD o ktorom si písal. Preto som zvýraznil to "AJ" pretože text začína: "Sobota však hraje důležitou roli i při očekávání Kristova návratu." z toho vyplýva že už teraz hrá dôležitú úlohu a tiež aj pri očakávaní návratu Pána Ježiša bude hrať dôležitú úlohu. A kedy to bude? Nie je to dnes a teraz? Vari adventisti s.d. neočakávajú už dnes a teraz príchod Pána Ježiša? Začnete ho očakávať niekedy neskoršie, pozdejšie? Prečo sa adventisti nazývajú adventistami? Ja myslím že preto, že už asi 150 rokov očakávajú príchod Pána, takže teraz a dnes sme už sme v tej dobe.

Pokiaľ je učenie CASD postavené na EGW alebo presiaknuté ňou, čo podľa mňa je, alebo aspoň je to v ľuďoch s ktorými som v kontakte, pretože to z nich cítim a aj tu sú na ňu rôzne názory, je ťažko si urobiť celkový pohľad iný, pretože duch EGW je za mnohými textami z cirkevného pera a je jednoznačný, polarizujúci ohľadom soboty.

Text: "Hluboký vhled Ellen Whiteové nás upozorňuje, že den bohoslužby není záležitostí preference, nýbrž otázkou života, nebo smrti." nie je ešte citát z diela EGW ako som uviedol ale ide už komentár CASD k modlitebnému týždňu a nehnevaj sa, absolútne mi nekorešponduje s týmto Tvojim textom: "CASD rozhodne neučí, že spasení sme za to, že svätíme sobotu, ani to, že teraz tí, čo ju nesvätia, spasení nebudú a tí, čo svätia, budú."
Vari otázka života a smrti spomenutá v texte CASD nie je výstraha pred spasením (životom) a nespasením (smrťou) v súvislosti s pravým dňom bohoslužby?

A Rajon, možno to tak nevyzerá, keď sa tu na diskusii angažujem v téme soboty ktorú som založil, ale ja sa vďaka Pánovi pre sobotu netrápim.

Odporúčam znova môj predchádzajúci príspevok.

[ambassador]

I kdyby sehrála sobota nějakou roli v budoucnosti, absolutně to nemění Boží Milost!

Boží Milost je scela zdarma, zdarma, zdarma, zadarmo, bez peněz, bez zásluh, bez skutků a je to výhradně rozhodnutí Boha udělit to tak jak ON to chce! Podobenství o dělnících.... všichni stejný peníz! tečka věta skončila není ale
Pokud se diskutuje o sobotě nemá to nic společného ze zásluhou pro spasení !tečka věta skončila není ale

Samotná sobota má jiný rozměr, záměr, určení nepřekonatelná propast žádná propojení s Božím spasením s milosti.

Sobota nemá spasitelnou moc tečka Jen Boží Milost je ten Spásný Čin rušící dopad zákonného trestu na hříšníka, který přijetím Spásného Božího Činu je proměňován ve vnitř svého myšlení k obrazu Božímu. Trest dopadá na Boha a přijetím tohoto Činu začíná růst Božího Království již zde na zemi.

[Michal]

Odporúčam znova môj predchádzajúci príspevok.

Práve pre Tvoj predchádzajúci príspevok, som napísal môj predchádzajúci príspevok a v ňom som použil citát z CASD materiálu modlitebného týždňa 2015. Dôvodom bolo Tvoje vyjadrenie, citujem: "Už len toto je potrebné vnímať a narábať s myšlienkou "soboty ako pečate pravosti" opatrne (týka sa to hlavne adventistov). Avšak ja osobne verím, že v určitej špecifickej dobe a vyhranenej situácii sa veriaci, ktorí prijali spasenie z milosti, ktorí sú Bohu verní, milujú Jeho a milujú ľudí, sa títo veriaci budú prejavovať aj tým, že budú svätiť sobotu."
Stále nejak kolaboruješ s myšlienkou pečate od EGW, si tým učením poznačený a nie je to, podľa mňa, Tvoja chyba ale je to ako infekcia, čo napadla CASD. Vlastne nenapadla. CASD stojí na nej. Aj keď sa s tým asi nestotožňuješ na 100%, snažíš sa to riediť ako homeopatikum, ale predsa píšeš o opatrnom narábaní s touto kľúčovou myšlienkou adventistov, hlavne adventistov. Nezavrhol si toto rozdelenie veriacich podľa učenia EGW touto pečaťou. Nuž neviem o iných, ktorí by s myšlienkou soboty ako pečate narábali, preto neviem prečo píšeš, že hlavne adventistov?

Potom píšeš o tom, že veríš, že príde doba, kedy sa tí, čo sú Bohu verní budú prejavovať svätením soboty. Veď v poriadku, neberiem Ti tú vieru ale toto podľa mňa je tiež len EGW. Vlastne Ty len zjemňuješ učenie EGW o dôležitosti soboty, ktoré prijala CASD. Vari si k tejto svojej viere ohľadom pečate soboty (aj keď opatrného narábania s ňou) a viere v budúcu dobu, v svätenie soboty vernými, milujúcimi Boha, spasenými z milosti, dospel štúdiom Písma Svätého? Znamená to, že tí, ktorí sa nepridajú v budúcnosti v špecifickej dobe a vyhranených situáciách k sväteniu soboty a nebudú sa takto prejavovať, neprijali spasenie z milosti, nie sú verní, nemilujú Ho, nemilujú ľudí čo. Čo bude s takými? Naveky zomrú, prídu o spasenie, Boh už nebude milostivý voči nim alebo nič? Je v Biblii niečo také? Odkiaľ máš túto svoju vieru? Nie je to opäť len EGW?

Ten prejav veriacich, ktorí prijali spasenie z milosti, ktorí sú Bohu verní, milujú Jeho a milujú ľudí, ohľadom svätenia soboty bude podľa Teba v špecifickej budúcnosti aký. Ako budú svätiť sobotu potom? Ako dnes svätia adventsiti sobotu, každý po svojom alebo podľa odporúčaní sestry Whiteovej, alebo podľa Starozákonnej doby alebo len prestanú chodiť v nedeľu do svojich spoločenstiev a začnú v nich chodiť v sobotu, tak sa pridajú k sväteniu soboty alebo sa z tých vymenovaných nedelistov stanú adventisti? Zaujíma ma aká je Tvoja predstava, keď tomu veríš a odkiaľ tá viera pramení? Preto sa na to pýtam.

(Napísal som to, čo som napísal nie preto, že by som nechápal čo píšeš ale napísal som to preto, že chápem čo píšeš a cítim v tom aj u Teba poznačenie duchom EGW.)

[Michal]

Kedy, podľa vás, svätili Izraeliti šabat, keď dobíjali Jericho?

Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní. Sedem kňazov nech nesie pred archou sedem trúb z baraních rohov. V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia. Keď budú na rohoch zdĺhavo trúbiť a vy budete počuť zvuk trúb, nech všetok ľud spustí mohutný bojový pokrik. Vtedy sa mestské hradby zrútia a ľud vystúpi do mesta, každý rovno vpred. Vtedy Jozua, syn Núna, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite archu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou. Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto, ozbrojenci nech idú pred Hospodinovou archou. Stalo sa, ako Jozua rozkázal ľudu: sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo, zatiaľ čo archa Hospodinovej zmluvy ich nasledovala. Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný zástup za stáleho trúbenia kráčal za archou. Potom Jozua prikázal ľudu: Nepokrikujte, nech nepočuť váš hlas, z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte. Potom rozkázal, aby obišli s Hospodinovou archou mesto. Obišli ho jedenkrát, potom prišli do tábora a prenocovali v ňom. Skoro ráno Jozua vstal a kňazi zdvihli Hospodinovu archu. Sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou a cestou neustále trúbilo. Ozbrojenci šli pred nimi a zadný zástup kráčal za stáleho trúbenia za Hospodinovou archou. Takto aj na druhý deň obišli raz mesto. Potom sa vrátili do tábora. Rovnako to robili šesť dní. Na siedmy deň včasráno pri východe zorničky vstali a takým istým spôsobom obišli mesto sedemkrát. Iba v tento deň obišli mesto sedemkrát. Keď ho obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili a Jozua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vám vydal toto mesto! Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe.

[ambassador]

[quote="Michal"]Kedy, podľa vás, svätili Izraeliti šabat, keď dobíjali Jericho?

Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní. Sedem kňazov nech nesie pred archou sedem trúb z baraních rohov. V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia. Keď budú na rohoch zdĺhavo trúbiť a vy budete počuť zvuk trúb, nech všetok ľud spustí mohutný bojový pokrik. Vtedy sa mestské hradby zrútia a ľud vystúpi do mesta, každý rovno vpred. Vtedy Jozua, syn Núna, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite archu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou. Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto, ozbrojenci nech idú pred Hospodinovou archou. Stalo sa, ako Jozua rozkázal ľudu: sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo, zatiaľ čo archa Hospodinovej zmluvy ich nasledovala. Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný zástup za stáleho trúbenia kráčal za archou. Potom Jozua prikázal ľudu: Nepokrikujte, nech nepočuť váš hlas, z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte. Potom rozkázal, aby obišli s Hospodinovou archou mesto. Obišli ho jedenkrát, potom prišli do tábora a prenocovali v ňom. Skoro ráno Jozua vstal a kňazi zdvihli Hospodinovu archu. Sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou a cestou neustále trúbilo. Ozbrojenci šli pred nimi a zadný zástup kráčal za stáleho trúbenia za Hospodinovou archou. Takto aj na druhý deň obišli raz mesto. Potom sa vrátili do tábora. Rovnako to robili šesť dní. Na siedmy deň včasráno pri východe zorničky vstali a takým istým spôsobom obišli mesto sedemkrát. Iba v tento deň obišli mesto sedemkrát. Keď ho obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili a Jozua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vám vydal toto mesto! Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe.[/
- O -
Mohl bych tě požádat otázkou při vstupu do konverzace o tomto příběhu? Který den je výchozím bodem obcházení? Jinak je to dobrý podnět k zamyšlení, pozvání do nitra Boží zvěsti.

[Michal]

Domnievam sa, že je jedno, kedy začali. Šesť dní môže znamenať šesť dní ako v Desatore a siedmy deň môže znamenať siedmy deň šabatu ako v Desatore. Použitie termínov šesť dní a siedmy deň by to mohlo naznačovať a môže to ku takému výkladu zvádzať. Nemusí to ale tak samozrejme byť, pretože prvý deň ich šesť dňového krúženia mohol byť aj tretí deň v týždni alebo druhý. Takže v šabat buď obliehali mesto dookola len raz, ak bol šabat uprostred šiestich dní alebo v šabat obišli mesto sedem krát a aj ho zničili. V každom prípade, podľa mňa, ale v šabat neodpočívali ale minimálne raz cez šabat mesto obišli vo výzbroji, odíduc z tábora, vrátiac sa do tábora, nesúc truhlu, trúby atď. Teda, podľa mňa trochu fuška, ktorá nesvedčí v zachovanie šabatu podľa prísnych nariadení zo SZ.

[Michal]

Dnes, pri mojom štúdiu Desatora a Starej Zmluvy som narazil na (podľa mňa) výstižný text, ktorý pojednáva aj o šabate a o otázkach, ktoré som aj ja vám tu už kládol nezávisle na tomto materiály. To som o tom vtedy ešte nevedel. Podľa toho, čo som zatiaľ za niekoľko týždňov "samoštúdia" pochopil, je najväčší problém adventistov ohľadom soboty v nasegmentovaní Zákona na akési tri druhy prikázaní či zákonov a chápaní ich v oddelenej súčinnosti a platnosti. Vlastne ani nejde o problém takéhoto vykladania trojice druhov zákonov ide o presný opak. Vlastne len takýmto pokusom, rozdeliť celok zákona ako ho chápali Židia, sa dá šabat ako týždenný sviatok pretlačiť v platnosť ale pritom vypustiť z platnosti zachovávanie mesačných (novmesiace) či ročných šabatov alebo šabatov výročných (Milostivé leto atp.) alebo aj ďalších sviatkov nariadených v Zákone Božiemu ľudu. Uvedomujem si, že charakterovo je možné vnímať akoby svojím významom tri rozdielne "druhy" zákonov ale podľa môjho poznania, ktoré mám zatiaľ, ide o CELOK a ZMLUVU, ktorú Boh uzatvoril s Izraelom (tým ho aj vlastne vyformoval do národu Izraelského).


Kamenné desky
John G. Reisinger

Kamenné desky (čili desatero přikázání) měly jakožto smluvní dokument svůj historický počátek i konec

Jakmile řekneme, že „desatero přikázání skončilo" - ať už to myslíme jakkoli - přestanou někteří lidé slyšet, co vlastně říkáme. Jejich teologické receptory nás slyší volat: „Pryč se všemi zákony v každém smyslu." Nezáleží na tom, jak často opakujeme a jak hlasitě zdůrazňujeme, že i my opravdu věříme v mravní zákon obecně a v trvalou platnost mravních principů vyjádřených v devíti přikázáních z desatera zapsaného na deskách smlouvy. To těmto lidem nestačí. Trvají na tom, abychom uznali, že tímto jediným „věčným a neměnným Božím mravním zákonem" je právě desatero přikázání přesně v té podobě, v jaké bylo zapsáno na kamenných deskách vydaných na Sínaji. Chtějí buď všechno, anebo nic. O našich dobrých biblických důvodech, proč takový teologický pohled nemůžeme přijmout, nechtějí ani diskutovat. „Kréda a otcové už k tomu svoje řekli a tím je věc uzavřena," namítnou.

Je pozoruhodné, že lidé s tímto postojem trvají na tom, že přikázání o sabatu je závaznou součástí věčného a neměnného Božího mravního zákona, a přitom většinu z nich vůbec nezajímá, jak se vlastně „dodržuje sabat" v praxi. Nezáleží na tom, co kdo v neděli dělá nebo nedělá (až na účast na bohoslužbě), hlavně když v teologii uznává, že přikázání o sabatu je součástí věčného a neměnného Božího mravního zákona. Zastáncům tohoto stanoviska často kladu otázku: „Čeho přesně by se musel člen vašeho sboru dopustit, abyste ho pro porušení čtvrtého přikázání vyloučili z církve?" Chvíli se všelijak vytáčejí a nakonec obvykle skončí u odpovědi: „Zanedbávat shromáždění." Obvykle se dovolávají verše Židům 10:26. Když jim připomenu, že tento text neříká nic o účasti na bohoslužbách ve starozákonním Izraeli (Izraelci neměli v deset ráno sabatní školu a od jedenácti bohoslužbu ve svatostánku), nemají, co by na to řekli. Připadá jim, že to „evidentně" je „absolutní mravní norma", a přitom neznají ani jedinou konkrétní odchylku od této normy, pro kterou by měl být někdo podroben kárnému řízení v církvi. Dokonce i v případě, že církev nějaké kázeňské opatření uplatňuje, zdaleka to není trest smrti, který za porušení čtvrtého přikázání požaduje Mojžíšův zákon. Jestli je zákon o sabatu věčný a neměnný, jak to, že se změnil trest za jeho nedodržení?

Někdy o takovém člověku říkáme, že je to „sabatarián-antinomián". Na jednu stranu se ze všech sil snaží uvalit čtvrté přikázání na svědomí každého křesťana jako absolutní mravní normu, a na druhou stranu mu odmítá dát jakákoli konkrétní pravidla, pokud jde o to, co může nebo nesmí ve svatý sabatní den dělat. Tento pohled předpokládá, že si každý křesťan rozhodne sám za sebe, co mu jeho vlastní svědomí dovolí nebo nedovolí v neděli dělat. V kázání je sabat jednou z Božích neměnných mravních norem, ale v praxi je ponecháno na svobodném zvážení jednotlivých křesťanů, jak jej budou dodržovat. To je podle nás trošku pokrytectví. Snad by se mohlo dokonce ukázat, že ti, kdo tento názor učí, sami většinou tak docela nevěří „dobrým a nutným důsledkům", které „lze odvodit" z jejich vlastního teologického systému. Rozhodně se nezdá, že by se jim chtělo uvádět je ve skutek. Vpalovat čtvrté přikázání do křesťanova svědomí pomocí hromů a blesků ze Sínaje a jedním dechem k tomu dodávat, aby toto „absolutní přikázání" bral jako pouhý „relativní princip", který lze uplatňovat, jak kdo uzná za dobré, je nečestné, nebo přinejmenším nedůsledné.

Říkám-li, že desatero přikázání skončilo, mám na mysli desatero jako smluvní dokument čili desky smlouvy. Nemám na mysli mravní principy, které jsou v jednotlivých přikázáních obsaženy. Mluvím o desateru přikázání jako o celém dokumentu, a to jako o smluvním dokumentu. Mravní příkazy z kamenných desek nezačaly platit na Sínaji, ale smlouva založená na jejich plnění ano.

[ambassador]

Domnievam sa, že je jedno, kedy začali. Šesť dní môže znamenať šesť dní ako v Desatore a siedmy deň môže znamenať siedmy deň šabatu ako v Desatore. Použitie termínov šesť dní a siedmy deň by to mohlo naznačovať a môže to ku takému výkladu zvádzať. Nemusí to ale tak samozrejme byť, pretože prvý deň ich šesť dňového krúženia mohol byť aj tretí deň v týždni alebo druhý. Takže v šabat buď obliehali mesto dookola len raz, ak bol šabat uprostred šiestich dní alebo v šabat obišli mesto sedem krát a aj ho zničili. V každom prípade, podľa mňa, ale v šabat neodpočívali ale minimálne raz cez šabat mesto obišli vo výzbroji, odíduc z tábora, vrátiac sa do tábora, nesúc truhlu, trúby atď. Teda, podľa mňa trochu fuška, ktorá nesvedčí v zachovanie šabatu podľa prísnych nariadení zo SZ.

Prosím tě ještě o tvou reakci, zase musím položit otázky, protože nemám zájem ti nanutit, to čemu věřím já. Omlouvám se, že ti nebudu moci dávat hotové odpovědi. Důvod je ten, že jsem okamžitě napaden určitým druhem lidí a nechci ty příčiny s tebou řešit. Já pod tu pokličku vidím a nemám zájem to v diskuzi o Biblických záležitostech řešit. Zamlouvá se mi tvá "
dotěrnost". Byl bych rád, aby naše konverzace proběhla ve vzájemných souhlasech. Také přiznáním, že něco nebylo tak jak mohlo.....
Pročítal jsi někdy 5Moj. 20 kapitolu? To je oddíl o svaté válce.
Psal jsem ti odpověd na padání many a sobota a vycházení, Neodpověděl jsi mi. Při diskuzi to nefunguje takto. Roky již diskutuji a vždy, když se to zasekává je tam nějaká příčina. Může být také oboustraná.

Pokud by bylo jedno kdy započalo dobývání Jericha. Mohlo by to znamenat, že Bůh nutí Izraelity porušovat nařízení o sobotě. Zákon o sobotě vydal Bůh. To se mi jeví rozporuplné. Jak to vnímáš ty?
Další je jestli můžeme etiku války vnímat a posuzovat dneškem? Četl jsem pojednání o tom, že války v té době jak je popisuje TORA jsou vnímané jako poměrně humánní na tu dobu. Porovnej ty různé války v té době mimo Izraele.

[Michal]

Ahoj ambassador.
Napíšem Ti rýchlu reakciu, no chcem aj napísať a priznať sa, že niekedy mi ostávajú Tvoje reakcie alebo to, k čomu smeruješ alebo upriamuješ pozornosť záhadou či nejasné. Ale v prípade manny, ktorú spomínaš, to mi úplne uniklo a všimol som si to dnes, keď si to vytiahol v odpovedi Tomášovi. Text som čítal ale teraz, narýchlo neviem k čomu upriamuješ pozornosť? Zatiaľ mi prišlo na um iba koniec synchronizácie. 5 Moj. 20 kapitolu si prečítam ešte dnes a napíšem niečo k tomu ak mi bude aspon trochu zrejmé čo tým myslíš alebo čo tým receptom by som si mal uvariť ja u mňa (keď už Ty variť nemôžeš).

Zákon o šabate vnímam viac ako rituálne, ceremoniálne prikázanie, pretože z takéhoto obradného prikázania existovali Bohom ustanovené výnimky. Jednou mne známou bola výnimka (z nepracovania) nariadením pracovania pre kňazov v chráme ako pracovníkov, pretože tí ťažko fyzicky pracovali, napriek šabatu a zákazu práce ostatnému ľudu - tým čo s Bohom uzatrorili zmluvu. Druhou mne známou výnimkou ohľadom šabatu bola obriezka, ktorá sa mala vykonať na 8 deň bez ohľadu na to, či vyšla na šabat alebo nie. Teda vykonanie obriezky, cesta rodičov s dieťaťom tam i späť atď., teda všetko ohľadom obriezky malo prednosť pred šabatom, aj keď rodičia inak boli obmedzení nariadeniami talmudu. Pre mňa je to aj logické, pretože až obriezkou sa stal človek účastníkom Zmluvy s Bohom a až potom bol viazaný ustanoveniami šabatu. O oboch prípadoch hovorí Pán Ježiš, keď bol obviňovaný s nezachovania šabatu.

Ďalej vnímam šabat ako znamenie zmluvy Izraela s Bohom a aj konštrukcia Zmluvy s umiestnením šabatu v jej strede by tomu zodpovedalo.
"Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Je to znamenie medzi mnou a vami pre všetky pokolenia, aby ste poznali, že ja, Hospodin, vás posväcujem. Zachovávajte deň sobotného odpočinku! Nech vám je svätý! Kto ho znesvätí, musí zomrieť. Každý, kto by v ten deň pracoval, nech je odstránený spomedzi svojho ľudu."

Ohľadom Jericha beriem Jericho ako malé mesto alebo nejakú pevnosť, pretože siedmy deň ho obišli sedem krát a aj ho dobili a to všetko stihli za jeden deň. Preto nepredpokladám, že by šlo o veľký, mnoho km okruh okolo Jericha a "veľkú" vojnu. Veď všetko to "zmastili" za jeden deň.