Čo znamená - znovuzrodenie z Boha?

[Viktorrealita]

Uveril som Kristovým slovám a nie učeniu nejakého náboženstva, ktoré zasieva pochybnosti do srdca človeka, aby si takto udržiavalo vlastnú existenciu.

Ježiš Kristus jasne hovorí o znovuzrodení z Ducha – z Boha, čím podmieňuje spásu. Znovuzrodenie z Boha je aktom Božej vôle. Ján3 3A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.

Kto povie, že akékoľvek narodenie je aktom vlastnej vôle, tak hovorí zrejmý nezmysel.

Ak niekto ignoruje, poprie, alebo prekrúti to, čo povedal Ježiš, tak z toho vznikne náboženstvo skutkov - skutkárstvo. No to už nie je kresťanstvom, lebo nepočíta so znovuzrodením z Boha, ako aktom Božieho oživujúceho zásahu. Boh jasne hovorí, že je to On – Boh, ktorý vymení srdce a namiesto kamenného dá človeku srdce mäsité.

Je tu zásadná otázka:

1: Buď existuje znovuzrodenie z Ducha – z Boha a človek sa jedine tak dostáva z pohľadu Boha do tohto postavenia a teda, že sa stáva dieťaťom Božím.
2: Alebo neexituje a človek sa sám dostáva do tohto postavenia svojou vôľou a skutkami sa udržiava a na konci sa ukáže.

Ak existuje znovuzrodenie z Boha, čo podľa Písma existuje, tak je jasné, že človek nemôže počas života opakovane strácať a ziskávať svoje postavenie, do ktorého ho uviedol Boh, keďže je to trvalé Božie prehlásenie. Je to predsa znovuzrodenie z Božieho semena – zo semena Svätého Ducha, čo je Slovo Božie. Ak niekto povie, že síce hriešným skutkom nestráca postavenie, ale stráca spásu, tak to by ale znamenalo, že Boh mnohé svoje deti nezachráni, nechá ich napospas satanovi a odsúdi ich do pekla? To by ale bolo popretím toho, čo povedal Ježiš, že nikto Otcovi na nebesiach nevytrhne jeho dieťa z jeho ruky, lebo jeho Otec je najväčší.

Ak niekto poprie Ježišové slová a bude tvrdiť, že neexistuje žiadné znovuzrodenie z Ducha – z Boha a človek sa sám dostáva do postavenia dieťaťa Božieho, sám si zmení srdce a nejako svojou vôľou – rozumom – chcením robiť dobré skutky - skutkami docieľuje a udržiava svojú spásu a na poslednom súde sa ukáže, teda či je dieťaťom Božím, alebo nie je, tak je to popretím Ježišových slov, že vykúpený už prešiel zo smrti do života. To by znamenalo, že počas svojho života by neustále žil v strachu a neistote, neustále by žil vo vedomí, že stratil spásu nejakým hriešným skutkom a či ju znovu získa nejakým dobrým skutkom a to nikdy nevediac, či bude spasený, nevediac či je, alebo nie je dieťaťom Božím. Túto neistotu vyvoláva v srdci človeka náboženstvo a je to ako zubadlo, nástrojom, ktorým náboženstvo legitimuzuje svoju vlastnú exitenciu.

Niekto si povie, že ak má človek istotu spásy v Kristu, tak to ho nabáda ešte viac hrešiť, lebo si myslí, že môže hrešiť, veď je už spasený. No tento názor nepočíta so znovuzrodením, nepočíta s novým srdcom, ktoré už nezmýšľa spôsobom, že môžem hrešiť. Takéto znovuzrodené srdce je nekonečne vďačné Bohu za všetko a nezmýšľa, ako keby neverilo a ani nečiní, ako keby neverilo. Takýto človek je novým stvorením v Kristu Ježišovi, aby donášal skutky viery a ovocie Ducha a to jedine na Božiu chválu.

Paradoxne práve náboženstvo nepriamo nabáda hrešiť. Predsa existuje len preto, lebo mnohí uverili, že práve náboženstvo garatuje členstvom spásu a zbaví ich hriechov. Kristové meno berú ako kamufláž. Čím viac ľudia hrešia, tým sú viac závislí na spovediach, úkonoch a nariadeniach, ktorými to ich náboženstvo podmienilo nádej na spásu. Dokonca predostrelo človeku falošnú istotu spásy skrz pomyselný očistec – dočasné peklo a to taktiež podmienené členstvom v tej vraj jedinej pravej a to pod názvom XY a samozrejme aj plnením vlastných nariadení a tradícii. Garantuje človeku, že ho zbaví hriechov a tie, čo ostanú si pretrpí v očistci, no a tak či onak ide v konečnom dôsledku do neba.

Človek, ktorý uveril náboženstvu nemá problém opakovane a vedome činiť hriech s tým vedomím, že už dopredu počíta s náboženským aktom “pokánia a pokryteckej ľútosti“ – spoveďou a odčinením svojích hriechov skutkami. Dokoca skutkami – ako bolo prenasledovanie, zabíjanie, upaľovanie, náboženské vojny v mene toho Boha , ktorý povedal – nezabiješ a miluj aj svojho nepriateľa, neodplácaj zlým za zlé atd. No oni takéto skutky pokladali za dobré ako službu Bohu a súčasne na odčinenie si vlastných hriechov. K tomu vedie skutkárstvo, ktoré sa často zvrhne. Ako vidíme, učenie náboženstva nie je Božím semenom a deti narodené z tohto semena činia opak toho čo učil Kristus a prenasledujú tých, ktorí sú narodení z Božieho semena – Slova Božieho.


Ak existuje znovuzrodenie z Ducha – z Boha, čo samozrejme existuje a je to teda niečo, čo vypôsobí nový život – skutky viery a ovocie Ducha a je to prirodzeným dôsledkom znovuzrodenia - uvedomovania si nového postavenia v Kristu, tak potom vidíme tu celú antikristovú teológiu a mašinériu bojujúcu proti tým, ktorí sú narodení z Božieho semena – zo semena Svätého Ducha – Slova Božieho.

Niekto povie, áno spasení sme milosťou a nie zo skutkov, no aj záslužnými skutkami v milosti. Záslužné skutky sú, no v rámci spasenia, ale nie ako príčina spasenia. Spojiť spásu jedine z milosti, ako nezaslúžený dar a spásu zo skutkov a povedať, že spása je z milosti a nie zo skutkov, no súčasne aj zo skutkov v milosti, je popretím spásy jedine z milosti.

Alebo ináč:
Ak niekto tvrdí, že existuje strata spasenia skutkami a že dobré skutky nemôžu znovu získať spasenie, no a súčasne tvrdí, že spasenie sa udržiava skutkami.

Povedať, že ak som bol raz spasený milosťou, musím od tej doby (toho času) udržiavať spasenie skutkami, je rovnakým popretím spásy jedine z milosti.
Tvrdiť, že dobré skutky udržiavajú spasenie, je takmer rovnakým popretím milosti ako tvrdiť, že dobré skutky spasenie získavajú.

Ak by tí, ktorí sú spasení – vykúpení v Kristu, mohli stratiť svoje spasenie, musia sa vlastným konaním udržiavať spasenými. Ak toto by platilo, potom sa tí, ktorí sa sami udržali spasení, budú môcť chváliť, že zohrali kľučovú rolu vo svojom spasení: Kristus ich síce spasil, ale oni si spasenie udržali vlastnými skutkami. Naopak, žiaden človek si nemôže privlastniť nijakú zásluhu za svoje spasenie.

Pavol to ešte upresňuje a jasne dáva na vedomie zmysel, prečo je to tak ako hovorí. Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.

Teda je chvála človeka spaseného jedine z milosti skrze vieru vylúčená! Rim3 27Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.

[log]

Viktor to dobre rozobral. Podobne ucia aj svedkovia:

Mylná predstava: Človek sa môže rozhodnúť, že chce byť znovuzrodený.

Skutočnosť: Možnosť vytvoriť si vzťah k Bohu a získať záchranu majú všetci ľudia. (1. Timotejovi 2:3, 4; Jakub 4:8) No o tom, kto má byť znovuzrodený, čiže pokrstený svätým duchom, rozhoduje Boh. Biblia učí, že človek nie je znovuzrodený preto, že si to praje alebo sa o to usiluje, ale preto, že sa tak rozhodol Boh. (Rimanom 9:16)

Strucne tu popisali absurdne ucenie, ktore vznika ked pomiesate niektore biblicke knihy. Potom im z toho vyjdu nezmyselne vety typu: Možnosť vytvoriť si vzťah k Bohu a získať záchranu majú všetci ľudia. No o tom, kto má byť znovuzrodený, čiže pokrstený svätým duchom, rozhoduje Boh

Dnes uz vieme ze biblicke knihy sa navzajom vyvracaju. Jeden ma taku predstavu, druhy onaku. Zatial sa nikomu nepodarilo vytvorit predstavu boha, ktora by neviedla z pohladu niekoho ineho k absurdnym zaverom. Mozete si vytvorit taku predstavu boha, ktory vam bude hrat do karat, ako to robil vyvoleny narod zidovsky, vyvoleni kalvinisti ci vyvoleni svedkovia, vyvoleni adventisti, vyvoleni jednotlivci. Z ich pohladu to dava akoby zmysel. No z pohladu tych vonku stojacich nevyvolenych je taka predstava boha zase neakceptovatelna, absurdna, nespravodliva, nepravdiva.Preto nemozu ti na jednej strane a druhej strane najst spolocnu predstavu o bohu. Ta predstava je teda vzdy prijata iba podskupinou ludstva, tou ktora podlahla iluzii vyvolenia.

[Viktorrealita]

Prečo sa zanedbáva doktrína o znovuzrodení z Boha?

Aby človek mohol žiť novým duchovným životom, plným radosti a pokoja, tak tomu musí predsa predchádzať nové narodenie z Ducha – Svätého Ducha – z Boha. Nový život v Kristu svedčí o novom narodení a práve od znovuzrodenia sa odvíja všetko ostatné.

Ako sa rodí naše nové vedomie života v Kristu a čo tomu predchádza?

Ako iste vieme, tak telesnému narodeniu človeka predchádza splodenie.
To znamená, že splodenie a narodenie predchádza všetkému následnému a predurčuje veľa vecí. Z vlastnej vôle si nevyberáme ani Otca, ani matku a nevyberáme si ani miesto, kde sa narodíme. Deje sa to mimo nás! Ak sa narodíme, tak neodmietame svoje narodenie a každé dieťa sa raduje, že prišlo na tento svet a miluje svojich rodičov.

Ak to premietnem do duchovnej roviny, tak je to podobné. Duchovnému životu – teda počiatku nadobúdania nového vedomia života v Kristu, taktiež predchádza splodnenie a nové narodenie z Ducha – z Boha. Keďže je to duchovná rovina, tak si musíme uvedomiť, že aj oplodnenie a narodenie je v tejto rovine.
Vieme, čo je potrebné na splodenie, aby sa teda narodil telesný človek. No čo je potrebné, aby sa narodil duchovný človek?
Písmo jasne hovorí: Ján 1:13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

1Pet 1:23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.

Aha, takže znova splodení. Takže čo sa splodilo a narodilo z tela je telo – telesný človek. No čo bolo splodené zo semena ducha – Slova Božieho a teda narodilo sa z Ducha je duchovný človek. Ako vidíme, tak v duchovnej rovine je splodenie práve skrz semeno Ducha, ktoré je živým Slovom Boha, je neporušiteľné a zostávajúce na veky. Takto sa narodí v srdci človeka nové vedomie života a to zo Svätého Ducha.

Slovo Božie nesie v sebe pravdivú informáciu od Boha – evanjelium Ježiša Krista v ktorom je život. Práve to, je to neporušiteľné semeno Ducha Božieho, ktoré v srdci spôsobí narodenie nového večného vedomia života a to z Ducha Svätého. Boh sa stotožňuje vo svojom Slove Pravdy, ktoré ako povedal je Duch a je život.

Otec oživuje srdce človeka a jeho Slovom, ktoré je semenom Ducha Božieho sú splodené jeho deti a teda rodia sa z Boha. To sa deje v srdci človeka, teda v jeho duchovnej schránke z ktorej pochádza vedomie života. Písmo to prirovnáva k nádobe. Teda takto sa v srdci rodí nové a večné vedomie života v Kristu Ježišovi. Práve to nové narodenie zo semena Ducha Božieho – Slova, ktoré prijalo oživené srdce vierou, má rozhodujúci vplyv na to, aby práve tým Slovom Božej lásky v jeho milosti, bolo srdce vyučované a teda zdokonaľované na chválu a slávu Boha.

Láska Božia v jeho milosti predkladá oživenému a znovuzrodenému srdcu dobrotu a nádheru Boha a všetko zahrňujúcu opateru, aby sa radovalo a malo pokoj s vedomím, že je dieťa Božie splodené svojím Otcom na nebesiach a to do večnosti s ním. Bez tejto istoty svojho postavenia, ako dieťaťa Božieho a teda bez zasľúbenia Božieho, niet v srdci človeka pokoja ani radosti. Nové narodenie z Boha sa stane raz a navždy. Nedá sa dookola strácať a znovu získavať , ako to učia falošní učitelia.

Znovuzrodené srdce už vníma túto dobrotu Boha a bohatstvo jeho milostí. Telesné radosti, pôžitky, výhody, úspech, sláva a bohatstvo sveta strácajú svojú príťažlivosť a javia sa už v pravom svetle, ako dočasné a márne, na rozdiel od večných hodnôt, majúcich svoj pôvod v Bohu.

Z toho všetkého vychádza, že počiatok duchovného života je splodenie Slovom Božím a teda narodenie z Ducha – z Boha. Skutky viery a ovocie Ducha sú potom toho dôsledkom a nie naopak. Prečo teda sa táto doktrína často pri kázaní zanedbáva? Dôvod je zrejmý. Splodenie Bohom a teda nové narodenie, nie je totiž aktom našej vôle, ale Božej vôle. Kazatelia, ktorí zbožčili ľudskú vôľu neradi kážu o novom narodení, keďže ľudská vôľa, ako niečo rozhodujúce pri účinnosti spásy a teda zásluhy človeka na našej spáse sú pri znovuzrodení z Boha vylúčené. Niektoré cirkvi nové narodenie z Boha spojili so správnym krstom vodou, ako keby som si povedal - no tak dnes sa idem pokrstiť vodou a narodím sa znova. Je to zjavný nezmysel. Krstom vodou len potvrdzujeme to, čo sa predtým stalo v srdci. Ak sa to nestalo, tak samotný krst vodou ani žiadne prehlásenie nespôsobí nové narodenie.

Splodenie a nové narodenie z Boha predchádza ospravedlneniu z viery. Po Znovuzrodení následuje ospravedlnenie z viery a po ospravedlnení následuje posvätenie – nový život, svätosť, dary Ducha, ovocie Ducha. Práve to svedčí, že sa stala zásadná premena v srdci človeka a práve to čo je príčinou toho – teda nové narodenie z Boha je spasiteľné a teda rozhodujúce.

Aké je poradie pri ospravedlnení? V poradí účinku spasenia je to práve znovuzrodenie, ktoré so sebou prináša spasiteľnú vieru a následne skutky viery a ovocie Ducha.

[mikim]

Prečo sa zanedbáva doktrína o znovuzrodení z Boha?

Aby človek mohol žiť novým duchovným životom, plným radosti a pokoja, tak tomu musí predsa predchádzať nové narodenie z Ducha – Svätého Ducha – z Boha. Nový život v Kristu svedčí o novom narodení a práve od znovuzrodenia sa odvíja všetko ostatné.

Ako sa rodí naše nové vedomie života v Kristu a čo tomu predchádza?

Ako iste vieme, tak telesnému narodeniu človeka predchádza splodenie.
To znamená, že splodenie a narodenie predchádza všetkému následnému a predurčuje veľa vecí. Z vlastnej vôle si nevyberáme ani Otca, ani matku a nevyberáme si ani miesto, kde sa narodíme. Deje sa to mimo nás! Ak sa narodíme, tak neodmietame svoje narodenie a každé dieťa sa raduje, že prišlo na tento svet a miluje svojich rodičov.

Ak to premietnem do duchovnej roviny, tak je to podobné. Duchovnému životu – teda počiatku nadobúdania nového vedomia života v Kristu, taktiež predchádza splodnenie a nové narodenie z Ducha – z Boha. Keďže je to duchovná rovina, tak si musíme uvedomiť, že aj oplodnenie a narodenie je v tejto rovine.
Vieme, čo je potrebné na splodenie, aby sa teda narodil telesný človek. No čo je potrebné, aby sa narodil duchovný človek?
Písmo jasne hovorí: Ján 1:13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

1Pet 1:23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.

Aha, takže znova splodení. Takže čo sa splodilo a narodilo z tela je telo – telesný človek. No čo bolo splodené zo semena ducha – Slova Božieho a teda narodilo sa z Ducha je duchovný človek. Ako vidíme, tak v duchovnej rovine je splodenie práve skrz semeno Ducha, ktoré je živým Slovom Boha, je neporušiteľné a zostávajúce na veky. Takto sa narodí v srdci človeka nové vedomie života a to zo Svätého Ducha.

Slovo Božie nesie v sebe pravdivú informáciu od Boha – evanjelium Ježiša Krista v ktorom je život. Práve to, je to neporušiteľné semeno Ducha Božieho, ktoré v srdci spôsobí narodenie nového večného vedomia života a to z Ducha Svätého. Boh sa stotožňuje vo svojom Slove Pravdy, ktoré ako povedal je Duch a je život.

Otec oživuje srdce človeka a jeho Slovom, ktoré je semenom Ducha Božieho sú splodené jeho deti a teda rodia sa z Boha. To sa deje v srdci človeka, teda v jeho duchovnej schránke z ktorej pochádza vedomie života. Písmo to prirovnáva k nádobe. Teda takto sa v srdci rodí nové a večné vedomie života v Kristu Ježišovi. Práve to nové narodenie zo semena Ducha Božieho – Slova, ktoré prijalo oživené srdce vierou, má rozhodujúci vplyv na to, aby práve tým Slovom Božej lásky v jeho milosti, bolo srdce vyučované a teda zdokonaľované na chválu a slávu Boha.

Láska Božia v jeho milosti predkladá oživenému a znovuzrodenému srdcu dobrotu a nádheru Boha a všetko zahrňujúcu opateru, aby sa radovalo a malo pokoj s vedomím, že je dieťa Božie splodené svojím Otcom na nebesiach a to do večnosti s ním. Bez tejto istoty svojho postavenia, ako dieťaťa Božieho a teda bez zasľúbenia Božieho, niet v srdci človeka pokoja ani radosti. Nové narodenie z Boha sa stane raz a navždy. Nedá sa dookola strácať a znovu získavať , ako to učia falošní učitelia.

Znovuzrodené srdce už vníma túto dobrotu Boha a bohatstvo jeho milostí. Telesné radosti, pôžitky, výhody, úspech, sláva a bohatstvo sveta strácajú svojú príťažlivosť a javia sa už v pravom svetle, ako dočasné a márne, na rozdiel od večných hodnôt, majúcich svoj pôvod v Bohu.

Z toho všetkého vychádza, že počiatok duchovného života je splodenie Slovom Božím a teda narodenie z Ducha – z Boha. Skutky viery a ovocie Ducha sú potom toho dôsledkom a nie naopak. Prečo teda sa táto doktrína často pri kázaní zanedbáva? Dôvod je zrejmý. Splodenie Bohom a teda nové narodenie, nie je totiž aktom našej vôle, ale Božej vôle. Kazatelia, ktorí zbožčili ľudskú vôľu neradi kážu o novom narodení, keďže ľudská vôľa, ako niečo rozhodujúce pri účinnosti spásy a teda zásluhy človeka na našej spáse sú pri znovuzrodení z Boha vylúčené. Niektoré cirkvi nové narodenie z Boha spojili so správnym krstom vodou, ako keby som si povedal - no tak dnes sa idem pokrstiť vodou a narodím sa znova. Je to zjavný nezmysel. Krstom vodou len potvrdzujeme to, čo sa predtým stalo v srdci. Ak sa to nestalo, tak samotný krst vodou ani žiadne prehlásenie nespôsobí nové narodenie.

Splodenie a nové narodenie z Boha predchádza ospravedlneniu z viery. Po Znovuzrodení následuje ospravedlnenie z viery a po ospravedlnení následuje posvätenie – nový život, svätosť, dary Ducha, ovocie Ducha. Práve to svedčí, že sa stala zásadná premena v srdci človeka a práve to čo je príčinou toho – teda nové narodenie z Boha je spasiteľné a teda rozhodujúce.

Aké je poradie pri ospravedlnení? V poradí účinku spasenia je to práve znovuzrodenie, ktoré so sebou prináša spasiteľnú vieru a následne skutky viery a ovocie Ducha.

...Z toho všetkého vychádza, že počiatok duchovného života je splodenie Slovom Božím a teda narodenie z Ducha – z Boha. Skutky viery a ovocie Ducha sú potom toho dôsledkom a nie naopak.

Ježíš, největší učitel učí jasně o skutcích víry vedoucích či nevedoucích ke spasení, o znovuzrození Ježíš neučil nic, ale ap. Jan učí, že kdo činí dobré skutky tak je z Ježíše zrozen (v podstatě aniž by to musel jakkoliv vědět, že je z něj zrozen dělá dobré skutky).

1 Janův 2:29  Poněvadž víte, že on (Ježíš) spravedlivý jest, znejtež také, že každý, kdož činí spravedlnost, z něho jest narozen.

Matouš 25:31  A když přijde Syn člověka v slávě své, a všickni svatí andělé s ním, tedy se posadí na trůnu velebnosti své,
32  A shromážděni budou před něj všickni národové. I rozdělí je na různo, jedny od druhých, tak jako pastýř odděluje ovce od kozlů.
33  A postavíť ovce zajisté na pravici své, kozly pak na levici.
34  Tedy dí Král těm, kteříž na pravici jeho budou: Pojďte požehnaní Otce mého, dědičně vládněte královstvím, vám připraveným od ustanovení světa.
35  Nebo jsem lačněl, a dali jste mi jísti; žíznil jsem, a dali jste mi píti; hostem jsem býval, a přijali jste mne;
36  Nah jsem byl, a přioděli jste mne; nemocen jsem byl, a navštívili jste mne; v žaláři jsem seděl, a přicházeli jste ke mně.
37  Tedy odpovědí jemu spravedliví, řkouce: Pane, kdy jsme tě vídali lačného, a krmili jsme tebe, žíznivého, a dávaliť jsme nápoj?
38  Aneb kdy jsme tě viděli hostě, a přijali jsme tebe, anebo nahého, a přioděli jsme tebe?
39  Aneb kdy jsme tě viděli nemocného, aneb v žaláři, a přicházeli jsme k tobě?
40  A odpovídaje Král, dí jim: Amen pravím vám: Cožkoli jste činili jednomu z bratří těchto mých nejmenších, mně jste učinili.
41  Potom dí i těm, kteříž na levici budou: Jděte ode mne zlořečení do ohně věčného, kterýž jest připraven ďáblu i andělům jeho.
42  Neboť jsem lačněl, a nedali jste mi jísti; žíznil jsem, a nedali jste mi píti;
43  Hostem jsem byl, a nepřijali jste mne; nah, a neodívali jste mne; nemocen a v žaláři jsem byl, a nenavštívili jste mne.
44  Tedy odpovědí jemu i oni, řkouce: Pane, kdy jsme tebe vídali lačného, neb žíznivého, aneb hostě, nebo nahého, neb nemocného, aneb v žaláři, a neposloužili jsme tobě?
45  Tedy odpoví jim, řka: Amen pravím vám: Čehož jste koli nečinili jednomu z nejmenších těchto, mně jste nečinili.
46  I půjdou tito do trápení věčného, ale spravedliví do života věčného.

...Aké je poradie pri ospravedlnení? V poradí účinku spasenia je to práve znovuzrodenie, ktoré so sebou prináša spasiteľnú vieru a následne skutky viery a ovocie Ducha.

Poradie a kecy okolo vůbec není důležité, důležité jsou skutky víry, které bud děláme nebo neděláme, a nebo jen o tom tlacháme. Za tlachání o ničem nikdo spasen nebude. Za dobré skutky víry a za život bez hříchu bude každý 100% spasen.

[Viktorrealita]

Poradie a kecy okolo vůbec není důležité, důležité jsou skutky víry, které bud děláme nebo neděláme, a nebo jen o tom tlacháme. Za tlachání o ničem nikdo spasen nebude. Za dobré skutky víry a za život bez hříchu bude každý 100% spasen.

Ako to, že to nie je dôležité? Sam píšeš - skutky víry. OK! To znamená, že predsa len pripúšťaš poradie, o ktorom tvrdíš, že nie je dôležité. Ak poviem skutky viery, tak je jasné, že viera predchádza skutkom a nie opačne. Iba ak mám vieru, tak môžem robiť skutky viery – teda skutky z viery. No a z viery, aby bolo podľa milosti. Aj spasiteľnej viere niečo dôležité predchádza a to oživené srdce Otcom na nebesiach a teda sú mu dané uši na to, aby to Slovo života počul a uveril. Kto je Ježiš, tak táto pravda je mu zjavené Otcom na nebesiach, o čom Ježiš predsa hovorí. Mnohí o sebe tvrdia, že uverili a prišli k Ježišovi. Tvrdia, že sú sú kresťanmi. No iba ten naozaj uverí spasiteľnou vierou a teda naozaj príjde k Ježišovi, komu je to dané od Otca. Príjsť k Ježišovi je uveriť spasiteľnou vierou v Krista a to zjavením od Otca. Lebo iba Otec zjavuje v srdci človeka pravého Krista.

Predsa poznáš Ježišové slová, že ak nikto, tak nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca a teda ho nepritiahne Otec. Ježiš jasne hovorí a blahorečí Petra za to, že telo a krv mu túto pravdu nezjavili, teda že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, ale Otec na nebesiach. Vieš predsa čo znamená, že telo a krv mu to nezjavili.
Ježiš tvrdí, že iba Duch je, ktorý oživuje a teraz pozor – telo nič neosoží. Ako vidíš, tak telo a krv nezjavuje pravého Krista a teda nedokáže skutočne oživiť. Pôvodom, skutkami, vlastným rozumom, inteligenciou nikdy nepríde človek k pravému Kristu a teda vlastným rozumom neožije a neožije ani vlastnými skutkami. Boží Duch oživuje srdce človeka, aby mal uši na to, aby počul. Teda skrz vieru v jeho Slovo, ktoré je Duch a je život, človek prichádza k pravému Kristu, lebo to Kristus je to stelesnené Otcové Slovo.

Evanjelium podľa Jána 6:63 Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.
Evanjelium podľa Jána 5:21 Lebo jako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje.
Ako vidíme, tak Otec a Syn sú jedno a ktorých chcú tak oživujú. Nikto sám od seba - svojou vôľou neožije.

Predsa to živé Slovo je semenom Ducha z ktorého sa rodia deti Božie. Vidieť poradie, je dôležité na to, aby sme vedeli, že je to predovšetkým Boh, ktorý to všetko činí, aby sme dali chválu za všetko jedine Bohu a tým vylúčiť vlastnú chválu.

List Efezanom 2:10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Tak aké tu vidíme poradie a o čom svedčí? Ako vidíš, tak vykúpený je Božím dielom, stvorený v Kristu Ježišovi. A teraz pozor, čo následuje: “nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.“

Tak čo predchádza dobrým skutkom? Najprv Boh urobí strom dobrým, aby prirodzene donášal dobré ovocie. Tu je zdôraznený princíp: Mat 12:33 Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; Vidíš to poradie? Ak chcem, aby bolo v mojej záhrade dobré ovocie, tak je logické, že tam nezasadím divokú plánku, ale dobrý strom a to zo svojho semena, lebo viem, že z toho semena mi vyrastie dobrý strom a budem mať aj ovocie dobré. Arminiánizmus očakáva z divokej plánky aj dobré ovocie, očakáva, že telo a krv – rozum a vôľa človeka ho nejako oživí. Očakáva, že divoká plánka sa sama rozhodne donášať dobré ovocie. To protirečí slovám Ježiša Krista! Prečo protirečí? Práve preto, čo povedal Ježiš: Matúša 7:18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie ani zlý strom rodiť dobré ovocie.

Ak chceme dobré ovocie, tak poradie je také, že je potrebné urobiť strom dobrým. No a sám strom sa dobrým neurobí. V srdci človeka musí vyrásť strom z dobrého a neporušiteľného semena - Slova Božieho. Iba takýto strom môže donášať dobré ovocie a príjemné Bohu, lebo z jeho semena vyrástol.

[Viktorrealita]

R.C. SPROUL Predchádza znovuzrodenie vieru?

https://pravdavlaske.sk/videa/kazatelia ... nie-vieru/