7. Svätyňa

[admin]

SVÄTYŇA

Adventisti siedmeho dňa všetko stavajú na svojom pohľade na svätyňu. Je to pre nich životne dôležité. Ak sa mýlia v tomto pohľade, celé ich učenie sa zrúti. Čitateľ by si preto mal túto tému preštudovať pozorne. Neustále sa ňou zaoberajú a tvrdia, že sú jediní v celom kresťanstve, ktorí
majú na túto tému svetlo. Budem jej venovať len niekoľko strán, len toľko, aby som ukázal na omyl v ich učení.

Svoje učenie o roku 1844 založili na Dan. 8:14. "A povedal mi: Až bude dva tisíce tristokrát večer a ráno, potom bude ospravedlnená svätyňa." Svätyňa podľa nich bola zem. Mala byť očistená ohňom pri druhom príchode. Týchto 2300 dní sa skončilo v roku 1844. Kristus teda musel prísť v tom roku. Všetko to dokázali na základe Biblie; takže podľa nich nemohlo dôjsť k omylu. Kristus však neprišiel. Čo teraz? Fanatizmus zomiera ťažko, tvrdí ľudia sa neradi vzdávajú. Takže teraz skonštatovali, že svätyňa vôbec neznamená zem, ako predtým hovorili, ale skutočnú stavbu v nebi, presne takú, akú postavil Mojžiš. To bol stan s dvoma miestnosťami: svätyňa, v ktorej bol stôl, svietnik a zlatý oltár a svätyňa svätých, v ktorej bola truhla a v nej boli kamenné dosky a nad ktorou bola zľutovnica a cherubíni. Pozri Žid 9,17.

Kňazi slúžili v prvej miestnosti každý deň v roku, ale iba veľkňaz išiel do svätyne svätých a to len v posledný deň roka (Lev 16). V ten deň očisťoval svätyňu od hriechov, ktoré sa tam vyznali počas roka. Toto všetko bolo obrazom práve takejto stavby v nebi, kde Kristus slúži (Žid 8,1-5; 9,1-9.24). V roku 1844 opustil prvú miestnosť a vstúpil do svätyne svätých, aby očistil nebeskú svätyňu, čo je v skutočnosti súd. Takto vysvetľujú svoje sklamanie. Ježiš vošiel do nebeskej svätyne svätých, aby v roku 1844 začal súd, namiesto toho, aby prišiel na zem, ako to najprv očakávali a kázali! Aby to všetko dokázali, uvádzajú dlhé, zavádzajúce argumenty, proti ktorým je možné namietať zo všetkých strán.

1. Vedia adventisti, že majú v tejto otázke pravdu? Nie.
2. Ak je táto téma taká jasná a dôležitá, ako tvrdia, je zvláštne, že ju nikto nikdy nenašiel, neprišiel na to skôr.
3. Po dokonalom oboznámení sa s ich názorom a po poznaní všetkých ich argumentov som si istý, že sa v ňom mýlia.

1. Boh poslal adventistov s posledným slávnostným posolstvom na zem, od ktorého závisí osud cirkvi a sveta. Prvá vec, ktorú urobili, bola, že stanovili nesprávny rok 1843 namiesto roku 1844. Potom, keď to opravili, namiesto toho, aby oznámili skutočnú udalosť, ktorá sa má stať zmenu Kristovho pôsobenia v nebeskej svätyni, povedali, že má prísť na zem,
vzkriesiť mŕtvych a spáliť svet, hoci nič také sa nemalo stať!

2. Ani jeden z päťdesiatich pôvodných adventistov nikdy nezistil, aký skutočný omyl urobili. Nie ani jeden z popredných adventistov, ako Miller, Himes, Litch atď., nikdy neprijal túto pravdu o svätyni. Z veľkej masy adventistov z roku 1844 zistila pravdu o svätyni len hŕstka ľudí, a to boli muži, ktorí v Millerovom diele nemali žiadnu váhu.

3. Sám Miller sa postavil proti tomuto kroku adventistov siedmeho dňa a odmietol myšlienku svätyne, sobotu a tretie anjelské posolstvo. Aká beznádejný zmätok bola táto adventná práca! Žiaden div, že ju ľudia odmietali. Čo keby Mojžiš oponoval Jozuemu a Ján Krstiteľ oponoval Kristovi? Miller bol poslaný vykonať dielo, zle ho pochopil a potom sa postavil proti tým, ktorí ho nakoniec pochopili správne!

4. Namiesto toho, aby sme prijali "svetlo" ohľadne svätyne z videnia pani Whiteovej alebo z
nebies, dostali ho od O.R.L. Crosiera. Ten sa však čoskoro všetkého vzdal ako omylu a postavil sa proti Adventistom siedmeho dňa. Pre teóriu nevyzerá dobre, keď sa jej samotní autori zrieknu a odmietajú ju.

5. Adventisti siedmeho dňa najprv prijali teóriu svätyne, aby dokázali, že dvere milosrdenstva boli v roku 1844 zatvorené, čo bola teória, ktorú v tom čase zastávala pani Whiteová a všetci ostatní. Tu je môj dôkaz k tomuto bodu:

Ann Arbor, Michigen
Dec.1 1887
Bratovi D.M.Canrightovi:

„V roku 1848 som takmer rok svätil siedmy deň. V roku 1846 som vysvetlil myšlienku svätyne v článku v mimoriadnom dvojčísle časopisu Day Star, Cincinnati, O. Cieľom tohto článku bolo podporiť teóriu, že dvere milosrdenstva sú zatvorené, teóriu, ktorú som ja a takmer všetci adventisti, ktorí prijali pohľad Williama Millera, zastávali v rokoch 1844 až 1848. Áno, viem, že aj Ellen G. Harmonová - teraz pani Whiteová – v tom čase zastávala teóriu zatvorených dverí ."

S pozdravom
O.R.L. Crosier


A teraz si vypočujte pani Whiteovú:

Topsham, Me., April 21, 1847

". . . Pán mi ukázal vo videní viac ako pred rokom, že brat Crosier má pravé svetlo o očistení svätyne atď. a že je Jeho vôľou, aby brat. C. napísal názor, ktorý nám poskytol v the Day Star (extra) 7. februára 1846. Dostala som plné oprávnenie od Pána odporúčať tento príspevok každému svätému…“

E.G. Whiteová, "A Word to the Little Flock", strany 11,12.


Tu máte pôvod a zmysel tejto teórie o svätyni. Predo mnou leží "Prítomná pravda,", zv.
I, č. 6, december 1849, autor James White. "Vysvetlenie zatvorených dverí," je hlavný článok, v ktorom sa píše a argumentuje na základe vzoru Lv 16,17, že keď veľkňaz vstúpil do svätyne svätých, nemohlo byť viac odpustenie hriechu. "V tento deň zmierenia je veľkňazom iba pre TÝCH, ktorých mená sú zapísané na stole chlebov predloženia," strana 44.
Už žiadne spasenie pre hriešnikov, to je to, čo sa ich teória svätyne snažila dokázať. Celý zväzok je plný tejto myšlienky.

6. Ich argumentácia z obrazu v tomto bode bola správna; v svätyni na zemi nebolo možné vyznať hriech a preniesť do svätyne po tom, ako veľkňaz vstúpil do svätyne svätých. Lv 4,1-7;16,17.23.24. Ak to teda bol obraz vstupu Krista do svätyne svätých v roku 1844, potom sa tam skutočne dvere milosrdenstva naozaj zatvorili a všetci hriešnici sú odvtedy stratení.

7. V deň zmierenia alebo v deň, keď bola svätyňa očisťovaná, bolo zakázané pracovať (Lv 23,27-32). Zákon bol veľmi prísny. Ak je adventný argument o svätyni správny a deň zmierenia sa začal v roku 1844, potom by odvtedy nemali vôbec pracovať. Preto mnohí adventisti po roku 1844 zastávali názor, že pracovať je hriech; ale čas ich tlačil a museli znova začať pracovať.

8. Nakoniec boli nútení opustiť názor, že dvere milosrdenstva boli úplne zatvorené v roku 1844, no ďalej učili, že spasení môžu byť len tí, ktorí vedia o zmene, ktorú Kristus urobil v nebeskej svätyni v roku 1844.

Takto hovorí U. Smith v knihe "Objections to the Visions Answered", str.24 - 26:
"Poznanie Kristovho postavenia a diela je nevyhnutné na to, aby sme mohli požívať dobrodenia jeho sprostredkovania. . . . Všeobecná predstava o jeho diele bola vtedy (pred rokom 1844) dostatočná na to, aby sa ľudia mohli priblížiť skrze neho k Bohu ... Keď však zmenil svoje miesto (v roku 1844) na svätyňu svätých. .. . to poznanie jeho diela, ktoré dovtedy stačilo, už nestačí. . .. kto teraz môže nájsť spasenie? Tí, ktorí idú k Spasiteľovi tam, kde je, a pozerajú sa na neho vierou v svätyni svätých. . . . Toto sú dvere, ktoré sú teraz otvorené pre spasenie. Ale nikto nemôže pochopiť túto zmenu bez definitívneho poznania témy svätyne a vzťahu predobrazu a obrazu. Teraz môžu hľadať Spasiteľa tak, ako ho hľadali predtým, bez znalostí o jeho postavení, ako keď bol v prvej miestnosti, ale bude im to niečo platné? Tam ho nenájdu. Tie dvere sú zatvorené!"

Takto sa vyjadrila pani Whiteová: "Nemajú žiadne vedomosti o pohybe v nebi, ani o ceste do svätyne svätých, a nemôže im prospieť ani Ježišov príhovor. Obetujú svoje neužitočné modlitby do miestnosti, ktorú Ježiš opustil" (Spiritual Gifts, zväzok I, strana 171, 172).

Aké ohavné učenie!
Nikto nemôže byť spasený, ak nevie o zmene, ktorú Kristus vykonal v nebi v roku 1844. Ale nikto okrem adventistov siedmeho dňa nemá najmenšiu predstavu o tejto zmene. Čitateľ, premýšľaj o tom.

9.Teraz však tento pohľad na svätyňu opustili a tvrdia, že všetci, ktorí úprimne hľadajú Boha, môžu byť spasení bez akéhokoľvek "svetla" o svätyni. Takto už zastávali štyri rôzne
pozícií v otázke svätyne:
1. Bola to zem.
2. Dvere milosrdenstva boli v roku 1844 zatvorené pre všetkých hriešnikov.
3. Boli otvorené len pre tých, ktorí sa v roku 1844 dozvedeli o Kristovej zmene.
4. Teraz sú otvorené pre všetkých.

Čo bude nasledovať?

Po dôkladnom preskúmaní celej témy svätyne som si istý, že sa v tomto bode veľmi mýlia.

1. Boží trón bol vždy vo svätyni svätých, medzi cherubínmi, nad archou. Dôkaz o tomto pozri Lv 16,2; Num 7,89; I Sam 7,18. 4,4; II. Kr 19,15. Smith tvrdí, že Boží trón bol niekedy vo svätyni a odvoláva sa na Ex 33,9. Tu sa však Pán zjavil mimo svätostánku a vôbec nie vo svätyni. Jeho text to teda nedokazuje.

2. Keď Ježiš pred tisícosemsto rokmi vystúpil do neba, išiel priamo na miesto po pravici Boha a posadil sa na jeho trón. Žid 8,1. Preto musel už vtedy vstúpiť do svätyni svätých a nie v roku 1844.

3. "Za oponu " znamená do svätyne svätých.
"Oponu zaves na háčiky a za ňu dovnútra postav archu svedectva. Opona bude oddeľovať svätyňu od svätyne svätých" (Ex 26,33. Pozri aj Lv 16,2.12.13).
Nikto si nemôže nevšimnúť, že "za oponou" je vo svätyni svätých, kde bola archa. To je práve miesto kde sa Ježiš pred osemnástimi storočiami dostal.
Dôkaz: "Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka" (Žid 6,19.20).
Ako veľkňaz vošiel "za oponu", tak aj Ježiš, náš veľkňaz, vošiel "za oponu", do svätyne svätých, po pravici Boha a posadil sa na jeho trón. Nič sa nedá povedať jasnejšie.
To narúša celú adventistickú teóriu z roku 1844. Ďalšie dôkazy pozri v Ex 27,21; 30,6; 40,22-26; Lv 4,6.17; 16,15; 24,3; Num 18,7; Mt 27,51.

4."Pred trónom" Zj 8,3.
Smith tvrdí, že "Boží trón bol v prvom oddelení svätyne", pretože sa hovorí, že sedem lámp a zlatý oltár boli "pred trónom," (Zj 4,5; 8;3).
Je to zúfalý pokus, ktorý sa chytá slamky. Ten istý argument by dokazoval, že archa a Boží trón boli vždy v prvom oddelení pozemskej svätyne, o čom vieme, že nie je pravda. Keďže tam bola len opona, ktorá oddeľovala svätyňu od svätyne svätých, kde sa nachádzal Boží trón, hovorilo sa, že veci vo svätyni sú "pred Pánom", pretože boli blízko trónu, ktorý bol hneď za oponou.
Dôkaz: Ex 27,20.21; 30,6-8; 40,23-25; Lv 4,6.15-18.
Aj úplne mimo svätostánku, kde sa zabíjali zvieratá, bolo "pred Pánom", ako to uvádza Lv. 4, 15. Abrahám chodil "pred Pánom", Gn 24, 40. Bol však na zemi a Pán bol v nebi.

5. V celej Biblii nenájdeme ani jeden text, v ktorom by archa, cherubíni a trón boli v prvej miestnosti pozemskej svätyne, ale v predobraze pozemskej svätyni - v nebi má byť Boží trón podľa adventistov v prvej miestnosti, a to nie len pri nejakej zvláštnej príležitosti, ale po celý čas počas 1800 rokov.

6. Adventisti vždy predpokladajú a hovoria, že "Božím chrámom je svätyňa svätých" (Sanctuary,
strana 234, autor U. Smith).
To je však nepravdivé. Svätyňa svätých bola len miestnosť v svätostánku ale nebol to samotný chrám. V skutočnosti Písmo starostlivo rozlišovalo medzi chrámom a svätyňou svätých. Pozri I Kráľov 6,5.16.17.19.23; 7,50. Chrám bol dom, celá budova. I Kráľ 7, 50; II Kráľ 11, 13; I Sam. 3,3; Mt 21,12; Lk 1,9; Zj 11,19.

7. Kedy bol otvorený chrám v nebi, Zj 11,19?
Adventisti používajú tento text, aby dokázali, že svätyňa svätých v nebeskej svätyni bola otvorená až v roku 1844. To im však nepomôže:

1. Pretože, ako sme dokázali vyššie, chrám nie je svätyňa svätých, ale celé budova.

2. Pretože nebeský chrám bol otvorený, keď v ňom Kristus začal svoju službu, pred 1800 rokmi. Žid 8,1.2; 9,8-12

3. Pretože verš 19 v Zj 11 správne patrí k Zj 12 a začína túto novú líniu proroctva, namiesto toho, aby uzatváral líniu v 11. kapitole. Clarke, Barnes, Scott a všetci komentátori, ktorých som poznal, spájajú tento verš s 12. kapitolou ako úvod.
Scott hovorí: "V. 19 - Tento verš uvádza novú tému a mal by byť umiestnený na začiatok nasledujúcej kapitoly."Veď kedy bol chrám v nebi otvorený? Samozrejme, keď tam Ježiš odišiel, aby začal svoju službu. Žid 9,8-12. Takto zlyháva hlavný pilier adventistickej teórie o svätyni.


Doteraz som na ich základe tvrdil, že v nebi je reálna rovnaká budova, ako svätyňa na zemi. Celá táto vec je však mimoriadne pochybná.

1. Tak ako sa deti učia morálnym pravdám prostredníctvom ukážkových lekcií, tak Boh učil Židov duchovným pravdám prostredníctvom symbolických obradov. Z toho teda nevyplýva, že v kresťanskom uctievaní musia byť použité podobné hmotné veci ako v nebi. Skôr je predpoklad, že naopak.

2. Celá chrámová služba bola určená pre Áronovo kňazstvo, ale Kristus nie je kňazom podľa tohto poriadku Áronovho, ale podľa Melchisedechovho (Žid 7,11). Melchisedech nemal chrám ani chrámovú službu, Kristus takisto. Od Adama až po Mojžiša nebol v nebi chrám ani kňazská služba.
Smith to pripúšťa. "Nebola otvorená žiadna svätyňa a nebola zriadená žiadna kňazská služba v
nebi" (Sanctuary, strana 238).
Presne tak; pretože to bolo za Melchisedechovho kňazstva, rovnako ako teraz. Ak 4000 rokov tam nebol potrebný chrám, nie je tam potrebný ani teraz.

3. Pavol priamo hovorí, že zákon nebol "vlastným obrazom vecí", ktoré predstavuje (Žid 10,1). Adventisti však vychádzajú z predpokladu, že bol presnými obrazmi nebeských vecí, čím ignorujú Pavlovo vyhlásenie.

4. Pavol hovorí, že Kristus je služobníkom väčšieho a dokonalejšieho stánku (Hebr 9,11). Potom sa musí líšiť od toho pozemského.

5. Pavol hovorí, že je to stan, ktorý "nebol urobený rukami" (Hebr 9,11). To ukazuje, že nejde o hmotnú stavbu.

6. Pavol hovorí, že Ježišovo telo je tá opona (Hebr 10, 20). To ukazuje, že chrám bol len obrazný.

7. Len máloktorý z obrazov mal úplne rovnaký predobraz. Tak ako baránkovia a voly sú obrazom, a Ježiš bol ich predobrazom. On však bol človek a oni boli zvieratá. Telá týchto zvierat boli spálené (Žid 13,11.12), ale Kristus, predobraz, spálený nebol. Boli zabití pri dverách svätyne (Lv 17,3.4), ale Ježiš nebol zabitý pri dverách svätyne. Ich krv sa niesla do chrámu na oltár (Lv 4,6.7), ale Kristova krv bola vyliata na zem. Levitskí kňazi prinášali obety denne, ale Kristus len raz za všetkých (Žid 9,25.26.28; 10,10.12.14).
Smith hovorí: "Skutočnosť, že Mojžiš urobil oddelenia svätyne podľa podoby nebeského chrámu, je dôkazom toho, že aj ten má dve oddelenia."a inde píše : "V tomto prípade je to tak, že sa v chráme nachádzajú dve svätyne. Kňazi tu na zemi, v oboch oddeleniach slúžili ako príklad podobnej služby v nebi. Teraz je Ježiš jediným kňazom v nebi, a on musí vykonávať túto 'podobnú službu'." Pozemskí kňazi obetovali každý deň ráno a večer obetu, pričom kropili krvou čerstvo zabitých obetí oltár mimo svätyňu. Tak počas viac ako 1800 rokov musel Ježiš podľa Smitha obetovať svoju vlastnú čerstvo preliatu krv vo vonkajšej časti nebeskej svätyne dvakrát denne; to je viac ako milióntristotisíc krát od jeho nanebovstúpenia do roku 1844. Toto je logický výsledok tvrdenia Smithovho dôkazu.
Apoštol hovorí, Žid 7,27: "To urobil raz navždy, keď obetoval sám seba. Takže ten 'dôkaz' je v príkrom rozpore s Písmom." (G. W. Morton).
Zákon upravujúci službu kňazov a chrámu bol zmenený (Hebr 7,12). Potom sa určite nevykonáva teraz nebi. Adventisti by chceli, aby sa celý levitský zákon o službe vo svätyni preniesol do neba a vykonával sa tam! To je absurdita ich systému.
V Žid 7,11-28 Pavol označuje mnoho rozdielov medzi obrazom a predobrazom . Pánov stôl bol v židovskej dobe v chráme (Mal 1,7), ale teraz je Pánov stôl v cirkvi (I Kor 10,21; 11,20).
Sedem lámp v nebeskom chráme "je sedem Božích duchov"(Zj 4,4). Potom to nie sú doslovné lampy. Je teda viac ako pravdepodobné, že žiadna z vecí, o ktorých sa tam hovorí, nie je doslovná. Na jednom mieste sa hovorí, že svätí v nebi sú "odetí do bieleho rúcha" (Zj 7,9), ale na inom mieste je to vysvetlené ako spravodlivosť svätých (Zj 19,8).

V Zj 8,3 sa hovorí, že modlitby všetkých svätých sa obetujú na zlatom oltári. Je zrejmé, že sa to nemá chápať doslovne, ale len ako odkaz na židovský spôsob uctievania.

V Kol 2,16.17 sa hovorí, že pokrmy, nápoje, sviatky, novmesiace a soboty boli tieňom Krista. Podľa výkladu adventistov Žid 8,5, by sme očakávali, že v evanjeliu nájdeme niečo presne ako bolo predtým, jedlá, nápoje, výročné sviatky, mesačné sviatky atď. Ale kde sú? V evanjeliu nie je vôbec nič také.

Pavol priamo hovorí, že miesto, do ktorého Ježiš odišiel, bolo "samotné nebo, aby sa za nás ukázal pred Božou tvárou", Žid 9,24. Jednoduchá pravda celku je, že stáročia symbolov, predmetov na vyučovanie, presných foriem, stanovených obradov, posvätených miest a svätých nádob - to všetko sa skončilo na kríži (Kol 2,17).
Ježišova odpoveď žene pri studni je presne na mieste. Ona povedala: "Naši otcovia sa klaňali na vrchu; a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa majú ľudia klaňať. Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde " (Ján 4,20-24).
Podľa evanjelia žiadne miesto už nie je svätejšie ako iné. So svätými miestami odišli všetky sväté nádoby, obety, kadidlo, kamenné dosky a všetko.
Peter to všetko vyjadruje jedným slovom: "Aj vy ste ako živé kamene vybudovaní v duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista" (1 Pt 2,5).
V tom istom zmysle hovorí aj Ef. 2,20-22; I Kor 6,19. Teraz sme pod novou zmluvou; Hebr 8, 6 - 13. Veľkňaz nového poriadku, Hebr 8, 6 – 13. 7,11, prichádzame k Bohu novou cestou, Hebr 10,20, prostredníctvom nových nariadení, Mk 15,15-16; I Kor 11,23-26, prostredníctvom iného chrámu a lepšou obetou. Preto nie je potrebný chrám v nebi, ako bol ten starý židovský.


Predstava adventistov o svätyni v nebi je absurdná. V knihe Early Writings, strany 114,115, píše pani Whiteová, že bola vzatá do neba a všetko jej bolo ukázané. Videla budovu presne takú, aká je na zemi. V nej bol svietnik, stôl s chlebom, oltár, opony, truhla a "v truhle boli kamenné dosky s desiatimi prikázaniami." Premýšľaj teraz; na čo je doslovná svieca v bezprostrednej prítomnosti Boha, ktorého sláva prevyšuje svetlo slnka. "Nepotrebujú sviečku ani svetlo slnka, lebo Pán Boh im dáva svetlo." Zj 22,5. A na čo je tam doslovný stôl s vystaveným chlebom? Či anjeli alebo Pán jedia chlieb? Potom skutočné kamenné dosky v nebi! a Pán sediaci na arche nad nimi!
Čo sú to za hlúpe nápady.
Počúvajte, ako Pavol túto myšlienku vetuje: "nie na kamenných doskách, ale na doskách ľudských sŕdc. " II Kor 3,3. Potom sa zamysli nad absurditou toho, že by Všemohúci Boh a všetkých "desaťtisíce desaťtisíc" anjelov okolo jeho trónu, bývali v doslovnej budove s závesmi, lampami, stolmi, stenami atď. Musela by byť väčšia ako celý štát. Nech si to adventisti prečítajú: „Lenže Najvyšší nebýva v domoch zhotovených rukou, ako hovorí prorok“ (Skutky 7, 48).

Ale či Pavol nehovorí, že „židovský chrám bol tieňom, obrazom, vzorom nebeských vecí?" (Žid 8 a 9). Áno, a tak hovorí, že obety a sväté dni starej zmluvy boli tieňmi Krista (Kol 2,16.17).
Ale kde sú naše sviatky, novmesiace, mäso atď. podľa evanjelia? Nie sú, sú len v duchovnom zmysle. Preto Pavol hovorí, že pozemský chrám bol len obrazom "stánku, ktorý nebol urobený rukami" (Žid 9,9-11). Ako by mohol jasnejšie povedať, že nebeské nie sú doslovné?
Slúžil Kristus v doslovnom chráme v nebi od Adama až po kríž, teda štyri tisíc rokov? Nie. Mal Melchisedech chrám? Nie (1 Moj 14,18-20).
Keďže Kristus je kňazom podľa svojho poriadku, nepotrebuje doslovný chrám. Podľa adventistov bol svätyňa svätých v nebeskej svätyne úplne prázdna a neobsadená od Ježišovho nanebovstúpenia až do roku 1844. Dokonca ani Kristus do nej ani raz nevstúpil! Napokon, celý ich argument o svätyne závisí od toho, či dokážu, že sedemdesiat týždňov z Dan. 9 je súčasťou 2300 dní Dan. 8:14. Ale hovorí Biblia, že sú? Nie, ani to nemôžu dokázať. Najviac, čo môžu povedať je, že je to pravdepodobné.

[Ro ert]

Toto fórum vyvrátilo svätenie soboty, čisté nečisté a teraz už aj svätyňu. Elen Whiteová niečo opísala niečo si vymyslela. Vlastne by sa mohlo zdať že Adventisti sú len skupina kresťanov ktorý viac menej z nostalgie alebo zotrvačnosti stále chodia do zboru ale už len na pekec. Máte aj vy tento pocit?

[Sasko Jasko]

Toto fórum vyvrátilo svätenie soboty, čisté nečisté a teraz už aj svätyňu. Elen Whiteová niečo opísala niečo si vymyslela. Vlastne by sa mohlo zdať že Adventisti sú len skupina kresťanov ktorý viac menej z nostalgie alebo zotrvačnosti stále chodia do zboru ale už len na pekec. Máte aj vy tento pocit?

Ako si správne napísal, to, čo tvrdis, nie je fakt ale je iba tvoj pocit. Ja ten pocit nemám.

[Sasko Jasko]

Ešte som nepočul o tom, že by sa dalo v oblasti viery niečo vyvrátiť. Vyvrátiť sa dá iba vo vede. Viera sa dá iba zmeniť alebo opustiť.

[Sasko Jasko]

Pokiaľ ide o historické bádanie, lebo výklad biblie je vo veľkej miere historické bádanie, tu sa dá iba dôjsť k určitým záverom, ale vyvrátiť niečo historické ide tiež iba veľmi ťažko.

[Sasko Jasko]

Kniha píše: Predstava adventistov o svätyni v nebi je absurdná. V knihe Early Writings, strany 114,115, píše pani Whiteová, že bola vzatá do neba a všetko jej bolo ukázané. Videla budovu presne takú, aká je na zemi. V nej bol svietnik, stôl s chlebom, oltár, opony, truhla a "v truhle boli kamenné dosky s desiatimi prikázaniami." Premýšľaj teraz; na čo je doslovná svieca v bezprostrednej prítomnosti Boha, ktorého sláva prevyšuje svetlo slnka. "Nepotrebujú sviečku ani svetlo slnka, lebo Pán Boh im dáva svetlo." Zj 22,5. A na čo je tam doslovný stôl s vystaveným chlebom? Či anjeli alebo Pán jedia chlieb? Potom skutočné kamenné dosky v nebi! a Pán sediaci na arche nad nimi!

A ja sa pýtam, prečo je absurdné že by mala svietiť sviečka ale už nie je absurdné že bude svietiť Boh ? Sviečka môže by praktická, na noc ju zhasnes a môžeš pokojne spať. Ako zhasnes pána Boha ? A prečo by tam nemohli byť kamenné dosky ako muzealny kúsok ? A prečo by nemohli mať chlieb ? V raji bola kopa ovocia a nikto sa nesťažoval. Autor kniha vybíja cudzie fantázie svojimi fantáziami, ale ja medzi nimi nevidím žiaden rozdiel. Predstava proti predstave.

[mikim]

Autor toho ještě tolik nevěděl ve své době co víme my dnes a až budu mít čas tak mu to s biblickými verši vyvrátím. To co píše jsou jen jeho fantazmagorie .

[hust]

Všechno co se bere doslovně z Bible a vnáší se fyzicky do nebe se později rozplyne, jako pára.
Svícen je vynález člověka, tak určitě ho nepoužívají v nebi, tak podobně všechny předměty v obou odděleních svatyně včetně nádvoří.

[mikim]

...1. Vedia adventisti, že majú v tejto otázke pravdu? Nie. ANO
2. Ak je táto téma taká jasná a dôležitá, ako tvrdia, je zvláštne, že ju nikto nikdy nenašiel, neprišiel na to skôr. A proč by na to musel někdo přijít dříve?
3. Po dokonalom oboznámení sa s ich názorom a po poznaní všetkých ich argumentov som si istý, že sa v ňom mýlia. Jak v čem v jejich době

...1. Boh poslal adventistov s posledným slávnostným posolstvom na zem, od ktorého závisí osud cirkvi a sveta. Prvá vec, ktorú urobili, bola, že stanovili nesprávny rok 1843 namiesto roku 1844. Potom, keď to opravili, namiesto toho, aby oznámili skutočnú udalosť, ktorá sa má stať zmenu Kristovho pôsobenia v nebeskej svätyni, povedali, že má prísť na zem, vzkriesiť mŕtvych a spáliť svet, hoci nič také sa nemalo stať!
Adventisté existují až od roku 1863 do té doby se dávali dohromady a bádali v Písmu a věřili různě a klidně mohli kdykoliv své názory upravit, pokud věřili něčemu chybně.

Nastal správný čas. Amerika byla žhavá diskusemi o návratu Krista. V důsledku toho mnoho tisíc (tzv. milleritů) přijalo jeho myšlenku, že se Ježíš vrátí v roce 1843–1844. Dospěl k tomuto datu na základě studia Daniela 8:14, kde se říká: „A řekl mi: „Po 2300 večerů a rán; pak bude svaté místo náležitě obnoveno.“ Interpretoval 2300 večerů a rán jako roky a počítal dopředu od roku 457 př. n. l., kdy bylo dáno přikázání znovu vybudovat Jeruzalém (Dan. 9:24–25).1 Když jeho původní předpovědi selhaly, upravil svá zjištění tak, aby dospěl k závěru, že Ježíš se má vrátit 21. března 1844 a později 22. října 1844. Poté, co ani tyto selhaly, William Miller přestal propagovat své myšlenky o Ježíšově návratu a „Millerité“ se rozešli. Ráno po „Velkém zklamání“ 22. října 1844 pan Hiram Edson tvrdil, že viděl vidění. Řekl, že viděl Ježíše stát u nebeského oltáře a došel k závěru, že William Miller měl pravdu o čase, ale špatně o místě. Jinými slovy, Ježíšův návrat nebyl na zemi, ale přesunem do nebeské svatyně, jak je zmíněno v Žid. 8:1-2.

...2. Ani jeden z päťdesiatich pôvodných adventistov nikdy nezistil, aký skutočný omyl urobili. Nie ani jeden z popredných adventistov, ako Miller, Himes, Litch atď., nikdy neprijal túto pravdu o svätyni. Z veľkej masy adventistov z roku 1844 zistila pravdu o svätyni len hŕstka ľudí, a to boli muži, ktorí v Millerovom diele nemali žiadnu váhu.
No nevím kde přišel Canright na to, že Miller je adventista, když byl baptistou a pak v době svých kázání „milleristou“ vč. svých příznivců. V roce 1844 není nikde psáno, že všichni kdo spolu bádali nad Písmem už věřili stejně.

...3. Sám Miller sa postavil proti tomuto kroku adventistov siedmeho dňa a odmietol myšlienku svätyne, sobotu a tretie anjelské posolstvo. Aká beznádejný zmätok bola táto adventná práca! Žiaden div, že ju ľudia odmietali. Čo keby Mojžiš oponoval Jozuemu a Ján Krstiteľ oponoval Kristovi? Miller bol poslaný vykonať dielo, zle ho pochopil a potom sa postavil proti tým, ktorí ho nakoniec pochopili správne!
Miller nebyl adventista, ale baptista a stál si za svými názory. Miller rozhodně není ten kdo už měl mít ve všem pravdu a ostatní by se měli podle něj ve všem řídit.
Wikipedie: „On sám až do své smrti v roce 1949 věřil, že konec světa může přijít každým okamžikem, a nepochyboval o správnosti svých výpočtů.

...4. Namiesto toho, aby sme prijali "svetlo" ohľadne svätyne z videnia pani Whiteovej alebo z
nebies, dostali ho od O.R.L. Crosiera. Ten sa však čoskoro všetkého vzdal ako omylu a postavil sa proti Adventistom siedmeho dňa. Pre teóriu nevyzerá dobre, keď sa jej samotní autori zrieknu a odmietajú ju.
Pokud se hledá mezi křesťany pravda je normální když někdo jde dál a jiný odejde, protože nesouhlasí. Nevidím na tom nic špatného či nenormálního.

...5. Adventisti siedmeho dňa najprv prijali teóriu svätyne, aby dokázali, že dvere milosrdenstva boli v roku 1844 zatvorené, čo bola teória, ktorú v tom čase zastávala pani Whiteová a všetci ostatní. Tu je môj dôkaz k tomuto bodu:
Nejdříve přijali tuto teorii a pak ji po dalším bádání s Písmem a okolnostmi upravili zase na otevřené dveře. Co je na tom špatného či divného když nic? A byli již adventisty sedmého dne? Bylo to před rokem 1863? Bylo. A i kdyby prostě se vyvíjeli ve svých názorech tak jako my dnes. Věříme tak a za rok třeba úplně jinak podle svého či získáného poznání. Nechápu proč o tom mluvit dnes v roce 2023 jak tehdy věřili, když už od svého vzniku toto učení nepropagují?

[mikim]

...Po dôkladnom preskúmaní celej témy svätyne som si istý, že sa v tomto bode veľmi mýlia.

1. Boží trón bol vždy vo svätyni svätých, medzi cherubínmi, nad archou. Dôkaz o tomto pozri Lv 16,2; Num 7,89; I Sam 7,18. 4,4; II. Kr 19,15. Smith tvrdí, že Boží trón bol niekedy vo svätyni a odvoláva sa na Ex 33,9. Tu sa však Pán zjavil mimo svätostánku a vôbec nie vo svätyni. Jeho text to teda nedokazuje.

Písmo svaté hovoří o třech různých trůnech Božích:
1. Veliký bílý trůn na křišťálovém moři, který viděl Daniel, Jan a EGW ve svých viděních. (Dan. 7x9.10.13, Zj. 4x2.9, 20x11, EW 55).

2. Trunní vůz Pána Ježíše pozorovaný Ezechielem, Danielem, Janem a jinými svědky (Ez 1x10, Zj. 14x14, Dan. 7x13, Mat. 19x28, 25x31, Žid. 1x8). Mezi trunním vozem Všemohoucího a mezi trunním vozem přicházejícího Pána Ježíše, jakožto Krále králů, je zřetelný rozdíl. Zatímco o trůnu Pána Ježíše se dovídáme, že je obsluhován čtyřmi cherubíny, z nichž každý má čtyři křídla, a síla tohoto vozu spočívá v kolech o jejichž energii Ezechiel hovoří jakožto o „vichru“, apoštol Jan mluví o trůnu Nejvyššího jako o mnohem větším, obsluhovaném čtyřmi cherubíny se šesti křídly (tedy serafíny). Energie kol tohoto vozu je definována jako „planoucí oheň“. (Ez. 1x6.10.13, Dan. 7x9b, Zj. 4x6)

3. V nebeské svatyni existuje kromě právě popsaného velikého bělostného konferenčního trůnu prvního oddělení svatyně, odkud vycházejí úradky Boží, Jeho pokyny a příkazy andělům, ještě mnohem slavnější a krásnější trůn milosti nad deskami Desatera ve svatyni svatých. (Žid. 9x4.5, 4x16). V pozemské svatyni byl tento trůn milosti nazván „kapporat“ – slitovnicí se zlatými cherubíny. Podle židovské tradice se v této pozemské svatyni nad „kapporatem“ občas zjevovala přítomnost Boží v podobě mocného jasného světla „Šekinah“. Tato skutečnost poukazuje mimo jiné i na to, že Všemohoucí v nebeské svatyni svatých není vázán na svůj trůn milosti, po nepřetržité věky, jak si to občas mnozí představují (1 Sam. 4x4, 2 Sam. 6x2, Žalm 80x2).

Plnější poznání skutečnosti o dvou trůnech v nebeském chrámu nás vede ke dvěma důležitým závěrům: A) Nepolepšitelní, kteří nechtějí nic vědět o Bohu a Jeho smyslu pro spravedlnost a Jeho lásce, kteří přehlížejí a nedbají Desatera, nemohou být souzeni před trůnem milosti Nejvyššího ve druhém oddělení – svatyně svatých. To je totiž místo naprostého omilostnění, a toto omilostnění nepřichází v úvahu pro nekající hříšníky. Oni odmítají jakékoliv pokání a nápravu a jednou provždy se rozhodli pro neposlušnost vůči Bohu. Od dob Adamových je před velkým bělostným trůnem prvního oddělení v přítomnosti Božího majestátu pověřenými anděly veden záznam o jednom každém člověku na zemi, o jeho činech a chování. Ti, kteří vítězí nad hříšnou přirozeností a překonávají sklony ke zlému, kteří si pokáním získávají plnou milost Boží a nakonec překonají i temnosti satana, jsou zaznamenáni Pánem Ježíšem a Jeho anděly do knihy života.

B) V průběhu vyšetřujícího soudu jsou od roku 1844 jména, která se ještě nacházejí v knize života, naším Přímluvcem, Pánem Ježíšem přinášena před nejvyššího Soudce, který dlí ve svatyni svatých na trůnu milosti. K přímluvě Pána Ježíše se připojuje „lkaními nevypravitelnými“ Duch svatý. Tento soud spojený dosud s milostí Boží dojde v nejbližší době i na nás a na naše milé. Ale také i my můžeme plným posvěcením se a s nejvroucnější motlitbou dotknout se této pro nás tak osudové události. Pak nebudeme muset, tak jako přestupníci zákona lásky a Božího Dekalogu (Žid. 8x10) během milénia stanout před bělostnou soudcovskou stolicí Nejvyššího (Jan 5x24, Jak. 2x13, 1 Petr. 4x17). Před touto stolicí už potom nebude milosti pro zkroušené hříšníky a opožděné kajícníky.
Nepolepšitelní budou souzeni z bílého majestátního trůnu Božího, který se nachází v prvním oddělení svatyně, na který Bůh opět usedne po uplynutí doby milosti a milénia. S úděsem budou sledovat na obloze živé panorama ve kterém poznají své vlastní hříchy a viny. Zatímco Pán Ježíš bude v klidu se svými věrnými v Novém Jeruzalémě, nevěrní budou s úzkostí a děsem sledovat svoji sebejistou a neplodnou minulost a všechno to, co ve svém životě zapříčinili, v živém panoramatu na obloze, jakoby na „obrazovce nebeské televize“. Potom spadne od bílého trůnu Nejvyššího oheň a síra. To bude odměna za bezbožnost – druhá smrt.