Víra pak znamená......

[Viktorrealita]

Mnohí sa rodia do náboženstiev a žijú a to či skutočne, alebo formálne podľa toho, čo im zjavuje telo a krv - svoj pôvod, postavením rodiny v spoločnosti a jej náboženského, alebo iného presvedčenia. Čo sa týka narodenia do náboženstva, tak postupne prechádzajú celým týmto procesom, ako na nejakom výrobnom páse, kde sa vyrábajú veriaci v toto náboženstvo.

Jedno však majú všetci spoločné. Ak im Krista nezjavil Otec na nebesiach, tak sa radia s telom a krvou, alebo idú vlastnou cestou. No Pavol tvrdí, že to všetko - svoj pôvod a postavenie pokladá za smetí. Jeho vlastná spravodlivosť zo zákona mu nezjavila Krista, ale Otec na nebesiach: Gal1 16 zjaviť vo mne svojeho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou

Je to tak, ako hovorí Kristus, že nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca. Ja verím Kristovým slovám! Ak zoberieme ešte v úvahu to, že Ježiš blahoslaví Petra práve preto, že neprišiel na to, kto je Ježiš skrz telo a krv, ale jedine zjavením od Otca v nebesiach. V tom je ten istým zmysel ako u Pavla, tak aj u Petra – Gal1 16 zjaviť vo mne svojeho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou Matúša 16:17 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.

Tu vidíme, čo je pre Petra, Pavla spásonosné a teda aj pre všetkých, ktorým Otec zjavuje v srdciach jedine toho pravého Krista a tak sa im Kristus stáva skalou spasenia. No a na takej skale Ježiš buduje svoju cirkev. Tá skala - istota spásy, v Kristu, nie je osoba Petra - istota v seba samého, ale je to Kristus zjavený Otcom na nebesiach v Petrovom srdci.

Áno, Pavol sa neporadil s telom a krvou – nepozeral na svoje výhody a postavenie, teda, že je Hebrej z Hebrejov a podľa zákona farizeus: Filip3 4 hoci by som ja mohol dúfať i v tele. Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v tele, ja viac: 5 obrezaný ôsmeho dňa, z rodu Izraelovho, z pokolenia Benjaminovho, Hebrej z Hebrejov podľa zákona farizeus, 6 podľa horlivosti prenasledovateľ cirkvi, podľa spravedlivosti, spravedlivosti v zákone, som bol bezúhonný. 7 Ale to, čo mi bolo ziskom, položil som pre Krista za ztratu. 8 Ale pravda aj pokladám všetko za ztratu pre svrchovanosť známosti Krista Ježiša, svojho Pána, pre ktorého som to všetko ztratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista

Takto si môže aj dnes hovoriť človek, ktorý sa narodí do nejakého náboženstva a radí sa s telom a krvou, alebo si ide vlastnou výhodnou cestou.

Tí, ktorí odmietajú uveriť, tak na ich adresu Ježiš hovorí: Ján 10:26–30 „ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec [nie všetci sú jeho ovce], ako som vám už povedal. Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, a ja im dávam večný život [garancia spasenia jeho ovciam], a nezahynú na veky [istota spásy v Kristu u jeho oviec], a nikto ich nevytrhne z mojej ruky [bezpečnosť spasenia]. Môj Otec, ktorý mi ich dal [vyvolenie], je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca [bezpečnosť spasenia]. Ja a Otec sme jedno.“

Evanjelium podľa Jána 15:16 Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám.

Blahoslavení sú všetci, ktorým Otec na nebesiach zjavil v srdciach Krista, lebo to presvedčenie, kto je Kristus a to zjavením od Otca, sa stáva v srdci človeka skalou - istotou spasenia, na ktorej Ježiš buduje svoju cirkev.

Preto platí to, čo hovorí Kristus:

Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň

[Neregistrovaný]

Ježiš nezaložil žiadne náboženstvo, ktoré by stálo na dodržiavaní svojich vlastných nariadení, tradícii a plnení ktorých, by podmieňovalo spásu. Ježiš postavil svoju cirkev na skale, ktorou sa stáva Kristus zjavený v srdciach vykúpených a to Otcom na nebesiach. Náboženstvá sa prispôsobujú, no Slovo Evanjelia sa nemení.

Skutky apoštolů 26, 5Znají mě už od dřívějška, a kdyby chtěli, mohou dosvědčit, že jsem žil podle nejpřísnějšího směru našeho náboženství jako farizeus.
Titovi 1, 1Pavel, Boží služebník a apoštol Ježíše Krista, poslaný k tomu, aby Boží vyvolené přivedl k víře a k poznání pravdy našeho náboženství,

Podle Pavla je náboženství i židovství i křesťanství. Pavel má více epištol než Viktor.
Takže buď Ježíš založil náboženství, nebo mu Pavel nerozumí.
To je ale blbé, protože každý kdo by věřil jinak než je evangelium od Pavla je prokletý.

[Sasko Jasko]

Ježiš nezaložil žiadne náboženstvo, ktoré by stálo na dodržiavaní svojich vlastných nariadení, tradícii a plnení ktorých, by podmieňovalo spásu. Ježiš postavil svoju cirkev na skale, ktorou sa stáva Kristus zjavený v srdciach vykúpených a to Otcom na nebesiach. Náboženstvá sa prispôsobujú, no Slovo Evanjelia sa nemení.

Skutky apoštolů 26, 5Znají mě už od dřívějška, a kdyby chtěli, mohou dosvědčit, že jsem žil podle nejpřísnějšího směru našeho náboženství jako farizeus.
Titovi 1, 1Pavel, Boží služebník a apoštol Ježíše Krista, poslaný k tomu, aby Boží vyvolené přivedl k víře a k poznání pravdy našeho náboženství,

Podle Pavla je náboženství i židovství i křesťanství.

Good Point

[Viktorrealita]

Titovi 1, 1Pavel, Boží služebník a apoštol Ježíše Krista, poslaný k tomu, aby Boží vyvolené přivedl k víře a k poznání pravdy našeho náboženství,

Podle Pavla je náboženství i židovství i křesťanství. Pavel má více epištol než Viktor.
Takže buď Ježíš založil náboženství, nebo mu Pavel nerozumí.
To je ale blbé, protože každý kdo by věřil jinak než je evangelium od Pavla je prokletý.

Stojím si za tým, čo som napísal. Ježiš nezaložil žiadne náboženstvo, ktoré by stálo na dodržiavaní svojich vlastných nariadení, tradícii a ktorými by podmieňovalo spásu.

Že si našiel v Českom ekumenickom preklade pojem - "našeho náboženství" ešte neznamená, že v ostatných prekladoch je to tak. O tom si sa už nezmienil, že. Pravé kresťanstvo, nie je náboženstvo. O Židovstve tu nepíšem, ale o kresťanstve.

Pavlove evanjelium je predsa Kristove evanjelium. O čom to tu píšete?

[Sasko Jasko]

Titovi 1, 1Pavel, Boží služebník a apoštol Ježíše Krista, poslaný k tomu, aby Boží vyvolené přivedl k víře a k poznání pravdy našeho náboženství,

Podle Pavla je náboženství i židovství i křesťanství. Pavel má více epištol než Viktor.
Takže buď Ježíš založil náboženství, nebo mu Pavel nerozumí.
To je ale blbé, protože každý kdo by věřil jinak než je evangelium od Pavla je prokletý.

Stojím si za tým, čo som napísal. Ježiš nezaložil žiadne náboženstvo, ktoré by stálo na dodržiavaní svojich vlastných nariadení, tradícii a ktorými by podmieňovalo spásu.

To je inak fakt, ani kresťanstvo, ani židovstvo, žiadne z týchto dvoch náboženstiev nezalozil Ježiš. On sa iba pokúsil reformovať židovstvo. Myslím, že sa ani nedá presne dosledovat kto kresťanstvo založil. Podobné ako sa nedá nájsť zdroj niektorých riek. Proste jedno vedie k druhému a zrazu je náboženstvo tu. Viktor nemá rád slovo náboženstvo, on si vytvára vlastný slovník, kde slová znamenajú trochu niečo iné ako u väčšiny Slovákov. Nevadí.Moze si to volať ako chce, na podstate to nič nezmení.

[Neregistrovaný]

To není problém pouze Viktora
To že křesťanství samo sebe nenazývá náboženství je mentální berlička proto, aby se nemuselo vyrovnávat s faktem, že je jedním z mnoha.

Takže se používá toto vysvětlení:

Křesťanství není náboženství - ostatní náboženství jsou seznamem nauk pravidel a pouček jak se člověk dostane k Bohu, ale v Křesťanství se už Bůh dostal skrze Krista k člověku a není potřeba se o něco pořád snažit.

Slyšel jsem i verze, že křesťanství je o vztahu s Bohem.

Znělo to tehdy hezky, kdysi jsem tomu věřil a sám to hlásal.

Ale je to sebeklam jak rychle hodit nálepku na ty ostatní náboženství abych se jimi nemusel zabývat a nemusel mít problém že vlastně proč ne ona ale tohle ano.
A další věc je že se tím zakrývá to že stejně většinové křesťanství má i dogmatiku věrouku seznamy pravidel a doporučení atd. pro zbožný život.

V novém zákoně je to vidět, jak některé rané epištoly to ještě neměli a ve skutcích lidé chtěli žít ze dne na den a čekali na konec světa a všechno prodávali a chtěli mít vše společné.

Ale když Ježíš nepřicházel a většina těch co ho zažili začala umírat a hrozilo to i apoštolům tak se začalo s organizací strukturou a pravidly a to je vidět v knihách titovi, timoteovi a listu Jakubově atd.
Zde už jsou konkrétní pravidla pro starší, pro ženy, pro zbožné pro zacházení se vdovami a sirotky. Pravidla při bohoslužbě.

Zkrátka už to není ten ,,vítr vane kam chce ...tak je to s každým kdo se narodí z Ducha" podle Ježíše. Ani ,,přichází doba ano už je to kdy ti co otce uctívají budou tak činit v Duchu a v pravdě - a ne v chrámu nebo na hoře nebo podle pravidel.

Místo toho je tam najednou památka večeře páně v kor 11 a pravidla pomazání u Jakuba, a řešení smilstva uvnitř sboru, což by vrhalo špatné světlo na pověst sboru jako takového.

Takže i když u Ježíše asi byl ideál aby to nebylo náboženství, tak zbytek nového zákona s tím není v zákrytu. Zpočátku to ještě mohly držet při životě ty zázraky které se v rané církvi u apoštolů měly dít, ale jak ty přestaly a Ježíš nepřišel stalo se to.....organizací.

[Neregistrovaný]

V najstarších spisoch evanjelií je zázrakov minimum, až v neskorších spisoch zázraky pribúdajú. V počiatkoch kresťanstva sa informácie podávali len ústne. Je dosť pravdepodobné ,že mnoho príbehov bolo ďalšími generáciami pridaných.
Neskôr musela byť cirkev organizovaná a mať svoje autority, lebo zázraky neprichádzali ani Ježiš. Bez autorít a štruktúry by kresťanstvo skôr či neskôr zaniklo.

[Viktorrealita]

To není problém pouze Viktora
To že křesťanství samo sebe nenazývá náboženství je mentální berlička proto, aby se nemuselo vyrovnávat s faktem, že je jedním z mnoha.

Ak je kresťanstvo jedno z mnohých, tak tu napíš, čo ponúkajú ostatné učenia, aby zatienili evanjelium Ježiša Krista? Čo viac ponúkajú, ako to, čo zasľúbil zvrchovaný Boh - večný život v spoločenstve s ním a to jedine z milosti skrze vieru v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy – Ježiša Krista, ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych a išiel k svojmu Otcovi, aby pripravil miesto a zase príde, aby tam, kde je On, aj oni boli.

Ako som už písal, tak blahoslavení sú všetci, ktorým Otec zjavuje v srdciach toho pravého Krista a tak sa im Kristus stáva skalou spasenia. No a na takej skale Ježiš buduje svoju cirkev. Tá skala nie je osoba Petra, ani názov cirkvi, náboženstva, svoje vlastné „spásonosné“ ego atd., ale je to jedine Kristus zjavený Otcom na nebesiach v znovuzrodenom srdci. Tí všetci a to počas celého času milosti tvoria neviditeľný obraz cirkvi Kristovej. Cirkev je ako nevesta, ktorá sa ukáže jedine vtedy, keď príde jej ženích a zoberie si ju k sebe, aby tam, kde je on aj ona bola.

Niekto povie. A kde je ta pravá cirkev Kristova, ktorú Ježiš založil, keď je ich toľko? Tak ktorú založil? Už z princípu, že jedine Otec zjavuje v znovuzrodenom srdci pravého Krista a skrze vieru ho vykúpený prijíma, tak je jasné, že sa veriaci nevyrábajú, ako na nejakom výrobnom páse a to v nejakom náboženstve. Je to každého a to skrz vieru neviditeľný a osobný vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje na novom živote v Kristu. Tí všetci sa môžu zhromažďovať, tvoriť zbory, cirkvi, cirkvičky. No nie všetci členovia týchto cirkví, tvoria cirkev Kristovu, keďže sa tam nachádzajú vykúpení – veriaci, neveriaci, alebo hľadajúci, formálni, ale aj falošní kresťania. To zastúpenie a pomer sa mení, keďže sa stále nachádzame pri budovaní cirkvi Kristovej – tela Kristovho. Cirkev Kristova, ktorú vidí ako celok jedine Boh, tak existuje v rodinách, zboroch, cirkvách, cirkvičkách, cirkevných spoločenstvách, ale aj mimo nich v celej spoločnosti a existuje, ako neviditeľný obraz tela Kristovho. Netvoria ju celé zbory a spoločenstvá, ale jednotlivci – vykúpení v Kristu. Kto všetko patrí do cirkvi Kristovej vie jedine Boh a ukáže sa až na konci, keď príde Kristus a zvolá všetkých, ktorí sú jeho.

Takže se používá toto vysvětlení:

Křesťanství není náboženství - ostatní náboženství jsou seznamem nauk pravidel a pouček jak se člověk dostane k Bohu, ale v Křesťanství se už Bůh dostal skrze Krista k člověku a není potřeba se o něco pořád snažit.

Často počujem – veď v kresťanstve stačí uveriť, spása je z milosti a je už jedno, ako žijem – nemusím sa o nič snažiť a aj tak budem spasený? Ale to je účelové zľahčovanie, ako keby znovuzrodené srdce a teda aj spasiteľná viera neprinášala nový život v Kristu. Ako keby príčina bola bez následku. Znovuzrodený človek, ktorý uveril spasiteľnou vierou v Krista, už nezmýšľa, ako keby neveril a ani už nečiní, ako keby neveril. Je už novým stvorením v Kristu, ktorého srdce je milosťou vyučované a neustále zdokonaľované no už v istote spasenia. Bez istoty spásy v Kristu, niet vďačnosti, radosti, ani pokoja v srdci človeka.

Môžem dať príklad na samotnej láske a to medzi mužom a ženou. Ak existuje v srdci muža a ženy, tak sa vždy prejaví na ich myslení a správaní sa navzájom. Ak láska u nejakého partnera neexistuje, tak jeho správanie je len pokrytecké a časom sa to vždy prejaví na ich vzťahu.

Ale je to sebeklam jak rychle hodit nálepku na ty ostatní náboženství abych se jimi nemusel zabývat a nemusel mít problém že vlastně proč ne ona ale tohle ano.
A další věc je že se tím zakrývá to že stejně většinové křesťanství má i dogmatiku věrouku seznamy pravidel a doporučení atd. pro zbožný život.

V zboroch sa nejakými organizačnými pravidlami spása nepodmieňuje. Čo myslíš pod väčšinovým kresťanstvom? Ak je to KC, tak by som to nenazýval kresťanstvom, ale niečo, čo sa chce len podobať na kresťanstvo, ktorá moc evanjelia zaprela. Ak niečomu verím, tak sa to predsa nemôže neustále meniť, lebo ak sa niečo neustále mení, tak sa nedá tomu veriť. Slovo Božie sa nemení. Spása sa ničím nepodmieňuje okrem znovuzrodeného srdca a skrze vieru vykúpený prijíma práve to Slovo Božieho zasľúbenia, v ktorom je istota spásy v Kristu.

V novém zákoně je to vidět, jak některé rané epištoly to ještě neměli a ve skutcích lidé chtěli žít ze dne na den a čekali na konec světa a všechno prodávali a chtěli mít vše společné.

Ale když Ježíš nepřicházel a většina těch co ho zažili začala umírat a hrozilo to i apoštolům tak se začalo s organizací strukturou a pravidly a to je vidět v knihách titovi, timoteovi a listu Jakubově atd.
Zde už jsou konkrétní pravidla pro starší, pro ženy, pro zbožné pro zacházení se vdovami a sirotky. Pravidla při bohoslužbě.

Tými pravidlami sa spása nepodmieňovala.
No a v Písme je varovanie: 2Tes 2, 1 Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho shromaždenia k nemu, 2 aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov. 3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia ...
2Tes 2, 8 A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, 9 toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi 10 a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože nepriali lásky pravdy, aby boli spasení; 11 a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži,
12 aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.

Zkrátka už to není ten ,,vítr vane kam chce ...tak je to s každým kdo se narodí z Ducha" podle Ježíše. Ani ,,přichází doba ano už je to kdy ti co otce uctívají budou tak činit v Duchu a v pravdě - a ne v chrámu nebo na hoře nebo podle pravidel.

O novom narodení nevieš nič!

Takže i když u Ježíše asi byl ideál aby to nebylo náboženství, tak zbytek nového zákona s tím není v zákrytu. Zpočátku to ještě mohly držet při životě ty zázraky které se v rané církvi u apoštolů měly dít, ale jak ty přestaly a Ježíš nepřišel stalo se to.....organizací.

Veriaci – vykúpený v Kristu už nepotrebuje zázraky, aby neustále živili jeho vieru, lebo jeho znovuzrodené srdce už uverilo a ten najväčší zázrak sa udial práve v jeho srdci a on o tom vie.
Ale, ale. Predsa vedeli čo im hovoril Ježiš, že : Matúša 24:42 Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán.
Ak o tom veriaci boli dopredu oboznámení, tak skade máš toto tvrdenie, že vraj, ak Ježiš mal príjsť a neprišiel, tak ho nahradilo organizované náboženstvo!? Ježiš povedal svojím ovciam, aby bdeli, lebo presne nevedia, ktorý to bude deň, aby ich teda nenašiel nepripravených.

Neviditeľný obraz cirkvi, ktorú ako celok vidí jedine Boh, existuje nezávisle na dianiu vo svete. Cirkev Kristova sa neustále buduje a stále sa nachádzame v čase milosti a to až do príchodu Pána, keď sa naplní jej počet. Určite nebude mať chýbajúcich členov. Ježiš nikde nehovorí, že jeho príchod bude vtedy a vtedy a pre mnohých bude nečakaný.

[Neregistrovaný]

O novom narodení nevieš nič!

Že bych ti šlápl na kuří oko?
Jinak číst snad neumíš jen ty ne?

[Viktorrealita]

To je absolútne pravda. Skutky viery sú viditeľné. Preto je teória neviditeľnéj cirkvi mylná. Pán povedal, vy ste svetlo svetlo. Teda svetlo ktoré presvetluje. Je vidieť. Neviditeľná cirkev nie je cirkev Panova. Pán pôsobí viditeľné, jeho svetlo je vidieť. Je to soľ, ktorá chutí slano.a ktorá a má chuť. Je vidieť a je cítiť. Nie je to cirkev neviditeľná a nie je to cirkev bez chuti. Ak niekde je, je vidieť a je cítiť.

Cirkev Kristova nie je nejaká jedna viditeľná cirkevná inštitúcia a to pod názvom XY, kde by boli všetci spasení. Je to nezmysel, hoci sa niektoré cirkvi radi k takejto exkluzivite hlásia, ako jediná pravá cirkev, následne podmieňujú spásu členstvom a plnením ich vlastných nariadení a tradícii a iba v nej je vraj spása - zostatky, alebo zostatky zostatkov a atd.

Už z princípu, ako sa cirkev Kristova buduje, tak ani nemôže byť z nášho pohľadu viditeľná, ako nejaký viditeľný celok, lebo sa buduje v celom čase milosti a sme stále v čase budovania cirkvi Kristovej. Taktiež iba Boh vidí do srdca človeka a vie kto je jeho dieťa a kto nie je. Iba Boh ju vidí, ako celok a každého, kto do nej patrí a bude patriť.

No a k tým dobrým skutkom a skutkom viery toľko

Dobré skutky sú síce viditeľné a poukazujú na existenciu spasiteľnej viery, no ak zoberieme v úvahu to, že dobré skutky vychádzajú aj z rôznych iných pohnútok - sú často pokrytecké, alebo vychádzajú zo zištných pohnútok a na svoju chválu.

Aj neveriaci v Krista robia dobré skutky a milujú tých, ktorí ich milujú a robia dobre tým, ktorí aj im robia dobre, ale nie na Božiu chválu. Nerobia to tým, ktorí im zle robia a nemilujú tých, ktorí ich nenávidia atd.

No je vidieť odlišnosť u vykúpených v Kristu a to, že tie dobré skutky, ktoré konajú vychádzajú zo srdca v ktorom je spasiteľná viera v Krista a sú činení jedine na Božiu chválu a nie vlastnú, lebo sú deťmi Božími. Taktiež tí, ktorí nasledujú slová Ježiša Krista, robia dobré skutky aj tým, ktorí im robia zle a milujú tých, ktorí ich nenávidia atd. To sa ťažko rozlišuje z pohľadu človeka, no Boh to vie rozlíšiť, lebo vidí do srdca, aké sú pohnútky človeka a z akého srdca vychádzajú.

Luk 6 27 Ale vám hovorím, ktorí čujete: milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia, 28 dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29 Tomu, kto ťa bije po jednom líci, nadlož i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, nebráň ani sukne. 30 A každému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, nežiadaj zpät. 31 A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne. 32 A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 A jestli dobre činíte tým, ktorí vám dobre činia, akú máte za to vďaku? Však hriešnici robia to isté. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa nadejete, že od nich tiež dostanete, jakú máte za to vďaku? Lebo veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby tiež toľko dostali. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte a požičiavajte neočakávajúc ničoho. A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých. 36 Teda buďte milosrdní, jako aj váš Otec je milosrdný. 37 Nesúďte, a nebudete súdení; neodsudzujte, a nebudete odsúdení; prepúšťajte, a budete prepustení. 38 Dávajte, a bude vám dané, dobrú mieru natlačenú, utrasenú a presypanú, a takú dajú do vášho lona, lebo tou istou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež odmerané.

Ako som už písal na príklade aký je rozdiel z pohľadu Boha, ak dvaja ľudia sa pričinia o dobro ostatných

V prípade jedného z nich, to môže byť výraz čisto ľudského, prirodzeného života, vplyv tradícii a výchovy v rodine a teda na základe nejakých morálnych zásad, ktoré si osvojil. Aby získal priazeň iných, pre určitý trend v spoločnosti, kvôli povedomiu o ňom a teda aj zisku a vlastnej prestíže v spoločnosti, niekedy vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca aj z radosti, akú takáto činnosť prináša.

V prípade druhého – vykúpeného v Kristu, je to dôsledok znovuzrodenia z Boha a teda dobré skutky činí z lásky k Bohu, ako dieťa Božie a to jedine na Božiu chválu. Dobré skutky vychádzajú zo spasiteľnej viery – sú skutkami viery, sú samozrejmosťou u vykúpenom a na samozrejmosti, nie je nič záslužné, čo sa týka spásy. Je vyučovaný a zdokonaľovaný milosťou Božou , aby neodplácal zlým za zlé, miloval tých, ktorí ho nenávidia, aby robil dobre tým, ktorí mu robia zlé.

Prvý život, je životom sebaurčenia a často aj osobného zisku a to bez závislosti a teda vďačnosti za všetko Bohu. Motivácia skutkov, nevychádza zo znovuzrodeného srdca a teda zo spasiteľnej viery. Nie je to založené na láske k Bohu a nerobí ich na Božiu chválu.

Druhý život, je životom vychádzajúci zo znovuzrodeného srdca a to v závislosti na Bohu a teda je dôsledkom vyliatia Božieho Slova v srdci človeka . Takéto srdce je vyučované a zdokonaľované Božou milosťou a teda jedine na Božiu chválu. Jediným motívom dobrých skutkov u vykúpeného je láska k Bohu.

No a tu je vidieť priepastný rozdiel. Práve také dobré skutky sú Bohu príjemné a ním prijímané, lebo sa dejú z nekonečnej vďačnosti a láske k Bohu. Iba také ovocie, ktoré donáša takéto srdce je Bohu príjemné, lebo ho donáša už dobrý strom, ktorý vyrástol z Božieho semena. Takýto strom už patrí do Božej záhrady, lebo ho Boh zasial a aj udržiaval – vyživoval, okopával a chránil, aby donášal dobré ovocie.

Dobré skutky môžu byť aj pokrytecké, ale tie, ktoré vychádzajú zo spasiteľnej viery nie sú pokrytecké a sú na Božiu slávu a nie vlastnú.

Bezbožné srdce, nie je vyučované a teda aj zdokonaľované milosťou Božou, hoci milosť Božia má vplyv aj na takéto srdcia.