Neregistrovaný napísal: ↑29 Okt 2023, 09:12
Myslím že to nechápeš Viktore - ateisté kteří třeba dříve byli křesťany jimi přestali být kvůli částem bible, které jsou nelogické nebo vykreslují Boha divného až zlého charakteru.
No, už tvoje všeobecné tvrdenie a teda že ateisti, ktorí boli predtým kresťania, nimi prestali byť, je zavádzajúce. Ako vieš, že boli kresťanmi a to aj z Božieho pohľadu? Ako vieš, že boli znovuzrodenými kresťanmi - Božie deti a teda mali spasiteľnú vieru? To, že sa niekto hlásil ku kresťanom, tak to predsa ešte neznamená, že aj v skutočnosti nim je. To je celý problém takejto argumentácie.
Túto argumentáciu ateistov často počujem a teda, že vraj tí, ktorí boli kresťanmi, tak viedli vojny, zabíjali, prenasledovali, odplácali zlým za zlé atd. ,tak odpovedám jednoducho. Prečo argumentujete proti kresťanstvu - Kristu a to poukazovaním na tých, ktorí robili presný opak toho, čo učil Kristus? Mali by ste ich nazývať a to nie kresťania, ale pokrytci. Tak aký je dôvod takto argumentovať, ak viete, čo učil Kristus?
Ty v tom pořád hledáš nějakou zášť a vzpouru proti Bohu.
Ale ti lidé často chtějí dále žít klidný třeba i láskyplný nebo smysluplný život.
Bez Boha v srdci sa takýto život žiť nedá. Bez Boha všetko stráca zmysel a konečný cieľ je len smrť. Teda, ako keby som žil a to len preto, aby som zomrel? To je absurdné! Obhajovať to tak, že predsa žijú pre iných a lepšiu spoločnosť, je síce pekne a to až dotiaľ, pokým si človek neuvedomí, že všetko pre čo žije, aj tak raz skončí spolu so Zemou. Kto si kedy spomenie, že v nejakom okamihu existencie vesmíru a Zeme existoval nejaký ateista, život na zemi alebo nejaká civilizácia? No pre veriaceho v Krista sa už teraz začal večný život a to pre slávu Božiu vo večnosti s ním. Je nejaký rozdiel, čo sa týka konečného cieľa medzi jedným a druhým? Je a to obrovský, ako medzi svetlom a tmou.
Jiní jako ty uvěřili a ta potřeba pevného ukotvení v životě a potřeba mít na všechno odpověď a pocit bezpečí a stability jim je tak cenná že klidně přivřou oči srdce a svědomí nad texty kterým nerozumí, nebo které jiné pohoršují.
Takže ty prostě najdeš nějakou cestičku ve své mysli jak ty texty napasovat do sebe abys dál mohl věřit a uctívat.
Jiní řeknou ne tohle je u mě přes čáru - radši si budu věřit po svém než tomuto předepsanému pro mne nesmyslu.
Chápanie Božej spravodlivosti , hriechu a smrti, je u neveriaceho úplne iné, keďže sa spolieha na svoj momentálny existencionalizmus a zaviera oči pred budúcnosťou a vyšším zmyslom života. Čo je aj logické, lebo smrť je pre ateistu konečná.
Blbé na tom je a to říká i Ježíš - když začne jedna skupina tu druhou soudit. Nebo když se začne nad druhé povyšovat.
Za mne to tu děláš.
Zvestovanie evanjelia Ježiša Krista pre neveriacich, aby teda uverili v Krista a boli aj oni spasení, nie je povyšovanie, ale je to prejav lásky voči nim, ak teda chcem, aby aj oni boli v spoločenstve s Bohom a vo večnosti ho oslavovali. Výstraha pred hriechom a súdom Božím je taktiež prejavom lásky.
Na druhou stranu se zde různý ateisté nebo bývalí adventisté dovolávají neustále rozumu u věřících jak můžou přehlížet do očí bijící nesmysly.
Možno ešte pre nich nie je všetko stratené
Kéž by si tyto skupiny mohly rozumět a růst vedle sebe třeba jako ten koukol s pšenicí až do sklizně (jestli nějaká bude )
Nikde v Písme nie je napísané, že kúkoľ s pšenicou budú vedľa seba kľudne rásť, ale len rásť a to podobne, ako ovce medzi vĺkmi.
Takže u některých lidí je důležitější ta věda a když odporují její závěry víře tak upraví víru - jiní když dojde ke sporu odmítnou vědu. (někdy se ovšem tváří že jí neodmítají a používají argumenty rozumování a intelekt na to aby dali fakta do souladu s vírou).
A to je asi v pořádku - nikdo lidem nenařídil, že to musí mít jen jedním způsobem.
Vedci sa stali kňazmi bezbožnosti, hoci veda by nemala byť na to, aby popierala Boha, lebo je to duchovná rovina. Viera, nádej, láska sa taktiež nedá pretrepať v skúmavke. Ako len urputne niektorí vedci hľadajú evolučné medzičlánky druhov a ich motivácia je práve v ich bezbožnosti. Ja nemám problém s evolúciou, ak sa chápe tak, ako sa má. Každý druh živočícha a rastliny má vopred Bohom daný rámec možnosti prispôsobenia sa prostrediu. Druhy nevznikajú chybami v replikácii, ale zanikajú a zanikajú aj vtedy, keď sa prekročí rámec prispôsobenia daný Bohom v jeho genetickej výbave. Každý druh dostal od Boha, ako výhody, tak aj nevýhody – reprodukčné bariéry a to rôzneho druhu.