V tejto sekcii budeme postupne uverejňovať jednotlivé časti uvedenej knihy. D. M. Canright (1840 - 1919) bol dlhoročným aktívnym členom cirkvi adventistov, a tiež blízkym spolupracovníkom manželov Whiteovcov.
Sasko Jasko napísal: ↑26 Nov 2023, 11:21
Akoby ani s ďalšími generáciami nepocital.
Povedal im toto podobenstvo: Pozrite na figovník a na všetky stromy! Keď vidíte, že pučia, viete, že leto je už blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Mat24 34 Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.
Tú sa hovorí o prvej udalosti, ktorá sa stala 70 nl. a nie o Ježišovom druhom príchode.
Mat24 2 Ale Ježiš odpovedal a riekol im: Či nevidíte všetkého tohoto? Ameň vám hovorím, že tu nebude ponechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.
Choď do Jeruzaléma a pozri sa, čo je postavené na mieste, kde bol predtým chrám. No a pozri sa do Wikipédie, kedy bol zničený a čo sa dialo zo Židmi. No a pozri sa na oblúk v Ríme, čo je tam zobrazené.
Tzv. predpovede budúcich udalostí mohli byť spätne vložené do úst Ježiša. 1. Nezanechal žiaden písomný záznam. 2. Všetky evanjeliá boli písané až po zničení chrámu. 3. Predpovede o vojnách, chorobách, hladomore nie sú proroctvá. Vojny, choroby, prírodné katastrofy, hlad boli od počiatku ľudstva.
Tu sú predpovede, ktoré sa neuskutočnili.
Prečo potom tvrdil:
"Amen, hovorím vám, že sa nepominie toto pokolenie, kým sa to všetko nestane." (Matúš 24)
"Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve." (Matúš 16)
"Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane." (Marek 13)
"Toto vám totiž hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých. Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom. Potešujte sa navzájom týmito slovami." (Prvý list Tesaloničanom 4)
Sasko Jasko napísal: ↑26 Nov 2023, 11:43
To nie sú žiadne dva udalosti ale jedna. Vers 26 hovorí o Tom istom ako verš 24. Vers 29 používa slovo hneď. Teda to všetko je jedna udalosť.
Veď Ježiš najprv hovorí o prvej udalosti, ktorú aj upresnil : Mat24 2 Ale Ježiš odpovedal a riekol im: Či nevidíte všetkého tohoto? Ameň vám hovorím, že tu nebude ponechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.
Mat24 34 Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.
Stalo sa to 70 nl. a teda počas tohto pokolenia, ktoré v čase udalosti žilo.
Je to logiské, nakoľko o druhej udalosti hovorí: Mat24 36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec.
Tak ako to môže byť jedná udalosť, ak na jednej strane to upresní s tým, že sa to stane počas tohto pokolenia a na druhej strane povie, že to nikto nevie iba jeho Otec.
To, že sa tieto udalosti vo veršoch prelínajú, ešte neznamená , že sa to nedá vidieť. Potom argumenty proti slovám Ježiša Krista týmto padajú.
Viktorrealita napísal: ↑26 Nov 2023, 12:04
Tak ako to môže byť jedná udalosť, ak na jednej strane to upresní s tým, že sa to stane počas tohto pokolenia a na druhej strane povie, že to nikto nevie iba jeho Otec.
To je jednoduché. Bola daná predpoveď s presnosťou na desaťročia. Ale konkrétny dátum a hodina nebol daný.
Neregistrovaný napísal: ↑26 Nov 2023, 11:52
2. Všetky evanjeliá boli písané až po zničení chrámu.
Tak by tam bola aj zmienka o tejto kolosálnej udalosti v dejinách. Ak by sa to do Písma následne len tak hocičo vkladalo, tak kto by nevyužil príležitosť a nevložil by to tam, aby to teda potvrdzovalo slová Ježiša Krista o zničení chrámu? Prečo o tom nie je zmienka? Lebo sa to spisovalo pred zničením chrámu a nič sa nepridávalo. To je nepopierateľný fakt.
"Toto vám totiž hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých. Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom. Potešujte sa navzájom týmito slovami." (Prvý list Tesaloničanom 4)
My, čo zostaneme nažive v čase príchodu, tak to nehovorí, že tí v čase Pavla budú žiť a že príchod Pána bude počas ich života, ale hovorí o budúcej udalosti, teda my - veriaci v Krista, ktorí v čase druhého príchodu budeme žiť, tak nezomrieme, ale budú naše tela v okamihu premenené. Veď som to už písal.
"Lebo sa to spisovalo pred zničením chrámu a nič sa nepridávalo."
Nezmysel. Prevažná väčšina historikov i teológov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli spísané najskôr 40 - 65 rokov po udalostiach. Do tej doby nebolo ani potrebné ich spisovať, keďže druhý príchod Ježiša predsa mal nastať ešte počas života jeho nasledovníkov (tak ako to Ježiš sľuboval) a kto by strácal čas písaním príbehov pre budúce generácie, keď už bol koniec sveta za rohom.
Navyše neexistujú len štyri príbehy ktoré poznáme z Nového zákona, ale desiatky rôznych, ktoré sa šírili medzi rannými kresťanmi a len niektoré to dopracovali až do finále.
Otázka znie, z akého obdobia máme prvé záznamy? Vieme, že prvé knihy boli spísané najskôr desiatky rokov po udalostiach. Máme však tieto originálne dokumenty? Samozrejme že nemáme. Nemáme dokonca vôbec žiadne záznamy z celého prvého storočia!!!
Prvý ako-taký dôkaz záznamu je veľmi malý fragment (P52) druhého storočia (pravdepodobne okolo roku 150 n.l. čo uvádza paleografia podľa štýlu písma). Je to kúsok o veľkosti kreditnej karty, ktorý obsahuje pár slov z knihy Jána, kapitoly 18. Nič viac z celého druhého storočia sa nezachovalo!!!
Najstaršia neucelená kópia Markovho evanjelia (P45) je z roku 220 n.l. Tu už nehovoríme o rokoch či desaťročiach od udalostí, ale už takmer o dvoch storočiach. A to je naše prvé čiastočné evanjelium.
Najstarší KOMPLETNÝ písomný záznam akejkoľvek novozákonnej knihy (evanjelia či listu), ktorú dnes máme, je až z obdobia asi 300 rokov po prvom spísaní prvých kníh. Teda máme len kópiu kópie z mnohých kópií, ktorých presnosť pri opisovaní nevieme overiť
Neregistrovaný napísal: ↑26 Nov 2023, 13:01
Nezmysel. Prevažná väčšina historikov i teológov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli spísané najskôr 40 - 65 rokov po udalostiach. Do tej doby nebolo ani potrebné ich spisovať, keďže druhý príchod Ježiša predsa mal nastať ešte počas života jeho nasledovníkov (tak ako to Ježiš sľuboval) a kto by strácal čas písaním príbehov pre budúce generácie, keď už bol koniec sveta za rohom.
To je rozumná úvaha. Na nejaké zapisovanie pre budúce generácie sa ani Ježiš ani učeníci nesústredili. Nedávalo im to žiaden zmysel.
Neregistrovaný napísal: ↑26 Nov 2023, 13:01
Nezmysel. Prevažná väčšina historikov i teológov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli spísané najskôr 40 - 65 rokov po udalostiach. Do tej doby nebolo ani potrebné ich spisovať, keďže druhý príchod Ježiša predsa mal nastať ešte počas života jeho nasledovníkov (tak ako to Ježiš sľuboval) a kto by strácal čas písaním príbehov pre budúce generácie, keď už bol koniec sveta za rohom.
Spísanie , opisovanie a kompletovanie Biblie sa dialo v určitom časovom slede. Tieto pojmy si netreba mýliť. Ale následne sa už nič nepridávalo. Ako je vidieť, tak neskoršie apokryfy Svätý Duch odmietol, aby sa stali súčasťou Biblie.
Počas celého času milosti všetci kresťania dúfajú, že Ježišov druhý príchod nastane v ich čase. Každý sa ho chce dočkať. Kto by nechcel, že. To je logické, nakoľko nikto nevie o čase konca, iba Otec na nebesiach. A Ježiš hovorí, aby sme bdeli, lebo to nikto nevie. Netreba si to mýliť. Proroctvo je pre budúcnosť. Splnilo sa proroctvo, čo sa týka narodenia – teda príchodu Syna Božieho – Mesiáša a všetko okolo toho. Splnilo sa to, čo sa týka Jeruzaléma, chrámu a Židov. Splnilo sa aj to, že ich znova zhromaždí z tých národov, kde ich zahnal. Boh ich zahnal a vieme, skrze koho. Plní sa aj to, že dôjde k odpadnutiu a čakáme, na prebudenie v Izraelskom národe. Mesiánski Židia to už vidia.
Otázka znie, z akého obdobia máme prvé záznamy? Vieme, že prvé knihy boli spísané najskôr desiatky rokov po udalostiach. Máme však tieto originálne dokumenty? Samozrejme že nemáme. Nemáme dokonca vôbec žiadne záznamy z celého prvého storočia!!!
Prvý ako-taký dôkaz záznamu je veľmi malý fragment (P52) druhého storočia (pravdepodobne okolo roku 150 n.l. čo uvádza paleografia podľa štýlu písma). Je to kúsok o veľkosti kreditnej karty, ktorý obsahuje pár slov z knihy Jána, kapitoly 18. Nič viac z celého druhého storočia sa nezachovalo!!!
Najstaršia neucelená kópia Markovho evanjelia (P45) je z roku 220 n.l. Tu už nehovoríme o rokoch či desaťročiach od udalostí, ale už takmer o dvoch storočiach. A to je naše prvé čiastočné evanjelium.
Najstarší KOMPLETNÝ písomný záznam akejkoľvek novozákonnej knihy (evanjelia či listu), ktorú dnes máme, je až z obdobia asi 300 rokov po prvom spísaní prvých kníh. Teda máme len kópiu kópie z mnohých kópií, ktorých presnosť pri opisovaní nevieme overiť
To nikoho z Vás nenapadne si pomyslieť, prečo je takýto odstup v čase? Boli to hrozné časy pre Židov, pre kresťanov zo Židov, ale aj pre kresťanov z pohanov. Po spustošení Jeruzalema, vraždení a zničení chrámu Rimanmi, sa to všetko rozprchlo, utekalo a krylo. Niekde sa to zachovalo a v tichosti sa následne opisovalo a šírilo v Rímskej ríši. Boli prenasledovaní a zabíjaní, no aj tak sa to svedectvo z Božej moci uchovalo a to až do dnešných dní.
"Spísanie , opisovanie a kompletovanie Biblie sa dialo v určitom časovom slede. Tieto pojmy si netreba mýliť. Ale následne sa už nič nepridávalo. Ako je vidieť, tak neskoršie apokryfy Svätý Duch odmietol, aby sa stali súčasťou Biblie."
Ty hovoríš Duch svätý odmietol, ja hovorím, že o tom rozhodol biskup Atanaz v 4.storočí.
Ľudská predstavivosť a rozličné interpretovanie príbehov vytvorili rôznorodé zvesti o Ježišovi. Rôzne evanjeliá boli populárne medzi jednotlivými rannými kresťanskými sektami. Tie zďaleka neboli tak jednotné v názore ako sú dnešné kresťanské denominácie. Podľa odborníkov zaoberajúcich sa gramotnosťou v staroveku vieme, že raní kresťania boli primárne tvorení negramotnými ľuďmi (len malé percento dokázalo čítať a písať), ktorí boli odkázaní na počúvanie kázni a nemali možnosť si overiť, či to, čo počujú je pôvodná zvesť. Z toho dôvodu existovala medzi ranými kresťanmi obrovská diverzita názorov na vieru v Ježiša a vo význam jeho smrti. Medzi nasledovníkmi Krista boli takí, čo ho považovali za človeka ale nie boha, iní zase za boha ale nie človeka, ďalší vraveli, že je človek aj boh súčasne a boli aj takí čo tvrdili, že sú dvaja - človek Ježiš a boh Kristus. Jedni verili, že sa božský už narodil, iní vraveli, že do neho vstúpil duch svätý až pri krste (a narodil sa ako človek Márii a Jozefovi). Jedni trvali na tom, že Ježiš smrťou zachránil ľudstvo, iní, že jeho smrť nič neznamenala a boli dokonca takí, čo tvrdili, že vôbec nezomrel. Toto všetko boli kresťania a ich viera vychádzala z ústne tradovaných príbehov Títo kresťania trvali na tom, že ich verzia je jediná správna a že sa zakladá na učení Ježiša a jeho nasledovníkov.
Tieto príbehy sa začali desiatky rokov po udalostiach spisovať. Znamená to snáď, že od tej doby je už všetko jasné, isté a zachovávané s veľkou presnosťou? Ani nie.
Pre historikov je výrazne ľahšie robiť závery z porovnávania písomných záznamov, lebo vieme presne preukázať rozdiely medzi rôznymi záznamami. Pri ústne tradovaných príbehoch je ťažké stanoviť, koľko z pôvodných príbehov ostalo nezmenených. Tam musíme iba nepriamo skúmať, aké procesy ovplyvňujú uchovávanie príbehov a predávanie z osoby na osobu. Môžeme sa len skepticky pozerať na tvrdenia, že kedysi ľudia dokázali dokonale memorovať dlhé príbehy a nemali žiadnu tendenciu či zámer príbehy meniť či prikrášľovať. Ako ukázali mnohé výskumy, na toto sa vonkoncom spoľahnúť nedá.
Písomné záznamy nie sú rovnako ani zďaleka tak hodnoverným zdrojom poznania Ježišovho života, ako by ste možno čakali. Nevravím, že sa menili tak zásadne, že by to malo vplyv na najhlavnejšie teologické otázky, no i zmeny čo nastali (a vieme o nich) majú vplyv na pochopenie Ježiša, jeho skutkov a hlavne silno ovplyvňujú tých kresťanov, ktorí veria v dokonalosť svätého písma. Je pre nich dôležité vedieť, či pociťoval hnev alebo súcit v Markovi 1:41. Či bol kľudný alebo úzkostný v Lukášovi 22:43-44. Takých zmien pri preklade či opisovaní podobných slov je veľmi veľa.
Kresťania sa často oháňajú obrovskými číslami pri uvádzaní toho, koľko manuskriptov sa nám zachovalo. Že aké úžasné je, že z iných starých literárnych diel máme vždy len pár kópií, no Biblia sa zachovala v tak ohromnom množstve. Avšak z tých tisícok je 94% rukopisov z obdobia až po 9. storočí!!!
Ono je to fajn, ak chceme pochopiť, ako čítali Bibliu kresťania v druhom tisícročí. Avšak ak chceme vedieť, ako sa chápal Ježiš v prvom storočí, tak je tu problém.
V roku 1707 Oxfordský historik John Mill skúmal asi stovku gréckych kópií (tých pomerne novších, keďže staré nemáme) a vytvoril verziu Nového zákona s poznámkami o všetkých dôležitejších rozdieloch medzi kópiami. Tých bolo 30 000! Banálnosti pritom vynechával. Samozrejme, že väčšina chýb sú preklepy, vynechané či zdvojené slová, prehliadnuté celé vety atď. Nič podstatné.
Ale nie všetky. Medzi týmito rozdielmi nájdeme aj dôležité zmeny.
Významnosť a vplyv menších zmien na celkové posolstvo nie je ani tak dôležitá, ako ukážka, že schopnosť prepisovania textov nie je zďaleka taká dokonalá, ako by si človek predstavoval. A tobôž nemohla byť v dobe prvých storočí, kedy ľudia prepisujúci prvé kópie neboli zďaleka takí vzdelaní a zbehlí v textových prejavoch, ako ľudia v neskorších dobách.
Často boli knihy prepisované nekompetentnými (z hľadiska obsahu) platenými pisármi. Navyše tí mali výrazne ťažšiu prácu, nakoľko antická gréčtina nie len že neobsahovala interpunkcie a veľké/malé písmená, ale dokonca neobsahovala ani medzery medzi slovami.
všetkotoboloakobyjednoslovototojeužnováveta
Jeden pekný ilustračný príklad použil Bart Ehrman vo svojom bestselleri "Misquoting Jesus", kde uviedol, že spojenie godisnowhere by si teista rád vyložil ako "God is now here", zatiaľ čo ateista by preferoval "God is nowhere".
Zo všetkých zmien v textoch je značná väčšina nepodstatná a nezaujímavá (a niektoré sa nedajú ani replikovať pri preklade - napr. grécky slovosled), aj keď môžu viesť k ohromným zmenám, ak sa tieto hrubé chyby stále nabaľujú pri kopírovaní kopírovaných textov. Tieto "preklepy" nemajú samozrejme takmer žiadny vplyv na výklad písma. Často však dochádza k zaujímavým, až komickým situáciám, ako je to napríklad pri jednom z nájdených útržkov (číslo 109). Prepisovač si neuvedomil pri prepisovaní Ježišovho rodokmeňa až k Adamovi (evanjelium podľa Lukáša 3:23), že vymenovanie predkov je spísané v dvoch stĺpcoch. Mal samozrejme najprv prepísať prvý stĺpec a následne druhý, no on pokračoval v riadku cez dva stĺpce, čo prinieslo veľmi zaujímavé výsledky.
Do stredoveku sa počet evanjelií utriasol a vybrali sa len tie, čo prešli sitom ortodoxie. Boli medzi nimi tie, ktoré patrili k tým najobľúbenejším, ktoré sa v ranných cirkvách čítali. Ostatné boli zakázané.
Tie už prepisovali vysoko vzdelaní mnísi trénovaní v kopírovaní manuskriptov. No aj tu to písali ľudia bez slovníkov či vymožeností dnešnej doby, akými sú automatické podčiarkovanie slov červenou v textovom editore. Dopúšťali sa teda rôznych chýb. A nie len tých náhodných a neúmyselných. Ale často zámerne doplňovali a upravovali text, ak sa im zdal v rozpore s ich predstavou kontextu. Uvediem pár príkladov.
V evanjeliu podľa Lukáša, kapitola 2 je uvedený jediný príbeh zobrazujúci Ježiša ako dieťa (mimobiblických evanjelií detstva je však mnoho). Príbeh je o tom, ako si vyšla rodinka na výlet do Jeruzalema kvôli veľkonočným sviatkom a zabudli tam Ježiša. Našli ho až o tri dni (!) a to v chráme rozprávajúc sa s učiteľmi. Mária ho karhala: "Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali." Túto verziu nájdete v nových vydaniach, no niektorým kopírovačom pomenovanie Jozefa otcom akosi nesedelo (keďže Ježiš bol zrodený z panny) a tak sa niekde objavuje iba "ja som ťa hľadala", inde "my sme ťa hľadali" prípadne "Jozef a ja sme ťa hľadali". Je otázne, či šlo iba o pokĺznutie pera alebo o zámer na zbavenie sa problematickej časti.
Matúš, kapitola 24. napríklad hovorí príbeh o konci dní, kedy Ježiš rozpráva "Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec." Niektorých prekladačov iritovalo, že syn Boží je ten, ktorý niečo nevie. Nemal by byť vševediaci ako Boh? Preto "ani Syn" je z mnohých neskorších manuskriptov proste odstránený.
Takýchto drobných zmien, ktoré sa záhadne javia ako "hodiace sa náhody" je mnoho. Nevieme, čo bolo zámerom pisateľov, no to, že sa text menil, je nad slnko jasné. Bart Ehrman uvádza v knihe aj s mnohými konkrétnymi odvolávkami (napr. na Marciona či Dionysiusa), že "medzi prvými kresťanmi bolo veľmi bežné modifikovať texty svätých písiem tak, aby vraveli to, čo oni považovali za ich význam."
Otázkou len ostáva, nakoľko boli uchránené knihy, ktoré sa dostali do biblického kanónu. Dalo by sa o tom diskutovať, no nedá sa to úplne vyvrátiť ani potvrdiť, keďže originály nemáme.
Čo je však omnoho dôležitejšie, existujú aj natoľko zjavné zmeny (ktoré dokázať vieme), že ich nikto nemôže pokladať za obyčajné omyly.
Prvým, notoricky známym, je Príbeh o cudzoložnici (Ján 7:53 - 8:11), ktorého citát "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom" určite každý počul. Je to príbeh, ktorý sa vôbec nenachádza v najstarších gréckych rukopisoch - Sinajskom kódexe, Vatikánskom kódexe, P66 či P75. Najstarší, ktorý tento príbeh obsahuje je až Bezov kódex z 5. storočia. V mnohých iných sa nachádza len čiastočne alebo na úplne iných miestach písma (dokonca občas aj v Lukášovi). Štylisticky jednoznačne nepatrí do evanjelia podľa Jána kvôli zjavne rozdielnej forme a výrazom. Tento príbeh existuje dokonca až v 13 rôznych verziách.
Mnoho protestantských kresťanov rovnako intenzívne bojuje aj za vylúčenie posledných veršov z evanjelia podľa Marka (16:9-20), keďže tieto boli rovnako dopísané až omnoho neskôr. Evanjelium v mnohých skorých verziách končí slovami "...nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli." Bodka. Všetky ďalšie verše o tom, ako sa Ježiš začal všetkým postupne zjavovať, vrátane oznamovania, že kto v neho uverí bude ozdravovať chorých, hovoriť jazykmi, vyháňať démonov a piť jed a nezahynie... to všetko vrátanie zasadnutia po Božej pravici (teda svojej pravici) bolo vymyslené a dopísané neskôr.
Výhovorkou niektorých kresťanov otvorene pripúšťajúcich pridanie týchto pasáži do evanjelií (ale bojujúcich za zachovanie v Biblii) je tvrdenie, že svätý duch možno neskôr oslovil ďalšieho autora, aby dodal tento odsek do písma. Úžasné.
Okrem týchto veršov je rovnako pochybných aj niekoľko ďalších dôležitých veršov. Napríklad o trojjedinom Bohu (1 Jan 5: 7-8) - jedinom mieste, kde sa explicitne spomína svätá trojica. Táto pasáž bola dlho zdrojom sporov medzi katolíkmi a protestantmi. Nachádza sa v dôležitých verziách Biblie (latinskej Vulgate či anglickej King James Bible), no nie v starých gréckych rukopisoch.
Taktiež príbeh o delení chleba a vína na Ježišovu pamiatku (Luk 22:19-20) nie je nájdený v mnohých starých rukopisoch.
Dokonca i verš "Bože odpusť im, lebo nevedia čo činia" (Luk 23:34). Ten chýba napr. v P75 a ďalších najstarších zachovaných papyrusoch, no nachádza sa v najstaršej kompletnej novozákonnej knihe, v Sinajskom kódexe. Bol teda dodatočne pridaný alebo naopak odobratý? Aké boli pôvodné slová autora?
Nová verzia anglicky písanej King James Bible napríklad obsahuje 16 úplne vynechaných veršov oproti staršej verzii z roku 1611. Napríklad čítate Jána 5:2, 5:3 a zrazu ste na 5:5. Verš 5:4 proste chýba. Jeden zo skorých pisateľov totiž túto časť napísal na okraj ako poznámku a po mnohých kopírovaniach sa dostala do hlavného textu a stala sa jeho súčasťou. Až neskorším štúdiom starších rukopisov sa na to prišlo a väčšina odborníkov tieto verše neuznáva za pôvodné.
V pôvodných gréckych knihách chýbali aj známe verše Lukáš 22:20 o poslednej večeri, Lukáš 24:12 o Petrovi nad hrobom, Lukáš 24:51 o stúpajúcom Ježišovi na nebesia a iné.
Je to márna snaha, lebo nepočíta s mocou Božou pri formovaní a zachovaní Biblie, ako ju poznáme.
Tak po celom svete sú milióny Biblii a skoro do všetkých jazykov a niekto si dal prácu, aby zdokumentoval nejaké chyby a preklepy, ktoré v podstate ani nemajú vplyv na vieroučnosť väčšinu Biblií, keďže sa to dá porovnať s inými prekladmi. Súčasne nezahrnul také, ako je Biblia SJ, alebo Biblia mormónov a množstvo ďalších pseudo Biblii, tak tam by sa rozdielov asi nedopočítal. To, že sú tisíce zborov a cirkví predsa ešte neznamená, že Boh nemá tú svoju pravú cirkev, do ktorej patria iba tí, ktorým zjavil v srdciach toho pravého Krista. Túto cirkev nie je vidieť, ako nejakú jednu viditeľnú inštitúciu pod názvom XY. Vidí ju ako celok jedine Boh.
Je to ako povedať, že sú tisíce falošných bankoviek. To ale neznamená, že neexistujú aj pravé. Pri týchto analýzach rozdielov v Bibliách a ich prekladoch sa nepočíta s tým, že sú aj správne preklady a je to Svätý Duch, ktorý zjavuje pravý výklad slov zapísaný v Biblii a to komu chce a kedy chce, lebo to On je ich autorom.
Napríklad taká KC sa hrdí svojou 2000 ročnou históriou a súčasne svoju kontinuitu s rannou cirkvou dávno stratila. V podstate je to vidieť na Biblii KC, v ktorej mnohé čo učí chýba. Prečo chýba a prečo to nie je súčasťou ich Biblie?
Ak by Biblia bola dielom tejto terajšej padlej KC, tak by sme sa v takej ich Biblii dočítali možno aj o rozmeroch pápežovho stolca. Dočítali by sme sa o uctievaní Márie, o modlení sa k mŕtvym a za mŕtvych, o odpustkoch a možno by tam bol aj cenník hriechov, o uctievaní sôch a predmetov, o očistci, o spovediach atd. Ako vidíme, tak toto tam nie je. Prečo by to nemalo byť, ak tvrdia, že Biblia je ich dielom? Lebo nie je ich dielom a jednoducho to nebola tá istá KC a keď odpadla, tak už to nestihla. Preto aj bránila ľuďom v čítaní Biblie, ktorú vydávala za dielo KC, bránila v prekladaní Biblie do zrozumiteľných jazykov pre široké masy ľudí, preto aj nepodporovala vzdelanosť obyčajných ľudí a vieme aj prečo. Taká reformácia by ani nemohla vzniknúť, ak by neexistovala Biblia, ktorá svedčí proti RKC – KC a o ktorej tvrdila že je dielom KC. Skade by som mal argumenty? Až reformácia spôsobila vzdelanosť medzi ľudom, tlačili sa Biblie vo veľkom a to v rôzných jazykoch a bola už dostupná pre mnohých. Práve to spôsobilo obrovskú zmenu vo svete.
