Kam směřuje ateismus?

[Viktorrealita]

Židov iritovalo, že sa označoval za syna Božieho. Nikdy sa nestaval na úroveň Otca. Ani nepovedal učeníkom, že sa majú k nemu modliť. Podľa evanjelií zomrel. Môže nesmrteľný boh zomrieť? Tak potom nie je boh.

Môže, keď sa Boh stane aj človekom - Ježišom Kristom. Preto sa Boh aj stal človekom, aby doniesol dokonalú obeť za naše hriechy a to raz a navždy.

Tak poďme na to a to vyberiem len časť toho z Písma, kto je to Ježiš Kristus:

Vyhlasovať, že je Synom Božím, je vyhlasovať, že je Bohom. Povedať niečo také pred Židmi je vážna vec, ak vedeli, kde sa narodil a kto je jeho matka. Jána 8:58 Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.

Ak by ma niekto obvinil z toho, že som niečo sám o sebe vyhlásil a vedel by som, že moje slová len nejako zle pochopili, tak sa obhajujem tým, že to pred súdom vysvetlím, že. Teda to, z čoho ma obviňujú, som tak nemyslel a že je to tak a tak. Budem riskovať odsúdenie na smrť, lebo ma zle pochopili?

Ako to, že Ježiš ešte viac potvrdzuje to, z čoho ho obviňujú?

Ježiša v podstate nechceli kameňovať za skutky a ani ho neukrižovali za skutky, ale za to, čo svedčíl o sebe, čo považovali za rúhanie. Svoju identitu o ktorej svedčil, tak to nikdy nepoprel, ani nevyvrátil. Pokladali to, za priznanie a jasné rúhanie, lebo Židia tomu rozumeli, čo o sebe hovorí a Ježiš mal príležitosť im to vysvetliť, ak to nebola pravda, aby teda neboli v omyle. No Ježiš to nikdy neurobil, ani keď sa mu klaňali, ale naopak, utvrdzoval ich v tom - Jána 14:1 Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. Je to vo zmyslu to isté, ako keby povedal - verte vo mňa, som Boh.

Nikdy nepoprel to, z čoho ho obviňovali. Židia mali dve možnosti – buď je Ježiš iba človekom a iba sa robí Bohom a teda sa rúha, za čo je hoden smrti. Alebo je Bohom a teda to, čo o sebe svedčí je pravda. Ako vieme, tak sa priklonili k tomu, že sa iba robí Bohom, aby ho teda odsúdili. No Boh sa stal aj človekom, aby bola donesená dokonalá obeť za naše hriechy a to raz a navždy. Židia nevedeli, čo činia a ani Rimania.

Ježiš nikdy nezmenil ani neopravil veci, ktoré hovoril a učil; Nikdy nevrátil to, čo povedal; Nikdy nehádal – nepredpokladal, ani nehovoril neisto.

Ježiš svojim žalobcom priznal svoju identitu - svoje božstvo a za to bol odsúdený. Nikoho nezaujímalo, či je to pravda, ale všetci boli presvedčení, že je to rúhanie.

Celé Písmo svedčí, kto je to Ježiš Kristus a povedať , ja som – alfa a obega – prvý a posledný, sú jednoznačne Božie atribúty: Kto to hovorí, ak nie Ježiš Kristus: "Ja som prvý a posledný 18a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. "

ZJ1 17A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný 18a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti. 19A tedy napíš, čo si videl a čo je a čo sa má diať po tomto.

Izaiáša 44:6 Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha

Zjv 22, 13 Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný. 14 Blahoslavení, ktorí (perú svoje rúcha a) činia jeho prikázania, aby mali právo k drevu života a aby vošli bránami do mesta. 15 A vonku budú psi a čarodejníci a smilníci a vrahovia a modlári a každý, kto má rád a činí lož. 16 Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela, aby vám toto svedčil po sboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, hviezda, jasná a ranná.

Vie sa, kto to hovorí a o koho sa jedná. Anjel hovoril s Jánom a on sa mu chcel klaňať. Následne sa Ján obrátil, aby videl hlas, ktorý s ním hovoril. A uvidel Ježiša, ktorý položil na neho pravú ruku a povedal - "Neboj sa! Ja som prvý a posledný 18 a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň."

Zj1 12 A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom. 14 A jeho hlava a jeho vlasy boly biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boly jako plameň ohňa, 15 a jeho nohy boly podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. 16 A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd, a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci. 17 A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný 18 a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti. 19 A tedy napíš, čo si videl a čo je a čo sa má diať po tomto. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich sborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem sborov.

Teda presne vieme o koho sa jedná! Z jeho úst vychádza ostrý dvojsečný meč.

Zj2 12 A anjelovi sboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý.

Ak sa jednalo o anjela, tak hovorí Jánovi, aby sa mu neklaňal. No Ján odrazu vidí niekoho, kto má dvojsečný meč vo svojich ústach a vieme, že to nie je anjel. No a vieme, ze to On položil na neho pravú ruku. A Ježiš pasie národy železným prútom.

Zj19 11 A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. 12 A jeho oči boly jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. 13 A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. 14 A vojská, ktoré sú na nebi, išly za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. 15 A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť železným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha. 16 A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.

To, čo Písmo zjavuje o Bohu nam má stačiť. To podstatné je zjavené v Písme. Absolútna jednota osoby Otca, Syna a Ducha Svätého je pre nás jedným a tým istým Bohom. Boh je skalou spasenia. Otec zjavuje v oživenom srdci človeka Krista a tak Kristus – to Slovo Božie - Boh, sa mu stáva skalou spasenia. Ako sa toto dá všetko pochopiť a prijať a to bez toho, aby sme nevideli tú absolútnu jednotu osoby Otca, Syna a Ducha Svätého, ako jedného a toho istého Boha?

Ak by bol Ježiš Kristus, iba človekom, tak ako môže niečo také človek o sebe tvrdiť, že je - prvým a posledným? Taktiež Ježiš nikdy nepovedal, že potrebuje vieru v Otca, ale hovorí, že Otec je v ňom – Ja a Otec sme jedno. To by taktiež bolo rúhanie, ak by to nebola pravda. My potrebujeme vieru v Ježiša, lebo iba skrz Ježiša prichádzame k Otcu. Bez tejto absolútnej jednoty Otca a Syna by to nebolo možné!

Pozri sa, čo hovorí ten, ktorý je - Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný – Ježiš Kristus. Ide o vodu života, ktorú Ježiš dáva tomu, kto žízni a to zadarmo! To je ten istý Ježiš, ktorý to hovorí aj v Zjavení Jána.

Zj21 6 A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto žízni, z prameňa vody života zadarmo. 7 Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom.

A budem mu Bohom!

No a kto dáva tu Vodu Života : Ján7 37 Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije!

Ján4 14 ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.

Je to ten istý, kto hovorí: Zj21 6 A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto žízni, z prameňa vody života zadarmo. 7 Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom.

[Neregistrovaný]

Nezanechal nám (Ježiš Kristus) ani jeden list, ani zdrap pergamenu, všetko o ňom bolo napísané desiatky rokov po udalostiach, nezanechali sa žiadne písomnosti z 1.storočia n.l., máme k dispozícii iba kópie kópií. Na druhej strane sa zachovali apokryfné spisy, ktoré nebolí kanonizované. Zvesti, príbehy sa šírili v ranom kresťanstve ústnou formou, dobre vieme ako ľudská fantázia funguje, koľko príbehov bolo prikrášlených, koľké udalosti sa v skutočnosti nestali alebo boli upravené? Aj v dnešnej dobe sa nájdu ľudia, ktorí veria, že Elvis Presley nezomrel, ale žil niekde v ústraní, či princezná Diana nezomrela, že nehoda bola kamufláž a podobne. A to sme v 21.storočí! Ľudská fantázia, konšpirácie nemajú hraníc. Myslíte si, že to nebolo inak v 1.storočí, medzi poverčivými jednoduchými ľuďmi?
Keď bol Ježiš taký známy, prečo sa počas svojho života nikdy nestretol s Pavlom, teda Saulom? Veď musel priťahovať pozornosť šľachty, farizejov! Keď mal moc uzdravovať, kriesiť z mŕtvych, musel byť na neho "spísaný poradovník", a to vrátane Rimanov!
Len opakujem, že ľudská tvorivosť nemá hranice. Môžeme sa s podobným javom stretnúť aj v novoveku. Vatikán si z mnohých obyčajných ľudí spravil svätcov, ktorí dokonca vykonávali zázraky počas svojho života. A čím v dávnejších dobách žili, tým viac sa im pripisuje zázrakov!
Prečo mám veriť, že všetko čo je v Biblii napísané je pravda a toho sa mám držať?
Ak by na začiatku kresťanskej éry v prvých storočiach biskup Irenej z Lyonu neurčil 4 evanjelia ako hlavné a jediné správne, cisár Konštantín nevidel v kresťanstve možnosť pre zjednotenie svojej ríše a biskup Atanáš nevybral iba 27 kníh z vyše 80 existujúcich evanjelií, listov apoštolov a apokalýps, vyzeralo by dnes kresťanstvo úplne ináč a hlásalo by inú doktrínu.
Oficiálne bolo čítanie všetkých ostatných evanjelií zakázané na druhom koncile v roku 381. Ich držitelia boli uväznení a niektorí aj popravení. Gnostici sa týchto spisov nechceli zbaviť. Zničiť tiež nie, lebo boli pre nich posvätné. A tak ich zahrabali v zapečatených dózach, ktoré ukryli v jaskyniach. Až kým niektoré z nich neboli po takmer dvetisíc rokoch objavené.
V Judášovom evanjeliu je uvedené okrem iného aj to, že Ježiš dal Judášovi priamo príkaz, aby ho zradil. Judáš pomohol Ježišovi naplniť jeho plán a ako jediný bol o skutočnom Ježišovom zámere oboznámený. Evanjelium teda premieňa všeobecne známu zradu na prejav poslušnosti a lásky. Judáš bol hrdinom, ktorý vykonal láskavý čin a pomohol Ježišovi oslobodiť sa z väzenia - svojho tela. Ostatní apoštoli mu závideli a preklínali ho za to. Podľa tohto evanjelia je Judáš ten, ktorý mal všetkých viesť. Bol jediný z apoštolov, ktorý pochopil Ježišove učenie a na rozdiel od ostatných dvanástich apoštolov nebolo jeho uctievanie boha-stvoriteľa pomýlené.
Je jasné, že toto evanjelium nenapísal Judáš Iškariotský a ani nikto, kto ho osobne poznal. Ale to je rovnako jasné aj o štyroch biblických evanjeliách. Autorom ani jedného nie je ten, ktorý sa spomína v jeho názve. Všetky písali anonymní prvokresťania až desiatky rokov po tom, ako sa tieto príbehy ústne predávali a pozmeňovali medzi mnohými ľuďmi s rôznymi záujmami.

Evanjelium Márie Magdalény pojednáva o tom, že jedine ona chápe Ježiša tak, ako to ostatní nedokázali. Maria bola údajne v čele kresťanskej cirkvi. Peter a celá cirkev sú karhaní za nadvládu mužov. Popisuje sa tu, že si Máriu Ježiš veľmi vážil a dal jej poznať Boží svet a zdelil jej pravdu o živote a smrti. Toto evanjelium bolo napísané v druhom storočí.

Evanjelium podľa Tomáša je jedno z najznámejších apokryfných evanjelií a obsahuje 114 Ježišových výrokov. Tieto sú pravdepodobne autentické a neboli v priebehu času upravované tak, ako ostatné evanjeliá. Mnoho z týchto výrokov sa vyskytuje aj v Novozákonných evanjeliách (asi tretina). V čom spočíva rozpor? Začína sa "Toto evanjelium zvestuje tajné slová Ježiša a napísal ich Didimos Juda Tomáš. Kto pochopí výklad týchto slov, neokúsi smrť." K večnému životu potrebujete teda iba porozumieť tomuto tajnému učeniu Ježiša a ďalej v treťom verši vraví Ježiš "Božie kráľovstvo je v tebe." Toto je typický názor gnostikov. Vykúpenie nie je uskutočnené pomocou viery, ale pomocou poznania pravdy. Ortodoxné kresťanstvo však tvrdí, že človek získa večný život iba tým, ak uverí v Ježišovu smrť a vzkriesenie. To znamená aj, že Ježišove utrpenie a obeta nemali žiaden význam. Uverenie v utrpenie a vstanie z mŕtvych totiž nie je podmienkou spasenia a života večného. Gnostickí kresťania preto neboli ochotní za svoju vieru zomierať. Nečakali totiž po smrti automaticky spasenie. Toto tvrdenie bolo v priamom rozpore s ortodoxným učením a preto nebolo prijaté. Destabilizovalo by totiž kresťanstvo. Evanjelium navyše prehlasuje, že Božími synmi sa vieme stať všetci, nie len Ježiš. On totiž tvrdí, že spojenie s Bohom je možné aj bez organizovanej cirkvi, kňazov a biskupov. Toto evanjelium môže byť údajne staršie, než všetky štyri biblické. Dokonca až z prvej polovice prvého storočia.
Vo Filipovom evanjeliu sa píše, že Ježiš bozkával Mariu Magdalénu často na ústa. Navyše sa tu popisuje postavenie žien úplne inak ako v biblických štyroch evanjeliách, kde ženy majú v spoločnosti podradné postavenie. Podľa Biblie bola Mária Magdaléna prostitútkou často vyobrazenou ako umýva Ježišove nohy svojimi slzami a utiera ich vlastnými vlasmi. Vo Filipovom evanjeliu je Mária Magdaléna na čele cirkvi a jedine ona pozná skutočné Ježišové posolstvo. Ona má byť podľa Ježiša prvým vodcom a hlásateľom jeho učenia a nie svätý Peter, ktorý je dnes považovaný za prvého pápeža. Lepšie postavenie žien v kresťanskom vedení potvrdzujú aj maľby k katakombách pod Rímom, ktoré boli namaľované v období vzniku kresťanstva.

Evanjelium Petrove bolo najočakávanejšie zo všetkých apokryfných, lebo Peter mal údajne k Ježišovi najbližšie a preto malo ísť o vzorové evanjelium. Neprijateľné nakoniec bolo hlavne z toho dôvodu, že Ježiš v ňom pri ukrižovaní vôbec netrpel a bol úplne ticho. A tak zástancovia tohto evanjelia kážu, že Ježiš nemohol trpieť, lebo nebol človekom ale samotným Bohom. A ani umrieť teda nemohol a bol jednoducho len "vzatý nahor". Evanjelium je sčasti dosť fantazijne a až neuveriteľné. Nebesia sa v ňom napríklad zhovárajú s krížom. Rozprávanie príbehu je zamerané hlavne na Ježišove zmŕtvychvstanie. Rimania stojací pri hrobke videli vychádzať z hrobky troch mužov. Dvoch anjelov a Ježiša, ktorí jednoducho vystúpili na nebesia. Evanjelium je asi z druhého storočia, lebo čerpá aj z ostatných evanjelií.

V apokryfnom Jakubovom evanjeliu je spomenuté, že Ježiš bol zrodený z panny. Toto sa nespomína dokonca ani v Janovom ani Markovom evanjeliu a nehovorí o tom ani Pavol. Je to zaujímavé, keď sa zamyslíme na tom, aká podstatná a dôležitá udalosť je to pre kresťanov. Píše sa tu okrem iného aj, že keď pôrodná baba povedala, že je dieťa z panny, Máriina sestra tomu neverila a tak vopchala ruku do Máriinej vagíny a tá jej uschla. Ruka sa jej uzdravila až vtedy, keď sa dotkla malého Ježiša.

Evanjelium Ebionitov (alebo aj evanjelium Židov) je evanjeliom židovských kresťanov a popisuje, že Ježiš sa narodil ako obyčajný človek, nie ako Božská bytosť. Bol najstarším synom Marie a Jozefa a synom Božím sa stal až pri krste, kedy naňho zostúpil Duch Svätý. V prípade prijatia tohto evanjelia by zvestovanie narodenia či nepoškvrnené počatie nemali žiaden význam.

Život malého Ježiša bol zaznamenaný v tzv. evanjeliách detstva. Napríklad Tomášove evanjelium detstva opisuje Ježiša od jeho 5 do 12 rokov. Je v ňom zákerný a koná často divné zázraky. Napríklad ak sa mu niekto smeje alebo ho rozčúli, nechá ho uschnúť prípadne ho priamo zabije. Susedov, ktorí sa na neho sťažovali oslepil. Detské evanjeliá síce nie sú akceptované ako pravdivé evanjeliá, no nám známa scéna z vianočnej noci s volom a oslom v jaskyni bola prebraná práve z detských evanjelií.

Ľudská predstavivosť a rozličné interpretovanie príbehov vytvorili rôznorodé zvesti o Ježišovi. Rôzne evanjeliá boli populárne medzi jednotlivými rannými kresťanskými sektami. Tie zďaleka neboli tak jednotné v názore ako sú dnešné kresťanské denominácie. Podľa odborníkov zaoberajúcich sa gramotnosťou v staroveku vieme, že raní kresťania boli primárne tvorení negramotnými ľuďmi (len malé percento dokázalo čítať a písať), ktorí boli odkázaní na počúvanie kázni a nemali možnosť si overiť, či to, čo počujú je pôvodná zvesť. Z toho dôvodu existovala medzi ranými kresťanmi obrovská diverzita názorov na vieru v Ježiša a vo význam jeho smrti. Medzi nasledovníkmi Krista boli takí, čo ho považovali za človeka ale nie boha, iní zase za boha ale nie človeka, ďalší vraveli, že je človek aj boh súčasne a boli aj takí čo tvrdili, že sú dvaja - človek Ježiš a boh Kristus. Ďalší mali názor, že bohovia sú dvaja (krutý židovský Hospodin a dobrý Ježiš), iní zase tvrdili, že bohov je 12, prípadne 30 alebo dokonca 365. Jedni verili, že sa božský už narodil, iní vraveli, že do neho vstúpil duch svätý až pri krste (a narodil sa ako človek Márii a Jozefovi). Jedni trvali na tom, že Ježiš smrťou zachránil ľudstvo, iní, že jeho smrť nič neznamenala a boli dokonca takí, čo tvrdili, že vôbec nezomrel. Toto všetko boli kresťania a ich viera vychádzala z ústne tradovaných príbehov (o týchto zaujímavých neortodoxných názoroch napíšem viac nabudúce). Títo kresťania trvali na tom, že ich verzia je jediná správna a že sa zakladá na učení Ježiša a jeho nasledovníkov.

[Neregistrovaný]

Ako vznikli "Cargo" náboženstvá? Nepripomína vám to niečo?
V súostroví Vanuatu na jednom ostrove čakajú veriaci na amerických "svätých", ktorí im privezú dary. Kulty cargo sa začali šíriť počas druhej svetovej vojny, kedy americkí vojaci priplávali na ostrovy v Tichom oceáne a priviezli so sebou veci, ktoré odrážali ich technologickú vyspelosť. Pri strete s masovo produkovaným tovarom, ako sú sladkosti či rádio, a bez akéhokoľvek poňatia o spôsobe jeho výroby považovali ostrovania tieto predmety za božské. Keď vojna skončila a vojaci sa vrátili domov, odviezli si so sebou i cargo. Ostrovania veria, že im tovar poslali bohovia a ľudia so Západu im ich zobrali. Domorodci sa tak snažia privolať návrat svätých na ostrov Tanna výstavbou letísk, pristávacích dráh a kancelárii.
Väčšina kultov cargo počas niekoľkých desaťročiach po vojne vymizla, ale hnutie Johna Fruma na ostrove Tanna stále pokračuje. Ostrovania vyznávajú Fruma ako svojho mesiáša. Podľa niektorých je to beloch, podľa iných černoch. Všetci sa však zhodnú na tom, že sa jedná o Američana, jedného z vojakov, ktorí na ostrov cargo priviezli.
Hoci sa vyznávači na Frumovom vzhľade nezhodnú, jeho úloha je pre všetkých rovnaká: zničiť kolonializmus a obnoviť nezávislosť a kultúrnu slobodu ostrova. Vyznávači veria, že sa Frum na ostrov Tanna vráti 15. februára, v deň, kedy miestny obyvatelia slávia sviatok Johna Fruma. Mesiáš so sebou privezie jedlo, domáce spotrebiče, vozidlá a lieky.
Deň Johna Fruma je vlastne oslavou USA. Muži oblečení v jeansoch, tričkách s červeným nápisom USA na hrudi a drevenou maketou zbrane v rukách predvádzajú vojenský výcvik. Nad nimi vlaje na bambusovej tyči americká vlajka.
Hnutie Johna Fruma nie je na ostrove jediným kultom cargo. Kult námorníka Toma, vyznáva člena amerického námorníctva a Hnutie princa Philipa považuje vojvodu z Edinburghu za bledého horského ducha, ktorého návrat nadšene očakávajú.

[Neregistrovaný]

Ricky Gervais: Prečo som ateista?
https://www.humanisti.sk/2022/05/08/preco-som-ateista/

[hosť]

Úplných ateistov je dnes už ako šafránu. Ak niekto odchádza od kresťanstva tak väčšinou k nejakej forme východnej filozofie.

[Viktorrealita]

Nezanechal nám (Ježiš Kristus) ani jeden list, ani zdrap pergamenu, všetko o ňom bolo napísané desiatky rokov po udalostiach, nezanechali sa žiadne písomnosti z 1.storočia n.l., máme k dispozícii iba kópie kópií.

Duchovná mŕtvola nevidí to pravdivé Svetlo – Krista, lebo je duchovnou mŕtvolou. Je to podobné, ako keď telesná mŕtvola, nie je schopná sama od seba vnímať svetlo slnka. Musí najprv ožiť. Jedine Boh oživuje – kriesi, dáva oči a uši srdca, aby človek uvidel to Svetlo života – Ježiša Krista a uveril. Je to narodenie nového a večného vedomia života a to jedine v Kristu.

[Neregistrovaný]

Nezanechal nám (Ježiš Kristus) ani jeden list, ani zdrap pergamenu, všetko o ňom bolo napísané desiatky rokov po udalostiach, nezanechali sa žiadne písomnosti z 1.storočia n.l., máme k dispozícii iba kópie kópií.

Duchovná mŕtvola nevidí to pravdivé Svetlo – Krista, lebo je duchovnou mŕtvolou. Je to podobné, ako keď telesná mŕtvola, nie je schopná sama od seba vnímať svetlo slnka. Musí najprv ožiť. Jedine Boh oživuje – kriesi, dáva oči a uši srdca, aby človek uvidel to Svetlo života – Ježiša Krista a uveril. Je to narodenie nového a večného vedomia života a to jedine v Kristu.

Přesně proto, ty budeš zaseklej v predestinaci ještě asi hoodně dlouho. Někomu prostě není dáno.

Jinak jakmile vám jakýkoliv zvěstovatel předhodí tuhle repliku - musí se to vzít vírou, musí ti to zjevit Otec nebo Duch atd. Tak celá rozmluva přestává mít jakoukoliv racionalitu a stává se z ní jen nabídka - vyprodej svůj rozum a dej mi bianco šek víru, na cokoliv co ti tu budu dále vykládat. Kdyby v bibli ve Zjevení někdo přidal, že před tím nebem si musí nejprve všichni zakusit jako Bůh, že jim nejprve ukřižují vlastní dítě aby pak mu byli podobni, tak do dodnes bude někteří horlivě obhajovat za spravedlivé a za Boží nevyzpytatelnou moudrost.

Vlastně se divím, že Horst Fuchs z VS Internacionál co prodává hrnce, škrabky a kráječe ještě dávno do svých ukázek nepřidal, že musí se to vzít vírou, nebo že holt duchovně mrtví lidé nevidí úžasné vlastnosti našeho kráječe protože jim není dáno.

Sanctus omni Ori

(https://www.najserialy.io/serial/stargate-sg-1/s09e01) od 9. řady podobnost s údálostmi v dějinách země jistě čistě náhodná.

[Viktorrealita]

Přesně proto, ty budeš zaseklej v predestinaci ještě asi hoodně dlouho. Někomu prostě není dáno.

Ján1 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; 13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

Ak v týchto veršoch hľadáme príčinu toho, teda prečo sa stanú deťmi Božími, prečo uveria v jeho meno, tak na konci je to napísané: “13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení. „ Teda z akej vôle, sú splodení ?

1Pet1 23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky. 24 Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol; 25 ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.

Znova splodení je to, že najprv sa vykúpení rodia telesne z porušiteľného semena a až následne v srdci z neporušiteľného semena. To semeno – Slovo Božie je večné a všetko, čo sa narodilo z tohto semena, tak už má večné vedomie života v Kristu. Definícia toho, čo je to – život, je práve to.

List Rimanom 8:29 Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.
Boh preto predzvedel Božie dieťa, lebo sa narodí z Boha – z Božieho Svätého Ducha a teda z Božieho semena – Slova. Ak sa narodí dieťa Božie, tak je aj predurčené byť Božím dieťaťom a je formované na obraz Božieho Syna, keďže sa narodilo z Božieho semena – z Boha.

Predestinácia - predurčenie nie je to, že Boh predzvedel a predurčil , že sa narodia jeho deti na Zemi a teraz len čaká, kedy sa to stane - kedy sa niekto rozhodne znovuzrodiť, čo je absurdné. To, že sú z Boha splodení znamená, že to Boh plodí svoje deti, aby sa znovuzrodili z jeho Svätého Ducha. Oni počujú na hlas svojho Otca v Kristu Ježišovi a svojou milosťou a mocou ich formuje na podobu obrazu svojho Syna. Ježiš Kristus prišiel v tele, splodením zo Svätého Ducha. Deti Božie prichádzajú znovuzrodením v srdci oživujúcim zásahom Otca. Je to duchovná rovina a deti Božie sa rodia tým, že v srdci sa rodí nové a večné vedomie života v Kristu. To je definícia toho, čo je to život.

Ak máš deti, tak vieš prečo si ich otec, že. Chcel si deti, tak si ich predzvedel. Správaš sa k svojím deťom ináč, ako k cudzím, lebo si ich otec a oni milujú svojho otca. Sú predurčené, aby boli tvojimi deťmi, lebo si ich otec. Tak prečo tento princíp odmietaš v duchovnej rovine? Boh plodí svoje deti a oni milujú svojho Otca v nebesiach, lebo vedia, že sú jeho deťmi a uveria spasiteľnou vierou v Krista.

To, že sa narodí Mesiáš – Ježiš Kristus, prorokovali proroci dávno predtým, ako sa to stalo. Boh to už spomína pri páde človeka. Otec a Syn sú v absolútnej jednote a poslal svojho Syna na Zem, aby spasil to, čo bolo zahynulo – čo bolo mŕtve vo svojích hriechoch. Sú to jeho deti, ktoré predzvedel preto, lebo ich splodil, predurčil ich, aj spasil v Kristu Ježišovi. Boh ich oživil, a to nové vedomie života už dokáže počuť hlas svojho Otca v Kristu Ježišovi.

[Neregistrovaný]

Veriaci aj mnohí ateisti veria v posmrtný život, už v akejkoľvek podobe. Adventisti veria v zmŕtvychvstanie, nie v nesmrteľnú dušu.
V staroveku ľudia verili, že centrum duše sa nachádza v srdci človeka. Starovekí Gréci považovali za centrum inteligencie skôr srdce ako mozog. Egypťania pri mumifikácii mozog odstraňovali, ale srdce ponechávali, na rozdiel od ostatných vnútorných orgánov. Aj v Biblii je srdce považované za centrum mysle.
Sídlom ľudského myslenia bolo v staroveku srdce, nie hlava. Miestom etických úmyslov, svedomia a premietania boli obličky, ako o tom svedčí napr. Žalm 16 „dobrorečím Hospodinovi a on mi radí, aj v noci ma moje obličky nespomínajú…“ k tomu hovorí Talmud (Berachot 61a): „Človek má dve obličky, jedna ho nabáda k dobru, druhá k zlu.“ Ak bol niekto smutný a zúfalý, Biblia o ňom hovorí, že „vylial svoju pečeň na zem.“ Pečeň bola sídlom silných emócií, ako potvrdzuje židovské príslovie „Čo na pečeni, to na jazyku.“

Výskumy najmä v 20-tom storočí a rozvoj neurovied priniesli nové poznatky. Vieme, že pri poruche určitej oblasti mozgu strácame konkrétne schopnosti - prichádzame o dlhodobú či krátkodobú pamäť, nerozoznávame tváre, neprijímame optické signály zo zdravých očí, nedokážeme artikulovať, nehýbeme určitou časťou tela, strácame schopnosť orientácie v priestore atď.
Proste náš mozog je veľmi zložitý orgán (a zatiaľ len čiastočne pochopený), ktorý však dokonale ukazuje na závislosť nášho vedomia a mentálnych schopností na ňom. Aj keď iba jeho čiastočným porušením môže dôjsť k značným poruchám vnímania či vedomia, veriaci navzdory tomu stále domnievajú, že aj keď zničíme celý mozog, tak akosi aj vtedy dokážeme nejakým spôsobom vystúpať na nebesia, vidieť svet naokolo, spomínať si na udalosti zo života, spoznávať tváre (a privítať sa napríklad s babičkou), artikulovať, orientovať sa v priestore atď.
Navyše naše nálady, rozhodovania a teda istú časť osobnosti tvoria do určitej miery aj neurotransmitéry či hormóny ako dopamín, adrenalín, serotonín, testosterón, estrogén a iné. Tie sa tvoria aj v iných častiach tela, no značne ovplyvňujú naše jednanie. Strach, úzkosť, láska, radosť,... všetko sú to aj kombinácie hormónov, ktoré nášmu pociťovaniu dávajú "rozmer". Skúste chemicky znížiť človeku hladinu určitých hormónov a uvidíte ihneď zmenu v správaní. Ako teda reprezentuje duša moju osobnosť, keď je nezávislá na tele a na týchto procesoch?

Mnoho kritických situácií nastáva aj pri pokuse o vysvetlenie stavu duše mentálne postihnutých ľudí, ľudí ovplyvňovaných nádormi na mozgu (na základe čoho konajú morálne neprijateľné skutky ako vraždenie či pedofília, ktoré by ináč nevykonali).

Dnes však chcem poukázať na zaujímavý a asi najzrejmenší dôvod odmietnutia hypotézy jedinej večnej duše, ktorá riadi naše životy. Tým je SYNDRÓM ODDELENÝH HEMISFÉR (tzv. split brain syndrom). Starovekú predstavu o jednotnej nesmrteľnej duši je možné doslova rozkrojiť nožom.

K tomuto stavu dochádza najčastejšie pri chirurgickom úkone, ktorý pôvodne mal viesť k utlmeniu silných epileptických záchvatov. Testovaný bol nie len na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Je naozaj účinný, no má však aj zaujímavý "vedľajší účinok".

Pri tomto úkone (kalosotomii) sa nervové dráhy nazvané komisury (Corpus callosum - kalózne teleso) prepájajúce pravú a ľavú hemisféru mozgu prerušia a ďalej si už nevymieňajú informácie. Tieto hemisféry síce majú istú funkčnú špecializáciu (napr. ľavá pre jazyk a pravá pre vyššie kognitívne funkcie a taktiež videnie pravého oka a motorika pravej ruky sú ovládané ľavou hemisférou atď.), no po rozdelení sa správajú nezávisle v rámci tvorenia spomienok, procesu učenia ale aj vytvárania VEDOMIA.

V neprerušenom stave žijú naše hemisféry v harmónii a vytvárajú ilúziu jedného "ja". Pri ich oddelení prestanú spolu vedome komunikovať a postupne vedú k rozdielnym identitám. Otázkou teda je:
Ktoré Vy ste Vy? To pravé, či to ľavé? Čo sa stalo duši? Dokáže nôž prerezávajúci mozog rozdeliť aj dušu?

Pri testovaní istého mladého pacienta s pravo-ľavým rozdeleným mozgom sa k otázke čím chce byť vyjadril slovne (ľavou hemisférou), že chce byť projektantom a z kartičiek zároveň vyskladal slovo (pravou hemisférou), ktoré vystihlo jeho túžbu stať sa závodným jazdcom. Ktoré z toho bolo slobodné rozhodnutie duše?

V inom prípade pacientova pravá ruka riadená ľavou hemisférou udrela manželku, zatiaľ čo pravá hemisféra bola z toho konania zhrozená a snažila sa ľavou rukou tomu zabrániť.
Uvádza sa dokonca stav, kedy sa ľavá hemisféra stala ateistom a pravá teistom (výskum Dr. V. S. Ramachandrana PhD). Ktorá časť duše tohto človeka bude spasená? Vie jedna časť duše spasiť tú druhú hriešnu?
Ešte problematickejšie je odpovedať na otázku, koľko duší majú ľudia s disociatívnou poruchou identity (DID), ktorí zažívajú stavy mnohonásobnej osobnosti (nie len dvoch, ale niekedy až desiatok rôznych identít). Je jedna osobnosť veriaca v správneho Boha schopná zachrániť zvyšok osobností tohto jedinca?
Súhlasím s tým, čo uvidela neurovedkyňa Churchladová vo svojej knihe Mozek a vědomí: "Čo považujeme za dušu, je mozog. A čo považujeme za mozog je tiež mozog."
(Zdroje: sekularne-nebo.sk, vltava.rozhlas.cz)

[Neregistrovaný]

Tu je moja odpoveď jednému diskutujúcemu, ktorý sa "oháňa" teológiou. (A zároveň sa ospravedlňujem, že tu prispievam )
Bibliu považujem za čisto ľudské dielo, ktoré odráža myslenie ľudí v danej dobe a najviac preceňovanú knihu.
Chcel by som poukázať na rozdiel medzi teológiou a religionistikou. Veriaci bývajú citliví, ak niekto spochybňuje Bibliu ako Božie slovo. Takisto ak niekto nepovažuje teológiu za vedu.
Religionistika sa nevyjadruje k tomu, ktoré náboženstvá sú pravdivé alebo nie.
Teológia je intelektuálna disciplína pre istú komunitu veriacich, ale toto už neplatí nevyhnutne pre religionistov, pre ktorých je religionistika len ďalšia sekulárna disciplína.
Teológia v skutočnosti vedou nie je. Je len štúdiom základných princípov náboženstva a štúdiom jeho „svätých“ spisov.
Najväčším rozdielom medzi teológiou a vedou je, že niektoré zo základných tvrdení kresťanskej teológie, ako úloha náboženstva ako zdroja morálky alebo pozícia Biblie ako božského zjavenia, musia byť prijaté ako nehybné a nemenné základné premise. Je jednoducho nemožné myslieť si, že teológ môže pracovať v oficiálnej funkcii, ak by odmietol Bibliu a tvrdil, že skutočným zdrojom múdrosti je Korán.
R.Dawkins sa vyjadril k teológii, porovnávajúc výsledky vedeckej činnosti voči výsledkom teologických štúdií: „Kedy teológia vyslovila niečo, čo je dokázateľne pravdivé a nie je to očividné? Nikdy som nepočul jedného z nich povedať niečo čo by malo i len malý úžitok, nič čo by nebolo buď otrepano-zrejmé, alebo vyslovene nepravdivé. Ak by všetky výdobytky vedy zajtra zmizli, neboli by doktori, ale šarlatáni, žiadna doprava rýchlejšia než kone, žiadne počítače, tlačené knihy, žiadna agrikultúra okrem samostatného obživy jednotlivcov. Ak by zajtra zmizli všetky výdobytky teológov, všimol by si vôbec niekto najmenšie zmeny? Ešte aj tie negatívne výsledky vedeckej činnosti, bomby či sonarom navádzané člny fungujú! Úspechy teológov nerobia nič, neovplyvňujú nič, neznamenajú nič. Čo môže niekoho hnať myslieť si, že „teológia“ je vôbec predmet?“
Základný dôvod existencie teológie je vždy ideologický, nie vedecký. Nemáme inú vedeckú disciplínu, ktorá by bola určená na štúdium a celkovo podporu nejakej jednej formy ideológie, ktorou je v tomto prípade náboženstvo.
(Zdroj: sekularisti.sk)