Aký je dôvod písať o duši a ani slovkom sa nezmieniť aj o duchu? Duša nie je duch, hoci je to Bohom prepojené, no môže to byť aj oddelené. Evanjelium podľa Lukáša 23:46 A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.Neregistrovaný napísal: ↑17 Nov 2024, 13:37 Súhlasím s tým, čo uvidela neurovedkyňa Churchladová vo svojej knihe Mozek a vědomí: "Čo považujeme za dušu, je mozog. A čo považujeme za mozog je tiež mozog."
Takže duch ide do Božích rúk a nie duša.
Taktiež pojem srdce, sa nemyslí telesne srdce, ale je to duchovná schránka človeka - duch človeka, kde sídli jeho vedomie osoby. Biblia aj rozlišuje medzi dušou a duchom a mnohí to zamieňajú.
Ježiš to vysvetľuje na tom, čo poškvrňuje človeka. Nemyslí pritom na telesné srdce, keďže telo je vyživované tým, čo ide do úst a do brucha. To ale nepoškvrňuje človeka. Ale to, čo vychádza z duchovnej pokladnice človeka - zo srdca, kde sídli vedomie osoby človeka, tak práve to poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra padlého srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, ktoré sa následne prejavia na zlých skutkoch - vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania atd. A to poškvrňuje človeka.
Ježiš vždy obrazne zdôrazňuje duchovnú rovinu a nie telesnú. Teda vidíme,že pod pojmom“srdce“ sa nemyslí telesné srdce, čo pumpuje do tela krv a to dáva život zmyselnému telu a teda robí z tela živú dušu, ale pod pojmom “srdce“ sa myslí duchovná schránka človeka, kde sídli duch človeka, ktorý je nositeľom vedomia osoby človeka. Po smrti práve to ide do Božích rúk.
Mat15 17 Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;
Človek sa stal živou dušou, ako všetko, čo Boh stvoril a oživil sa stalo živou dušou, keď v telách prúdi krv a hovoríme o živej duši. No je tu niečo, čo človeka úplne odlišuje a to nie je len telo, ale duch človeka. Teda ide tu o to, čo človek stavia vo svojom srdci na prvé miesto. List Rimanom 8:5 Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. 6 Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj,
Človek je viac, ako len telo. Ak uprednostňuje veci tela, tak je telesný, bez nádeje na večný život. Lebo všetko telesné je dočasné a smrťou končí a premení sa v prach. Kto uprednostňuje vo svojom srdci veci Ducha, tak je duchovým človekom a v tom má večný život. V srdci sa zrodilo nové a večné vedomie života v Kristu Ježišovi. Teda existuje duševný život, ale podstatný je duchovný život, ktorý je večný.
Duch človeka je veľká vec, lebo sa spomína v súvislosti so stvorením nebies a zeme. Kniha proroka Zachariáša 12:1 ... Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.
Tu Pavol rozlišuje a vysvetľuje, aké je mocné Slovo Božie, ktoré je živé a preniká všade do podstaty človeka a teda až do rozdelenia duše a ducha. Pavol píše ako o duši – život tela, tak aj duchovnej shránke človeka – o srdci, z ktorého vychádzajú myšlienky srdca a jeho úmysly. Teda Slovo Božie mení a oživuje človeka a to z jeho vnútra, z jeho najhlbšej podstaty.
Poklad srdca je tá duchovná pokladnica, ktorá vytvára charakter srdca a teda aj chrakter osoby človeka. Evanjelium podľa Lukáša 6:45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.
1Kor2 10 Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie. 11 Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, 13 čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc. 14 Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. 15 Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. 16 Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.