Kam směřuje ateismus?

[Viktorrealita]

Súhlasím s tým, čo uvidela neurovedkyňa Churchladová vo svojej knihe Mozek a vědomí: "Čo považujeme za dušu, je mozog. A čo považujeme za mozog je tiež mozog."

Aký je dôvod písať o duši a ani slovkom sa nezmieniť aj o duchu? Duša nie je duch, hoci je to Bohom prepojené, no môže to byť aj oddelené. Evanjelium podľa Lukáša 23:46 A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.

Takže duch ide do Božích rúk a nie duša.

Taktiež pojem srdce, sa nemyslí telesne srdce, ale je to duchovná schránka človeka - duch človeka, kde sídli jeho vedomie osoby. Biblia aj rozlišuje medzi dušou a duchom a mnohí to zamieňajú.

Ježiš to vysvetľuje na tom, čo poškvrňuje človeka. Nemyslí pritom na telesné srdce, keďže telo je vyživované tým, čo ide do úst a do brucha. To ale nepoškvrňuje človeka. Ale to, čo vychádza z duchovnej pokladnice človeka - zo srdca, kde sídli vedomie osoby človeka, tak práve to poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra padlého srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, ktoré sa následne prejavia na zlých skutkoch - vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania atd. A to poškvrňuje človeka.

Ježiš vždy obrazne zdôrazňuje duchovnú rovinu a nie telesnú. Teda vidíme,že pod pojmom“srdce“ sa nemyslí telesné srdce, čo pumpuje do tela krv a to dáva život zmyselnému telu a teda robí z tela živú dušu, ale pod pojmom “srdce“ sa myslí duchovná schránka človeka, kde sídli duch človeka, ktorý je nositeľom vedomia osoby človeka. Po smrti práve to ide do Božích rúk.

Mat15 17 Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;

Človek sa stal živou dušou, ako všetko, čo Boh stvoril a oživil sa stalo živou dušou, keď v telách prúdi krv a hovoríme o živej duši. No je tu niečo, čo človeka úplne odlišuje a to nie je len telo, ale duch človeka. Teda ide tu o to, čo človek stavia vo svojom srdci na prvé miesto. List Rimanom 8:5 Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. 6 Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj,

Človek je viac, ako len telo. Ak uprednostňuje veci tela, tak je telesný, bez nádeje na večný život. Lebo všetko telesné je dočasné a smrťou končí a premení sa v prach. Kto uprednostňuje vo svojom srdci veci Ducha, tak je duchovým človekom a v tom má večný život. V srdci sa zrodilo nové a večné vedomie života v Kristu Ježišovi. Teda existuje duševný život, ale podstatný je duchovný život, ktorý je večný.

Duch človeka je veľká vec, lebo sa spomína v súvislosti so stvorením nebies a zeme. Kniha proroka Zachariáša 12:1 ... Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.

Tu Pavol rozlišuje a vysvetľuje, aké je mocné Slovo Božie, ktoré je živé a preniká všade do podstaty človeka a teda až do rozdelenia duše a ducha. Pavol píše ako o duši – život tela, tak aj duchovnej shránke človeka – o srdci, z ktorého vychádzajú myšlienky srdca a jeho úmysly. Teda Slovo Božie mení a oživuje človeka a to z jeho vnútra, z jeho najhlbšej podstaty.

Poklad srdca je tá duchovná pokladnica, ktorá vytvára charakter srdca a teda aj chrakter osoby človeka. Evanjelium podľa Lukáša 6:45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.


1Kor2 10 Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie. 11 Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, 13 čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc. 14 Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. 15 Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. 16 Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.

[Viktorrealita]

Bibliu považujem za čisto ľudské dielo, ktoré odráža myslenie ľudí v danej dobe a najviac preceňovanú knihu.

Historici nie sú kazatelia, no kazatelia sú aj historikmi. Historici študujú dejiny, no nechápu duchovný zmysel slov Biblie. Popierajú autora Biblie – Boha. Prečo ostatné ľudské diela nedosahujú ani zlomok takého vplyvu na dianie v celom svete, ako má Slovo Božie zapísané Biblii? A napriek tomu niekto vyhlási, že je najviac preceňovanou knihou.

Najväčším rozdielom medzi teológiou a vedou je, že niektoré zo základných tvrdení kresťanskej teológie, ako úloha náboženstva ako zdroja morálky alebo pozícia Biblie ako božského zjavenia, musia byť prijaté ako nehybné a nemenné základné premise. Je jednoducho nemožné myslieť si, že teológ môže pracovať v oficiálnej funkcii, ak by odmietol Bibliu a tvrdil, že skutočným zdrojom múdrosti je Korán.

Božie Slovo je pravdivé a nemenné. Ak by to tak nebolo, tak to Slovo, by nebolo Božím Slovom a Boh by nebol Bohom. Ak je niečo postavené na vratkom základe, tak nie je trvanlivé, ale blízke zániku.

R.Dawkins sa vyjadril k teológii, porovnávajúc výsledky vedeckej činnosti voči výsledkom teologických štúdií: „Kedy teológia vyslovila niečo, čo je dokázateľne pravdivé a nie je to očividné? Nikdy som nepočul jedného z nich povedať niečo čo by malo i len malý úžitok, nič čo by nebolo buď otrepano-zrejmé, alebo vyslovene nepravdivé. Ak by všetky výdobytky vedy zajtra zmizli, neboli by doktori, ale šarlatáni, žiadna doprava rýchlejšia než kone, žiadne počítače, tlačené knihy, žiadna agrikultúra okrem samostatného obživy jednotlivcov.

Existencia jeho osoby je dokázateľná? Už vedci zistili, kde sa nachádza a pretrepali to v skúmavke? Je to pravdivé, že existuje vedomie osoby R. Dawkinsa? Ak tvrdí, že je len hmotou, tak potom aj jeho slová majú takú hodnotu, ako iba produkt hmoty, ako napr. dym z výfuku auta. Prečo svoju vlastnú existenciu osoby nepopiera tak horlivo, ako existenciu Boha a jeho Slova? Boh stvoril nebesia a zem a všetko čo je v nich. Čo je na tom nepravdivé? Veď aj veda človeka skúma len to, čo Boh stvoril. Aj ducha človeka, ktorý to všetko skúma Boh dal do jeho vnútra, aby človek to dokázal vnímať a bol vďačný jedine Bohu. Iba v Božej milosti je to všetko možné a teda aj rozvoj vedy.

Ak by zajtra zmizli všetky výdobytky teológov, všimol by si vôbec niekto najmenšie zmeny? Ešte aj tie negatívne výsledky vedeckej činnosti, bomby či sonarom navádzané člny fungujú! Úspechy teológov nerobia nič, neovplyvňujú nič, neznamenajú nič. Čo môže niekoho hnať myslieť si, že „teológia“ je vôbec predmet?“
Základný dôvod existencie teológie je vždy ideologický, nie vedecký. Nemáme inú vedeckú disciplínu, ktorá by bola určená na štúdium a celkovo podporu nejakej jednej formy ideológie, ktorou je v tomto prípade náboženstvo.

Teológ nič vlastného nevymýšľa, ale učí v Duchu Písma a len to, čo už je v Písme zjavené.

[Neregistrovaný]

Je sekularizmus pre spoločnosť dôležitý? Áno, áno a ešte raz áno. Bez pochýb. Rovnaký názor by mali mať paradoxne aj veriaci. Najmä tí z malých okrajových cirkví. Zoberme si za príklad štát Izrael. Je to jediná demokracia na blízkom východe. Asi 40-50% Židov sa považuje za sekulárnych. Len 20% sa považuje za religióznych. Zvyšok 30−40 % sa považuje za tradicionalistov. Sekularizmus je hlavne o tom, ako získať voľnosť a rovnoprávnosť v diverznej spoločnosti, ktorú zastupujú rôznorodí ľudia s pestrými názormi. Je o oddelení náboženstiev od riadenia štátu, a to zároveň dáva VŠETKÝM ľuďom akéhokoľvek vyznania (aj tým bez vyznania) ochranu a slobodu. Znižuje teda aj možnosť diskriminácie spoločenských menšín.
Umožňuje jednak veriacim ľuďom voľne vyznávať ich náboženskú vieru a zároveň neveriacim žiť život bez ovplyvňovania náboženstvom prostredníctvom justície, školstva, zdravotníctva, vlády či zamestnania.
Gándhí bol hlboko veriaci človek, ale zároveň bol horlivý sekularista.
Aj keď je sekularizmus moderný termín, ktorý sa zaužíval až v 18.-19. storočí v Európe (hlavne nástupom osvietenstva), myšlienky sekularizmu tu boli už aj v predkresťanskej ére, kedy náboženstvá mali len málo čo dočinenia s riadením štátu. Dokonca aj v kresťanstve sa nájdu takí, čo oddeľovali vieru od verejného života. Veď už aj sám Ježiš ponúkal myšlienky oddeľovania svetského od nábožného, keď vravel "Čo je cisárove, dajte cisárovi. Čo je Božie, dajte Bohu." (Mat 22:21)

[Viktorrealita]

Je sekularizmus pre spoločnosť dôležitý?

Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu – jeho Slovu, nech by to bol akýkoľvek politický, alebo náboženský systém. No, ako je napísané, pšenica má rásť spolu s burinou - kúkoľom a to až do skonania sveta. Svet je ako to pole, kde to všetko má spolu rásť. Je to zmes všetkých spoločenských systémov na zemi.

Ale to pole bolo pripravené Bohom na zasiatie Božieho semena - pšenice. Ale nepriateľ Boží, tam zasial aj burinu. Boh tomu nezabránil! No ako čítame z Písma, tak Božím zámerom je to nechať spolu rásť, až dokonca. Až na konci sa oddelí pšenica od buriny. Jedine pšenica patrí do Božej záhrady. Práve v tomto, Bohu nepriateľskom prostredí, ktoré sa vytvorilo po zasiatí semena Božieho nepriateľa, sa ukazuje Božia moc a jeho milosť na stvorení nového stvorenia v Kristu Ježišovi, ktoré je naj napriek tomuto prostrediu plného vzbury voči Bohu – teda vo svete plného zla, hriechu, bolesti a smrti, tak aj napriek tomu sa tu rodia deti Božie a sú Bohom zdokonaľované a formované na obraz Božieho Syna - Ježiša Krista.

To je metóda, aby Božie deti boli zdokonaľované Božou láskou v jeho milosti tak, aby ho už z nekonečnej vďačnosti a lásky vo večnosti oslavovalo. V tomto je aj zmysel, teda prečo to Boh necháva všetko spolu rásť. Práve v tomto prostredí sa zjavila láska Božia v dokonalom diele milosti na kríži, aby spasil svoje deti – svoj ľud a to do večnosti s ním.

[host]

Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu – jeho Slovu, nech by to bol akýkoľvek politický, alebo náboženský systém.

Nepochopil si sekulárnu spoločnosť. Ona vóbec nejde proti Bohu.

[Neregistrovaný]

"Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu .."

Môžeš mi uviesť nejaký príklad nepriateľstva voči božiemu ľudu? Myslím v tejto dobe a v našej spoločnosti? Alebo všeobecne v Európe?
Zo strany vládnej moci či nejakých zákonov, ktoré by potláčali slobodu vierovyznania?
Píšeš tu len všeobecné floskuly, akoby si nemal vlastný rozum až mám pocit, že si AI chatbot.