HosťZ napísal: ↑15 Máj 2017, 21:27
Som dlhoročným členom CASD, a veľa rozmýšľam nad tým, čo je v cirkvi dobré, ale aj o tom, čo nie je dobré, prečo to tak je a ako by sa to dalo zmeniť. Na tomto fóre je veľa konštatovaní toho, čo v cirkvi by mohlo byť lepšie a niekedy sa poukáže aj na príčiny.
Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale skúsim aj ja vyjadriť to, čo si o tom myslím.
Myslím si, že veľká väčšina našich problémov má jeden spoločný dôvod – EGW.
Nechápte ma horšie než to myslím, nechcem sa teraz vyjadrovať ku nej samotnej, ani nechcem posudzovať správnosť jej názorov.
Mám na mysli predovšetkým holý fakt, že jej myšlienky stoja prakticky za všetkým, čo cirkev učí a ako žije. Bola prítomná pri zakladaní cirkvi a autoritatívne sa vyjadrovala ku všetkým dôležitým, ale aj nedôležitým témam. To sa zákonite prejavilo v každej oblasti cirkvi.
Ja to vnímam tak, že sme cirkev podľa EGW, a nie cirkev podľa Biblie.
Je to ale problém veľmi skrytý. Dokonca ani mnohí kazatelia sú si toho vôbec nie vedomí. Môže za to desaťročiami vybudovaná absolútna dôvera v to, že ona je považovaná za Boží hlas práve pre našu dobu. Všetko, čo napísala, sa teda automaticky považuje jasnú za Božiu vôľu, o ktorej nemožno ani trochu pochybovať. A keďže sama o svojom diele hovorí, že pochádza od Boha a že je v súlade s Bibliou, tak aj tomu sa tomu plne verí.
Táto naša viera v biblickosť učenia EGW sa ukazuje aj v tom, že nemáme problém tvrdiť, že vyznávame zásadu Sola scriptura (Jedine Písmo). My totiž ani nevieme, že klameme sami seba aj okolie. My tomu naozaj veríme, že máme čisto biblické učenie.
Členovia cirkvi sú teda úprimne presvedčení, že vierouka cirkvi je plne biblická. Vôbec si pritom neuvedomujú, že vierouku cirkvi považujú za biblickú len preto, že to povedala ona.
Cirkev vynakladá veľké úsilie, aby učenie obsiahnuté v spisoch EGW podložila Bibliou. A myslím, že sa to robí v dobrej viere , že sa to dá, pretože ona sama píše, že jej učenie biblické je.
Tu ale začínajú problémy. To biblické podloženie vieroučných bodov EGW (alebo, ak chcete, učenie zakladateľov cirkvi), je niekedy dosť pochybné. Členovia cirkvi s tým ale obvykle problém nemajú, pretože cirkevné zdôvodnenia vierouky už čítajú cez okuliare absolútnej dôvery v EGW, takže veľmi nad tým neuvažujú. Ale ľudia mimo cirkvi, ktorí k predkladanému učeniu pristupujú skutočne študijne so serióznym záujmom o nájdenie biblickej pravdy, tomu nerozumejú, a naše argumenty považujú nielen za nedostatočné, ale aj za prekrútené a zavádzajúce.
Nedivím sa preto, že ľudia z von sa ku nám nehrnú a považujú nás za sektu. A my ich postoj nechápeme, lebo nám sa to zdá podložené dobre. Ak niekto naše učenie odmieta, myslíme si, že je hlúpy, nechápavý, alebo že satan mu zatemnil myseľ a podobne. Ale ľudia nie sú hlúpi, ani zatemnení. Jednoducho vidia, že naša vierouka je divná a biblicky slabo podložená.
Aby som bol konkrétnejší, jedným z príkladov sú napríklad desiatky. Cirkev svoj názor na túto tému prezentuje ako jasne biblicky podložený a je na to vypracovaných viacero materiálov. Keď ale niekto začne podrobne skúmať predložené „biblické“ dôvody jeden za druhým, tak zistí, že sú nedostatočné. a že cirkev to síce vysvetliť chce, ale nevie. A pritom to je u nás podmienka členstva. Naozaj by bolo serióznejšie povedať len to, že je to pravidlo, ktoré dal Boh Izraelu, a my, ako aj niektoré iné cirkvi, sme sa rozhodli použiť ho aj v dnešnej dobe. No ale keď EGW píše, že je to stále platná povinnosť, tak to tak cirkev učí, aj keď na to nemá dostatočné biblické argumenty. Tým sa pred očami ostatných len strápňuje, lebo oni to (celkom správne) vyhodnocujú ako fanatizmus, sektárstvo a prekrúcanie Biblie.
Podobne to je napr. v požiadavke na úplnú abstinenciu. Je to téma, ktorú do cirkvi jednoznačne priniesla EGW, na základe nejakých skúseností z jej doby. No a keďže ona píše, že to je Božia požiadavka pre dnešnú dobu, naši teológovia sa to snažia nejako biblicky podložiť. Robia to v dobrej viere, že sa to dá, keďže ona tvrdí, že jej názory súlade s Bibliou. No ale skutočnosť je taká, že sa to Bibliou až tak jasne podložiť nedá. Napriek tomu je úplná abstinencia podmienkou členstva cirkvi. My, keďže sme už vychovaní k bezmedznej dôvere v názory EGW, v tom bode učenia nevidíme žiadny problém a považujeme ho za jeden zo znakov pravosti nášho kresťanstva. Vieme sa zaprieť a alkohol úplne odmietať. A nechápeme, prečo s tým iní problém majú. Nedokážeme sa totiž vžiť do myslenia človeka, ktorý je síce obrátený a túži plniť Božiu vôľu, ale naše argumenty sú pre neho nedostatočné.
Ďalší príklad – vegetariánstvo. Ide opäť jednoznačne o príspevok EGW do učenia cirkvi. My to automaticky chápeme tak, že je to Božia jasná požiadavka pre dnešných ľudí. Vynakladáme obrovskú energiu, aby sme toto posolstvo odovzdali svetu a vôbec nepochybujeme o tom, že robíme správne. Ale nejaký biblický dôkaz? Chýba, napriek enormnej snahe našich teológov rôzne verše v tomto zmysle vysvetliť a aplikovať. A my sa naivne divíme, prečo to nik nechápe, keď nám to je tak jasné. No je to preto, lebo my to vieme od EGW, ale si myslíme, že to máme z Biblie.
A mohol by som pokračovať ďalšími a ďalšími témami (dokonca aj takými ako večná platnosť desatora alebo trojanjelské posolstvo, či nedávne stvorenie), ktoré sa do učenia cirkvi dostali predovšetkým od EGW. Faktom je, že akokoľvek obrátený a snaživý kresťan pri štúdiu Biblie jednoducho k našim záverom nemôže prísť. Ale my, a to sa už opakujem, ich prijímame vo falošnom vedomí, že ide o jasné biblické témy.
Pred svetom potom celkom oprávnene vyzeráme ako čudáci.
Riešenie?
Teoreticky by sme sa museli vnútorne úplne oslobodiť od vplyvu EGW a nanovo preformulovať naše vieroučné body len na základe Biblie, tak ako to robia iné kresťanské cirkvi. To by ale znamenalo natoľko zásadnú rekonštrukciu cirkvi, že by šlo prakticky o úplne novú cirkev. Obávam sa, že k ničomu takému sa cirkev nikdy nerozhodne.
K tým iným cirkvám - my si myslíme, že máme pre nich posolstvo, a že máme väčšie poznanie. No nie je to pravda. Práve naopak - výhoda mnohých cirkví oproti nám je v tom, že si nenesú podobný balvan ich vlastnej minulosti, ktorý by ich obmedzoval pri štúdiu Biblie. Lebo, nájdime odvahu si to priznať, EGW je pre nás veľkým obmedzením pri naozajstnom štúdiu Biblie. Máme totiž dovolené prísť len k záverom, ktoré sa zhodujú s jej názormi. A my sme jej tak oddaní, že aj chceme prísť k tomu, čo učí ona. Ak prídeme náhodou k niečomu inému, tak si sebakriticky myslíme, že sme sa buď pomýlili, alebo nás zviedol diabol.
Adventistickí teológovia sa v skutočnosti nesnažia študovať Bibliu. Ich úlohou je hľadať v Biblii dôkazy na podporu učenia EGW. (Česť výnimkám.) Jasné stopy tohto snaženia je vidieť prakticky v každej cirkevnej publikácii, vrátane úloh sobotnej školy, prednášok modlitebného týždňa a podobne. Z tohto dôvodu prakticky všetky naše knihy, príručky a pomôcky nemajú žiadnu skutočnú študijnú hodnotu pre kresťanov z iných cirkví.
Pripomínam, že pre nás ako adventistov ide o skrytý problém, ktorý si neuvedomujeme. Vec sa nám od nepamäti prekladá tak, že výrokmi EGW sa len podporuje učenie Biblie, a že aj bez jej vplyvu by sme ho vedeli obhájiť. Opak je ale pravdou. Kvôli našej bezhraničnej dôvere v dielo EGW sme ako cirkev Bibliu ponížili na materiál, ktorý používame na podporu jej učenia. Viem, že to je drsné, ale ja osobne, po mnohých rokoch strávených v cirkvi, som presvedčený, že je to tak.
V tom spočíva tragédia našej cirkvi a hlavná príčina, prečo je CASD pre uvažujúcich ľudí nezaujímavá. Obávam sa, že ako cirkev nemáme z uvedeného dôvodu v súčasnom svete žiadnu perspektívu.
.