Víra versus věda

[Viktorrealita]

Dá sa žiť v sebaklame aj celý život. Niektorí ale zistia, že ten pevný bod nie je až taký pevný. Prečo je toľko ľudí závislých od medikamentov, antidepresív? Mám na mysli veriacich.

Pre vykúpeného je tým pevným bodom - skalou spasenia Kristus zjavený v jeho srdci Otcom na nebesiach. Slovo Božieho zasľúbenia je pevné a nemenné, kebo Zvrchovaný Boh je tou skalou a preto niet nikoho, kto by mu vytrhnul jeho dieťa z jeho rúky.

[Neregistrovaný]

Niekto sa môže upierať na Ježiša, niekto na meditáciu. Ale šťastie, radosť sa nedá nanútiť. Vysvetľuj to niekomu s depresiou. Tam nepomôže veršík z Biblie , ale liek. A zase sme pri tej vede.

[Viktorrealita]

Niekto sa môže upierať na Ježiša, niekto na meditáciu. Ale šťastie, radosť sa nedá nanútiť. Vysvetľuj to niekomu s depresiou. Tam nepomôže veršík z Biblie , ale liek. A zase sme pri tej vede.

Kde je u meditácie pevný bod? Sebaklam a vlastné ego, je tým pevným bodom? Absurdné!

Evanjelium sa nenanucuje, ale prijíma ho vierou ten, kto má uši od Boha na to, aby to počul a tomu rozumel.

Nezdá sa mi, že by vykúpení v Kristu starobou strácali vieru v Krista a zomierali v depresii a beznádeji. Je to skôr účelová dezinformácia. Robil niekto v tom nejaký vedecký výskum, kde by vieru v Krista pretrepali v skúmavke? Prečo by mali vykúpení v Kristu upadať do depresii, ak depresie sa objavujú z beznádeje, kde sa stráca zmyslel života, čo u vykúpenom to nehrozí. Sú taktiež chorí, chodia na operácie, berú lieky a telesne trpia, ako mnohí. No to, čo majú v srdci, im nikto nevezme. To je tá radosť a pokoj v Kristu. Majú nehynúcu nádej na večný život v spoločenstve s milovaným Bohom.

Alkohol, lieky proti bolesti, antidepresíva, rôzne drogy síce vyvolávajú pocit šťastia a radosti, ale je to telesné a dočasné. Často to končí závislosťou. Skôr sú náchylní brať drogy tí, ktorí strácajú zmysel života a teda keď je srdce bez Boha. Tá radosť po užití drog nevychádza z vnútra srdca, ktoré je duchovné podstaty, ale je to len dočasný telesný stimul. Zasľúbenie evanjelia Ježiša Krista je večné a preto aj nádej a zmysel života sa nestráca, ako pri drogách.

[Neregistrovaný]

Pre niekoho môže byť drogou náboženstvo. Je to únik z reality, nahováranie si niečoho, pocit výnimočnosti.

[Neregistrovaný]

Niekto sa môže upierať na Ježiša, niekto na meditáciu. Ale šťastie, radosť sa nedá nanútiť. Vysvetľuj to niekomu s depresiou. Tam nepomôže veršík z Biblie , ale liek. A zase sme pri tej vede.

Kde je u meditácie pevný bod? Sebaklam a vlastné ego, je tým pevným bodom? Absurdné!

Evanjelium sa nenanucuje, ale prijíma ho vierou ten, kto má uši od Boha na to, aby to počul a tomu rozumel.

Nezdá sa mi, že by vykúpení v Kristu starobou strácali vieru v Krista a zomierali v depresii a beznádeji. Je to skôr účelová dezinformácia.......

Nemůže se ti to zdát. Protože ty jsi zde již odhalil, že máš myšlení v kruhu.

Když ti tu někdo oznámí nebo se sám přizná, že byl věřící v Krista a ztrácel víru nebo začal mít deprese a beznaděj - a takoví lidé sem již určitě psali.
Tak ty podle svého přemýšlení to vyhodnotíš tak, že tito lidé vlastně ve skutečnosti nebyli opravdově věřící v Krista, opravdově znovuzrození a opravdově Bohem povolaní, protože od víry přece nelze odpadnout.

No a to je ten argument v kruhu, který tu předvádíš skoro ve všem.

Protože jsi přesvědčený, že od víry se nemůže odpadnout, tak při pozorování musíš dojít k: ,,Nezdá sa mi, že by vykúpení v Kristu starobou strácali vieru v Krista a zomierali v depresii a beznádeji."

Říká se tomu uzavřená mysl.

Nestává se to jen věřícím.
Někdy i vědec unesen myšlenkou své teorie/ hypotézy narazí na objev, který by změnil paradigma. A na takové otřesení není vědec připraven, tak to zavrhne, protože to není v souladu s dosavadním pozorováním vědy a muselo by se toho příliš mnoho zbourat.

Je to vlastnost našeho mozku, který chce stabilitu ve svém vidění světa a neuronových spojích. Když přijde informace, která do nich nepasuje, tak přirozené je jí časem potlačit, vytěsnit, nebo jí v minulosti upravit tak aby zapadala do mého vidění světa. Jinak přichází ,,kognitivní disonance".

Přesto pokud chceme být autentičtí a s otevřenou myslí poznávat svět a vesmír okolo nás - nebo slovy bible, důvěřiví jako děti. Tak se novým věcem nezavíráme jen proto, že by nám nepasovaly do starých zkušeností.

Zkusím to vyjádřit bibličtinou a veršovštinou:

Vždyť naše poznání je jen částečné, i naše prorokování je jen částečné;
až přijde plnost, tehdy to, co je částečné, bude překonáno.
Dokud jsem byl dítě, mluvil jsem jako dítě, smýšlel jsem jako dítě, usuzoval jsem jako dítě; když jsem se stal mužem, překonal jsem to, co je dětinské.

Celý život se učíme nové věci a zjišťujeme že naše poznání je jen částečné. A pak je na nás jestli když poznáme něco plněji, tak jsme dost dospělí na to, abychom překonali to co bylo částečné a dětinské.

Ale každý je na té cestě jinak daleko a nemá smysl snažit se dotlačit na stejnou úroveň kde jsme zrovna my.

[Viktorrealita]

Když ti tu někdo oznámí nebo se sám přizná, že byl věřící v Krista a ztrácel víru nebo začal mít deprese a beznaděj - a takoví lidé sem již určitě psali.
Tak ty podle svého přemýšlení to vyhodnotíš tak, že tito lidé vlastně ve skutečnosti nebyli opravdově věřící v Krista, opravdově znovuzrození a opravdově Bohem povolaní, protože od víry přece nelze odpadnout.

Strácal vieru, alebo ju úplne stratil? Vychádzala jeho viera zo znovuzrodeného srdca z Boha, alebo je to len jeho tvrdenie, že veril a nič viac? Niekto povie – stratil som vieru. Mal si vôbec spasiteľnú vieru v Krista, alebo si len veril nejakej cirkvi a ešte mal ktoho vie aké motívy, aby si sa hlásil ku kresťanom.

Ide o Boží pohľad a teda o spasiteľnú vieru, ktorá vychádza zo znovuzrodeného srdca z Boha. Teda dieťa Božie nemôže strácať svoje postavenie voči Bohu a znovu získavať, ako na hojdačke. Dieťa Božie nemôže stratiť svoje postavenie - postavenie dieťaťa Božieho a to nie preto, že si samo udrží svoju vieru v Krista a odolá všetkým možným pokušeniam, zvodom a súženiam, ale preto, že Otec na nebesiach nedá, aby jeho dieťa bolo pokúšané nad jeho sily, aby teda stratilo vieru v Krista – spasenie a zahynulo. Posilňuje ho a dáva silu, aby to zvládlo. To, že Boh je zvrchovaným Bohom, tak niet nikoho, kto by vtrhnul Božie dieťa z ruky jeho Otca a to proti jeho vôli.

Je teda otázka, kto je skutočné znovuzrodené Božie dieťa a teda má spasiteľnú vieru v Krista a kto je ten, čo len hovorí, že verí v Krista a teda je to len jeho tvrdenie a nič viac. Odpoveď je jednoduchá – iba Otec vie, kto je jeho dieťa a koho splodil svojím živým Slovom – Duchom. No a toho aj udrží, lebo je zvrchovaným Bohom a je to jeho dieťa.

No a o to práve ide. Ten, ktorý len hovorí, že verí v Krista, ale navonok, teda na ovocí sa to nijako neprejavuje, tak to je len jeho tvrdenie, že má vieru a nič viac. Jednoducho spasiteľnú vieru nemá. Niekto povie - odpadol od viery v Krista. Lenže on neodpadol od Krista, lebo spasiteľnú vieru v Krista ani nemal a teda ani nemal od čoho odpadnúť. Nebol Božím dieťaťom.

To, že je vidieť odpadnutie od Krista, tak sa to týka často nejakých cirkví, alebo je to príchod falošného pokolenia. Čo sa týka jednotlivcov, tak hovoriť od odpadnutí Božieho dieťaťa od Krista, je z ľudského pohľadu a nie Božieho. Jedine Boh vidí do srdca človeka a vie, kto je jeho dieťa, ktoré aj vyučuje, napomína a trestá otcovským trestom, aby nezahynulo ani jedno z jeho detí. Z pohľadu človeka nikto nemôže s určitosťou vedieť, aké je postavenie toho ktorého človeka voči Bohu. Preto je vylúčené tvrdiť o odpadnutí Božieho dieťaťa od viery v Krista.

Ako to bolo za čias Ježiša, tak sa to deje aj teraz. Tak sa na to pozrime, ako to bolo a ako to aj je

Mnohí sa hlásili ku Kristu, no viedli ich k tomu rôzne iné motívy, no nie spasiteľná viera v Krista. Hoci sa tvárili ako veriaci, tak Ježiš vedel, ktorí to sú, čo v skutočnosti neveria. Teda ani nemohli odpadnúť od viery, lebo ju nemali. Preto práve po týchto Ježišových slovách aj odišli a nechodili viacej s Ježišom. Teda nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od jeho Otca: Ján 6 64 Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí. 65 A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. 66 Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.

No a prečo práve tí, čo ostali, tak prečo ostali?

Peter povedal: Ján6 69 a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.

No a Ježiš mu jasne odpovedá, prečo práve oni uverili a teda aj ostali: Ján6 70 Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.

Ahá, tak tak to je. Tak čo ty na to s tým kruhom. Kruh sa uzavrel a teda viere predchádza vyvolenie Bohom, znovuzrodenie z Boha a následne spasiteľná viera v Krista, ktorá už donáša skutky viery a ovocie Ducha. Božie dieťa už má istotu spásy v Kristu a teda nie je to z jeho moci sa spasiť a teda aj udržať a to do konca, ale z Božej moci.

No a to je ten argument v kruhu, který tu předvádíš skoro ve všem.

Protože jsi přesvědčený, že od víry se nemůže odpadnout, tak při pozorování musíš dojít k: ,,Nezdá sa mi, že by vykúpení v Kristu starobou strácali vieru v Krista a zomierali v depresii a beznádeji."

To je moja polemická odpoveď. Nepochybuje o tom, že Otec udrží svoje dieťa až dokonca, aby došlo k spaseniu a nezahynulo. Skade sa vôbec berie také učenie, že Otec na nebesiach, by nechal niektoré svoje deti zahynúť v pekle? To je úplný nezmysel. Boh sa stará o svoje deti a to od počiatku. Vyučuje svojou milosťou, napomína, karhá, aj trestá Otcovským trestom, aby nezahynulo ani jedno z jeho detí. Na tom je vidieť opateru Otca o svoje deti.

To, čo píšem je už zjavené v Písme a nie je z môjho vlastného poznania. Nemusím vychádzať zo svojích vlastných domnienok - hypotéz, lebo to, čo je zjavené v Písme je Pravdou Božou a to nám má stačiť. To, že dôjdeme aj k plnému poznaniu, tak to nebude taktiež z nás, ale od Boha.

[Neregistrovaný]

Každé ovocie je červené. A ak nie je červené, tak to nie je prave ovocie. A ak je hnedé, tak nikdy nebolo naozaj červené. Iba Boh vie, ktoré ovocie je naozaj červené. Aj keď je červené, pred Bohom v skutočnosti nie je červené ale zelené. Nikto nemôže vedieť ktoré ovocie je červené a ktoré zelené. Bla bla bla.

[Viktorrealita]

Každé ovocie je červené. A ak nie je červené, tak to nie je prave ovocie. A ak je hnedé, tak nikdy nebolo naozaj červené. Iba Boh vie, ktoré ovocie je naozaj červené. Aj keď je červené, pred Bohom v skutočnosti nie je červené ale zelené. Nikto nemôže vedieť ktoré ovocie je červené a ktoré zelené. Bla bla bla.

Pohľad človeka nevidí do srdca iného človeka, ako Boh a teda, kto je Božím dieťaťom a kto len pokrytcom. Dá sa poznať po ovocí, ktoré donášajú. No nie každé Božie dieťa ma rovnaký východiskový bod. Niekto je znovuzrodený skôr a iný neskôr. No keď sa už narodilo Božie dieťa, tak prechádza procesom posilňovania sa vo viere, vyučovania milosťou Božou a teda zdokonaľovania - posväcovania v Kristu. Už nestratí svoje postavenie voči Bohu a to nie zo svojej moci, ale z Božej moci, lebo Otec ho udrží. U pokrytcov to ide naopak a posledné veci sú horšie, ako prvé. Neodpadávajú od viery, lebo spasiteľnú vieru nemajú. Veria v hocičo, no nie v pravého Krista.

Farizeji Ježišovi tvrdili, že majú jedného Otca - Boha, no skutky svedčili, že sú z iného otca, ináč by ho milovali a nechceli zabiť. Ježiš ich nazval pokrytcami. Deti Božie sa navzájom milujú.

Ján8 41 Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha. 42 Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal. 43 Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. 44 Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži.