Víra versus věda

[MRi]

Je to horšie ako som si myslel.

[Viktorrealita]

Je to horšie ako som si myslel.

No práve, že aj napriek dobe plnej informačných technógii a AI nevedieť, čo je evanjelium, len potvrdzuje fakt, že komu to nie je dané od Boha, tak neporozumie a neuverí evanjeliu.

[Neregistrovaný]

"Veda sa často mýli." Na rozdiel od Božieho slova, ktoré je večné."
Častým argumentom proti vede a jej postupom je poukazovanie na zmenu názorov, čo je podľa veriacich v kontraste s večne platným božím slovom.
Bol to boh, ktorý priniesol poznanie alebo veda? V Starom zákone sú nariadenia, ktoré môžeme nazvať preventívne v zmysle nejakých hygienických opatrení, či zákaz promiskuity.
Teraz si predstavme, že by sme celý život čítali iba Bibliu. Všetko ostatné by bolo považované za zlé, od satana. Odmietali by sme lieky, očkovanie, za chorých by sme sa modlili a dúfali, že nás boh vypočuje.

[Neregistrovaný]

Nemám rád náboženské sviatky. Veriaci nech si v kostoloch slávia čo chcú. Naozaj ma nebaví prispôsobovať sa ich dňom pracovného pokoja a sledovať v tv náboženské obrady.

[Viktorrealita]

Častým argumentom proti vede a jej postupom je poukazovanie na zmenu názorov, čo je podľa veriacich v kontraste s večne platným božím slovom.
Bol to boh, ktorý priniesol poznanie alebo veda? V Starom zákone sú nariadenia, ktoré môžeme nazvať preventívne v zmysle nejakých hygienických opatrení, či zákaz promiskuity.
Teraz si predstavme, že by sme celý život čítali iba Bibliu. Všetko ostatné by bolo považované za zlé, od satana. Odmietali by sme lieky, očkovanie, za chorých by sme sa modlili a dúfali, že nás boh vypočuje.

Veda by nebola, ak by nebolo toho všetkého, čo Boh stvoril. Taktiež, ak by Boh nestvoril človeka s jeho schopnosťami skúmať a poznávať to, čo Boh stvoril - teda ducha človeka dal do jeho vnútra, tak kde by bola veda človeka, že.

Veda človeka taktiež nemôže zmeniť pohľad na hriešnosť hriechu v očiach spravodlivého Boha. Nemôže ponúknuť človeku večný život v spoločenstve so svojím Stvoriteľom - Bohom, lebo iba to je definícia toho, čo je život. Veda nemá moc na smrťou. Nemôže zmeniť to, že krádež, vražda, cudzoložstvo, smilstvo, klamstvo atd. je hriechom, ktorý plodí smrť, lebo nad všetkým je spravodlivý a zvrchovaný Boh.

Veda nezjavuje človeku duchovné pravdy, ktoré dávajú večný život, ale naopak. Vedci sa stali kňazmi bezbožnosti, ktorí vedú človeka k beznádeji a smrti. Lebo tam, kde nie je večný život v spoločenstve s Bohom, tak tam je tma, prázdnota, beznádej, čo je smrťou. Viera a nádej v dočasné veci, končia tam, kde končia dočasné veci. No to, čo má pôvod v Bohu je večné.

[Neregistrovaný]

Súhlasím čiastočne, ale miešaš hrušky s jablkami. Na jednej strane je veda, na druhej je morálka, etika. Vedci môžu samozrejme byť veriaci, ale naopak sú aj duchovní, ktorí sú neveriaci a svoju nábožnosť predstierajú.

Boh sa mení aj v priebehu dejín. V SZ je JHVH pomstychtivý, túžiaci po obetiach, krvi.
V NZ je obraz boha reprezentujúceho lásku a veriaci sa ho snažia nasledovať.
Boh je obrazom, ktorý si namaľovali ľudia. Je výtvorom spĺňajúcim túžby a očakávania vo svete, ktorý nedáva automaticky všetky odpovede. Dokonale sedí do kultúrneho prostredia, v ktorom bol stvorený a mnohí bohovia sa postupne menia, ako sa mení aj doba a názory ľudí. Neplatí to len pre Izraelcov a kresťanov. Napríklad antickí Bohovia boli pôžitkárski a radi medzi sebou súperili. Germánski bohovia boli statoční a odvážni. Bahajský je tolerantný k inakosti a raeliánsky prišiel na vesmírnej lodi.

Pre ľudí s minimálnou znalosťou o fungovaní sveta bol "Boh medzier" jednoduchou odpoveďou takmer na všetko.
Študovaním histórie a vývinu náboženstiev sa dá sledovať nadväznosť jednotlivých predstáv o nadprirodzených úkazoch a ich postupný transfér z pôvodného náboženstva do novovznikajúcich - s malými obmenami. Je to dokonalý evolučný proces nabaľujúci na seba nové, lepšie prežívajúce povery a postupne opúšťajúci staré nefungujúce mýty.

Faraón Achnaton chcel už cca. v roku 1350 pnl zaviesť v Egypte monoteistické náboženstvo a uctievať jediného boha Atona, no doba nedozrela. Antickí Egypťania potrebovali rôznych bohov na vysvetlenie zla i dobra.

Oveľa lepšie sa to podarilo Zarathuštrovi, ktorý v Zoroastrizme definoval, že jediným bohom je Ahura Mazda. Dnes toto náboženstvo doznieva (má len niečo okolo stotisíc veriacich a hlavný mém sa vytráca), no výrazne myšlienkami ovplyvnilo judaizmus a kresťanstvo. Posledný súd so vzkriesenými mŕtvymi, či zrodenie z panny sa dajú nájsť už aj tam dávno pred vznikom kresťanstva. Mnohé nápady i príbehy prevzali Abrahámovské náboženstvá od Sumerov, Egypťanov, Mezopotámcov.
Dnes sa už aj kresťanstvo výrazne reformovalo a liberalizovalo (hlavne v niektorých protestantských cirkvách a nových hnutiach).