Kam směřuje ateismus?

[Neregistrovaný]

Boh hrá s nami takú hru. Nie je vidieť ani počuť, ale chce aby sme v neho uverili. A kto neuverí, lebo nemá dosť dôkazov alebo mu to celé pripadá pritiahnuté za vlasy, tak má smolu, lebo nebude spasený. V 21.storočí musíme veriť spisom púštnych ľudí z doby bronzovej a železnej.

[Viktorrealita]

Boh hrá s nami takú hru. Nie je vidieť ani počuť, ale chce aby sme v neho uverili. A kto neuverí, lebo nemá dosť dôkazov alebo mu to celé pripadá pritiahnuté za vlasy, tak má smolu, lebo nebude spasený. V 21.storočí musíme veriť spisom púštnych ľudí z doby bronzovej a železnej.

Aj v 21. storočí je hriech rovnako hriešný, ľudia sa rodia rovnako, smrť je rovnako smrteľná, bolesť rovnako bolestivá a zlo je rovnako zlé. No a zmysel života , pokoj a radosť v srdci hľadá každý, ale tento svet to nemôže nikomu dať, lebo všetko je dočasné. Ten, čo dáva večný pokoj a radosť je jedine Kristus, lebo je to jeho pokoj a jeho radosť a komu chce, tomu ho dá.

Boh nehrá hru, ale spasil svoje deti a formuje ich v tomto prostredí plného zla, bolesti, hriechu a smrti na obraz Ježiša Krista, aby ho už nekonečnej vďačnosti a lásky naveky oslavovali v spoločenstve s ním.

Práve v takom prostredí tohoto sveta, sa ukázala Božia moc a jeho láska v jeho milosti, na stvorení nového stvorenia v Kristu Ježišovi.

Ktoré sú Božie deti? No predsa tie, ktoré splodil svojím neporušiteľným semenom Ducha - živým Slovom Boha. Ktorí to sú, tak o tom vie jedine Boh. Preto je spása jedine z milosti skrz spasiteľnú vieru. No a takáto viera je z počutia, lebo keď to už vidím, tak pre svoje presvedčenie už nepotrebujem vieru. No a schopnosť srdca to počuť a vedieť, že je to Pravda Otcova, majú práve Božie deti, ktoré majú srdce vopred pripravené – preorané - oživené Otcom a to na zasiatie toho semena Ducha – Slova evanjelia. To sa už v dobrej – oživenej zemi srdca zakorení a vyrastie z neho dobrý strom – večné vedomie života v Kristu, ktoré už prirodzene donáša dobré ovocie a to jedine na Božiu chválu. Prečo? No preto, lebo ten strom vyrástol z Božieho semena, ktoré je dobré. Samozrejme, že Boh takýto strom aj okopáva, vyživuje, orezuje a chráni, aby donášal, čo najviac ovocia. Teda formoje svoje dieťa na obraz Božieho Syna – Boha, aby sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

No a niektorým nie sú dané uši od Otca na to, aby to počuli, teda vedeli, že je to Pravda. Prečo? Lebo nie sú jedo deti – nie sú z jeho oviec, preto nepoznajú hlas Pastiera – Krista. Nie je ich Pastierom a nepatria do jeho ovčinca. Preto Ježiš aj niektorým hovorí spôsobom, aby - “Mar4 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.“

Teda ináč, aby sa snáď nejako nedostali do jeho ovčinca, tí ktorí tam nepatria. Preto je to tak, že nikto nepríde k pravému Kristu, ak mu to nie je dané od Otca. Teda tú schopnosť vedieť, že ak počuje to slovo evanjelia, tak je presvedčený skrze vieru, že je to Pravdou Božou. Evanjeliu je to semeno Ducha Božieho a rozsievačmi sa rozosieva všade naokolo a počujú ho mnohí. No je určené na siatie do vopred Bohom pripravenej zeme, lebo iba tam zakorení. Teda evanjelium sa zvestuje všetkým, ale z Božieho pohľadu je určené jeho ovciam, o ktorých vie jedine Boh.

Mar4 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.

[MRi]

Boh hrá s nami takú hru. Nie je vidieť ani počuť, ale chce aby sme v neho uverili. A kto neuverí, lebo nemá dosť dôkazov alebo mu to celé pripadá pritiahnuté za vlasy, tak má smolu, lebo nebude spasený. V 21.storočí musíme veriť spisom púštnych ľudí z doby bronzovej a železnej.

Boh s nami nehrá žiadnu hru. To zopár ľudí v niečo uverili a vytvorili spolok a ty alebo tvoji rodičia si im skočil na lep je druhá vec.

Vôbec nemusíš v nič veriť ani v Aláha ani Ježiša ani Šivu ani Višnu ani Budhu. To že tvoji rodičia v niečo verili a na teba sa to nalepilo môžeš dnes zmeniť.

[Neregistrovaný]

Má JHVH priority? Napríklad zákaz vlastnenia druhých ľudí, toleranciu, rovnosť mužov a žien v spoločnosti, nevynucovanie si absolútnej poslušnosti pod hrozbou trestu ukameňovaním, zákaz nezmyselného vraždenia zvierat, odsúdenie násilia, prijímanie cudzincov, nepovyšovanie sa nad iné národy?
Namiesto vedenia ľudstva k etickému a humánnemu správaniu sa rozhodol ľudí viesť práve k presnému opaku. Aspoň v Starom zákone. Boh je presne taký, akého ho chceli mať v tej danej dobe.

[Neregistrovaný]

Majú veriaci právo považovať sa za morálnejších? Dá sa žiť eticky aj "bez Boha"?
Pápež Lev XIV. vo svojej homílii okrem iného vyhlásil:
"Nedostatok viery so sebou často prináša tragédie, ako je strata zmyslu života, zabudnutie na milosrdenstvo, porušovanie dôstojnosti osoby v jej najdramatickejších podobách, kríza rodiny a mnohé ďalšie rany, ktorými naša spoločnosť trpí a to nie málo.“

Je to závažné vyjadrenie. Akoby ateizmus či nedostatok viery musel zákonite viesť k poklesu morálky jednotlivca a spoločnosti. .
Tieto nešťastné výroky vedú ešte k väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. Ak má veriaca žena neveriaceho muža, či naopak, bude sa na neho pozerať ako na amorálneho, nemilosrdného, toho ktorý stratil zmysel života? Rovnako aj na kolegu, kolegyňu v práci? Budeme sa rozdeľovať na my a oni? Kto nie je s nami, je automaticky proti nám? Iba veriaci môžu konať dobro a nezištne pomáhať?
Norberto Bobbio, taliansky filozof, vyjadril zaujímavú myšlienku: „Skutočný rozdiel nie je medzi tými, ktorí veria, a tými, ktorí neveria, ale medzi tými, ktorí myslia, a tými, ktorí nemyslia“.

[Neregistrovaný]

Majú veriaci právo považovať sa za morálnejších? Dá sa žiť eticky aj "bez Boha"?
Pápež Lev XIV. vo svojej homílii okrem iného vyhlásil:
"Nedostatok viery so sebou často prináša tragédie, ako je strata zmyslu života, zabudnutie na milosrdenstvo, porušovanie dôstojnosti osoby v jej najdramatickejších podobách, kríza rodiny a mnohé ďalšie rany, ktorými naša spoločnosť trpí a to nie málo.“

Je to závažné vyjadrenie. Akoby ateizmus či nedostatok viery musel zákonite viesť k poklesu morálky jednotlivca a spoločnosti. .
Tieto nešťastné výroky vedú ešte k väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. Ak má veriaca žena neveriaceho muža, či naopak, bude sa na neho pozerať ako na amorálneho, nemilosrdného, toho ktorý stratil zmysel života? Rovnako aj na kolegu, kolegyňu v práci? Budeme sa rozdeľovať na my a oni? Kto nie je s nami, je automaticky proti nám? Iba veriaci môžu konať dobro a nezištne pomáhať?
Norberto Bobbio, taliansky filozof, vyjadril zaujímavú myšlienku: „Skutočný rozdiel nie je medzi tými, ktorí veria, a tými, ktorí neveria, ale medzi tými, ktorí myslia, a tými, ktorí nemyslia“.

1) Mají, ale k ničemu jim to není. 2) Dá.

Pokud slovem víra myslel tu křesťanskou, tak nesouhlasím. Pokud myslel obecně slovo víra - ve smyslu věřit něčemu, nějakému smyslu. Pak docela souhlasím.

Lidé, kteří nevěří v nějaký smysl pro konání dobra, nebo morální hodnoty, tak si často si vyberou tu snazší cestu, která znamená zisk na úkor někoho jiného. V tom není nic objevného. Ateisté mohou být milosrdnými lidským a důstojnými lidmi, ale také mohou být nihilisty, kteří se rozhodnou, že žijí jen jednou a co přijde po nich je nezajímá.

Určitě to platí v nějakém měřítku i o křesťanech - Kalvinista může říci, že v osudovosti si Bůh ty vyvolené stejně zachrání a ti druzí stejně nikdy nebyli jeho děti, takže si může jednat jak chce a nenese za to žádnou zodpovědnost, protože to tak Bůh stejně předzvěděl. Potom bude nemorální i ten nevěřící. Stejně pokřiveně mohl jednat historický Katolík, který si dopředu zakoupil odpustky. A to ještě zapomínám na lidsky nepřijatelné chování, které si ale někteří ,,věřící" omlouvají právě Boží vůlí.

Ale jinak souhlasím s tím, že každému člověku hrozí, že když nebude mít víru - ve smyslu v nějaké hodnoty, za které stojí za to se postavit, že ztratí/nenajde smysl života, milosrdenství, altruismus, narušení důstojnosti a další.

Nehodlám zastírat, že při odklonu od církve a jejích nauk jsem musel pro sebe osobně znovu a docela pracně a dlouho promýšlet a hledat nově pevné hodnoty smysl života a nějaké přesvědčení/víru, která mne dále drží na cestě rozumného a smysluplného konání, i v ctění ,,dobra" nebo lásky ve vztahu k druhým jako principu win-win. Bez toho mi hrozilo, že zůstane pocit zahořklosti zrady a bolesti, který otupí mé vnímání světa okolo a potřeb a hodnoty ostatních bytostí. Pak bych jednal asi necitlivě a sobecky, podle mnohých amorálně atd. viz výše.

Můj point je, že není víra(hodnoty) jako víra (křesťanská) a že je vlastně matoucí a naduté když si křesťané přivlastňují to slovo a jako by na něj měli mít monopol a jakoby ostatní (ateisté, jinověrci) neměli k ,,víře" přístup.

Pýcha byl přeci podle Křesťanů ten první hřích i u ďábla. Řekl bych že je to dodnes Achillova pata celého náboženství.

[Host]

Majú veriaci právo považovať sa za morálnejších? Dá sa žiť eticky aj "bez Boha"?

1) Mají, ale k ničemu jim to není. 2) Dá.

Majú to právo tak ako má právo si o sebe myslieť hociaký človek na svete hocičo. Nevšímaj si ich, nech si myslia čo chcú.

Možno je to tak teraz ale v minulosti v dobe "praveku" bol asi jedinou morálnou autoritou neviditelný Boh. Samozrejme že hodnoty a princípy sa vyvíjali. Tak že odpoved znie áno dá sa dnes žiť eticky aj bez boha ale museli sme sa cez to neeticky prebojovať . Dnešné morálne a charakterové črty sú iné ako boli pred 2000 rokmi ale svojim spôsobom sa asi aj ludia v praveku správali k sebe dobre. Možno lepšie ako my včera v zbore.
Aj zvieratá sa vo svojej tlupe alebo stáde správajú k sebe korektne a z rešpektom. samozrejme zachovávajú a rešpektujú status vo svorke. Občas sa pobijú kto bude žrať prvý ale to robíme aj my len v kutivovanej forme.

[Neregistrovaný]

Keď stratí človek vieru, stratí aj zmysel života? Určite nie. Skôr veriaci by sa mali pýtať, aký je zmysel života na Zemi, keď očakávajú niečo lepšie po smrti. Ak som neustále zameraný na budúcnosť, nedokážem plne prežívať prítomnosť. Môže to byť deprimujúce. Prví adventisti verili, že nezomrú, ale sa dožijú príchodu Ježiša. Verili aj ďalšie generácie adventistov. Ale rovnako aj prví kresťania.
Neboli oklamaní? Ako sa cítili mileristi? Keby mi niekto povedal, že Ježiš príde skoro, opýtam sa ho, kde berie istotu? Nie je lepšie neveriť, byť skeptik, než uveriť a prežiť sklamanie?

[Viktorrealita]

Keď sratí človek vieru, stratí aj zmysel života? Určite nie. Skôr veriaci by sa mali pýtať, aký je zmysel života na Zemi, keď očakávajú niečo lepšie po smrti.

Božie deti čaká ich pravý a večný domov, ktorý je v spoločenstve s Bohom. Na Zemi sa rodia Božie deti a Boh ich v tomto prostredí sveta formuje na podobu Božieho Syna. Práve v takomto prostredí sveta, ktoré je plné zla, hriechu bolesti a smrti sa ukazuje Božia moc a jeho láska v jeho milosti na stvorení nového stvorenia v Kristu Ježišovi, aby to nové stvorenie, svojho Boha už z nekonečnej vďačnosti a lásky naveky oslavovalo. V tom je zmysel existencie takéhoto sveta, aký je, lebo všetko vo svete, je podriadené tomuto cieľu. Boh takto formuje svoje deti a pripravuje na večnosť v spoločenstve s ním.

Ak som neustále zameraný na budúcnosť, nedokážem plne prežívať prítomnosť. Môže to byť deprimujúce.

Beznádejný existencializmus a užívanie si dočasných veci, ako sa len dá, sa končí tam, kde končia tieto dočasné veci. Na konci je len tma, prázdnota a smrť.

Ak má človek v srdci istotu spásy v Kristu, tak iba vtedy môže mať človek spravodlivosť, radosť a pokoj vo Svätom Duchu, ktorý svet nezná. Totiž všetko vo svete je dočasné, ale tam kde je väčnosť v spoločenstve s Bohom, tak v tom je aj zmysel života dieťaťa Božieho na Zemi. Teda dieťa Božie vie, že na Zemi ho Boh formuje a pripravuje pre večný život v spoločenstve s ním a teda ide do svojho pravého domova. Čo je viac, ako žiť v tomto vedomí zasľúbenia svojho Boha a mať v tom zmysel aj pre svoj pozemský život.

Prví adventisti verili, že nezomrú, ale sa dožijú príchodu Ježiša. Verili aj ďalšie generácie adventistov. Ale rovnako aj prví kresťania.
Neboli oklamaní? Ako sa cítili mileristi? Keby mi niekto povedal, že Ježiš príde skoro, opýtam sa ho, kde berie istotu? Nie je lepšie neveriť, byť skeptik, než uveriť a prežiť sklamanie?

Prečo neverili Ježišovým slovám, ale radšej sa nechali zviesť? Lebo nepokladali Ježišové slová za jedinú autoritu a teda neverili Bohu, ale uverili radšej lži. Ježiš nikdy nehovoril presnom čase svojho druhého príchodu. Kto sa dal zviesť falošnými prorokmi, tak sa aj sklamal, lebo neuveril Kristovym slovám, ale radšej uveril falošným prorokom a učiteľom. Ježišove ovce totiž počujú jedine na hlas svojho pravého Pastiera – Krista a cudzie ovce počujú na hlas iných pastierov a idú za nimi. V tom je to, prečo radšej uverili falošným prorokom.

Ježiš nás utvrdzoval v tom, že o tom čase nikto nevie, iba Otec na nebesiach. No a zasľúbil nám hlavne to, že určite príde, aby tam kde je On, boli aj jeho ovce. S radosťou očakávať príchod Pána je neustále bdieť a byť pripravený, aby keď príde, nenašiel niekoho nepripraveného.

No a kto sa dožije jeho príchodu, tak je jasné z Písma, že už nezomrie, ale bude v okamihu premenený a spolu s tými, čo zomreli a pri príchode Pána vstali z mŕtvych, tak tí všetci idú spolu s Kristom. To je napísané v Písme. Nikto nepredbehne nikoho, ale bude sa to diať v jednom čase príchodu Pána.

Načo je chcieť vedieť presný čas príchodu Pána, ak deň telesnej smrti vykúpeného v Kristu, je súčasne aj dňom príchodu Pána a teda aj dňom vzkriesenia do osláveného tela? Takže aj z tohto pohľadu máme bdieť, aby ani naša smrť, ani druhý príchod Pána, nás nezastihol nepripravených.

[Neregistrovaný]

"Beznádejný existencializmus a užívanie si dočasných veci, ako sa len dá, sa končí tam, kde končia tieto dočasné veci. Na konci je len tma, prázdnota a smrť."

Čo je zlé na užívaní si života? Cirkev po stáročia držala prostý ľud pod kontrolou, kázala o nutnosti utrpenia, aby si zaslúžili večný život. Až kým neprišlo osvietenstvo a humanizmus.