Kam směřuje ateismus?

[Neregistrovaný]

Viktor ty opovrhuješ každým kto má iný názor.

[Viktorrealita]

Viktor ty opovrhuješ každým kto má iný názor.

Ak by to tak bolo, tak tu nie som.

[Neregistrovaný]

Je možný dlhodobý vzťah veriacej ženy s mužom ateistom? Nebude to plnohodnotný vzťah. Obaja môžu byť tolerantní k partnerovi , rešpektovať jeho/jej svetonázor. Ale v 99% prípadov začne byť skôr či neskôr nespokojná veriaca. Už len zo svojho pohľadu, že má vedľa seba neverca. Že sedí v lavici v kostole či zbore sama. Že vidí veriace manželské páry "v harmónii" (aspoň na verejnosti tak pôsobia, ale vieme svoje...). Ďalej má potrebu pôsobiť misijne na partnera. Pokiaľ ho má rada, nechce predsa, aby zahynul. Veď ateisti v nebi nebudú. Ak to s ním nepohne, postupne začne robiť problémy vo vzťahu. Začne odmietať intímnosti, v tom sú ženy majstri vo vydieraní. A také "nevinné reči", ako ten Janko Mrkvička má rád svoju ženu, každú sobotu/nedeľu chodia spolu do kostola, ako sa držia za ruky a podobné kecy. Takýto vzťah začne byť toxický. Ateista má dve možnosti. Buď rozvod alebo sa obetuje. Začne predstierať záujem o štúdium Biblie, začne chodiť do kostola a dá sa pokrstiť. To ale v prípade ak nechce rozbiť vzťah. Buď kvôli deťom alebo z finančných dôvodov. Alebo stále miluje svoju ženu.
Na tomto príklade som chcel ukázať akí "tolerantní" sú veriaci.

[Viktorrealita]

Kedy sa ateista stal ateistom? Taktiež sa môže stať, aj veriacím v Krista. Nevie o tom čase ani on sám, ani nikto iný, jedine Boh.

1Kor. 7 12 A ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu, a volí bývať s ním, nech jej neopúšťa. 13 A zase žena, ktorá má neveriaceho muža, a on volí bývať s ňou, nech neopúšťa muža. 14 Lebo neveriaci muž je posvätený ženou, a neveriaca žena je posvätená mužom, bratom. Ináče by vaše deti boly nečisté, ale teraz sú sväté. 15 Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. V takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Bôh. 16 Lebo veď čo ty vieš, ženo, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či zachrániš ženu? 17 Každý len tak, ako mu udelil Pán, každý, jako ho povolal Bôh, tak nech chodí, robí a žije.

[host]

Pokiaľ ho má rada, nechce predsa, aby zahynul. Veď ateisti v nebi nebudú. Ak to s ním nepohne, postupne začne robiť problémy vo vzťahu. Začne odmietať intímnosti, v tom sú ženy majstri vo vydieraní. A také "nevinné reči", ako ten Janko Mrkvička má rád svoju ženu, každú sobotu/nedeľu chodia spolu do kostola, ako sa držia za ruky a podobné kecy.

Pokiaľ ho má naozaj rada tak toto nikdy neurobí. Ak ho má naozaj rada nikdy ho nebude vydierať...... apropo žiadne nebo neexistuje.

[Neregistrovaný]

Je možný dlhodobý vzťah veriacej ženy s mužom ateistom? Nebude to plnohodnotný vzťah. Obaja môžu byť tolerantní k partnerovi , rešpektovať jeho/jej svetonázor. Ale v 99% prípadov začne byť skôr či neskôr nespokojná veriaca. Už len zo svojho pohľadu, že má vedľa seba neverca. Že sedí v lavici v kostole či zbore sama. Že vidí veriace manželské páry "v harmónii" (aspoň na verejnosti tak pôsobia, ale vieme svoje...). Ďalej má potrebu pôsobiť misijne na partnera. Pokiaľ ho má rada, nechce predsa, aby zahynul. Veď ateisti v nebi nebudú. Ak to s ním nepohne, postupne začne robiť problémy vo vzťahu. Začne odmietať intímnosti, v tom sú ženy majstri vo vydieraní. A také "nevinné reči", ako ten Janko Mrkvička má rád svoju ženu, každú sobotu/nedeľu chodia spolu do kostola, ako sa držia za ruky a podobné kecy. Takýto vzťah začne byť toxický. Ateista má dve možnosti. Buď rozvod alebo sa obetuje. Začne predstierať záujem o štúdium Biblie, začne chodiť do kostola a dá sa pokrstiť. To ale v prípade ak nechce rozbiť vzťah. Buď kvôli deťom alebo z finančných dôvodov. Alebo stále miluje svoju ženu.
Na tomto príklade som chcel ukázať akí "tolerantní" sú veriaci.

Možná se dá domluvit na naplnění těch vnějších potřeb - tak jako se dá domluvit na sexu několikrát měsíčně tak se dá domluvit na společné návštěvě restaurace nebo kostela atd. Formálně to lze naplnit tak aby žena mohla mít ten svůj pocit nebo status před ostatními. Ohledně jejího pocitu o jeho nespasení, tam jde o to, že ona má malou víru za jeho spasení. Jemu je to buď jedno, nebo věří že to nějak dopadne a bude to v pohodě. Ale vlastně se tím dostáváme k něčemu jako pocit propojení mezi lidmi. Jestliže to nekončí smrtí ale jedni se mohou nahoře radovat a druzí dole škvařit nebo nebýt, najednou začneme mít pocit, že bychom se měli sami nějak přičinit abychom dostali ty druhé taky nahoru, ať už kvůli nim nebo kvůli sobě - přece se nechceme pořád litovat jak jsme v nebi bez manžela :-DDD.

Pokud ti dva nebyli dostatečně zralí a nevyříkali si základní pravidla hned na počátku vztahu tak potom asi ano ten vztah nebude plnohodnotný. Protože ale lidé mohou uvěřit, nebo naopak ztratit víru až během vztahu tak to vypadá že možná je lepší umožňovat lidem za rozumných podmínek rozvod/rozluku a případné opětovné spojení s jiným partnerem/partnerkou kde si vzájemně vyhovují. Kdysi v těžkých dobách bylo setrvání v manželství otázkou materiálního zajištění a uživení se především pro ženu a děti. Dnes existuje sociální systém a technologie, díky kterým je základní obživa dostupná byť těžší i pro rozvedené či samoživitelky. Někdy ovšem neodcházejí lidé ze vztahu jako vyspělí protože se jejich cesty rozešly ale jako zranění, co si zažívají opakovaně nevyřešené problémy z dětství a vlastní rodiny a to se pak mohou v nových vztazích nepoučitelně opakovat stále stejné chyby.

Obecně je asi znak dospělosti, schopnost být spokojený i jen sám se sebou a svým životem nehledat ,,spásu" a ,,naplnění " v životě od partnerky, církevní organizace, návykových látek, pozornosti ostatních a dalších závislostí. Potom v tom vztahu od druhého neočekávám věci pro mne nutné ke štěstí ale chvíle s ní / ním jsou příjemný bonus.

[Neregistrovaný]

Pokiaľ ho má rada, nechce predsa, aby zahynul. Veď ateisti v nebi nebudú. Ak to s ním nepohne, postupne začne robiť problémy vo vzťahu. Začne odmietať intímnosti, v tom sú ženy majstri vo vydieraní. A také "nevinné reči", ako ten Janko Mrkvička má rád svoju ženu, každú sobotu/nedeľu chodia spolu do kostola, ako sa držia za ruky a podobné kecy.

Pokiaľ ho má naozaj rada tak toto nikdy neurobí. Ak ho má naozaj rada nikdy ho nebude vydierať...... apropo žiadne nebo neexistuje.

Z pohľadu chlapa áno, nemala by to robiť. Ale u žien nehľadaj logiku. Jej odpor postupne môže narastať. Po štyridsiatke si povie, že je stále atraktívna a ide za rozvodovým právnikom. Bez ohľadu koľko pre ňu spravil jej muž.

Nebo neexistuje podľa našich predstáv. Skôr existuje nebo pre adventistov, iné nebo pre katolíkov, ďalšie pre moslimov, iné pre ateistov. Lebo keby mali byť všetci pohromade, nebolo by to nebo

[Neregistrovaný]

Z pohľadu chlapa áno, nemala by to robiť. Ale u žien nehľadaj logiku. Jej odpor postupne môže narastať. Po štyridsiatke si povie, že je stále atraktívna a ide za rozvodovým právnikom. Bez ohľadu koľko pre ňu spravil jej muž.

Nebo neexistuje podľa našich predstáv. Skôr existuje nebo pre adventistov, iné nebo pre katolíkov, ďalšie pre moslimov, iné pre ateistov. Lebo keby mali byť všetci pohromade, nebolo by to nebo

To je jedno či chlap alebo žena. Bral som si ju s tým že je adventista a viem že v sobotu ráno pôjdem na turistiku s turistickým klubom sám. V tej partii turistov mi je dobre a lebo viem že jej je zase dobre v partii veriacich casd.. Ak budem hlúpi budem jej rozprávať ako mi bolo na kopci smutno a ak bude hlúpa ona bude rozprávať podobné veci mne. Lenže hlúpi nie sme preto sme šťastný lebo vieme že aj náš partner je šťastný. Je to trochu vyšší level lásky ale funkčný. Samozrejme že ideálny stav pre veriacich je ten že rodina je spolu vo viere. Ale tých párov je tak žalostne málo že keď mladí sa chcú zobrať a nedarí sa im naplniť tento ideál zostávajú bez partnera alebo odchádzajú z cirkvi.
Taký je stav a lepší nebude.

[Neregistrovaný]

Mám na mysli vzťah, kedy žene prepne a začne byť strašne veriaca. Niektoré sa uchyľujú k jóge, niektoré začnú chodiť ku Svedkom, bol tu nedávno prípad novovzniknutej adventistky. Nie že veriaca si berie ateistu. Tam by mal už pred svadbou zasiahnuť duchovný a rodičia. Pokiaľ sa samozrejme nemusia brať. V tomto prípade je to zle už od začiatku.
Poznal som chlapíka, ktorý mal ženu katolíčku, on bol neveriaci, respektíve nemal záujem o náboženstvo. Obaja vysokoškoláci, deti mali v predškolskom veku.
Zrazu jej po rokoch začalo vadiť, že nie je pokrstený. Aby jej vyhovel, začal chodiť na prípravu krstencov. Či úprimne, o tom pochybujem. Takto ženy pracujú vo vzťahu.
Toto nie je o viere, ale o vytváraní nátlaku.