2. kapitola: Choď zavrieť dvere

[Neregistrovaný]

Pocit výlučnosti – tedy přesvědčení, že „my“ jsme nějak výjimeční, vyvolení nebo nadřazení vůči ostatním – je opakující se motiv v historii lidstva. Projevoval se u národů, církví, náboženských sekt, politických stran, rasových ideologií, impérií i jednotlivců.

Zhrnul si to pôsobivo, no je to z pohľadu človeka a naozaj povyšovanie a pýcha jednotlivcov, cirkví, národov atd. vedie k tomu, čo si napísal a teda aj k odsúdeniu Bohom.

Na druhej strane, ak si Boh niekoho vyvolí, tak je z pohľadu Boha vyvoleným a nič s tým nenarobíš. Ale to nie je dôvodom na povyšovanie, ale naopak. Prečo? Čo sa týka jednotlivca, tak vyvolený – vykúpený v Kristu sa nemá čím chváliť a povyšovať, lebo tým čím je, je iba milosťou Božou v Kristu a jeho spása nie je z neho samého. Naopak, Boh svoje dieťa o to viac formuje – vyučuje milosťou, napomína a aj švihá a teda trestá Otcovským trestom, aby sa nepovyšovalo a nezahynulo ani jedno z jeho detí. To je znakom Božích detí, ktorí sa nepovyšujú jedni od druhých, lebo kto sa povyšuje bude ponížený. Božie dieťa je neustále vyučované milosťou, formované - zdokonaľované – posväcované v Kristu Ježišovi a donáša skutky viery a ovocie Ducha a to jedine na Božiu chválu. To je poklad hromadený v nebi. Niekto má viacej iný menej, no je to v rámci spasenia a nie na dosahovanie spásy, lebo vykúpený – Božie dieťa, už je spasený v Kristu Ježišovi. Jeden strom, ktorý patrí do Božej záhrady donáša viac ovocia a iný menej, no patria do Božej záhrady. :

Evanjelium podľa Lukáša 14:11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený. List Filipanom 2:3 nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba

Je rozdiel, ak niekto sa sám robí a to či už jednotlivec, alebo národ, cirkev atd., ako jedinečným, nadradený, vyvolený, nejakým svetlom. A je rozdiel, ak niekoho si urobil Boh vyvoleným – vykúpeným v Kristu a stáva sa súčasťou jedinečného Božieho ľudu – cirkvi Ježiša Krista, ktorú ako celok vidí jedine Boh. Na konci sa ukáže nevesta Baránková, ak príde Kristus a všetkých zvolá, aby tam kde je On, bola jeho nevesta, čistá a bez poškvrny.

Čo sa týka národov, tak telesný Izraelský národ je Bohom vyvolený národom, ktorý Boh vyviedol z otroctva Egypta. Izraelský národ sa sám neurobil vyvoleným, jedinečným národom, hoci všetky národy sú Božím vlastníctvom, tak Izraelský národ, bol pre Boha zvláštnym národom. Práve skrze tento národ Boh pripravil plán spásy pre mnohých z ostatných pohanských národov a vetvy z divej olivy Boh vštepil a stávajú sa súčasťou duchovného Izraela - Božieho ľudu. Sami sa nevštepili, lebo to bola Božia milosť a jeho ruka, ktorá vštepuje. Ak Boh mnohé prirodzené vetvy z olivy – z telesného Izraelského národa vylomil, tak súčasne do tejto olivy vštepil v Kristu mnohých z divej olivy – z pohanských národov. Takže telesný Israel toho nedosiahol, ale Božie vyvolenie dosiahlo a ostatní sú zatvrdení. Taktiež z pohanských národov vyvolenie Bohom dosiahlo a mnohí vykúpení z týchto národov sú vštepení do olivy a stávajú sa súčasťou duchovného Izraela – Božieho ľudu. Ostatní zostávajú zatvrdení!

List Rimanom 11:7 Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.

A čo sa týka jedinečnosti Krista. Otec ho poslal na túto Zem, aby sa stal aj človekom.

Ježiš nebol iba človekom, ale je Bohom, ktorý sa stal aj človekom. Boh sa znížil na úroveň človeka, aby sa mohol položiť dokonalú obeť za naše hriechy a spasil to, čo už bolo zahynulo. Je jedinečný, bezhriešný a naša spása je jedine v Kristu. No nepríde už ako smrteľný a slabý, ale ako mocný, Pán pánov a Kráľ kráľov, Silný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja

Je priepastný rozdiel, ak si niekto vytvára – a to či už cirkev, alebo nejaký hriešny človek, vlastnú nadradenosť, jedinečnosť a potom na dosiahnutie cieľa používa všetky prostriedky, ako keby legitímne a teda aj klamstvo, podvod, násilie, donucovanie, zabíjanie atd., a teda, aby potvrdil práve tu svoju vlastnú nadradenosť a jedinečnosť.

No a je rozdiel, ak si niekoho Boh vyvolil a zjavil mu Krista. Vykúpený si už uvedomuje, že všetci zhrešili a sú hodní odsúdenia Bohom a teda aj on. Súčasne má istotu spásy, no v Kristu, lebo to Boh sa nad ním zmiloval a to Boh mu v srdci zjavil Krista. Nemá sa čím chváliť, lebo jeho vyvolenie je Otcom na nebesiach, ktorý sa nad ním zmiloval, aby už v láske a nekonečnej vďačnosti svojím životom nasledoval Krista. Teda je si vedomý istoty spasenia, no jedine v Kristu. Nemá zásluhy na vlastnej spáse a to ho vedie k nekonečnej vďačnosti a láske k Bohu a nie k povyšovaniu. Je si vedomý, že tým čím je, je jedine milosťou Božou a nič nemá, čo by nedostal od Boha.

No a cirkev Ježiša Krista sa nepovyšuje, lebo ani nie je z nášho pohľadu viditeľná. Ako celok ju vidí jedine Boh, lebo túto pravú cirkev Kristovu tvoria všetci vykúpení v Kristu počas celého času milosti, v ktorých oživených - znovuzrodených srdciach kraľuje Boh svojím Slovom - Duchom. Ukáže sa ako nevesta Baránkova až pri príchode svojho Ženícha - Ježiša Krista.

Já s tým nepotrebujem nič robit!

[ambassador]

Tři krátké konkrétní citace od Vincenta L. Ramika, Ronalda L. Numbersa a Davida Hatcha k tématu Ellen G. White a Walter T. Rea.

1. Vincent L. Ramik (katolický právník) – právní posudek

„Based on the standards of the late 19th century, Mrs. White’s use of other authors’ material did not constitute plagiarism as it is understood today. The legal framework of the time did not require formal citation, and such borrowing was common practice.“
(volný překlad: Podle standardů konce 19. století nepředstavovalo použití materiálů jiných autorů paní Whiteovou plagiátorství, jak ho chápeme dnes. Právní rámec té doby nevyžadoval formální citace a takové přejímání bylo běžnou praxí.)
— z Ramikova právního posudku (k dispozici ve shrnutí v Ministry Magazine, 2007)

2. Ronald L. Numbers (historik medicíny a náboženství,

Příslušnost: Bývalý člen Církve adventistů sedmého dne, ale později už neaktivní adventista.

Profese: Historik medicíny a náboženství, profesor na University of Wisconsin–Madison.

Postoj: Kritický, ale akademický a věcný pohled na Ellen G. White, který analyzuje historický a kulturní kontext.) – z knihy Prophetess of Health

„Ellen White frequently borrowed from contemporary authors, often without explicit acknowledgment, a practice that was common and accepted in her day. These borrowings do not necessarily undermine her prophetic role but raise questions about how inspiration is understood.“
(volný překlad: Ellen White často přejímala texty od současných autorů, často bez výslovného uvedení zdroje, což byla v její době běžná a přijímaná praxe. Tyto přejímky nemusí nutně podkopávat její prorockou roli, ale vyvolávají otázky, jak chápat inspiraci.)
— Ronald L. Numbers, Prophetess of Health, 1992

3. David Hatch (historik náboženství,

Příslušnost: Ne-adventista, nezávislý historik náboženství (není členem CASD ani jiné adventistické denominace).

Profese: Akademik zaměřující se na historii náboženství a literatury 19. století.

Postoj: Zdůrazňuje historický kontext a literární normy doby, upozorňuje na odlišné standardy psaní a citování tehdejší doby.) – z akademické studie

„The loose attitudes toward textual borrowing in 19th-century religious literature mean that applying modern standards of plagiarism to Ellen White’s work is anachronistic and unfair. Her use of sources fits within the norms of her cultural and literary environment.“
(volný překlad: Volné přístupy k přejímání textů v náboženské literatuře 19. století znamenají, že aplikovat dnešní standardy plagiátorství na dílo Ellen Whiteové je anachronické a nespravedlivé. Její používání zdrojů odpovídá normám jejího kulturního a literárního prostředí.)
— David Hatch, studie o literární praxi 19. století (přehled na JSTOR)