Medzi časté otázky v súvislosti s evolúciou:
• existuje vôbec niečo ako evolúcia?
• ak áno, kedy sa evolúcia začala a kedy skončí?
• najčastejšie odpovede • evolúcia nikdy neexistovala ani neexistuje (kreacionistickí fundamentalisti)
• evolúcia bola, ale skončila v minulosti
• evolúcia stále prebieha
Evolúcia skutočne nikdy neskončila a stále pokračuje, ako ukazujú nedávne štúdie o evolúcii človeka, ktoré potvrdzujú, že aj v súčasnosti prebiehajú biologické zmeny, ako napríklad výskyt nových anatomických vlastností u ľudí.
Nedávne štúdie poukazujú na to, že ľudia sa naďalej vyvíjajú. Napríklad niektorí ľudia sa dnes už rodia s tepnou v ruke navyše, čo je príkladom nedávnej evolučnej zmeny.
Evolúcia je neustály proces, ktorý sa nezastavil s ukončením "prírodného výberu", ale skôr sa prispôsobil moderným podmienkam, ako je zväčšujúca sa populácia.
Evolúcia je aj o adaptácii a prispôsobovaní sa meniacemu sa prostrediu, čo znamená, že aj keď sa podmienky menia, organizmy sa neustále vyvíjajú, aby prežili.
Človek sa neustále mení a vyvíja, z dlhodobého hľadiska však ide zvyčajne o zmeny, ktoré nepostrehneme. Vedeli ste napríklad, že dospelí ľudia majú v súčasnosti tepnu, ktorá pred niekoľkými desaťročiami zmizla deťom krátko po narodení.
No ako ukazuje nová štúdia, evolúcia môže byť oveľa menej nápadná.
Tepna, ktorú dočasne v ruke máme počas vývoja v maternici, už nemizne tak často ako kedysi.
Znamená to, že čoraz viac ľudí na svete má v ruke okrem dvoch hlavných tepien jednu navyše.
Podľa štúdie v zverejnenej v časopise Journal of Anatomy by už o niekoľko generácií mohla byť celkom bežná súčasť predlaktí u ľudí.
Medzinárodný tím bádateľov analyzoval genetickú výbavu vtákopyska, ktorý je latinsky označovaný ako Ornithorhynchus anatinus. Z porovnania s génmi ďalších tvorov došli vedci k záveru, že bielkoviny z jedu vtákopyska patria do rovnakej genetickej rodiny ako jed plazov.
Gény bielkovín z mlieka majú zase rovnakú charakteristiku ako mlieko cicavcov. A niektoré gény spojené najmä s pohlavnými rysmi pochádzajú od vtákov. Ale napríklad gény imunitného systému si vtákopysk vyvinul sám.
Bádatelia porovnávali genetické výbavy vtákopyska, psa, človeka, myši, vačice a sliepky. Vtákopysk s nimi zdieľa 82 percent génov.
Má uzatvárateľné uši aj nozdry a na zobáku elektrosenzory, ktoré mu pomáhajú zisťovať prítomnosť potenciálnej koristi. Na rozdiel od cicavcov má malé mliečne žľazy v koži ako vačkovce.
Vtákopysk Živočích, ktorý dorastá do dĺžky štyridsiatich centimetrov, žije v Austrálii av ostrovnej Tasmánii. Je tzv vtákoritná - je to cicavec s rysmi plaza, medzi ktoré patrí napríklad rozmnožovanie kladením vajec.
Prvýkrát sa objavil v Múzeu prírodných vied v Londýne na konci 18. storočia. Britský lekár George Shaw ho najskôr považoval za podvrh – možno preto, že má srsť pripomínajúcu krtka, ktorá mu umožňuje žiť vo vode, bobrí chvost, kohútie ostrohy, nohy s blanami, kačací zobák aj zuby.
Z hľadiska evolúcie je považovaný za jedného z najprimitívnejších cicavcov súčasnosti

Vtákopysk podivný (Ornithorhynchus anatinus) vyzerá, ako keď ho niekto zložil z náhradných dielov kačice, bobra a vydry. Je to cicavec, jeho mláďatá sajú materské mlieko, ale rodia sa z vajec, ktoré samička znáša v podzemnom hniezde. A k tomu všetkému chudák vtákopysk nemá žalúdok, zrejme naňho už žiadny nezostal, keď si krava vymyslela štyri.
Verím že Boh /vyššia inteligencia/ použil evolučné procesy ako nástroj na stvorenie života.
Prikláňam sa ku katolíckej cirkvi ktorá uznáva evolúciu ako kompatibilnú s vierou v Stvoriteľa.