Sobota - šabat

[ambassador]

Dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku a to či už soboty, alebo nedele, je už samo o sebe sporné, teda čo znamená pojem dodržiavanie. O tom Kristus nikdy neučil a samozrejme, ani učeníci a teda nepodmieňovali spásu dodržiavaním siedmého dňa telesného odpočinku, alebo obriezky. Títo ľudia už od začiatku zneisťovali a rozrušovali veriacich v Krista a to či už podmieňovali obriezkou, teda aj dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, no a takto sa snažili prevrátiť evanjelium, ale sa im neustúpilo, ale rázne odmietlo. Pavol dokonca preklína tých, ktorí učili iné evanjelium. Dočítame sa o tom v Písme.

Naopak Ježiš učil, že dobre činiť sa smie aj v sobotu. U vykúpeného je už celý život dňom pokoja a odpočinku v Kristu, lebo už je naveky spasený. To znamená, že Kristus v jeho srdci už duchovne naplnil tento deň odpočinku a telesný odpočinok už s tým nič nemá. Milosť ho vyučuje, aby dodržiaval ostatné prikázania zákona a to nie na rovine ľudskej, ale Božej, teda z lásky k Bohu. No nie preto, aby bol spasený, lebo už je spasený a to z milosti, ale preto, lebo má znovuzrodené srdce, ktoré túži a to z nekonečne vďačnosti a lásky nasledovať Krista.

Jednoducho tí, ktorí robia z dodržiavania siedmeho dňa telesného odpočinku podmienku spásy a vyčleňujú sa tým, ako jediní praví, tak už z takou horlivosťou nebojujú za dodržiavanie ostatných prikázaní zákona.

Podobne sa správali tí z obriezky a nútili uverivších z pohanov sa obrezovať a teda dodržiavať aj siedmý deň telesného odpočinku a teda podmieňovali spásu dodržiavaním zákona, aj keď sami ho nedokázali dodržať. Spásu z dodržiavania zákona chceli spojiť, zo spásou jedine z milosti skrze vieru v Krista a vytvoriť prevrátené a teda iné evanjelium. Pavol ich preklína.

Držet a dodržovat sobotu vypadá sice stejně, ale
Držet sobotu
vyjadřuje spíše osobní postoj, rozhodnutí člověka: „drží“ sobotu, tj. věnuje ji Bohu, odpočinku, nepodílí se na všední práci, případně dodržuje určitý zvyk, vytrvat v něčem, pevně se toho chopit

Dodržovat sobotu
zdůrazňuje spíše řádné plnění pravidel – tedy respektování přikázání o sobotě podle určitého zákona či předpisu.
slovo dodržovat se používá hlavně v souvislosti s normami: dodržovat zákony, pravidla, hygienu, dietu, pracovní dobu.

Držet sobotu = osobní vyjádření víry, zvyku nebo rozhodnutí (víc prožitek a tradice).

Dodržovat sobotu = právní nebo náboženský rámec (víc důraz na povinnost a pravidlo).


Kdo zdůrazňuje vlastní nadřazenost, ten v komentářích shazuje názory druhých, dává najevo, že jeho pohled je jediný správný, a poučuje ostatní svrchu místo toho, aby s nimi vedl rovnocenný dialog; místo respektu a snahy o porozumění usiluje hlavně o to, aby sám působil chytřejší nebo důležitější než ostatní.

[Viktorrealita]

Kdo zdůrazňuje vlastní nadřazenost, ten v komentářích shazuje názory druhých, dává najevo, že jeho pohled je jediný správný, a poučuje ostatní svrchu místo toho, aby s nimi vedl rovnocenný dialog; místo respektu a snahy o porozumění usiluje hlavně o to, aby sám působil chytřejší nebo důležitější než ostatní.

Je v Arminiánizme chvála človeka vylúčená, ak zdôrazňuje vôľu človeka, ako rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy?

Je chvála človeka vylúčená a to pri zdôrazňovaní zvrchovanosti Boha v celom diele spásy človeka?

Z odpovedi na tieto otázky zistíme, skade pramení duchovná nadradenosť, pýcha a chvála človeka a teda, čo je nebiblické a je potrebné na to poukázať.

No a ja práve to, čo vedie k chvále človeka a dokonca k donucovaniu a násiliu, keďže vôľa človeka tu rozhoduje, tak práve to konfrontujem z Písmom, aby som zdôraznil zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka, lebo iba vtedy je chvála človeka vylúčená a všetka chvála, je nasmerovaná k Bohu, lebo jedine Bohu patrí. Tam už niet miesta k vlastnej nadradenosti, lebo tým, čim vykúpený je, je jedine milosťou Božou a nie z neho samého.

Slovo Božie v Písme má byť jedinou autoritou a nadradené nad všetko. To nie je vlastná nadradenosť, ale nadradenosť Slova Božieho a to nad všetko. Učenie, ktoré zbožčuje vôľu človeka sa vždy prieči vôli zvrchovaného Boha a neprijíma to, že tým čim vykúpený je, je milosťou Božou a teda z Božej vôle a jeho moci.

Pavol najlepšie vystihuje túto tendenciu človeka chváliť sa a neprijíma túto chválu a píše: 1Kor. 15:10 Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.

Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.