Sobota - šabat

[ambassador]

Dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku a to či už soboty, alebo nedele, je už samo o sebe sporné, teda čo znamená pojem dodržiavanie. O tom Kristus nikdy neučil a samozrejme, ani učeníci a teda nepodmieňovali spásu dodržiavaním siedmého dňa telesného odpočinku, alebo obriezky. Títo ľudia už od začiatku zneisťovali a rozrušovali veriacich v Krista a to či už podmieňovali obriezkou, teda aj dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, no a takto sa snažili prevrátiť evanjelium, ale sa im neustúpilo, ale rázne odmietlo. Pavol dokonca preklína tých, ktorí učili iné evanjelium. Dočítame sa o tom v Písme.

Naopak Ježiš učil, že dobre činiť sa smie aj v sobotu. U vykúpeného je už celý život dňom pokoja a odpočinku v Kristu, lebo už je naveky spasený. To znamená, že Kristus v jeho srdci už duchovne naplnil tento deň odpočinku a telesný odpočinok už s tým nič nemá. Milosť ho vyučuje, aby dodržiaval ostatné prikázania zákona a to nie na rovine ľudskej, ale Božej, teda z lásky k Bohu. No nie preto, aby bol spasený, lebo už je spasený a to z milosti, ale preto, lebo má znovuzrodené srdce, ktoré túži a to z nekonečne vďačnosti a lásky nasledovať Krista.

Jednoducho tí, ktorí robia z dodržiavania siedmeho dňa telesného odpočinku podmienku spásy a vyčleňujú sa tým, ako jediní praví, tak už z takou horlivosťou nebojujú za dodržiavanie ostatných prikázaní zákona.

Podobne sa správali tí z obriezky a nútili uverivších z pohanov sa obrezovať a teda dodržiavať aj siedmý deň telesného odpočinku a teda podmieňovali spásu dodržiavaním zákona, aj keď sami ho nedokázali dodržať. Spásu z dodržiavania zákona chceli spojiť, zo spásou jedine z milosti skrze vieru v Krista a vytvoriť prevrátené a teda iné evanjelium. Pavol ich preklína.

Držet a dodržovat sobotu vypadá sice stejně, ale
Držet sobotu
vyjadřuje spíše osobní postoj, rozhodnutí člověka: „drží“ sobotu, tj. věnuje ji Bohu, odpočinku, nepodílí se na všední práci, případně dodržuje určitý zvyk, vytrvat v něčem, pevně se toho chopit

Dodržovat sobotu
zdůrazňuje spíše řádné plnění pravidel – tedy respektování přikázání o sobotě podle určitého zákona či předpisu.
slovo dodržovat se používá hlavně v souvislosti s normami: dodržovat zákony, pravidla, hygienu, dietu, pracovní dobu.

Držet sobotu = osobní vyjádření víry, zvyku nebo rozhodnutí (víc prožitek a tradice).

Dodržovat sobotu = právní nebo náboženský rámec (víc důraz na povinnost a pravidlo).


Kdo zdůrazňuje vlastní nadřazenost, ten v komentářích shazuje názory druhých, dává najevo, že jeho pohled je jediný správný, a poučuje ostatní svrchu místo toho, aby s nimi vedl rovnocenný dialog; místo respektu a snahy o porozumění usiluje hlavně o to, aby sám působil chytřejší nebo důležitější než ostatní.

[Viktorrealita]

Kdo zdůrazňuje vlastní nadřazenost, ten v komentářích shazuje názory druhých, dává najevo, že jeho pohled je jediný správný, a poučuje ostatní svrchu místo toho, aby s nimi vedl rovnocenný dialog; místo respektu a snahy o porozumění usiluje hlavně o to, aby sám působil chytřejší nebo důležitější než ostatní.

Je v Arminiánizme chvála človeka vylúčená, ak zdôrazňuje vôľu človeka, ako rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy?

Je chvála človeka vylúčená a to pri zdôrazňovaní zvrchovanosti Boha v celom diele spásy človeka?

Z odpovedi na tieto otázky zistíme, skade pramení duchovná nadradenosť, pýcha a chvála človeka a teda, čo je nebiblické a je potrebné na to poukázať.

No a ja práve to, čo vedie k chvále človeka a dokonca k donucovaniu a násiliu, keďže vôľa človeka tu rozhoduje, tak práve to konfrontujem z Písmom, aby som zdôraznil zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka, lebo iba vtedy je chvála človeka vylúčená a všetka chvála, je nasmerovaná k Bohu, lebo jedine Bohu patrí. Tam už niet miesta k vlastnej nadradenosti, lebo tým, čim vykúpený je, je jedine milosťou Božou a nie z neho samého.

Slovo Božie v Písme má byť jedinou autoritou a nadradené nad všetko. To nie je vlastná nadradenosť, ale nadradenosť Slova Božieho a to nad všetko. Učenie, ktoré zbožčuje vôľu človeka sa vždy prieči vôli zvrchovaného Boha a neprijíma to, že tým čim vykúpený je, je milosťou Božou a teda z Božej vôle a jeho moci.

Pavol najlepšie vystihuje túto tendenciu človeka chváliť sa a neprijíma túto chválu a píše: 1Kor. 15:10 Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.

Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.

[ambassador]

Kdo zdůrazňuje vlastní nadřazenost, ten v komentářích shazuje názory druhých, dává najevo, že jeho pohled je jediný správný, a poučuje ostatní svrchu místo toho, aby s nimi vedl rovnocenný dialog; místo respektu a snahy o porozumění usiluje hlavně o to, aby sám působil chytřejší nebo důležitější než ostatní.

Je v Arminiánizme chvála človeka vylúčená, ak zdôrazňuje vôľu človeka, ako rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy?

Je chvála človeka vylúčená a to pri zdôrazňovaní zvrchovanosti Boha v celom diele spásy človeka?

Z odpovedi na tieto otázky zistíme, skade pramení duchovná nadradenosť, pýcha a chvála človeka a teda, čo je nebiblické a je potrebné na to poukázať.

No a ja práve to, čo vedie k chvále človeka a dokonca k donucovaniu a násiliu, keďže vôľa človeka tu rozhoduje, tak práve to konfrontujem z Písmom, aby som zdôraznil zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka, lebo iba vtedy je chvála človeka vylúčená a všetka chvála, je nasmerovaná k Bohu, lebo jedine Bohu patrí. Tam už niet miesta k vlastnej nadradenosti, lebo tým, čim vykúpený je, je jedine milosťou Božou a nie z neho samého.

Slovo Božie v Písme má byť jedinou autoritou a nadradené nad všetko. To nie je vlastná nadradenosť, ale nadradenosť Slova Božieho a to nad všetko. Učenie, ktoré zbožčuje vôľu človeka sa vždy prieči vôli zvrchovaného Boha a neprijíma to, že tým čim vykúpený je, je milosťou Božou a teda z Božej vôle a jeho moci.

Pavol najlepšie vystihuje túto tendenciu človeka chváliť sa a neprijíma túto chválu a píše: 1Kor. 15:10 Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.

Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.

Když někdo silně hájí určitou teologickou pozici (třeba o předurčení a Boží svrchovanosti), může to snadno promíchat i s dalšími tématy, jako je třeba sobota a její dodržování.

[Viktorrealita]

Když někdo silně hájí určitou teologickou pozici (třeba o předurčení a Boží svrchovanosti), může to snadno promíchat i s dalšími tématy, jako je třeba sobota a její dodržování.

Dodržiavanie “správneho” siedmeho dňa telesného odpočinku, taktiež vedie k chvále človeka a to pred ostatnými, ktorí z jeho pohľadu nedodržujú ten správny deň telesného odpočinku a teda podľa neho, sú hodní odsúdenia.

To, že Kristus v srdci vykúpeného už naplnil a to dokonalým dielom milosti už večný odpočinok a pokoj, tak ako sa môže rovnať telesný odpočinok s tým, ktorý už dáva Kristus - večný odpočinok a pokoj? Preto túžba znovuzrodeného srdca, je naplňať ostatné prikázania zákona a to na rovine Božej, teda z lásky k Bohu.

[ambassador]

Když někdo silně hájí určitou teologickou pozici (třeba o předurčení a Boží svrchovanosti), může to snadno promíchat i s dalšími tématy, jako je třeba sobota a její dodržování.

Dodržiavanie “správneho” siedmeho dňa telesného odpočinku, taktiež vedie k chvále človeka a to pred ostatnými, ktorí z jeho pohľadu nedodržujú ten správny deň telesného odpočinku a teda podľa neho, sú hodní odsúdenia.

To, že Kristus v srdci vykúpeného už naplnil a to dokonalým dielom milosti už večný odpočinok a pokoj, tak ako sa môže rovnať telesný odpočinok s tým, ktorý už dáva Kristus - večný odpočinok a pokoj? Preto túžba znovuzrodeného srdca, je naplňať ostatné prikázania zákona a to na rovine Božej, teda z lásky k Bohu.

Pokud bychom podle té logiky řekli, že dodržování soboty je vyjádřením vlastní chvály nebo pýchy, protože člověk dodržuje, pak by se totéž dalo říct i o dodržování neděle – tedy když někdo vyvyšuje sebe sama tím, že chodí na nedělní bohoslužby a odsuzuje ty, kdo tak nedělají.

Zřejmě nepoznáte rozdíl mezi dodržováním a scházením se, ale to už jsem vám vícekrát psal. Scházení nemá nic společného s Milostí.

[Viktorrealita]

Ambassador

Kto podmieňuje spásu dodržiavaním telesného odpočinku v nedeľu?

Podmieňujú adventisti spásu aj členstvom? Počítajú aj ostatných z reformovaných cirkví za kresťanov? Ak áno, tak prečo sa vyčleňuju a neuznávaju, že aj v ostatných cirkvách sú vykúpení, teda zostatky. Ak povedia, že nepodmieňujú spásu aj členstvom, tak potom je jedno, akú cirkev navštevujem, ak táto cirkev nasleduje Krista, že. Čim to teda je, že v tom adventizme je to jediné pravé učenie - zostatky a v ostatných reformovaných cirkvách už nie sú? Ostatní cirkvi sú všetky padlé? Prečo sú padlé, že nedodržujú správny deň telesného odpočinku, alebo niečo iné, čo adventisti dodržujú? Nikdy so nebol adventista, ale z adventizmu mám dojem nadradenosti a to nad ostatné cirkvi. Čo je pre adventistov cirkev Ježiša Krista a kto ju tvorí?

Aj nádpis stránky niečo napovedá a odhaľuje - som adventista a čo s tým. Je spása iba v adventizme? Ak by som bol - kresťan adventista, tak je množstvo kresťanských cirkví, ktorí nasledujú Krista, potom rada je jednoduchá. Idem tam, kde sa káže pravý Kristus - pravé evanjelium. Spása totiž nie je v členstve, ale v znovuzrodenom srdci z Boha.

Ak prestanem navštevovať zbor z nejakej reformovanej cirkví, a začnem navštevovať zbor z inej reformovanej cirkvi, ktorá taktiež nasleduje Krista, tak nič sa nedeje. Spása totiž nie je v členstve v nejakej viditeľnej cirkvi. Boh má svoje zostatky v mnohých cirkvách, ktorí nasledujú Krista, ale má zostatky aj mimo cirkví.

[Host]

Boh má svoje zostatky v mnohých cirkvách, ktorí nasledujú Krista, ale má zostatky aj mimo cirkví.

Uf ale mi odľahlo.

[ambassador]

Ambassador

Kto podmieňuje spásu dodržiavaním telesného odpočinku v nedeľu?

Podmieňujú adventisti spásu aj členstvom? Počítajú aj ostatných z reformovaných cirkví za kresťanov? Ak áno, tak prečo sa vyčleňuju a neuznávaju, že aj v ostatných cirkvách sú vykúpení, teda zostatky. Ak povedia, že nepodmieňujú spásu aj členstvom, tak potom je jedno, akú cirkev navštevujem, ak táto cirkev nasleduje Krista, že. Čim to teda je, že v tom adventizme je to jediné pravé učenie - zostatky a v ostatných reformovaných cirkvách už nie sú? Ostatní cirkvi sú všetky padlé? Prečo sú padlé, že nedodržujú správny deň telesného odpočinku, alebo niečo iné, čo adventisti dodržujú? Nikdy so nebol adventista, ale z adventizmu mám dojem nadradenosti a to nad ostatné cirkvi. Čo je pre adventistov cirkev Ježiša Krista a kto ju tvorí?

Aj nádpis stránky niečo napovedá a odhaľuje - som adventista a čo s tým. Je spása iba v adventizme? Ak by som bol - kresťan adventista, tak je množstvo kresťanských cirkví, ktorí nasledujú Krista, potom rada je jednoduchá. Idem tam, kde sa káže pravý Kristus - pravé evanjelium. Spása totiž nie je v členstve, ale v znovuzrodenom srdci z Boha.

Ak prestanem navštevovať zbor z nejakej reformovanej cirkví, a začnem navštevovať zbor z inej reformovanej cirkvi, ktorá taktiež nasleduje Krista, tak nič sa nedeje. Spása totiž nie je v členstve v nejakej viditeľnej cirkvi. Boh má svoje zostatky v mnohých cirkvách, ktorí nasledujú Krista, ale má zostatky aj mimo cirkví.

Zaspal jste v čase a to jen díky tomuto webu. Vůbec netuším, proč mi to vysvětlujete, možná je to tím, že čtete pouze to co o nás píší jiní lidé.