14. Sobota v Novom zákone

[Veľmi zaujimave]

Ježiš stavia dodržiavanie ostatných prikázaní zákona na rovinu Božiu a teda z lásky k Bohu. Je to na oveľa vyššej rovine, ako ľudské morálne predstavy, ktoré sa často menia.

Kristus je ten odpočinok a pokoj v srdci vykúpeného! Preto, ak prišiel Kristus, tak dodržiavanie dňa telesného odpočinku, už nikdy nemôže nahradiť odpočinok a pokoj, ktorý dáva v srdci človeka Kristus. Telesný odpočinok v siedmý deň, je odpočinok tela, ale odpočinutie a pokoj v Kristu je večné.

Tak to je veľmi, veľmi zaujímavé. Zatiaľ čo 99% západných cirkvi nasleduje dedičstvo katolicizmu a obhajuje zrušenie, neplatnosť, štvrtého prikázania, vyzerá to, že Viktor sa inšpiroval východnou cirkvou, cirkvou ortodoxnou.

Vychodna cirkev na to ide úplne z druhej strany. Zatiaľ čo katolíci a iné nedeľné západné cirkvi zdôrazňujú, že apoštoli či niekto iný ohlásil koniec zákona, či koniec prikázaní, východné cirkvi o sobote hovoria, že Kristus sprísnil a povýšil každé prikázanie. A tak Kristus povýšil štvrté prikázanie, že sa on sa stal, ako hovorí aj Viktor, tým odpočinkom namiesto kalendárneho soboty. Tak teda kresťan (východný) musí dodržiavať štvrté prikázanie v jeho prísnejšej forme - zachovávať odpočinok nie v dni, ale v Kristovi.

Rozhovor O ortodoxneho s A adventistom je takýto:

[O]: Povedzte mi, prosím, prečo vy, adventisti siedmeho dňa, porušujete sabat?“
[A] Prepáčte, čo myslíte tým porušovať? Sme možno jediná kresťanská denominácia, ktorá dodržiava len sobotný odpočinok.
[O:] Povedzte mi, súhlasíte s tým, že Kristus nielen naplnil celý Zákon, ale ho aj povýšil ?
[A:] Nepochybne, bol povýšený.
[O:] A nielen povýšený, ale aj oslávený?
[A:] Presne tak.
[O:] Takže povýšil a oslávil aj 4. prikázanie v zákone?
[A:] Samozrejme, oslávil !
[O:] Pravoslávni kresťania prijímajú sobotu prostredníctvom Zákona, t. j. trvalý odpočinok v Kristovi. Keďže pre nich sa Kristus stal sobotou Sám, t. j. odpočinok (Rim 10,4, Lk 6,5), potom zotrvávajúc v Kristovi a Jeho učení, pravoslávni kresťania zostávajú v neustálom odpočinku, v sobote. Ale vy, adventisti SD, tým, že prijímate a zachovávate sobotu, ktorú Kristus neoslávil, zbavujete štvrté prikázanie slávy, ktorú mu Pán soboty udelil.

https://orthodoxchristiantheology.com/2 ... bservance/

[Iný pohlad]

Čomu verí väčšina západných cirkvi a za čo sa na týchto stránkach stávajú tak mnohi diskutujúci, je z pohľadu východných cirkví čistá absurdnosť.

Patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill urobil dôležité vyhlásenie pre celý kresťanský svet. V tomto čase mnohí protestantskí vodcovia vyhlásili absurdnú herézu zrušenia Desatora Božieho prikázania. Patriarcha poukázal na potrebu ľudského týždenného odpočinku, správneho a toho, čo je Bohu dané v deň soboty.

Každý pozná iba štvrté Božie prikázanie týždenníka – „Pamätaj na deň sobotný, aby si ho svätil.“ Ale debata okolo neho je stará stáročia. Musím si brať týždenný odpočinok v deň sobotný? Aký deň Boh požehnal a prikázal pamätať si – deň sobotný alebo deň Pánov (nedeľa)? Zostáva v platnosti, ak je toto prikázanie aj v dvadsiatom prvom storočí?

V prvom rade prikázanie týždenného odpočinku „Pamätaj na deň sobotný, aby si ho svätil“ – je to jedno z desiatich Božích prikázaní, rovnaké ako „Necudzoložíš“, „Nepokradneš“, „Cti svojho otca i svoju matku“. Ignorovanie týždenného odpočinku v deň sobotný nevyhnutne povedie k nežiaducim následkom – strate zdravia a neplánovaným návštevám nemocnice. Nie je lepšie riadiť sa Božou radou ohľadom rozdelenia práce a odpočinku a pamätať na deň odpočinku - sobotu, aby sme ho svätili?

Pre kresťanov je dôležité pamätať na to, že Pán sa ako zvyčajne oslavuje v sobotu (Lukáš 4:16) a učí sa, že Božie prikázanie je nadradené ľudskej tradícii (Matúš 15:3). Je pozoruhodné, že moderná „západná“ tradícia nazýva zachovávaníe Božích prikázaní zákonníctvom, hoci to Písmo nazýva porušením prikázaní. Boží Syn povedal, že neprišiel zrušiť Zákon, ale naplniť a vyvysit ho (Matúš 5:17-18; Izaiáš 42:21). Aj apoštoli, ako zvyčajne, slávili sobotu (Skutky 16:13). Biblickým znakom svätých patriacich k Božej Cirkvi je viera v Ježiša Krista a dodržiavanie všetkých desiatich Božích prikázaní (Zjv 12:17, 14:12).

Po druhé, Boh prikázal, aby bol svätý deň sobotný, nie nedeľa. Teológovia vedia, že v Písme nie je žiadny náznak Božieho svätého zmŕtvychvstania, prvého dňa v týždni. Prečo je to práve prvý deň? Všetky štyri evanjeliá nám hovoria o tom, že Kristus bol vzkriesený v prvý deň v týždni, ktorým je nedeľa. A Boh požehnal (z gréckeho „oddelil“) siedmy deň týždenného odpočinku (Genesis 2:2,3). Odpočívať v nedeľu je teda možné, rovnako ako v každý iný deň, ale svätit nedeľu (považovat za hriech vykonávať v tento deň bežnú prácu) nielenže nedáva zmysel kvôli nedostatku biblických dôkazov, ale je aj porušením štvrtého Božieho prikázania.

Napokon, pokiaľ ide o desať Božích prikázaní, Biblia hovorí konkrétne – ich hriech je známy (Rimanom 3:20, 7:7). To znamená, že hrešíme, ak ich odmietame dodržiavať. A nie je to len otázka cudzoložstva alebo krádeže, ale aj náš vzťah k dňu sobotného odpočinku – či si ho budeme pamätať, alebo budeme Božie prikázanie ignorovať a následne aj svoje zdravie?

[Zdroj]

https://www.adventtalk.com/forums/index ... pic=2263.0

[Viktorrealita]

Samozrejme, že sa to spomína. Ako úplná samozrejmosť. V príbehu o trhaní klasov v sobotu, o uzdravovani v sobotu. Otázka soboty mu bola tak prirodzená ako je prirodzený východ slnka každý deň. Ježiš nemal najmenšiu pochybnosť.

Ježiš spomína sobotu, ale v súvislosti s jej pokryteckým dodržiavaním, keď učitelia zákona bránili ľuďom v deň telesného odpočinku, aj dobre robiť.

Luk13 12 A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci! 13 A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!

Všimnime si, ako chladno a to kvôli dodržiavaniu soboty prijal predstavený synagógy zázrak uzdravenia a ako opovrhol dobrom, ktoré Ježiš urobil, ak teda uzdravil 18 rokov skrivenú ženu. Priam až neskutočná jeho odpoveď : “ Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!“ To je výsledok zvráteného učenia o sobote.

Potom vyvstáva otázka, kto posudzuje u adventistov, čo je dobre robiť a čo už nie je a to pri správnom dodržiavaní dňa telesného odpočinku? Ako vidíme, tak Ježiš pokrytcov nenávidel! Dobre robiť sa smie neustále a teda aj v sobotu. Kto vie dobre robiť a nerobí, lebo je práve sobota, tak dodržiava sobotu, alebo má hriech? Každý nech si na to odpovie.

Pýcha zákonníkov a farizejov, ktorí sa cítili dôležito a to pri striktnom dodržiavaní zákona, by mala byť výstrahou aj pre adventistov, ktorí postavili exkluzivitu svojej cirkvi na dodržiavaní správneho dňa telesného odpočinku, lebo vraj iba tam majú byť pravé zostatky zostatkov. Je to nejakým tajomstvom, čo všetko sa myslí pod dodržiavaním soboty a čo už dodržiavaním nie je? Je nejaký zoznam, ktoré dobré skutky môžu adventisti robiť aj v sobotu a čo už nie sú dobré skutky a nemali by ich adventisti robiť? Kto to u adventistov posudzuje? Takže sa zdá, že adventistom, ani tak nejde o správne dodržiavanie dňa telesného odpočinku, ale skôr o dodržiavanie toho jediného správneho siedmého dňa v poradí. Nedeľa je taktiež siedmým dňom v poradí, teda od pondelka. Čo na tom, či sobota, alebo nedeľa, keď odpočinutie, pokoj a radosť v Kristu, má byť u vykúpeného každý deň až naveky.

Adventisti neprijali do srdca Kristov pokoj a odpočinutie, že sa chcú odlíšiť od ostatných správnym dňom telesného odpočinku? Ostatní sú z tohoto dôvodu všetci padlí?

No, malo by ich zaujímať, ktoré cirkvi nasledujú Krista a neposudzovať ostatných podľa dňa telesného odpočinku. Kristus nás nikde neučí, ako správne dodržiavať sobotu, ale učí, že dobre robiť sa smie aj v sobotu, teda každý deň.

Ak už prišiel Kristus, tak dodržiavanie dňa telesného odpočinku v sobotu, alebo v nedeľu nemôže nikdy nahradiť večný odpočinok a pokoj v Kristu a práve to je podstatné. Teda nie len sobota, alebo nedeľa, ale každý deň až naveky má byť zasvätený Bohu, lebo vykúpený má večné odpočinutie a pokoj v srdci v Kristu Ježišovi.

Predstavy zákonníkov a farizejov, pri dodržiavaní soboty, ale aj ostaných prikázaní zákona, ich doviedli k odpornému pokrytectvu a dokonca k tomu, že bránili dobre robiť iným ľuďom a to len preto, lebo bola sobota. Kto ale vie dobre robiť a nerobí, má hriech. A tak pri takomto dodržiavaní soboty mnohí hrešia.

Taktiež vidíme, ako Ježiš stavia dôraz na dodržiavanie ostatných prikázaní zákona a teda to stavia na rovinu Božiu, teda z lásky k Bohu, čo je viac, ako ľudské morálne predstavy, ktoré sa dosť často menia.

Ja nemám nič proti telesnému odpočinku v siedmý deň a nech si človek vyberie akýkoľvek deň. V novom zákone, nie je nikde výstraha pred hriechom z nedodržiavania siedmeho dňa telesného odpočinku, ale je výstraha pred hriechom cudzoložstva, smilstva atd. Ak teda nedodžiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku človek nehreší proti Bohu, tak si môže urobiť deň telesného odpočinku kedykoľvek a nesúdiť človeka pre sobotu.

Adventisti súdia všetkých ostatných pre sobotu, ak ich pre tento dôvod pokladajú za padlých?

Kol 2,16 Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty,

Predsa znovuzrodené srdce, ktoré vierou prijíma evanjelium života, tak táto milosť vyučuje, ako napĺňať ostatné prikázania zákona a to na rovine Božej , teda z lásky k Bohu. Práve takýto odpočinok je ten pravý odpočinok a takýto pokoj v Kristu nikto zo srdca vykúpenému nevezme. Tí, ktorí spochybňujú tento odpočinok a pokoj v Kristu a vnášajú do sŕdc ľudí nepokoj pre dodržiavanie soboty a chcú tento odpočinok v srdci nahradiť telesným odpočinkom, tak sami nepoznali v srdci ten pravý Kristov odpočinok a pokoj, ktorý sa nedá ani len porovnať s telesným odpočinkom.

[Osem]

V prvých dňoch Cirkvi mnohí židovskí kresťania naďalej dodržiavali predpisy o sabate. Do štvrtého storočia sa prax vyčlenenia prvého dňa v týždni na zhromaždenie a odpočinok začala kodifikovať v občianskych aj cirkevných kánonoch. A v roku 325 n. l. Nicejský koncil formálne vyhlásil Pánov deň, nedeľu, za deň uctievania pre pravoslávnych kresťanov, a nie za deň sabatu.

Sabat (gr. Сабота) je siedmy deň, deň odpočinku, posledný deň v týždni. Nasledujúci deň, Pánov deň (gr. Kyriaki), je symbolom prvého dňa stvorenia. Symbolizuje tiež posledný deň Božieho kráľovstva, ôsmy deň. Inými slovami, prvý deň je zároveň ôsmym dňom. Je to deň za hranicami tohto sveta, deň, ktorý predstavuje život budúceho sveta, deň večného odpočinku Božieho kráľovstva.

V židovskej aj pravoslávnej kresťanskej tradícii číslo sedem znamená zavŕšenie a plnosť, a preto bol v tento deň ustanovený sabat. Číslo osem znamená viac než len zavŕšenie a plnosť. Pre pravoslávnych kresťanov je teda Deň Pánov dňom Kristovho zmŕtvychvstania z mŕtvych, dňom Božieho súdu a víťazstva predpovedaného prorokmi. Deň Pánov uvádza prítomnosť a moc budúceho kráľovstva, ktoré je už v živote tohto sveta. Preto sa kresťania každý týždeň zhromažďujú, aby sa klaňali a oslavovali to, čo Pán urobil pre svoj ľud.

Je príhodné, že počas týždňa po Pasche (Veľkej noci), nazývaného Svetlý týždeň, Cirkev oslavuje Paschu osem dní. Podľa tradície sa bábätkám dáva meno na ôsmy deň po narodení. A od staroveku sa kresťanské krstiteľnice stavajú s ôsmimi stranami, čo naznačuje, že novo pokrstení vstupujú do ríše ôsmeho dňa, dňa večného odpočinku (Hebr 4:1-11) v Kristovom nebeskom kráľovstve.

https://www.saintjohnchurch.org/sabbath ... 20Biblical?

[Ortodoxni]

Zatiaľ čo sobota (sabat) zostáva dňom odpočinku, nedeľa sa považuje za hlavný deň spoločného uctievania a oslavy zmŕtvychvstania, čo z nej robí kresťanský sabat v duchu. Ortodoxní kresťania stále zdôrazňujú dôležitosť odpočinku, modlitby a venovania času Bohu, ale pozornosť sa presunula na Pánov deň ako naplnenie prikázania o sabate v novej zmluve.

V ortodoxnom kresťanstve je samotný Kristus vnímaný ako naplnenie sabatného odpočinku. Sabat v Starom zákone bol dňom vyhradeným na fyzický odpočinok a zamyslenie sa nad Božím stvorením, ale v Novom zákone Kristus stelesňuje pravý a konečný odpočinok pre ľudstvo. V Matúšovi 11:28-30 Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie.“ Kristus poskytuje hlbší duchovný odpočinok, ktorý ide nad rámec obyčajného zastavenia našej fyzickej práce. Svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus ponúka ľudstvu odpočinok od bremien hriechu, smrti a zákona a prináša zmierenie s Bohom. V tomto zmysle je Kristus pravý sabat, pretože v ňom veriaci nachádzajú odpočinok pre svoje duše. Starozákonná sobota bola tieňom pravého odpočinku, ktorý prichádza v Kristovi (Kolosanom 2:16-17), kde veriaci odpočívajú od snahy získať si spravodlivosť vlastnými skutkami a namiesto toho nachádzajú pokoj a spásu v Jeho milosti.

Hoci teda pravoslávni kresťania ctia sobotu a Pánov deň, chápu, že sám Kristus je naplnením soboty a ponúka večný odpočinok a spoločenstvo s Bohom. To presúva pozornosť z dodržiavania konkrétneho dňa na život v neustálom odpočinku a pokoji, ktorý Kristus poskytuje v sebe a prostredníctvom svojho spásneho diela.

https://frmichaelsorial.com/2024/09/12/ ... ath%20rest.

[Zaujimave]

Niekoľko vyššie uvedených ustrizkov som uviedol, pretože ukazujú dosť odlišný pohľad na sobotu a nedeľu, ktorí my tu v západnej Európe nie veľmi poznáme. U nás poznáme väčšinou len zástancov platnosti večného zákona a na druhej strane zástancov zrusenia večného zákona (nazývaného uhladenejsie "naplnenim"). Jedine Viktor tu sem tam prináša myšlienky Orthodoxie. Snáď to niekoho zaujalo rovnako ako mňa. Pochopil som, odkiaľ sa vzala symbolika osmičky.

[Katolíci vedia]

Katolíci vedia, že to nebol Ježiš, čo nahradil sobotu nedeľou, ale bola to cirkev, ktorej on vraj dal tú moc.

https://thoughtfulcatholic.com/why-dont ... e-sabbath/

Cirkev Nového zákona, vykonávajúc autoritu, ktorú jej dal Ježiš, začala uctievať Boha v prvý deň týždňa, aby si pripomínala a oslavovala Ježišovo zmŕtvychvstanie. Nezavrhli ustanovenie sobotného odpočinku, ale videli jeho naplnenie v Ježišovom zmŕtvychvstaní. Sabat je pamiatkou Božieho stvorenia, zatiaľ čo Pánov deň, prvý deň týždňa, je pamiatkou Jeho vykúpenia. A preto uctievame Boha v nedeľu.

https://bccatholic.ca/voices/graham-osb ... he-sabbath

Ale možno najpresvedčivejšie svedectvo pochádza z ranej Cirkvi.

Už v roku 70 n. l. Didaché (Učenie dvanástich apoštolov) jasne vyzýva na nedeľné bohoslužby: „Ale každý Pánov deň... zhromažďujte sa, lámte chlieb a vzdávajte vďaky.“ Podobne v roku 74 n. l. Barnabášov list zaznamenáva, že „strávili sme ôsmy deň v slávení dňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych.“

V roku 110 n. l. svätý Ignác, antiochijský biskup a učeník svätého apoštola Jána, vyhlásil: „Nech každý Kristov priateľ slávi Pánov deň ako sviatok, deň zmŕtvychvstania, kráľovnú a hlavný zo všetkých dní.“ Učil tiež, že Židia „získali novú nádej, už nedodržiavajú sobotu, ale žijú v dodržiavaní Pánovho dňa.“

V roku 155 n. l. veľký svätý Justín Mučeník trval na tom, že „nedeľa je deň... keď všetci máme spoločné zhromaždenie, pretože Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, v ten istý deň vstal z mŕtvych.“

Ale napriek všetkým biblickým a historickým dôkazom sa niektorí stále pýtajú: akou autoritou mohla kresťanská cirkev zmeniť deň bohoslužieb? Stručná odpoveď znie: autoritou, ktorú jej dal Ježiš.

Ježiš nenapísal Bibliu ako prvý. On prišiel najprv postaviť svoju Cirkev. Postavil ju na skale a tá sa nikdy nezrúti (Mt 7,24-25) a brány pekla ju nikdy nepremôžu (Mt 16,16-19). Tejto Cirkvi, postavenej na základe apoštolov (Ef 2, 19-22) – nepochybne a historicky Katolíckej Cirkvi – dal svoju autoritu: kľúče od Nebeského kráľovstva. Čo zviaže na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviaže, bude rozviazané (Mt 16, 19, Mt 18, 17-18).

[Katolíci veria]

Katolíci teda veria, že cirkev mala tu autoritu od Ježiša a mohla teda zmeniť čo chcela. Možno. Ježiš to už nestihol ani vyvrátiť ani potvrdiť.

[Je to tak]

Je to tak. Treba sa s tým zmieriť
Každy človek či každá cirkev má právo povedať. Dostal som autoritu od Boha. Alebo počul som vnútorný hlas. Alebo bolo mi zjavene. Že to bude nedeľa. Alebo sobota. Alebo utorok. Alebo žiaden deň. Alebo všetky.

To je na Tom pekne. Každý si môže veriť čomu chce.