Demokracia v cirkvi

[Student_07]

CASD sa prezentuje ako demokratická, t.j. na jej riadení sa podieľajú členovia cirkvi, pri dodržaní podmienky rovnosti práv.
Demokracia v cirkvi je zaručená aj Ústavou CASD, kde v článku 6 sa píše:
„Každý člen cirkvi má právo za rovnakých podmienok plne sa podieľať na živote a činnosti cirkvi“.
Podobne v článku 15: „Zdrojom autority cirkvi sú rovnakou mierou všetci jej členovia.“
Túto vzájomnú rovnosť medzi členmi jeho cirkvi ustanovil už Ježiš výrokom „Vy sa však nedávajte volať: Rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia.“ Mt 23,8
A akúkoľvek snahu povyšovať sa na iných odmietol slovami:
„Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom.“ Mat 20, 25-27
Tento princíp vyznával aj Pavel, keď napísal „ v pokore pokladajte iných za vyšších od seba“ Flp 2,3

V cirkvi sa na všetkých úrovniach rozhodovania používajú všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Napríklad v prípade hlasovania je na schválenie návrhu potrebná nadpolovičná väčšina prítomných, na zmenu ústavy trojpätinová väčšina a podobne.
Ale sú si naozaj všetci členovia pri rozhodovaní rovní? Chcem týmto článkom ukázať, že tí, ktorí patria do určitej konkrétnej skupiny členov, sú pri rozhodovaní neprimerane zvýhodňovaní, a ani veľká väčšina ostatných, „radových“ členov, ich nedokáže prehlasovať.

Riadny člen cirkvi môže svoje schopnosti a dary využívať rôznymi spôsobmi a formami. Môže byť aktívny individuálne, ale má tiež možnosť zapojiť sa do rozličných oddelení, organizácií a iných spoločných organizačných celkov, podľa toho, čomu sa chce venovať. Konkrétne za môže angažovať napr. v zdravotnej oblasti (kluby zdravia), pomoci núdznym a rôzne postihnutým (Adra), kolportáži kníh, prípadne sa môže uchádzať o post kazateľa alebo iného zamestnanca cirkvi. A práve posledne menovaná je tá skupina (kazatelia a zamestnanci cirkvi) , ktorá si veľmi rafinovane udržuje mimoriadne dominantnú pozíciu takmer na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania, a pritom pred ostatnými veľmi presvedčivo vytvára pocit demokracie.
Ešte raz pripomínam, že cirkev uznáva a deklaruje rovnaké práva pre všetkých svojich členov, teda aj bez ohľadu na to, či je člen kazateľom alebo nie. Aj kazateľ je členom cirkvi. Bol ním pred tým, ako sa stal kazateľom, je ním počas svojej služby kazateľa (je členom konkrétneho zboru) a zostane ním, aj keď svoju kazateľskú službu ukončí. (Samozrejme, aj na kazateľa sa vzťahujú ustanovenia Cirkevného poriadku, tak ako na iných členov, napr. pri disciplinárnom konaní a pod.)

Bežný člen cirkvi by mal mať (v prípade, že sa v cirkvi o niečom rozhoduje), práva aspoň približne rovnaké ako práva ktoréhokoľvek iného člena cirkvi. No pozrime sa napríklad, ako to vyzerá na takej konferencii združenia, ktorá sa koná raz za štyri roky a robia sa tam zásadné rozhodnutia, vrátane personálnych, pre najbližšie štvorročné obdobie.

Ale ešte predtým trochu teórie: Demokracia môže byť priama (keď sa občan priamo a osobne podieľa na rozhodovaní, na Slovensku napr. pri hlasovaní v referende alebo voľbe prezidenta), alebo zastupiteľská (keď záujmy občana zastupujú volení zástupcovia, ako napr. pri hlasovaní v parlamente). Je zrejmé, že priama demokracia je pre občana výhodnejšia, pretože sa nemusí spoliehať na názor svojho zástupcu, ktorého často ani nepozná, ale môže sa osobne zapojiť do hlasovania.

Na konferencii CASD sa používa zastupiteľská demokracia. Konkrétne to znamená, že za každých 50 členov ide na konferenciu jeden delegát. Tak to určuje Rokovací poriadok. To je samozrejme úplne v poriadku. Na poslednej konferencii bolo spolu 88 delegátov, z toho 54 ich bolo zo zborov, aplikovaním zmieneného pravidla. Je jedno, či ste zapojení v Adre, kluboch zdravia alebo ste kolportér na plný úväzok, vaše možnosti voliť svojho delegáta alebo sám byť zvolený, boli také isté ako možnosti každého iného člena cirkvi. Teda takmer.
Niektorí členovia cirkvi sú totiž kazatelia. A títo v prípade konferencie aplikujú sami na seba, na rozdiel od všetkých ostatných, priamu demokraciu. Takže na konferencii bolo v pozícii delegáta s právom hlasovať všetkých 17 vysvätených kazateľov! (Okrem nich tam ešte boli traja delegáti za inštitúcie, siedmi delegáti za výbor Slovenského združenia, šiesti delegáti za Úniu a jeden delegát za divíziu.)

Ku koncu roku 2014 bolo v Slovenskom združení registrovaných 2245 členov. Bez 17 vysvätených kazateľov je to 2228 „bežných“ členov. Týchto 2228 členov bolo zastupovaných na konferencii zmienenými 54-mi delegátmi, čo znamená 2,4% -tné zastúpenie.
Ak by sme uvažovali len o skupine vysvätených kazateľov Slovenského združenia, ktorých na konferencii bolo 17, tak ihneď udrie do očí gigantický nepomer hlasovacieho práva „radového“ člena zo zboru, a člena, ktorý je na pozícii vysväteného kazateľa.
Vysvätení kazatelia, ktorí spolu tvoria menej než 0,8% celkového členstva Slovenského združenia, mali na konferencii 100%-tné zastúpenie, a len oni sami tvorili neuveriteľných takmer 20% všetkých delegátov!
Poviem to ešte inak – kazatelia mali takú váhu svojich hlasov, ako keby ich bolo na Slovensku 850. (Potom by bolo v poriadku, že podľa zastupiteľského pomeru 50:1 majú na konferencii 17 delegátov.)

Ešte stále sa vám zdá, že cirkev je demokratická a že každý člen má pri rozhodovaní v cirkvi rovnaké práva? Vôbec nie. Ak ste bežným členom cirkvi, tak vaše šance, že by ste mali možnosť sa osobne podieľať na rozhodovaní, sú asi 50:1. Ale ak sa člen cirkvi stane kazateľom, zamestnancom cirkvi, jeho šance na presadzovanie vlastných (a skupinových) záujmov prudko vzrastú asi 50 krát a dosahujú 100%.
Ak ku týmto 17-tim vysväteným kazateľov pripočítame aj ostatných zamestnancov cirkvi, ktorí boli na konferencii v pozícii delegáta, dostaneme zaujímavú skupinu s počtom členov 24. Táto 24-členná skupina zamestnancov cirkvi tvorila 27% všetkých delegátov (teda takmer tretinu), pričom zastupovala len asi 1% všetkých členov (teda asi stotinu)! Ako sa im asi presadzovali vlastné návrhy a požiadavky? Stačilo získať 20 ďalších podporovateľov z radov iných delegátov, a ich návrhy by bez problémov prešli. To v praxi znamená, že menšina členov (ktorá má na konferencii svojich delegátov) môže v pohode prehlasovať väčšinu, a to len preto, že demokratické pravidlá o rovnosti práv sa na úzku privilegovanú skupinu jednoducho nevzťahujú.
Obdobná, i keď opačná situácia by nastala aj vtedy, ak by väčšina delegátov zo zborov navrhovala niečo, čo by sa zamestnancom cirkvi nepáčilo. Ak by napr. veľká väčšina, povedzme 70% celoslovenského členstva (to je 1560 členov) mala nejaký návrh a prostredníctvom svojich delegátov by ho predniesla na konferencii, tento návrh by neprešiel. Prečo? Lebo 70% členskej základne má na konferencii len 38 delegátov, čo je o dosť menej než minimálne potrebná polovica 44 delegátov, ktorú treba na odhlasovanie návrhu. Takže ani takáto obrovská 70% väčšina členov zborov nedokáže prehlasovať malú skupinku kazateľov, ktorí si svoju ochranu dostatočne zabezpečili extra nedemokratickým zvýhodnením samých seba.

Predstavme si, že by ste chceli iniciovať nejaké zmeny v ústave. To znamená, že potrebujete podporu na úrovni tri pätiny, to je 60% hlasov. Povedzme, že obídete všetky zbory po Slovensku a nadchnete ich pre svoj návrh. A predpokladajme, že získate 95% všetkých členov a aj delegátov, ktorí ich budú zastupovať. Tých delegátov bude 51 (vychádzajúc z reality zastupovania poslednej konferencie), a všetci budú hlasovať za váš návrh. Ale smola. Z celkového počtu 88 delegátov je na trojpätinovú väčšinu potrebných 53 delegátskych hlasov. A to nemáte, chýbajú vám dva hlasy. Takže napriek tomu, že vás reálne podporuje 95% členstva a aj ich riadni delegáti, požadovanú 60% hranicu potrebnú na zmenu ústavy ste nedosiahli. Prečo? Lebo kazateľov sa zástupná demokracia netýka. Lebo oni pravidlá nastavili tak, že vlastne nemáte možnosť nič zmeniť, ak nechcú oni. Z tohto pohľadu vyzerá Ústava CASD ako zdrap papiera predstierajúci, že v cirkvi rozhodujú členovia na základe všeobecne uznávaných pravidiel rovnosti.

Vo výboroch konferencie je situácia ešte vypuklejšia.
Výbor pre poverenie: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia
Výbor pre plány a programy: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia
Kam sa asi bude uberať cirkev v budúcom období? To sa rieši vo výbore pre plány. Názor jedného kazateľa v takomto výbore má váhu asi ako názory 130 iných členov. Myslíte, že máte nejakú šancu čokoľvek presadiť pri takomto zložení výborov? Je evidentné, že o ďalšom smerovaní cirkvi prakticky rozhoduje skupina 17 členov-kazateľov, ktorá má v tomto výbore 50%-tné zastúpenie. Ostatní sú tam len na to, aby sa tomu prizerali a vytvárali dojem, že rozhodovanie je demokratické.
Menovací výbor: spolu 16 členov výboru, z toho 6 kazateľov
Menovací výbor je veľmi dôležitý výbor, ktorý je zo všetkých výborov asi najviac v centre pozornosti. Ten totiž navrhuje funkcionárov pre ďalšie obdobie, a to od predsedu združenia po členov výboru Slovenského združenia. Samozrejme aj kazatelia môžu mať svoju predstavu o tom, kto by mal byť predsedom, to je v poriadku. Ale opäť, počtom prakticky zanedbateľná skupina 17 členov-kazateľov celoslovenskej cirkvi má v tomto výbore 6 zástupcov, teda 35%-tné zastúpenie, pričom ostatných 2228 členov tam má len biednych 10 zástupcov, čo je 0,4%-tné zastúpenie. Ak ste boli niekedy v tom výbore, mohli ste mať pocit, že naozaj o niečom rozhodujete. Ale 35% je asi 90 krát viac než 0,4%. Teda názor/hlas člena-kazateľa má v tomto menovacom výbore skoro 100 krát väčšiu váhu ako názor/hlas člena–nekazateľa. Aby sa práca výboru dala považovať za vyváženú, muselo by tam byť za zbory asi 100 krát viac ľudí. Potom by sa dalo predpokladať, že názor člena cirkvi zaváži asi toľko ako hlas kazateľa.

Je povšimnutiahodné, že Rokovací a organizačný poriadok uvádza, že „Vo výboroch by mali byť úmerne zastúpení zamestnanci cirkvi a laickí členovia“. Môžeme len hádať, akú predstavu o „úmernosti“ zastúpenia zamestnancov cirkvi má Československá únia, ktorá poriadok vypracovala. Ale prax ukazuje, že to znamená, že ich musí byť toľko, aby návrhy zo zborov nemali šancu na schválenie.

Ešte iná úvaha z iného uhla pre lepšie pochopenie:
Prakticky 100% všetkých členov na Slovensku (vyše 2200 ľudí) malo na konferencii svojich 54 delegátov, ktorí boli riadne zvolení pomocou kľúča 50:1. Normálne by sa čakalo (aby to bolo spravodlivé), že títo delegáti budú tvoriť 100% všetkých delegátov, teda že celkový počet delegátov na konferencii nebude vyšší než 54. Potom by rozhodovanie bolo férové, tak ako to má byť, aby všetci členovia by mali rovnaké práva, ako to je deklarované. Ale prečo to tak nebolo?
Kazateľom sa asi nepáčilo, že by o veciach rozhodovali delegáti členov zo zborov, a tak sa všetci sedemnásti vyhlásili za delegátov. Akým právom, to je záhadou. (Asi právom kazateľa, ktorý môže všetko, aj šliapať po právach členov, ktoré sú dané Ústavou cirkvi.)
Takže počet delegátov sa zrazu zvýšil z 54 o 17 na 71 delegátov. Po tomto kroku zastúpenie členov medzi všetkými delegátmi kleslo zo 100% na 76%. Už to by bolo tragické, neospravedlniteľné a trestuhodné obmedzenie práv členov.
Ale žiaľ to nie je všetko. Medzi delegátmi sa objavilo aj 7 delegátov za starý, odchádzajúci Výbor slovenského združenia, ktorý mal 15 členov. Nevedno, koho na konferencii vlastne zastupovali. Kazateľov? Veď tí tam boli všetci. Členov zo zborov? Veď tí tam mali svojich riadne zvolených delegátov. Sami seba, teda starý Výbor SZ? Ale veď ich výbor práve touto konferenciou končí a bude zvolený úplne nový. Nie je ani jasné, prečo ich tam za výbor bola polovica, použil sa teda zastupiteľský kľúč 2:1 namiesto 50:1, ktorý platil pre členov zborov. Vyzerá to tak, že ich jedinou úlohou bolo ešte viac oslabiť silu zástupcov zo zborov, pretože počet všetkých delegátov tak stúpol na 78, a zastúpenie členov medzi delegátmi tak kleslo na smutných 69%.
No architektom konferencie bolo aj to málo. Tak pozvali ešte 6 delegátov z Československej únie. Nebudem márniť čas úvahou o tom, koho asi zastupovali a prečo ich bolo tak veľa, a rovno poviem, že počet delegátov stúpol na 84. Delegáti za zbory tak tvorili už len 64 % z celkového počtu delegátov. Chce sa mi plakať, ale musím pokračovať.
Delegátske preukazy ďalej dostali ešte traja riaditelia inštitúcií a jeden delegát sa divíziu. A výsledok už poznáte. Celkový počet delegátov dosiahol číslo 88. Zástupcovia zborov, ktorí by po správnosti mali mať na konferencii medzi delegátmi 100%-tný podiel, skončili s dlhým nosom, trápnym zastúpením 61% a nevďačnou úlohou stať sa pozorovateľmi toho, ako si kazatelia so svojimi prisluhovačmi (inak ich neviem nazvať) všetko spravia tak, ako im to vyhovuje.

No opusťme konferenciu a pozrime sa na bežný život cirkvi v medzivolebnom období. Tu rozhodovanie leží na pleciach Výboru slovenského združenia. Zabudnime na chvíľu na to, že bol zvolený na konferencii, kde bežní členovia nemajú šancu čokoľvek presadiť.
Výbor slovenského združenia je tvorený tromi administrátormi (to je vedenie cirkvi – predseda, tajomník a pokladník), tromi ďalšími kazateľmi a šiestimi nekazateľmi-zástupcami zborov. Máte nejaké ilúzie o tom, že členovia cirkvi môžu cez svojich zástupcov o niečom rozhodovať? Aj keby všetci šiesti nekazatelia (ktorí zastupujú vyše 2200 členov) hlasovali jednotne za nejaký návrh, neprešiel by, ak by ho nepodporil aspoň jeden kazateľ. Ale ak kazatelia (ktorí zastupujú len pár desiatok ľudí) podporia jednotne nejaký návrh, stačí im získať na svoju stranu jedného nekazateľa (ktorý zastupuje virtuálne len jednu šestinu členstva) a návrh je prijatý.
Byť členom Výboru SZ ako nekazateľ znamená byť trápnou figúrkou prizerajúcou sa tomu, ako si kazatelia robia, čo sa im zachce.

Vidíme jasne, že ani na život cirkvi mimo konferencie nemajú členovia cirkvi prakticky žiadny vplyv. Sme cirkev, kde o všetkom rozhodujú kazatelia, pretože sa riadia pravidlami, ktoré určili kazatelia. Tí kazatelia, ktorí majú byť príkladom v Ježišom ustanovenej rovnosti a Pavlom žiadanej pokore pred druhými. A ktorí by mali dodržiavať Ústavu, ktorú sami napísali.

Otázka znie - prečo je to tak? Čím sú členovia-kazatelia takí výnimoční, že sú vysoko vysoko nad bežnými členmi zboru? Sú takí géniovia? Nejakým zázrakom nadobudli múdrosť mnoho desiatok krát presahujúcu rozumové schopnosti „normálneho“ člena? Čím to, že názor priemerného kazateľa má pri rozhodovaní 100 krát vyššiu váhu než názor iného člena, ktorý nie je kazateľ?
Je to tým, že kazateľ absolvoval Teologický seminár? Asi nie, aj mnoho iných členov ho absolvovalo.
Je to tým, že podpísal pracovnú zmluvu s cirkvou? Aj účtovníčka SZ ju podpísala.
Je to tým, že bol ostatnými s dôverou oddelený pre prácu kazateľa? Je to tým, že je platený z desiatkov ostatných členov? Nemali by to byť skôr dôvody na opačné správanie?
A čím to je, že keď kazateľ opustí kazateľskú službu, jeho hlas zase v okamihu hlboko klesne na úroveň hlasov iných, „bežných“ členov?
Ako nazvať tento systém riadenia a rozhodovania?
Teo-kracia (vláda Boha) to nie je (o tej by sa dalo hovoriť len v určitom období Starého zákona).
Demo-kracia (vláda ľudu/členov) to tiež nie je, to sme si jasne ukázali vyššie.
Najvýstižnejšie by bolo nazvať tento systém Kazateľo-kracia, pretože jednoznačne tu vládnu a o všetkom rozhodujú práve oni.

V dnešnom svete platí, že kde nie je demokracia, je totalita. V totalite je všetko určované jednotlivcom alebo veľmi úzkou skupinou, a práva ostatných sú pošliapavané, i keď navonok, kvôli vytvoreniu zdania rovnoprávnosti a spravodlivosti, sú deklarované.
Nepripomína vám fungovanie našej cirkvi práve tento totalitný model? Nezdá sa vám podozrivé, že všetko rozhodovanie v cirkvi je plne pod kontrolou mimoriadne malej skupiny členov, ktorá si túto moc sama privlastnila a nemieni sa jej vzdať?
Kazatelia si za dlhé desaťročia existencie cirkvi vybudovali záhadnú, silne autoritatívnu pozíciu, ktorá je členmi síce nepochopiteľne, ale široko akceptovaná. Je pravdepodobné, že na udržiavanie povedomia o takomto postavení kazateľa je zneužívané aj náboženské cítenie členov.

Na nápravu tohto neúnosného stavu vidím dve možné riešenia:
Zásadne zmeniť pomery v obsadení delegátov tak, aby skupina kazateľov mala pri rozhodovaní percentuálne rovnaké zastúpenie ako všetci ostatní členovia zborov.
Alebo zmeniť ústavu a uviesť, že rovnaké podmienky neplatia pre každého člena. Že máme dve skupiny členov, a pre tieto skupiny platia rôzne podmienky. Ak člen cirkvi začne „slúžiť“ ako kazateľ, jeho práva narastú stonásobne, a viac sa ho už netýkajú žiadne „demokratické“ pravidlá o „rovnocennom“ podieľaní sa na živote cirkvi. Tie sú len pre tých plebs, nímandov, čo majú povinnosť platiť a čušať, prípadne zúčastňovať sa ako komparzisti frašiek zvaných rozhodovanie v cirkvi.
Možno treťou možnosťou by bolo kazateľský úrad formálne vymaniť z členstva, aby sa ho netýkali ustanovenia o rovnoprávnosti členov, ktoré aj tak pre kazateľov neplatia. No to by bol návrat k tomu, čo tak radi kritizujeme u tej veľkej cirkvi – klérici/laici (hoci to vlastne už aj tak máme).

Budem končiť a zhrniem vyššie povedané:
- Ústava CASD vytvára klamlivý dojem, že v cirkvi majú členovia rovnaké práva.
- V CASD majú členovia zborov, prípadne ich delegáti, minimálny vplyv na rozhodovanie
- Účasť členov na celoslovenských voľbách je zbytočným divadlom a fraškou.
- Všetko rozhodovanie plne ovláda malá skupina členov (kazateľov)
- Kazatelia v záujme udržania si moci udržujú členov v naivnej predstave o rovnosti práv

Toto je žiaľ súčasný stav Cirkvi adventistov siedmeho dňa nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete. Všetky iniciatívy na zmenu sú vítané. Chce sa mi veriť, že už najbližšia konferencia Slovenského združenia dá hlasom zástupcom členov také miesto a váhu, aká im patrí.

[Jiří Kupka]

V CASD máme co dočinění především s ideokracií par excellence, stejně jako i v jiných církvích.

[mikim]

CASD sa prezentuje ako demokratická, t.j. na jej riadení sa podieľajú členovia cirkvi, pri dodržaní podmienky rovnosti práv.
Demokracia v cirkvi je zaručená aj Ústavou CASD, kde v článku 6 sa píše:
„Každý člen cirkvi má právo za rovnakých podmienok plne sa podieľať na živote a činnosti cirkvi“.
Podobne v článku 15: „Zdrojom autority cirkvi sú rovnakou mierou všetci jej členovia.“
Túto vzájomnú rovnosť medzi členmi jeho cirkvi ustanovil už Ježiš výrokom „Vy sa však nedávajte volať: Rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia.“ Mt 23,8
A akúkoľvek snahu povyšovať sa na iných odmietol slovami:
„Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom.“ Mat 20, 25-27
Tento princíp vyznával aj Pavel, keď napísal „ v pokore pokladajte iných za vyšších od seba“ Flp 2,3

V cirkvi sa na všetkých úrovniach rozhodovania používajú všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Napríklad v prípade hlasovania je na schválenie návrhu potrebná nadpolovičná väčšina prítomných, na zmenu ústavy trojpätinová väčšina a podobne.
Ale sú si naozaj všetci členovia pri rozhodovaní rovní? Chcem týmto článkom ukázať, že tí, ktorí patria do určitej konkrétnej skupiny členov, sú pri rozhodovaní neprimerane zvýhodňovaní, a ani veľká väčšina ostatných, „radových“ členov, ich nedokáže prehlasovať.

Riadny člen cirkvi môže svoje schopnosti a dary využívať rôznymi spôsobmi a formami. Môže byť aktívny individuálne, ale má tiež možnosť zapojiť sa do rozličných oddelení, organizácií a iných spoločných organizačných celkov, podľa toho, čomu sa chce venovať. Konkrétne za môže angažovať napr. v zdravotnej oblasti (kluby zdravia), pomoci núdznym a rôzne postihnutým (Adra), kolportáži kníh, prípadne sa môže uchádzať o post kazateľa alebo iného zamestnanca cirkvi. A práve posledne menovaná je tá skupina (kazatelia a zamestnanci cirkvi) , ktorá si veľmi rafinovane udržuje mimoriadne dominantnú pozíciu takmer na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania, a pritom pred ostatnými veľmi presvedčivo vytvára pocit demokracie.
Ešte raz pripomínam, že cirkev uznáva a deklaruje rovnaké práva pre všetkých svojich členov, teda aj bez ohľadu na to, či je člen kazateľom alebo nie. Aj kazateľ je členom cirkvi. Bol ním pred tým, ako sa stal kazateľom, je ním počas svojej služby kazateľa (je členom konkrétneho zboru) a zostane ním, aj keď svoju kazateľskú službu ukončí. (Samozrejme, aj na kazateľa sa vzťahujú ustanovenia Cirkevného poriadku, tak ako na iných členov, napr. pri disciplinárnom konaní a pod.)

Bežný člen cirkvi by mal mať (v prípade, že sa v cirkvi o niečom rozhoduje), práva aspoň približne rovnaké ako práva ktoréhokoľvek iného člena cirkvi. No pozrime sa napríklad, ako to vyzerá na takej konferencii združenia, ktorá sa koná raz za štyri roky a robia sa tam zásadné rozhodnutia, vrátane personálnych, pre najbližšie štvorročné obdobie.

Ale ešte predtým trochu teórie: Demokracia môže byť priama (keď sa občan priamo a osobne podieľa na rozhodovaní, na Slovensku napr. pri hlasovaní v referende alebo voľbe prezidenta), alebo zastupiteľská (keď záujmy občana zastupujú volení zástupcovia, ako napr. pri hlasovaní v parlamente). Je zrejmé, že priama demokracia je pre občana výhodnejšia, pretože sa nemusí spoliehať na názor svojho zástupcu, ktorého často ani nepozná, ale môže sa osobne zapojiť do hlasovania.

Na konferencii CASD sa používa zastupiteľská demokracia. Konkrétne to znamená, že za každých 50 členov ide na konferenciu jeden delegát. Tak to určuje Rokovací poriadok. To je samozrejme úplne v poriadku. Na poslednej konferencii bolo spolu 88 delegátov, z toho 54 ich bolo zo zborov, aplikovaním zmieneného pravidla. Je jedno, či ste zapojení v Adre, kluboch zdravia alebo ste kolportér na plný úväzok, vaše možnosti voliť svojho delegáta alebo sám byť zvolený, boli také isté ako možnosti každého iného člena cirkvi. Teda takmer.
Niektorí členovia cirkvi sú totiž kazatelia. A títo v prípade konferencie aplikujú sami na seba, na rozdiel od všetkých ostatných, priamu demokraciu. Takže na konferencii bolo v pozícii delegáta s právom hlasovať všetkých 17 vysvätených kazateľov! (Okrem nich tam ešte boli traja delegáti za inštitúcie, siedmi delegáti za výbor Slovenského združenia, šiesti delegáti za Úniu a jeden delegát za divíziu.)

Ku koncu roku 2014 bolo v Slovenskom združení registrovaných 2245 členov. Bez 17 vysvätených kazateľov je to 2228 „bežných“ členov. Týchto 2228 členov bolo zastupovaných na konferencii zmienenými 54-mi delegátmi, čo znamená 2,4% -tné zastúpenie.
Ak by sme uvažovali len o skupine vysvätených kazateľov Slovenského združenia, ktorých na konferencii bolo 17, tak ihneď udrie do očí gigantický nepomer hlasovacieho práva „radového“ člena zo zboru, a člena, ktorý je na pozícii vysväteného kazateľa.
Vysvätení kazatelia, ktorí spolu tvoria menej než 0,8% celkového členstva Slovenského združenia, mali na konferencii 100%-tné zastúpenie, a len oni sami tvorili neuveriteľných takmer 20% všetkých delegátov!
Poviem to ešte inak – kazatelia mali takú váhu svojich hlasov, ako keby ich bolo na Slovensku 850. (Potom by bolo v poriadku, že podľa zastupiteľského pomeru 50:1 majú na konferencii 17 delegátov.)

Ešte stále sa vám zdá, že cirkev je demokratická a že každý člen má pri rozhodovaní v cirkvi rovnaké práva? Vôbec nie. Ak ste bežným členom cirkvi, tak vaše šance, že by ste mali možnosť sa osobne podieľať na rozhodovaní, sú asi 50:1. Ale ak sa člen cirkvi stane kazateľom, zamestnancom cirkvi, jeho šance na presadzovanie vlastných (a skupinových) záujmov prudko vzrastú asi 50 krát a dosahujú 100%.
Ak ku týmto 17-tim vysväteným kazateľov pripočítame aj ostatných zamestnancov cirkvi, ktorí boli na konferencii v pozícii delegáta, dostaneme zaujímavú skupinu s počtom členov 24. Táto 24-členná skupina zamestnancov cirkvi tvorila 27% všetkých delegátov (teda takmer tretinu), pričom zastupovala len asi 1% všetkých členov (teda asi stotinu)! Ako sa im asi presadzovali vlastné návrhy a požiadavky? Stačilo získať 20 ďalších podporovateľov z radov iných delegátov, a ich návrhy by bez problémov prešli. To v praxi znamená, že menšina členov (ktorá má na konferencii svojich delegátov) môže v pohode prehlasovať väčšinu, a to len preto, že demokratické pravidlá o rovnosti práv sa na úzku privilegovanú skupinu jednoducho nevzťahujú.
Obdobná, i keď opačná situácia by nastala aj vtedy, ak by väčšina delegátov zo zborov navrhovala niečo, čo by sa zamestnancom cirkvi nepáčilo. Ak by napr. veľká väčšina, povedzme 70% celoslovenského členstva (to je 1560 členov) mala nejaký návrh a prostredníctvom svojich delegátov by ho predniesla na konferencii, tento návrh by neprešiel. Prečo? Lebo 70% členskej základne má na konferencii len 38 delegátov, čo je o dosť menej než minimálne potrebná polovica 44 delegátov, ktorú treba na odhlasovanie návrhu. Takže ani takáto obrovská 70% väčšina členov zborov nedokáže prehlasovať malú skupinku kazateľov, ktorí si svoju ochranu dostatočne zabezpečili extra nedemokratickým zvýhodnením samých seba.

Predstavme si, že by ste chceli iniciovať nejaké zmeny v ústave. To znamená, že potrebujete podporu na úrovni tri pätiny, to je 60% hlasov. Povedzme, že obídete všetky zbory po Slovensku a nadchnete ich pre svoj návrh. A predpokladajme, že získate 95% všetkých členov a aj delegátov, ktorí ich budú zastupovať. Tých delegátov bude 51 (vychádzajúc z reality zastupovania poslednej konferencie), a všetci budú hlasovať za váš návrh. Ale smola. Z celkového počtu 88 delegátov je na trojpätinovú väčšinu potrebných 53 delegátskych hlasov. A to nemáte, chýbajú vám dva hlasy. Takže napriek tomu, že vás reálne podporuje 95% členstva a aj ich riadni delegáti, požadovanú 60% hranicu potrebnú na zmenu ústavy ste nedosiahli. Prečo? Lebo kazateľov sa zástupná demokracia netýka. Lebo oni pravidlá nastavili tak, že vlastne nemáte možnosť nič zmeniť, ak nechcú oni. Z tohto pohľadu vyzerá Ústava CASD ako zdrap papiera predstierajúci, že v cirkvi rozhodujú členovia na základe všeobecne uznávaných pravidiel rovnosti.

Vo výboroch konferencie je situácia ešte vypuklejšia.
Výbor pre poverenie: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia
Výbor pre plány a programy: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia
Kam sa asi bude uberať cirkev v budúcom období? To sa rieši vo výbore pre plány. Názor jedného kazateľa v takomto výbore má váhu asi ako názory 130 iných členov. Myslíte, že máte nejakú šancu čokoľvek presadiť pri takomto zložení výborov? Je evidentné, že o ďalšom smerovaní cirkvi prakticky rozhoduje skupina 17 členov-kazateľov, ktorá má v tomto výbore 50%-tné zastúpenie. Ostatní sú tam len na to, aby sa tomu prizerali a vytvárali dojem, že rozhodovanie je demokratické.
Menovací výbor: spolu 16 členov výboru, z toho 6 kazateľov
Menovací výbor je veľmi dôležitý výbor, ktorý je zo všetkých výborov asi najviac v centre pozornosti. Ten totiž navrhuje funkcionárov pre ďalšie obdobie, a to od predsedu združenia po členov výboru Slovenského združenia. Samozrejme aj kazatelia môžu mať svoju predstavu o tom, kto by mal byť predsedom, to je v poriadku. Ale opäť, počtom prakticky zanedbateľná skupina 17 členov-kazateľov celoslovenskej cirkvi má v tomto výbore 6 zástupcov, teda 35%-tné zastúpenie, pričom ostatných 2228 členov tam má len biednych 10 zástupcov, čo je 0,4%-tné zastúpenie. Ak ste boli niekedy v tom výbore, mohli ste mať pocit, že naozaj o niečom rozhodujete. Ale 35% je asi 90 krát viac než 0,4%. Teda názor/hlas člena-kazateľa má v tomto menovacom výbore skoro 100 krát väčšiu váhu ako názor/hlas člena–nekazateľa. Aby sa práca výboru dala považovať za vyváženú, muselo by tam byť za zbory asi 100 krát viac ľudí. Potom by sa dalo predpokladať, že názor člena cirkvi zaváži asi toľko ako hlas kazateľa.

Je povšimnutiahodné, že Rokovací a organizačný poriadok uvádza, že „Vo výboroch by mali byť úmerne zastúpení zamestnanci cirkvi a laickí členovia“. Môžeme len hádať, akú predstavu o „úmernosti“ zastúpenia zamestnancov cirkvi má Československá únia, ktorá poriadok vypracovala. Ale prax ukazuje, že to znamená, že ich musí byť toľko, aby návrhy zo zborov nemali šancu na schválenie.

Ešte iná úvaha z iného uhla pre lepšie pochopenie:
Prakticky 100% všetkých členov na Slovensku (vyše 2200 ľudí) malo na konferencii svojich 54 delegátov, ktorí boli riadne zvolení pomocou kľúča 50:1. Normálne by sa čakalo (aby to bolo spravodlivé), že títo delegáti budú tvoriť 100% všetkých delegátov, teda že celkový počet delegátov na konferencii nebude vyšší než 54. Potom by rozhodovanie bolo férové, tak ako to má byť, aby všetci členovia by mali rovnaké práva, ako to je deklarované. Ale prečo to tak nebolo?
Kazateľom sa asi nepáčilo, že by o veciach rozhodovali delegáti členov zo zborov, a tak sa všetci sedemnásti vyhlásili za delegátov. Akým právom, to je záhadou. (Asi právom kazateľa, ktorý môže všetko, aj šliapať po právach členov, ktoré sú dané Ústavou cirkvi.)
Takže počet delegátov sa zrazu zvýšil z 54 o 17 na 71 delegátov. Po tomto kroku zastúpenie členov medzi všetkými delegátmi kleslo zo 100% na 76%. Už to by bolo tragické, neospravedlniteľné a trestuhodné obmedzenie práv členov.
Ale žiaľ to nie je všetko. Medzi delegátmi sa objavilo aj 7 delegátov za starý, odchádzajúci Výbor slovenského združenia, ktorý mal 15 členov. Nevedno, koho na konferencii vlastne zastupovali. Kazateľov? Veď tí tam boli všetci. Členov zo zborov? Veď tí tam mali svojich riadne zvolených delegátov. Sami seba, teda starý Výbor SZ? Ale veď ich výbor práve touto konferenciou končí a bude zvolený úplne nový. Nie je ani jasné, prečo ich tam za výbor bola polovica, použil sa teda zastupiteľský kľúč 2:1 namiesto 50:1, ktorý platil pre členov zborov. Vyzerá to tak, že ich jedinou úlohou bolo ešte viac oslabiť silu zástupcov zo zborov, pretože počet všetkých delegátov tak stúpol na 78, a zastúpenie členov medzi delegátmi tak kleslo na smutných 69%.
No architektom konferencie bolo aj to málo. Tak pozvali ešte 6 delegátov z Československej únie. Nebudem márniť čas úvahou o tom, koho asi zastupovali a prečo ich bolo tak veľa, a rovno poviem, že počet delegátov stúpol na 84. Delegáti za zbory tak tvorili už len 64 % z celkového počtu delegátov. Chce sa mi plakať, ale musím pokračovať.
Delegátske preukazy ďalej dostali ešte traja riaditelia inštitúcií a jeden delegát sa divíziu. A výsledok už poznáte. Celkový počet delegátov dosiahol číslo 88. Zástupcovia zborov, ktorí by po správnosti mali mať na konferencii medzi delegátmi 100%-tný podiel, skončili s dlhým nosom, trápnym zastúpením 61% a nevďačnou úlohou stať sa pozorovateľmi toho, ako si kazatelia so svojimi prisluhovačmi (inak ich neviem nazvať) všetko spravia tak, ako im to vyhovuje.

No opusťme konferenciu a pozrime sa na bežný život cirkvi v medzivolebnom období. Tu rozhodovanie leží na pleciach Výboru slovenského združenia. Zabudnime na chvíľu na to, že bol zvolený na konferencii, kde bežní členovia nemajú šancu čokoľvek presadiť.
Výbor slovenského združenia je tvorený tromi administrátormi (to je vedenie cirkvi – predseda, tajomník a pokladník), tromi ďalšími kazateľmi a šiestimi nekazateľmi-zástupcami zborov. Máte nejaké ilúzie o tom, že členovia cirkvi môžu cez svojich zástupcov o niečom rozhodovať? Aj keby všetci šiesti nekazatelia (ktorí zastupujú vyše 2200 členov) hlasovali jednotne za nejaký návrh, neprešiel by, ak by ho nepodporil aspoň jeden kazateľ. Ale ak kazatelia (ktorí zastupujú len pár desiatok ľudí) podporia jednotne nejaký návrh, stačí im získať na svoju stranu jedného nekazateľa (ktorý zastupuje virtuálne len jednu šestinu členstva) a návrh je prijatý.
Byť členom Výboru SZ ako nekazateľ znamená byť trápnou figúrkou prizerajúcou sa tomu, ako si kazatelia robia, čo sa im zachce.

Vidíme jasne, že ani na život cirkvi mimo konferencie nemajú členovia cirkvi prakticky žiadny vplyv. Sme cirkev, kde o všetkom rozhodujú kazatelia, pretože sa riadia pravidlami, ktoré určili kazatelia. Tí kazatelia, ktorí majú byť príkladom v Ježišom ustanovenej rovnosti a Pavlom žiadanej pokore pred druhými. A ktorí by mali dodržiavať Ústavu, ktorú sami napísali.

Otázka znie - prečo je to tak? Čím sú členovia-kazatelia takí výnimoční, že sú vysoko vysoko nad bežnými členmi zboru? Sú takí géniovia? Nejakým zázrakom nadobudli múdrosť mnoho desiatok krát presahujúcu rozumové schopnosti „normálneho“ člena? Čím to, že názor priemerného kazateľa má pri rozhodovaní 100 krát vyššiu váhu než názor iného člena, ktorý nie je kazateľ?
Je to tým, že kazateľ absolvoval Teologický seminár? Asi nie, aj mnoho iných členov ho absolvovalo.
Je to tým, že podpísal pracovnú zmluvu s cirkvou? Aj účtovníčka SZ ju podpísala.
Je to tým, že bol ostatnými s dôverou oddelený pre prácu kazateľa? Je to tým, že je platený z desiatkov ostatných členov? Nemali by to byť skôr dôvody na opačné správanie?
A čím to je, že keď kazateľ opustí kazateľskú službu, jeho hlas zase v okamihu hlboko klesne na úroveň hlasov iných, „bežných“ členov?
Ako nazvať tento systém riadenia a rozhodovania?
Teo-kracia (vláda Boha) to nie je (o tej by sa dalo hovoriť len v určitom období Starého zákona).
Demo-kracia (vláda ľudu/členov) to tiež nie je, to sme si jasne ukázali vyššie.
Najvýstižnejšie by bolo nazvať tento systém Kazateľo-kracia, pretože jednoznačne tu vládnu a o všetkom rozhodujú práve oni.

V dnešnom svete platí, že kde nie je demokracia, je totalita. V totalite je všetko určované jednotlivcom alebo veľmi úzkou skupinou, a práva ostatných sú pošliapavané, i keď navonok, kvôli vytvoreniu zdania rovnoprávnosti a spravodlivosti, sú deklarované.
Nepripomína vám fungovanie našej cirkvi práve tento totalitný model? Nezdá sa vám podozrivé, že všetko rozhodovanie v cirkvi je plne pod kontrolou mimoriadne malej skupiny členov, ktorá si túto moc sama privlastnila a nemieni sa jej vzdať?
Kazatelia si za dlhé desaťročia existencie cirkvi vybudovali záhadnú, silne autoritatívnu pozíciu, ktorá je členmi síce nepochopiteľne, ale široko akceptovaná. Je pravdepodobné, že na udržiavanie povedomia o takomto postavení kazateľa je zneužívané aj náboženské cítenie členov.

Na nápravu tohto neúnosného stavu vidím dve možné riešenia:
Zásadne zmeniť pomery v obsadení delegátov tak, aby skupina kazateľov mala pri rozhodovaní percentuálne rovnaké zastúpenie ako všetci ostatní členovia zborov.
Alebo zmeniť ústavu a uviesť, že rovnaké podmienky neplatia pre každého člena. Že máme dve skupiny členov, a pre tieto skupiny platia rôzne podmienky. Ak člen cirkvi začne „slúžiť“ ako kazateľ, jeho práva narastú stonásobne, a viac sa ho už netýkajú žiadne „demokratické“ pravidlá o „rovnocennom“ podieľaní sa na živote cirkvi. Tie sú len pre tých plebs, nímandov, čo majú povinnosť platiť a čušať, prípadne zúčastňovať sa ako komparzisti frašiek zvaných rozhodovanie v cirkvi.
Možno treťou možnosťou by bolo kazateľský úrad formálne vymaniť z členstva, aby sa ho netýkali ustanovenia o rovnoprávnosti členov, ktoré aj tak pre kazateľov neplatia. No to by bol návrat k tomu, čo tak radi kritizujeme u tej veľkej cirkvi – klérici/laici (hoci to vlastne už aj tak máme).

Budem končiť a zhrniem vyššie povedané:
- Ústava CASD vytvára klamlivý dojem, že v cirkvi majú členovia rovnaké práva.
- V CASD majú členovia zborov, prípadne ich delegáti, minimálny vplyv na rozhodovanie
- Účasť členov na celoslovenských voľbách je zbytočným divadlom a fraškou.
- Všetko rozhodovanie plne ovláda malá skupina členov (kazateľov)
- Kazatelia v záujme udržania si moci udržujú členov v naivnej predstave o rovnosti práv

Toto je žiaľ súčasný stav Cirkvi adventistov siedmeho dňa nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete. Všetky iniciatívy na zmenu sú vítané. Chce sa mi veriť, že už najbližšia konferencia Slovenského združenia dá hlasom zástupcom členov také miesto a váhu, aká im patrí.

Je třeba si uvědomit, že církev je dneska už jen dobře vydělávající firma, nejen na nebiblických desátcích, a darech, ale i tržby z provozu adv. nemocnic, kde si její klienti všech no musí dráze zaplatit např. v USA aj. , a ve které si udržuje moc ten kdo je ve vedení, a nenechají si do ničeho kecat a ohrozit tak své jisté nadprůměrně platy. Je to dnes hlavně business. Nepředpokládám, že by to řádoví členové mohli jakkoliv změnit. Snad jen tím, že by se dala většina členů dobrovolně vyloučit a přestat dávat desátky, potom by se pánům ve vedení možná rozsvítilo, pokud ovšem nemají moc dlouhé vedení .
Do té doby budou řádoví členové jimi vedeni jen jako hloupé ovce.
Doporučuji zrušit zaměstnání 12 kazatelů, zbytečně vyžírají církev a nic nepřinášejí, 5 nejlepších že 17 bych nechal a měli by kázání ve svém sboru přenášené satelitem, a každý sbor by si vybral, které kázání by chtěl slyšet. Kazatel za kazatelnou nutně být nemusí a nebo jej může nahradit s kázáním jakýkoliv jiný člen. Sbor nemusí vést kazatel, za doby apoštolů to také nedělal. Sbor vede starší a zadarmo. Ušetřené peníze na darech bych ponechal jen v daném sboru, žádné posílání na Unii apod. Max. do USA na celosvětové vedení církve bych poslal 10% z darů. Dobrovolné příspěvky z darů by sloužili na pokrytí nákladů s provozem sboru ( jedná sobotní sbírka) a na evangelizaci ( druhá sobotní sbírka). Desátky by kdo bude chtít, dával dobrovolně, při křtu by se k ničemu podobnému v žádném případě nezavazoval, a dávaly by se výhradně na evangelizaci, nikoliv na platy kazatelů.

[Tomáš Plechatý]

Děkuji Studentovi 07 za obsáhlý, názorný a vystihující článek.

Opravdu moc děkuji.

Už delší dobu jsem si říkal, že je podivné, že řadové členstvo by si něco přálo ale po konferencích se stejně nikdy nic neděje a neuměl jsem to pochopit.

Teď už lépe chápu mechanismy rozhodování.

Chtěl bych ještě dodat, že některé návrhy i když by prošly tímto sítem, tak musí jít ještě dále výše, přes Unii, pak přes Divizi a nakonec se na ně musí najít místo v agendě GK 1x za 5 let která má na to asi týden a procentuální zastoupení celé evropy je tam také přibližně 1%.
Ale mé číslo je odhad, nikoliv spočítané.

Ještě jedna záhada mne trápí, pokud studente 07 znáš odpověď.

Jak mohou zástupci na GK vybírat lidi do nových oddělení (administrátory). Chci tím říci, že na úrovni 50-100 členého sboru vybírají z možných lidí, které během života potkávají týdně a trochu lépe je znají.

Jak a podle čeho mohou zástupci z různých zemí vybírat kandidáty - co o nich ví, kdo z nich je zná ze sborů?

A jaká je pravděpodobnost, že mohl být zvolen za předsedu GK Ted Wilson jako syn dřívějšího předsedy GK?

z 18 milionů členů a několika tisíc vysvěcených kazatelů jaká je šance, že vyberou otce a poté i syna?
Tak jako ve volbách v USA rodina Bushů?

O USA sama CASD mluví jako o šelmě ze země a většina lidí co má rozum chápe, že rodina Bushů je asi vlivná a proto může kandidovat na prezidenta celá dynastie, ale žeby i v CASD?

Jak to že i tam projde rodinný klan?

Náhoda?

[Neregistrovaný]

Je to organizácia ľudí čo si hovoria Cirkev. Preto že sa tak nazývajú neznamená že sa nesprávajú ako každá organizácia a nemajú problémy ako každá organizácia. Je to pyramída ktorú tvorí veľa maličkých zborových pyramíd a tie tvoria národnú pyramídku a tá tvorí divízijnú pyramídku atď. V každej takejto pyramídke, už len takej mestske zborovej je snaha jednotlivca posunúť sa na vyšší level multilevelu.

[Neregistrovaný]

Niektorí členovia cirkvi sú totiž kazatelia. A títo v prípade konferencie aplikujú sami na seba, na rozdiel od všetkých ostatných, priamu demokraciu. Takže na konferencii bolo v pozícii delegáta s právom hlasovať všetkých 17 vysvätených kazateľov! (Okrem nich tam ešte boli traja delegáti za inštitúcie, siedmi delegáti za výbor Slovenského združenia, šiesti delegáti za Úniu a jeden delegát za divíziu.)

Já jsem rád, že zde byl uvedený tento postřeh, mám totiž stejný. Podobně to bylo na konferenci ČS, kde mezi delegáty bylo mnoho bývalých kazatelů nebo zaměstnanců církve.Lze to ale předpokládat, že už na úrovni sboru budou vybráni lidé s kladným vztahem k církvi, ne žádní revolucionáři a tyto volby samozřejmě ovlivňují i kazatelé, kteří jsou členy volebního výboru.

Poviem to ešte inak – kazatelia mali takú váhu svojich hlasov, ako keby ich bolo na Slovensku 850. (Potom by bolo v poriadku, že podľa zastupiteľského pomeru 50:1 majú na konferencii 17 delegátov.)

Systém je nastavený tak, aby věci v církvi byly ovlivňovány především kazateli, ne laiky. Proč se tomu divit ?

Obdobná, i keď opačná situácia by nastala aj vtedy, ak by väčšina delegátov zo zborov navrhovala niečo, čo by sa zamestnancom cirkvi nepáčilo....pravidlá nastavili tak, že vlastne nemáte možnosť nič zmeniť

To se prakticky nestane, i když odpor místních unií v Evropě proti rozhodnutí GK a br.Wilsona je zřejmý a mně sympatický už z principu, že se dokázaly vzepřít proti plošnému zákazu ordinace žen.Jak je tedy vidět, i kazatelé se dokáží vzepřít něčemu, co považují za špatné či chybné.
Kdyby se mělo navrhnout něco, co by opravdu nějak ohrožovalo pozici kazatelů nebo zásadně měnilo teologii církve, čekal bych nátlak na delegáty, znovuprojednávání návrhu apod., aby to neprošlo.

Výbor pre poverenie: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia
Výbor pre plány a programy: spolu 6 členov výboru, z toho 3 kazatelia

Vždy mne fascinovalo, jak fungují tyto výbory, třeba pro pověření. Sdružení se nikdy členů sboru za funkční období nezeptalo, jak hodnotí práci svého kazatele,jestli službu zvládá, je skutečně pastýřem a vhodným člověkem jako kazatel.Pak uplyne několik let a je konference, kde má být znovu pověřen, sejde se výbor z 3 kazatelů a dalších třech lidí, kteří o něm často nic neví a potvrdí jeho činnost na další roky...
Osobně bych byl pro to, aby se sbor přímo podílel na volbě kazatele z několika kandidátů, aby hodnotil alespoň čtvrtletně jeho práci (v běžném zaměstnání máte každý měsíc složku osobního ohodnocení - prémie) a aby mohl také kazatele odvolávat.

Sme cirkev, kde o všetkom rozhodujú kazatelia, pretože sa riadia pravidlami, ktoré určili kazatelia.

Zřejmě ano, ještě ke konferenci unie, často jsou za sbory voleni jako delegáti kazatelé ! V praxi to znamená, že by na konferenci jel za sbor vysvěcený kazatel i zvolený laik, ale sbor zvolí jako svého delegáta kazatele a tím se připraví o možnost, aby tam jel i laik. Vysvěcený kazatel totiž jede na konferenci s právem hlasování tak jako tak podle č.28b Ústavy CASD. Byl jsem přítomen tomu, jak kazatel sám sebe za delegáta navrhoval a byl také i zvolen. Laická účast je tím dále oslabena.

Na nápravu tohto neúnosného stavu vidím dve možné riešenia:
Zásadne zmeniť pomery v obsadení delegátov tak, aby skupina kazateľov mala pri rozhodovaní percentuálne rovnaké zastúpenie ako všetci ostatní členovia zborov. Alebo zmeniť ústavu a uviesť, že rovnaké podmienky neplatia pre každého člena.

Obávám se, že to neprojde, za prvé, muselo by to projít hlasováním na úrovni sboru, za druhé, muselo by to projít na konferenci sdružení, za další- konference unie je nejvyšším orgánem církve(čl.27), návrh by tedy musel být prosazen až na ní a tam odsouhlasen.
Pokud by jsi dnes prosadil návrh na úrovni sboru, pak by jsi čekal několik let na konferenci sdružení (a návrh by se ani nemusel, stejně jako jiné, dostat do agendy) a pokud by se i dostal a odsouhlasil na úrovni sdružení, pak by se dostal za dalších několik let na unii (a zase by se ani nemusel dostat do agendy, některé návrhy jsou vyškrtnuty).
Pokud by jsi předložil nějaký návrh jako delegát, bude zamítnut proto, že není v agendě, musel by tam být přidán po odsouhlasení delegátů.

Toto je žiaľ súčasný stav Cirkvi adventistov siedmeho dňa nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete. Všetky iniciatívy na zmenu sú vítané. Chce sa mi veriť, že už najbližšia konferencia Slovenského združenia dá hlasom zástupcom členov také miesto a váhu, aká im patrí.

Nic převratného se na konferenci SZ nestane, je to nemožné, jsou to tak trochu médoperské nezměnitelné zákony.
Guy

[Pishta]

Musím aspoň touto, trochu osobnejšou formou, poďakovať za tento článok. Vždy sa mi niečo na tých konferenciách nezdalo a teraz som tomu porozumel.

[Milan]

Způsob zpracování tématu Studentem 07 ukazuje, že jej současný stav „demokratické správy církve“ , resp Jednací řád pro konferencí a z něj vyplývající „váha hlasů kazatelů“ netěší a tento stav by se měl změnit.
Posuzováno z hlediska „více demokracie, lepší správa církve“ mu nelze mnoho vytknout.
Pokusím se nastínit ještě jiný úhel pohledu.
Demokracie, ať přímá, nebo nepřímá, jako způsob rozhodování a podílu na moci, předpokládá určitý způsob myšlení a jednání, který ovšem sama nedokáže vytvořit. Mezi tyto předpoklady patří čestnost, nestrannost, odpovědnost, schopnost samostatného úsudku, schopnost akceptovat rozhodnutí většiny, i když se mi to nelíbí a v případě církve také věrnost přikázání Pána Ježíše: „Milovati budeš…“ Demokracie sama o sobě sice umožňuje každému podíl na rozhodování, ale neříká, zda jsou rozhodnutí správná. Písmo nás napomíná-„nepřidáš se k většině, když páchá zlo“. Většina se také většinou mýlí-to je prostá statistika. Statistika nám také říká, že „výjimečných vůdců, duchovních, pastýřů“ je stejně málo, jako těch vysloveně špatných. Stejně tak je tomu v případě kazatelů a také nás, „obyčejných lidí“, kteří tvoříme většinu.
Pokud se díváme na církev, konkrétně tedy CASD v Česko-Slovenské Unii, tvoří ji společenství věřících, součást Kristova těla. Zároveň se jedná o organizaci, která má určitou strukturu a řád. Jako společenství věřících jsme povolání k tomu, abychom žili životem následování Pána Ježíše, zvěstovali evangelium, přiváděli lidi ke Kristu a pečovali o ty, kteří jsou v nouzi. To jsou úkoly, „o kterých se nehlasuje“.
V záležitosti organizačních věcí zakladatelé adventistů zvolili demokratické uspořádání (nejsme jediní). To znamená, že je zde určitá míra autonomního rozhodování základních jednotek a určitá míra centralizace. Důležitý je také princip „subsidiarity“, tedy rozhodování o věcech tam, kde je lze zodpovědně rozhodnout, co nejblíže těm, kterých se to týká. Například o členství rozhoduje sbor, o okrscích rozhodují sbory v okrsku…
Základní jednotkou církve jsou sbory. Tam se odehrává většina podstatných věcí. Sbory jsou organizovány do sdružení, nebo Unií, případně sdružení vytváří Unii. Pak začíná „čtvrté nebe“ což jsou „pobočky“ GK, nazývané divizemi a nad nimi je „páté nebe“, Generální konference. Z praktického hlediska má cenu se zabývat maximálně úrovní Unie, protože jednoduchými počty dospějeme k tomu, že ca 8 000 adventistů z naší Unie je v evropském a zejména celosvětovém měřítku naprosto marginální počet.
To je důsledek demokracie, kde většina rozhoduje. Takže zůstaňme na poli sdružení a Unie.

Autor vyjadřuje určitou míru pocitu marnosti nad tím, že současný stav ve Slovenském sdružení „vyhovuje kazatelům“ a ostatní, nekazatelé, to nemohou demokratickou cestou ovlivnit, neboť váha hlasů (vysvěcených) kazatelů tvoří „blokační menšinu“ a jejich hlas má váhu neúměrnou jejich počtu. Rozumím tomu, ale mám za to, že prostá změna tohoto stavu nezmění poměry v církvi. A jsem přesvědčen, že i za tohoto stavu existuje cesta, jak se podílet na rozhodnutích církve a svým způsobem ji formovat.

Jednak proto, že kazatelé na jedné straně a „ostatní“ na straně druhé netvoří dvě jednolité, proti sobě stojící skupiny, ale společné pohledy na věc a „priority i zájmy“ jsou rozloženy napříč oběma skupinami. Za druhé proto, že v církvi by nemělo jít o soutěž, prosazování jediného správného postoje, ale o spolupráci a také „svobodu v odpovědnosti“. Tam, kde se spolupráce daří, a panuje elementární důvěra (podpořená jednáním zúčastněných), není současná úprava Jednacího řádu pro konference, ani složení výborů vnímáno jako diskriminační.

Vše podstatné se může odehrávat ve sboru, a pokud je malý, tak v určitém regionální skupině sborů-okrsku. Tam můžeme svou službou i svými názory mnohé ovlivnit. Tam je prostor pro formování společných postojů. Tam je také prostor pro vzájemnou spolupráci s kazatelem, vymezení odpovědnosti a hledání toho, co bude ku prospěchu. Tak, jako sám kazatel nic nezmůže v pasivním sboru, ani kdyby se „rozkrájel“, tak také sám mnoho nezmůže ve sboru, který má určitou strukturu, aktivní členy a spolupracující kolektiv, pokud se do něj nezačlení. Kazatelé totiž odchází i přichází, ale sbor zůstává. Je pravdou, že kazatel může ovlivňovat mnohé, ať v dobrém, nebo ve špatném směru, ale pro sbor je neméně důležité, jak se o společenství starají ti, kteří jej tvoří-jeho členové. Pro sbor je podstatné, aby byla správa jeho věcí maximálně otevřená, srozumitelná a v co nejširší možné míře se do ní zapojovali jeho členové. Jak je uspořádán váš sbor? Jak se v něm osobně angažujete? Začněme tam, než vyrazíme „za hranice“.

Konference je sice nejvyšší orgán církve a může o mnohém rozhodnout, ale i kdyby odhlasovala jakékoliv revoluční závěry, vždy bude nakonec záležet na tom, jak tyto závěry přijmou jednotlivá sdružení nebo sbory a jejich členové na straně jedné, a administrátoři s výborem na straně druhé.

Osobní poznámky:
První- k volbě administrátorů a výboru sdružení, Unie. Byl jsem přítomen na více konferencích a někdy jsem byl také členem jmenovacího výboru. Na těch posledních jsem byl svědkem otevřeného, férového jednání, snahy o hledání společného stanoviska členů tohoto výboru a korektního jednání těch, kteří jej vedli (Bruno Vertallier, Mikuláš Pavlík). Stejně tak i výběr členů výboru, který probíhal na principu sdružení, případně okrsků, byl nestranný, alespoň tam, kam jsem „dohlédl“.
Druhá- jsem rád, že v Českém sdružení máme velmi mladý tým vedoucích a spolupráci s nimi i jejich otevřenost novým pohledům a hledání cest mi dává důvěru, že věci lze měnit, a to nejen na úrovni sboru, i se „současným stavem demokracie a stávajícím Jednacím řádem“.

[Guy]

Demokracie sama o sobě sice umožňuje každému podíl na rozhodování, ale neříká, zda jsou rozhodnutí správná.

Myslím, že Studentovi 07 jde o to, aby se nastavila taková pravidla, která budou spravedlivější. Dříve o volbě prezidenta rozhodovalo několik málo stovek zastupitelů, který demokraticky daly hlas miliony lidí.Ti mohli celkem lehce ovlivnit volbu podle svých, často stranických úmyslů.Tím, že byla přímá volba, se stala tato volba daleko demokratičtější a tím spravedlivější.

Základní jednotkou církve jsou sbory. Tam se odehrává většina podstatných věcí.

Ano, zde to začíná, je ale pravdou, že kazatelé na úrovni sboru lehce ovlivňují věci - volby, návrhy na konference apod. Děje se to jejich autoritou, někdy větším rozhledem ať teologickým nebo obecným.

Vše podstatné se může odehrávat ve sboru, a pokud je malý, tak v určitém regionální skupině sborů-okrsku. Tam můžeme svou službou i svými názory mnohé ovlivnit. Tam je prostor pro formování společných postojů. Tam je také prostor pro vzájemnou spolupráci s kazatelem, vymezení odpovědnosti a hledání toho, co bude ku prospěchu.

Myslím, že to je pouze teoretizování. Zažil jsem některá taková setkání - hlavní řečníci byli kazatelé, nešlo prosadit nic, žádná spolupráce, aby se věci pohnuly dopředu. Vyhovoval spíš status quo.

Pro sbor je podstatné, aby byla správa jeho věcí maximálně otevřená, srozumitelná a v co nejširší možné míře se do ní zapojovali jeho členové. Jak je uspořádán váš sbor? Jak se v něm osobně angažujete?

Naprostý souhlas o zapojení členů, ale uspořádání sboru je dané CŘ. Trochu se divím, že kazateli nevadí, že sbor nemá žádnou vizi, žádné plány, žádné přátele,prakticky žádné akce. Funguje ale v sobotu, takže zdánlivě je vše v pořádku.

věci lze měnit, a to nejen na úrovni sboru, i se „současným stavem demokracie a stávajícím Jednacím řádem

Milane, rád bych sdílel Tvůj optimismus, ale až příliš často jsem zažil naprostý opak, že tomu nevěřím. Navíc, Student skutečně na číslech ukázal, že je nemožné, aby laici v církvi něco podstatně ovlivnili.

[Tomáš Plechatý]

Milane

děkuji ti za tvůj příspěvek a přeji ti tvůj optimismus, pokud je upřímný a ne hraný.

Souhlasím s tvými výzvami ať se členové zapojují sami na úrovni sboru co to jde protože tam mohou ovlivnit ,,nejvíce" alespoň nejvíce v praxi.

Žel ale hranice nebo ostřeji já bych řekl pouta daná CŘ nemohou nikdy překročit.

V praxi samozřejmě ano, potom ale nabádáš členy k tiché vzpouře a rebelií proti církevnímu řádu a obhajoba je ,,dobrými úmysly".

Přece správné by mělo být to, že upravím objevené nedostatky v CŘ tak, aby nadále sbory mohly volně jednat podle dobrých úmyslů bez vzpoury proti CŘ a naopak v souladu s ním a jeho podporou.

V jaké jiné organizaci s dobrými úmysly, nevedenou ziskem by to mělo jít spíš, než právě v církvi, kde organizace vznikal snad pouze kvůli tomu, aby usnadnila společné dobroúmyslné akce pro lidi.

Pokud se to nebude měnit i v oficiálních strukturách, tak to vždy bude muset být pouze ,,tiše trpěno" jako např. ordinace žen v německu.

Správně by ale měli všichni uvědomělí kazatelé a členové nahlásit špatné jednání svých představitelů a v lásce je napomínat ať se nebouří, nebo se rovnou oddělit od ,,odštěpené unie" k celosvětové církvi, nebo naopak GK by musela vyloučit celou unii, nebo její představitele.

Ne tiše to trpět.

A stejné je to s aktivními dobrovolníky na sborech. Ve chvíli, kdy si zavedou něco sami - např. 5 vysvěcených starších, nebo křty provedené těmi, co nové členy obrátili (ne kazateli ne staršími). Tak správně je musí kazatel buď napomenout a nahlásit, nebo v tom pojede s nimi, ale pak musí pokárat i toho kazatele, že to dovolil.

prostě je to šaškárna. Jako schovávání židů před němci za 2.sv. ale tentokrát stojí proti sobě adventisti akční a dobrosrdeční vs. adventisti poslušní a uvědomělí.