Tomáš Plechatý napísal:Přece lidé zastávající teorii kulaté země rotující okolo slunce i s atmosférou ve vesmírném vakuu sami počítají s tím, že se zemí se otáčí stejně rychle i její vzdušný obal, tedy všechny objekty pohybující se v atmosféře jako letadla létají svými rychlostmi relativně k zemi a vzduchu.
Nie je nič, čo by dávalo pri geocentrizme uhlové zrýchlenie stále vyšším a vyšším vrstvám atmosféry. Prakticky aj keď by bolo nad poslednou vrstvičkou atmosféry vákuum, každá predošlá vrstvička, každá jedna častica by podľa zákona zotrvačnosti zostávala v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe pokiaľ by nepôsobila na ňu nejaká sila. A práve na tú zrýchľujúcu silu vzrastajúci so vzdialenosťou od zeme som sa pýtal. Ako zrýchliš vrstvu atmosféry tak, aby sa každá vzdialenejšia častica od zeme točila rýchlejšie a rýchlejšie, keď tieto častice atmosféry nie sú pevným objektom, nemajú medzi sebou väzbu ako pevný objekt ale aby všetky častice pod sebou mali rovnakú uhlovú rýchlosť? Tlačíš ich len o seba údajnou magickou gravitáciou.
Máš napr. 100 cm špagát. Na jeden jeho koniec priviažeš závažie. Druhý koniec špagátu chytíš pevne do dlane alebo do prstov. Špagaát skrátiš na nejakých 60 cm a takto roztočíš závažím. Urobíš niekoľko zrýchľujúcich sa otáčok, logicky to závažie naberie svoju obvodovú rýchlosť a bude opisovať kruh o priemere 120 cm. Zatiaľ ok? A teraz, pri relatívne konštantnej rýchlosti toho závažia popustíš v ruke zvyšných 40 cm špagátu takže sa zväčší vzdialenosť závažia od prestov až na celých 100 cm. Závažie bude opisovať kruh o priemere 200 cm. Ok? Ale čo sa stalo v okamihu popustenia špagátu a zväčšenia vzdialenosti od stredu? Závaže odskočilo od stredu ale aj keď si zachovalo svoju predošlú rýchlosť vlastne spomalilo, zaostalo a pokračovalo pomalšie ako by pokračovalo, keby nebolo oddialené od stredu. Ono vlastne nespomalilo ale na to aby si zachovalo svoju uhlovú rýchlosť pri vzdialenosti o 40 cm väčšej od stredu a väčšej dráhe, väčšom obvode opisovanej kružnice by potrebovalo nejakú silu, ktorá by mu ďaľšie potrebné zrýchlenie dodala.
Alebo príklad so špagátom inak. Máš 10 špagátov, odstupňovaných po 10 cm dĺžky od 40 cm až do 140 cm, len ako príklad. Tieto špagáty tak ako špagát v predošlom príklade predstavujú magickú gravitačnú silu. Na všetkých 10 špagátov priviažeš na jeden z ich koncov rovnaké závažie. Takže nakoniec budeš mať v ruke 10 špagátov s 10 závažiami ale každé závažie o 10 cm ďalej od ruky = uchopenia. Teraz takúto sústavu závaží na špagátoch roztoč ako v predošlom prípade. Na to, aby sa tá sústava točila nepotrebuješ len špagát, ktorým ťaháš závažia do stredu sústavy alebo vytváraš silu aby neodleteli odstredivou silou ale potrebuješ aj silu dopredného uhlového zrýchlenia pre každé závažie na špagáte vyššiu a vyššiu primerane podľa jeho vzdialenosti od stredu všetkých špagátov a primeranú zvyšujúcej sa obvodovej dráhe každého závažia na dlhšej a dlhšej šnúrke.
Tomáš Plechatý napísal:Je to jako bys mohl letadýlkem letět stejně rychle jedním i druhým směrem uvnitř jedoucího autobusu a tvrdil proto, že ten autobus určitě nejede dopředu ani dozadu (bez zrychlení samozřejmě).
Lietadielkom nemôžeš letieť v autobuse rovnako rýchlo jedným a druhým smerom. To lietadielko v tom autobuse aj keď sa bude javiť, že je v pokoji a stojí, má svoju rýchlosť, ktorá ak je to lietadielko v pokoji je totožná s rýchlosťou autobusu. Táto sila, ktorá na lietadielko v autobuse vplýva je sila vektorová, ktorá má svoj smer. Stav pokoja alebo nulovej rýchlosti lietadielka v autobuse je len jav relatívny, lebo voči autobusu a priestoru v autobuse sa nepohybuje ak keď sa lietadielko pohybuje s autobusom, rýchlosťou autobusu. Podobne ako na diaľnici, keď idú dve autá tesne vedľa seba, pri dlhšom predbiehaní alebo súbežnej jazde sa môže javiť, že len vedľa seba stoja. Ak by tie vozidlá išli tesne vedľa seba napríklad rýchlosťou 130 km/h a boli by od seba vzdialené len 50 cm, mohli by si vodič jedného a spolujazdec v druhom vozidle niečo podať cez otvorené okná, porozprávať sa, vymeniť si tel. čisla atď. Samozrejme všetci vieme aký prúd vzduchu by túto procedúru sprevádzal, aký by to bol hluk, aké zhustenie prúdnic by medzi autami bolo atď. Ale kaskadéri vo filmoch to robia, prestupujú z auta do auta a zdá sa to, pri dodržaní presných rýchlostí a odstupov oboch áut, že stoja aj keď sa pohybujú veľkou rýchlosťou. Ale aj keď na diaľnici k tomuto javu dochádza asi všetci vieme, že autá v tej chvíli nestoja, vieme aké je to nebezpečné a vieme, že na tie autá vplýva množstvo síl a tie sily sú vektorové, majú svoj smer. Preto je rozdiel, či takto jazdiace autá, ktoré sa zdajú že stoja, lebo idú presne rovnakou rýchlosťou budú meniť svoj stav v smere pôsobenia týchto síl alebo proti smeru pôsobeniu týchto síl. Preto na zvýšenie odstupu jedného vozidla od druhého bude potrebná sila zvyšujúca jeho rýchlosť pričítaním sa k vektorovej sile jeho rýchlosti a tak vzrastie rozdiel rýchlostí aj odstupu vozidiel alebo sila znižujúca jeho rýchlosť odčítaním sa od vektorovej sile jeho rýchlosti. Preto, pri jednom smere odstupu bude automobil používať motor na zvýšenie rýchlosti ale pri opačnom smere odstupu bude automobil používať brzdy alebo zniženie výkonu motora, ktorý doposiaľ konštantnú rýchlosť zaistil.
To znamená, že aj keď sa v nejakom modeli javí, že ten model stojí, nie je to pravda, pretože ide o model dynamický nie statický a ako na dynamický model v príklade toho autobusu a na všetky častice toho modelu vplývajú sily, ktoré sú vektorové, je preto rozdiel, či sa pôsobí v smere vektora tejto sily alebo proti nej.
Ak sa zem ako guľa otáča, vektorové sily tohoto rotačného pohybu sa musia potom prejaviť na každom objekte spojenom so zemou alebo na ktorý vplýva údajná magická gravitácia.
Údajná gravitácia sa vraj prejavuje ako dostredná sila zeme, ktorá všetko na zemi priťahuje do jej stredu. Nikto s tým nemá problém, všetci ju chápu, že je to tak a tak isto aj všetci chápu, či pohyb niečoho idem vykonať proti smeru a vektoru tejto magickej sily alebo v smere a vektore tejto magickej sily. Ak napríklad na polici vo výške 100 cm od zeme je 10 kg závažie, všetci chápu, že je rozdiel pôsobiť svojou silou v smere pôsobenia údajnej magickej sily gravitácie, teda nadol alebo proti smeru tejto sily, ktorá priťahuje 10 kg závažie svojou silou k zemi. Je preto ľahšie toto závažie zložiť na zem z police, ako ho zodvihnúť a vyložiť ho na policu vyššiu. Na zloženie závažia na zem potrebujeme menej sily, možno len šuchnúť týchto 10 kg závažia na okraj police a sama magická gravitácia pritiahne toto závažie k svojmu stredu až tak, že ním úplne tresne o podlahu. Na vyloženie závažia bude potrebné vynaložiť silu proti tejto magickej sile gravitácie a to bude ťažké, lebo pôsobíme proti tejto sile. Myslím, že s týmto nikto nemá problém, takto sme gravitáciou všetci naočkovaní.
Ale všetci majú problém s tým, keby sa mal prejavovať na všetkom na zemi, aj jej údajný rotačný pohyb v smere západ-východ. Veď nech sa nikto nehnevá ale ak sa niečo pohybuje nadzvukovou rýchlosťou 1.600 km/h, tak to už je aká rýchlosť, aká zotrvačnosť a aká hybnosť? To je poriadna sila ktorá, ak v plýva na každý objekt na zemi dostredivá sila gravitácie zeme, tak vplýva zákonite na každý objekt na zemi aj táto vektorová smerová sila pohybu zeme na každý objekt či časticu rýchlosťou 1.600 km/h alebo uhlovou rýchlosťou danom v mieste. Preto ak je rozdiel pri akomkoľvek objekte na zemi či naň pôsobíme proti sile gravitácie alebo v smere sily gravitácie musí byť aj rozdiel, či naň pôsobíme v smere jeho pohybu alebo proti smeru jeho pohybu. Musí byť rozdiel, či našu silu pripočítavame k vektoru sily objektu alebo odpočítaveme od vektoru sily objektu.
Je zaujímavé, že nikto sa nezamýšľa nad tým, že nie je rozdiel, či nejakú silu na hocijaký objekt na zemi vynakladáme v smere pohybu všetkého na zemeguli alebo proti smeru pohybu všetkého na zemeguli, keď sa nám javí, že všetko je v kľude a nič sa nehýbe. Ale pri modeli zemegule je všetko v kľude a nič sa nehýbe iba preto, že všetko sa hýbe. No rovnako rýchlo a rovnakým smerom ako všetko ostatné okolo, táto rýchlosť je odvodená a všetkému na zemi daná údajnou rotáciou zeme a my vnímame iba rozdiely tejto údajnej rýchlosti a pohybu objektov udelenou údajnou rotáciou zeme.
Je zaujímavé, že väčšina kresťanov si neuvedomuje, že všetko čo majú doma, na čo sa pozerajú a čo ich obklopuje, jednoducho úplne všetko sa podľa modelu zemegule, ktorý majú v hlave točí 1.600 km/h a tak podľa pohybových zákonov fyziky musia tieto platiť aj na toto všetko a musí byť aj prejav týchto rýchlostí, ktorými sa údajne zemegula točí, po smere alebo proti smeru tejto rotácie, presne tak ako sa údajne prejavuje gravitácia podľa teórie gravitácie.
No ak medzi kresťanmi sa zvrtne debata na to, že Boh dal pri Jozuovi zastať Slnku a Mesiacu, niektorí s tým už majú problém a niektorí veľký. No väčšina kresťanov si povie, že my predsa vieme ako to bolo. Povedia si, že keď je v Biblii napísané že Slnko zastalo, logicky to znamená, že zastala zem, lebo veď všetci kresťania vedia, že Slnko sa nehýbe ale zem rotuje okolo Slnka, predsa.
A tak je pre kresťana normálne, že keď sa píše v Biblii A, znamená to B. Teda keď je v Biblii, že Boh dal Slnko na oblohu medzi vody na zemi a vody na nebi, znamená to, že Boh dal Slnko 150 miliónov km od zeme. Keď je v Biblii, že zem je plochá, znamená to, že je guľa. Keď je v Biblii, že zem je nehybná a pevná, znamená to, že sa točí 1.600 km/h, obieha okolo Slnka a cestuje s ním vesmírom. Keď je v Biblii, že Boh stvoril hviezdy, znamená to, že stvoril guľaté planéty a galaxie. Keď je v Biblii, že Slnko sa hýbe a cestuje po oblohe, znamená to, že Slnko stojí a zem sa točí.
Preto pri správe zastavení Slnka na oblohe v Biblii si kresťan povie, že musela zastať zem, veď inak by sa mu rozsypal naočkovaný heliocentrický model v jeho šedej mozgovej kôre a vlastne inak to nemôže byť, keď vedia všetci. Ale aj keď si kresťania neuvedomujú. že všetko vôkol nich má údajnú rýchlosť získanú od zeme a aj smer, ktorým sa všetko pohybuje, už vôbec si neuvedomia, že to všetko musí mať aj nejakú hybnosť, zotrvačnosť, kinetickú energiu a všetky tieto získané sily a sily vplývajúce na akékoľvek teleso v ich svete sú smerové, pri tejto správe akosi zbystria a odrazu zotrvačnosť, nahromadenú energiu aj smer síl hneď v tom ich glóbusovom modeli začnú vnímať. A tak kresťania začnú mať debaty o tom, že ak by Boh zem zastavil, všetka voda by sa zotrvačnosťou preliala po jej povrchu, že všetky objekty by sa odtrhli od zeme, že ako dlho by trvalo pozvoľné zastavenie veľkej masy zeme a čo potom, ako dlho by sa roztáčala táto guľa zeme? Veď to by sa nestihlo za hodinu atď. Tak potom sa zase musí tvrdiť, že sa to nestalo, že to neznamená to, čo je v Biblii ale že sa im to tak len zdalo, akoby Slnko zastalo, že aj v tomto prípade to je inak.
Jednoducho, naša zem sa otáča rýchlosťou 1.600 km/h a má ešte aj iné smery a sily, ktoré vytvára v údajnej Slnečnej sústave ale vplyv tejto rotácie sa nijak v našich životoch neprejavuje ani si ho nemôžeme overiť. Za to však vplyv údajnej gravitácie cítime na každom kroku a táto magická sila ovplyvňuje všetko.
Nijak sa nerieši či Olympijský štadión je orientovaný smerom západ-východ alebo východ-západ, či smerom iným. Nerieši sa, či športovisko na majstrovstvách sveta je oriantované v smere otáčania sa zeme alebo ako. V Praxi je to asi jedno. Ale keby športovisko nebolo vodorovné, to by už bol problém. Pretože ak by bolo trošku do kopca, či z kopca, už by to bola naklonená rovina a už by sa údajná gravitácia zeme prejavila a jeden tým či športovec by bol znevýhodnený ak by svoj výkon podával s pomocou údajnej sily gravitácie alebo proti tejto sile - do kopca. To by bolo protestov.
Ale že niekto svoj výkon prevádza v smere rotácie zeme alebo proti smeru rotácie zeme, je jedno? Všetko sa točí, všetko má svoju rýchlosť aj smer ale nikto nerieši, či je odpalisko hodu guľou po smere rotácie zeme alebo proti smeru. Ak atlét, ktorý ide hádzať guľou túto guľu vezme do ruky, on aj guľa aj všetko, má rýchlosť aj smer podľa rýchlosti rotácie zeme a podľa smeru rotácie zeme na mieste kde stojí. Ak takouto guľou, ktorá má rýchlosť na rovníku 1.600 km/h ale na športovisku v Nórsku len asi 830 km/h ide hádzať, mal by chcieť s ňou hodiť v čo najsevernejšie/najjužnejšie umiestnenom športovisku aby hodil čo najďalej a mal by chcieť s ňou hádzať po smere údajnej rotácie zeme, lebo tak sa jeho sila hodu bude sčítavať so smerom, ktorý má gula získaným od zeme. Lebo ak bude vynakladať svoju silu proti pôsobeniu smeru sily pôsobiacej na guľu, potom ju len zbrzdí a tým dosiahne odhodenie - oddialenia od seba.
Športovca, ktorý hádže oštepom, by malo zaujímať akým smerom bude oštep hádzať, či bude pôsobiť svojou pažou silou, ktorá sa bude pripočítavať k smeru a rýchlosti oštepu na zemi ležiacom od zeme udelenej alebo bude negovať túto rýchlosť, smer a energiu v oštepe od zeme udelenej.
V našich bežných životoch nie je žiadny rozdieľ medzi tým, či pohyb vykonávame v smere alebo proti smeru rotácie zemegule, či takúto kinetickú energiu predmetu alebo nášho tela prekonávame takým či onakým smerom.
Ak budeme tlačiť auto na vovodorovnej ploche parkoviska akýmkoľvek smerom, bude to rovnako ťažké. Ak 1 tonové auto pohybujúce sa rýchlosťou zeme a smerom pohybu zeme, ktoré bude mať naakumulovanú pohybovú energiu v tomto smere budeme tlačiť na východ alebo na západ, v smere pohybu zeme alebo proti pohybu zeme, pôjde nám to rovnako ťažko. Akonáhla ale bude jedným smerom, akýmkoľvek, len trochu terén stúpať, už pocítime, že jedným smerom to ide ťažšie, že jedným smerom prekonávame väčšiu silu.
Ak si niekto na rovnej ploche záhrady namontuje rotačný postrekovač, ktorý tlakom privedenej vody sám rotuje a postrekuje prúdom vody trávu, nikoho vôbec neprekvapí, že ak tento postrekovač bude umiestnený vodorovne, bude konštantný tlak v potrubí a bude bezvetrie, postrekovač mu bude opisovať vodou temer dokonalý kruh. Napriek tomu, že postrekovač je v pohybe rýchlosťou 1.600 km/h, že v jednom smere strieka proti svojmu pohybu, porti smeru pohybu všetkých častíc vzduchu, a o 180 stupňov že strieka v smere pohybu svjoho, zeme aj všetkých častíc vzduchu, stále vystrieka kruh. Nikto sa nepozastaví nad tým, prečo neopíše vodou elipsy. Keď niekto chytí záhradnú hadicu do ruky a začne striekať ňou vodu a trošku pohne jej ústím zľava do prava tento pohyb sa prenesie hneď zakrivením aj na vystrekujúci prúd častíc vody. Ale pohyb zeme v jednom smere sa na prúde častíc vody nijak neprejaví.
Zem sa nehýbe.
Gravitácia je tak úžasná tajomná sila, je to tak silná sila, ktorá drží Mesiac v správnej vzdialenosti od Zeme, nepustí ho od nás preč, priťahuje tisíc tonové stroje a zariadenia k povrchu zeme a neodletia do vesmíru pri tekto rýchlej rotácii zeme vplyvom odstredivej sily. Táto úžasná sila je tak mocná, že drží všetku vodu na povrchu zeme po celej ploche zemegule naprosto rovno, priťahuje raketoplán, ktorý keď chce prekonať túto magickú silu musí spáliť tri nádrže paliva aby sa odlepil od zeme, odpútal od jej sily a vystúpal tam, kde už nemá naň vplyv. Ale táto silná sila nedokáže pritiahnuť naložený balón naplnený teplým vzduchom k zemi, iba ak ten vzduch vyhladne a nedokáže pritiahnuť motýľa alebo vtáčika. Tieto živočíchy sú tak silné, že prekonali gravitáciu a keď leitajú na oblohe vysmievajú sa jej. A ešte som zabudol, že gravitácia má takú silu že priťahuje Mesiac k zemi, no to som spomínal, ale priťahuje aj vodu k zemi, no to som tiež spomínal ale zabudol som, že aj keď priťahuje vodu aj Mesiac, tak Mesiac zase svojou gravitáciou priťahuje vodu. Úžasné.
Tomáš Plechatý napísal:To jsou prostě pro mě naivní a hloupé ,,důkazy" , které to celé akorát shazují! Možná by nad tím začalo přemýšlet více normálních lidí, kdyby je neodradily právě tyto nesmysly. (2x osobně vyzkoušeno na členech mé rodiny).
Naivné? Hlúpe? Keby viac a normálnych ľudí? Koho tým myslíš? Kto je normálny? Iný ako ja? Myslím si, že práve preto, že sa to zdá byť naivné a hlúpe, že sa to zdá byť taká sprostosť, to stojí za to preštudovať. Viem o čom hovorím a viem aké sa to zdalo na začiatku mne.
Tomáš Plechatý napísal:A ta otázka Realistovi je snad také jednoduchá. V předpokládané kulaté zemi, která se točí cca 24h/ otáčka s nakloněnou osou je na polokouli která, je osou slunci blíž zákonitě během celé otáčky země delší doba kdy paprsky slunce na zem dopadají (den) než kdy nan í nedopadají (noc).
Ako som už vysvetlil, nie je to také jasné ako facka ako sa to zdá. Zdanlivo ano ale potom by skoro každé miesto na zemeguli malo mať v priebehu roka rovnaké množstvo dňa a noci, slnka a tmy. Potom by sa pri troch a viacerých miestach na zemeguli v rovnakom čase mali predĺžené priamky vedené pod elevačným uhlom prekrížiť v jednom bode vo vzdialenosti 150 miliónov km. Nie? Potom by sa ale mali v priebehu roka rovnako striedať podiely dňa a noci, blízkosti a vzdialenosti od slnka na obidvoch hemisférach zeme gule. Nie?
