Rozhovor dvoch bábätiek v maternici :-)

[Member]

V maternici sú dve bábätká.

Prvé sa pýta druhého, “Veríš na život po pôrode?”
Druhé odpovedá: “Prečo sa pýtaš? Jasné, že verím. Musí existovať niečo po pôrode. Možno sme tu, aby sme sa pripravili na to, čo budeme potom.”

“Nezmysel”, hovorí prvé. “Nie je žiaden život po pôrode. Čo by to bol za život?”
Druhé odpovedá, “Neviem, ale bude tam viac svetla ako tu. Možno budeme chodiť nohami a jesť ústami. Možno budeme používať viac zmyslov, ako si vieme teraz predstaviť.”

Prvé hovorí, “To je absurdné. Chodenie je nemožné. A jesť ústami? Smiešne! Pupočná šnúra nám dodáva všetky živiny, ktoré potrebujeme. Lenže je krátka. Takže logicky život po pôrode je vylúčený.
Druhé trvá na svojom, “No ja si myslím, že tam niečo existuje a možno je to tam úplne iné ako tu. Možno tam už nebudeme potrebovať pupočnú šnúru.”

Prvé odpovedá, “Nezmysel. A okrem toho, ak by tam bol život, ako je možné, že sa odtiaľ ešte nikto nevrátil? Pôrod je koniec života a po pôrode nie je nič iba tma a ticho a zabunutie. Nikam to nevedie.”
“No neviem,” hovorí druhé, “ale určite sa stretneme s Matkou a ona sa o nás postará.”

Prvé odpovedá, “Matku? Ty naozaj veríš v Matku? Úsmevné. Ak Matka existuje, kde je teraz?”
Druhé hovorí, “Je okolo nás. Sme ňou obklopení. Sme ňou. Žijeme z nej. Bez nej by toto miesto nebolo.”

Odvetí prvé, “Dobre, ja ju nevidím, takže logicky nemôže existovať.”
Na čo odpovedá druhé, “Niekedy, keď je úplne ticho a sústredíš sa a naozaj počúvaš, môžeš cítiť jej prítomnosť a počuť je milujúci hlas, ktorý sa k nám zhora prihovára.”

[Hosť]

Dobrá báchorka pre duchovne zalozeneho človeka. Pre veriacich v štádiu rozhodovania sa pre vieru - cirkev. Ale beriem to. Najprv treba sladké mlieko a potom šnicel.