Církev

[ambassador]

https://www.100letcce.cz/rozhovory/cirk ... -nablizku/

[ambassador]

Kdo bere církev vážně, ten se nemůže vyhnout palčivým otázkám a nepříjemným odpovědím.

[Viktorrealita]

Kdo bere církev vážně, ten se nemůže vyhnout palčivým otázkám a nepříjemným odpovědím.

Ide predsa o chápanie, čo je to cirkev Kristova a to z Božieho pohľadu a nie z nedokonalého ľudského pohľadu.

Pojem všeobecný - týkajúci sa všetkých, všetkého, celkový. Môžem požiť tento pojem iba vtedy, ak sa to týka všetkých kresťanov, ktorí vyznávajú Krista v Pravde. No vždy je to iba náš nedokonalý všeobecný pohľad.

Ak všeobecne hovorím o cirkvi Kristovej z pohľadu človeka, tak áno, vidím tam mnohé zbory, cirkvi , cirkevné spoločenstvá aj mnohých mimo nich, ktoré vyznávajú Krista v Pravde. Teda sa držia Božieho Slova. No pohľad Boží je predsa dokonalý a vie v ktorých srdciach kraľuje svojím Slovom - Duchom a z tohto Božieho pohľadu Boh vidí a to nie všeobecne, no vidí konkrétne každého osobne, ktorý sa znova narodil zo semena Ducha – Slova Božieho, lebo sme jeho dielom. Vidí všetkých vykúpených v Kristu, ktorí tvoria a budú tvoriť a teda majú ešte len uveriť počas celého času milosti. Tento čas milosti, ktorý je od príchodu Krista až po jeho druhý príchod je dňom cirkvi Kristovej na zemi. Počas tohto času milosti sa rodia deti Božie a to z milosti skrze vieru. Vierou prijímajú do srdca Slovo Božie, ktoré je semenom Ducha Božieho. Boh vie kto je z jeho semena Ducha a kto nie. Zj 7:14 ... Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej . Boh vidí cirkev Kristovu čistú a bez poškvrny – Nevestu Baránkovu. Cirkev Kristova nemá žiadne nálepky v názve a nie je všeobecná z Božieho pohľadu. To nemá nič spoločné s viditeľnými cirkvami založenými človekom.

Človek zakladá organizácie a nazýva ich cirkvami, ale len Boh buduje a vidí Cirkev Kristovu, ktorú tvoria iba tí, ktorým Otec na nebesiach zjavil Ježiša ako Krista Syna živého Boha a Kristus sa v ich srdciach stal skalou spasenia. Preto tak ako Petrovi aj všetkým ostatným, ktorým Otec zjavil Ježiša ako Krista Syna živého Boha, tak Ježiš sa im stáva skalou spasenia. A na tej skale Ježiš buduje svoju cirkev. Teda na presvedčení, kto je to Ježiš a to zjavením od Otca.Teda Takto Ježiš buduje svoju cirkev. Ľuďmi založená cirkev môže obsahovať aj falošných kresťanov, títo ale nikdy neboli z Božieho pohľadu súčasťou Kristovej cirkvi. Teda srdcia vykúpených, ktorí tvoria cirkev Kristovu Boh vidí v cirkvách, zboroch, cirkevných spoločenstvách aj mimo nich, no samotné cirkvi, zbory, cirkevné spoločenstvá nie sú Cirkev Kristova ako celok. Z tohto pohľadu žiadna cirkevná inštitúcia, zbor, alebo cirkevné spoločenstvo s názvom XY nemôže povedať, že jedine my sme tí JEDINI praví! Ak to niekto tvrdí, tak nehovorí pravdu ale hovorí z neho pýcha.

Áno, blahoslavený každý, ktorému Otec na nebesiach zjavil Ježiša ako Krista - Syna živého Boha , no neprišiel na to sám od seba, ale že s ním bol Boh a Otec mu to zjavil a tak sa mu Kristus stal skalou spasenia. “Ján17:6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“

Tak teda Otec dáva ľudí zo sveta Kristu a skrz Krista prichádzame k Otcovi. Otec a Syn sú Jedno a navzájom sa dopĺňajú. Ježiš povedal jasne: „Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa

A komu su dané uši na to aby počul, tak počuje porozumí a uverí.

[ambassador]

Přílišná důvěra v církev se nevyplácí. Z toho důvodu je ošidné důvěřovat bezmezně organizaci.
Největší podvod, jakého jsme se v adventismu dopustili spočívá v pozorování dění v jiných církví.
Mám na mysli negativní projevy. To odvádí pozornost od vlastních negativních projevů, následně to vede k domýšlivosti, nadřazenosti a vlastní svatosti. a dokazování povolání. Jinými slovy jsme se dosadili do těch textu v Bibli, které "libě" hovoří o některých projevech.
Je to vlastně sebeurčení coby ostatku, zachovávajících Božích přikázání, nositelů trojandělského poselství, majitelů pravdy, vyvolený lid, jediná pravá církev, vnášení pozemských obrazů do "nebe".
Skutečnost je přece jenom vzdálená takovému ideálu. To nemá nic společného s jednotlivci, ale s celkovým přeorganizovaným "tělesem" církve.
Jednotlivec se může vyléčit, když se začne zajímat o širší souvislosti.

[Lída Rohalová]

Asi bychom našli v každé církvi nějaký negativní jev. Je-li však těch negativních jevů přemíra, člověk by měl zbystřit. Mám na mysli negativní jevy popsané v předchozím příspěvku - domýšlivost, nadřazenost, vlastní svatost, dokazování povolání. Pokud je jádro církve zdravé, tyto jevy budou spíše okrajové. Pokud jádro církve zdravé není, tyto jevy budou dominovat. Každý si může udělat úsudek sám, jak je na tom v této oblasti jeho církev.

S negativními jevy výše popsanými mají problém spíše menší církve s fundamentalistickým přístupem k Písmu. Fundamentalismem myslím doslovný výklad Písma, nikoli nadávku. Fundamentalisté si stěžují, že je druzí označují tímto slovem (dnes už má spíš pejorativní význam), ale sami označují ty, kdož nepřijímají jejich výklad Písma jako liberály, myšleno v pejorativním významu. Jinak v původním významu slovo "liberál" a "fundamentalista" pejorativní nádech nemá.

Problém nebývá v Písmu, ale v jeho interpretacích. Teď budu mluvit o lidové teologii na sborech, nemám na mysli akademické prostředí. Fundamentalisté zpravidla neuznávají akademické teology, protože si myslí, že je Duch Svatý nevede. Jistě, i mezi teology jsou rozdíly v kvalitě, ale při troše moudrosti čtenář rozpozná, jakého jsou ducha. Dále záleží na preferencích jedince, ke komu inklinuje. Nejednota teologů v nějaké věci je pro fundamentalisty "důkaz", že nejsou vedeni Duchem Svatým. To je zjednodušený obraz světa, protože v "prvotní církvi" existovala veliká pluralita názorů, která se odráží i v novozákonních listech. Pro fundamentalisty je složitá představa, že by i teolog mohl být následovníkem Ježíše Krista.

Fundamentalisté se často nevědomky bojí toho, že pokud by se začetli do nějaké teologické knihy, ztratili by "pravověrnou" víru v Boha a v Bibli. Víra však musí být podrobena zkoušce, protože pak je pevnější. Chrání-li se společenství před hledáním pravdy, kterou poznáváme tak jako tak jen částečně, přijde tato zkouška později, a to v mnohem větší intenzitě. Na začátku věření bude "ochranitelská ohrada dané věrouky" pevná, jedinec bývá v nezdravém společenství utvrzován tím, že ostatní církve jsou špatné. Později však přijde zkouška o to silněji a s mnohem větším dopadem. Jedinec pak zjistí, že Bible je sbírka mnoha knih, že není určena k tlučení po hlavě biblickými citáty (nejčastěji povytrhovanými z kontextu), že je to svědectví mnoha lidí, mnoha dob a mnoha teologií. Zjistí, že křesťanství se stále proměňovalo a bylo nově aktualizováno. Zjistí, že existují pojmy "pavlovská, janovská obec". Bůh je stále jen jeden a Jeho jednání zachraňuje lidstvo od sebe sama - v tom je Bible jednotná a je to její hlavní poselství, ale mění se způsob organizace církve, rituálů, vedou se různé diskuse. Jedinec se pak cítí tímto podveden a ztrácí víru. Z této fáze je mnohem těžší se dostat, než kdyby byl jedinec na začátku svého věření s těmito fakty seznámen.

Někdy dochází ke ztrátě víry na teologických školách, ale tam je kolem člověka podpůrné seskupení lidí. Povětšinou jsou to zvídaví studenti a má-li člověk štěstí, i moudří profesoři, kteří mohou tímto obdobím člověka provázet. Někdy to pomůže, někdy ne, to záleží na jedinci a na hloubce jeho zklamání. To zklamání vychází ze slabých základů víry, protože když člověk nemá vztah s Kristem a soustředí se na peskování jiných církví (nejčastěji římskokatolické), je to základ z písku. Lepší je místo toho peskování zajít do té církve, setkat se s farářem/kazatelem a podrobně se ho vyptat na jejich věrouku. Často se stává, že věrouka jiné církve je pochopena ne úplně dobře, a to, co je mezi církvemi odlišné, se dá na úrovni slušnosti diskutovat. Každá věrouka je kritizovatelná, ale důležitý je tón té kritiky. Dobré je setkat se také např. na mládeži s tím společenstvím a podívat se na jejich víru zblízka. Fundamentalisté budou mít s tímto přístupem ověřování faktů zpravidla problém.

Církev je jedinečné společenství a Bible je jedinečná kniha. Církve chtějí (správně) evangelizovat obyvatelstvo, ale brzdí je v tom mezidenominační hašteření, které proniká až k uším veřejnosti. Dále k tomu příliš nepomáhají ani apologetické weby, které používají přemíru sarkasmu a zdůrazňují - já/my nejsme katolíci/letniční/adventisté.... a všechni ostatní jsou ti špatní...

Máš-li odvahu, upři svůj zrak na Ježíše. Hašteření odpadne časem samo a Pán skrze Tebe promění Tvou rodinu, církev, okolí či svět.

[Viktorrealita]

Môžeme tu v týchto veršoch vidieť paralelu s terajším stavom kresťanstva a je tu krásne vidieť pohľad človeka a potom Boží pohľad , Božie vyvolenie a jeho prácu pri udržiavaní. Vždy má svoj zostatok. Lebo cirkev Kristová nebude mať chýbajúcich členov a z Božej moci sa určite naplni ich počet.

Rim11

1Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho. 2Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: 3Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. 6Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. 7Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. 8Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa. 9A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou. 10Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.

[log]

Môžeme tu v týchto veršoch vidieť paralelu s terajším stavom kresťanstva a je tu krásne vidieť pohľad človeka a potom Boží pohľad , Božie vyvolenie a jeho prácu pri udržiavaní. Vždy má svoj zostatok. Lebo cirkev Kristová nebude mať chýbajúcich členov a z Božej moci sa určite naplni ich počet.

Rim11

1Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho. 2Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: 3Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. 6Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. 7Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. 8Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa. 9A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou. 10Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.

Pozorny citatel nemoze kapitolu 11 ani s najvacsou fantaziou vykladat tak, ako sa to snazis Ty. Nevsimol si si, ze temou je situacia Zidov a pohanov a nastepenie ratolesti pohanov na koren Izraelu ?

Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si zaštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a oleji olivy, nevyvyšuj sa nad tie ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, mysli, že ty nenesieš koreň, ale koreň teba. Povieš: Tie ratolesti boli odťaté, aby som bol zaštepený ja. Dobre. Boli odťaté preto, že neverili, a teba drží viera. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! Ak Boh neušetril Židov, prirodzené ratolesti, ani teba neušetrí! Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš verný tomu dobru; inak budeš aj ty odťatý. Ale aj oni budú naštepení späť, ak nezostanú v nevere

Pavol rozobera zahadu, ako je mozne, ze Zidia Jezisa odvrhli a pohania prijali. Zaroven upozornuje Rimanov, aby sa nevyvysovali nad Zidov. Ziadna paralela o akej hovoris, tu neexistuje, prave naopak, Pavol ukazuje dejinny rozdiel medzi Zidmi a pohanmi, lebo Zidom bolo dane povolanie a pohania boli iba adoptovani, nastepeni ako ratolesti

Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a mali záľubu vo vlastnej múdrosti, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: Zo Siona príde Vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť. A toto bude moja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy. Vzhľadom na šírenie evanjelia sú Božími nepriateľmi kvôli vám; vzhľadom na vyvolenie sú milovanými kvôli svojim otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.

Ako vidis, kapitola 11 hovori o Pavlovom presvedceni, ze jedneho dna vsetci Izraeliti uveria v Jezisa. Bozie povolanie je neodvolatelne !

Neprekrucajme epistolu Rimanom, kapitolu 11, ako sa nam zalubi na ucely obhajoby vlastnych nazorov, ale hladajme jej skutocny a originalny obsah.

[Viktorrealita]

log
Ach ty pozorný čitateľ

Áno všetci uveria zo Židov aj z pohanov, no podľa vyvolenia milosti. Teda iba tí všetci, ktorým Otec zjaví Ježiša ako Syna živého Boha a oni aj uveria spasiteľnou vierou. cit: 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

Vyvolenie sa deje priebežne počas celého času milosti a to či už z pohanov, tak aj zo Židov. Ide o duchovný Izrael - Boží ľud. Ak Pavol hovorí cit:Rim 11:26 a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.
A tak celý Izrael bude spasený - teda vo zmysle podľa vyvolenia milosti a nie všetci z telesného Izraela, alebo ako si to niektorí predstavujú štátu Izrael. Ak sa naplní počet tých, ktorí majú uveriť v Krista z pohanov, tak sa sa začne napĺňať aj počet tých, ktorí majú uveriť v Krista zo Židov. Tí všetci tvoria Boží ľud. Boží ľud pozostáva z tých, ktorí uverili a uveria spasiteľnou vierou v Krista z pohanov a z tých, ktorí uverili a uveria spasiteľnou vierou v Krista zo Židov.

Hovorím o paralele. Nie všetci, ktorí o sebe hovoria, že sú Židia, tak sú aj z Božieho pohľadu Židmi a nie všetci, ktorí o sebe hovoria, že sú kresťania sú z Božieho pohľadu kresťanmi. No ak prišiel Kristus, tak uveria zo Židov spasiteľnou vierou len tí, ktorým Otec na nebesiach zjavil Ježiša ako Krista – Syna živého Boha a to jedine podľa vyvolenia milosti - cit: 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

No a určite aj v terajšom čase v ktorom žijeme.

Tak podobne aj z pohanov uveria len tí, ktorým Otec zjavil Ježiša ako Krista – Syna živehého Boha. Ako som už mnohokrát písal a to jedine v duchu Písma, že nikto nepríde ku Kristu, ak by mu to nebolo dané od Otca v nebesiach. Ak nikto, tak nikto! Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa

Teda ani zo Židov nikto nepríde k Otcovi, len skrz spasiteľnú vieru v Ježiša, ako Syna živého Boha. No a nikto nepríde k Ježišovi, ak by mu to nebolo dané od Otca. Z toho sa nedá vykľučkovať.

No a tí všetci, ktorých si Boh priebežne volí počas celého času milosti, teda zostatok vyvolenia zo Židov aj z pohanov sú Božím ľudom. Ak teda prišiel Kristus, tak mimo Krista už niet spásy a to či už zo Židov, tak aj z pohanov. Inej cesty mimo Krista niet .
No a ostatní: cit: 7Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.

Aha, tak teda Božie vyvolenie a pôsobenie dosiahlo to, čo vlastná snaha Izraela nikdy nemohla dosiahnuť. No a ostatní sú zatvrdení. To sa dá premietnuť aj na terajších takzvaných kresťanov. Mnohí sa snažia vlastnými silami zo skutkov si zaslúžiť spasenie , no len vyvolenie to dosiahlo a ostatní ostávajú zatvrdení vo svojich náboženstvách a vlastnej snahe.

Môžeš si prečítať verše z Písma, po akých slovách Ježiša monohí takzv. učeníci odišli od neho a nechodili viacej s ním. Prečo neodišli aj tí dvanásti? Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. 66Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.

Aha, takže im to nebolo dané od Otca, ale to, že chodili s Ježišom ako jeho učeníci, tak to bolo z ich vlastných pohnútok a predstáv. No a ako vidíme odišli. Takto odchádzajú mnohí k rôznym náboženstvám a nechodia už viacej s Ježišom. Blahoslavený každý, komu telo a krv toho nezjavili(neprišiel na to svojím rozumom), kto je to Ježiš, ale Otec na nebesiach mu to zjavil. A to je podstatné, prečo niektorí zostávajú a niektorí nie.

[log]

Vyvolenie sa deje priebežne počas celého času milosti a to či už z pohanov, tak aj zo Židov. No ak prišiel Kristus, tak uveria zo Židov spasiteľnou vierou len tí, ktorým Otec na nebesiach zjavil Ježiša ako Krista (!!!) – Syna živého Boha a to jedine podľa vyvolenia milosti - cit: 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

Tak podobne aj z pohanov uveria len tí, ktorým Otec zjavil Ježiša ako Krista (!!!) – Syna živehého Boha. Ako som už mnohokrát písal a to jedine v duchu Písma, že nikto nepríde ku Kristu, ak by mu to nebolo dané od Otca v nebesiach (!!!)

Teda ani zo Židov nikto nepríde k Otcovi, len skrz spasiteľnú vieru v Ježiša, ako Syna živého Boha. No a nikto nepríde k Ježišovi, ak by mu to nebolo dané od Otca. (!!!)Z toho sa nedá vykľučkovať.

No a tí všetci, ktorých si Boh priebežne volí počas celého času milosti, teda zostatok vyvolenia zo Židov aj z pohanov sú Božím ľudom.

Aha, tak teda Božie vyvolenie a pôsobenie dosiahlo to, čo vlastná snaha Izraela nikdy nemohla dosiahnuť.No a ostatní sú zatvrdení. (!!!)
Aha, takže im to nebolo dané od Otca (!!!), ale to, že chodili s Ježišom ako jeho učeníci, tak to bolo z ich vlastných pohnútok a predstáv. No a ako vidíme odišli.

Stale dookola opisujes, comu veris. Ze Boh rozhodne o tom, komu sa zjavi a koho zatvrdi.Rozumiem Tvojej teologii.

Jednoducha otazka:

Preco podla Teba Boh jednym sa umyselne zjavi a druhych umyselne oslepuje aby ho nikdy nevideli a neverili v neho ?

A ked nevies preco, co asi nevies, tak druha jednoducha otazka:

Povazujes za spravodlive, ze Boh jednych zachranuje a druhym neda najmensiu sancu na zachranu ale ich uvrhne do pekla ?

A este jedna otazka k Tvojej specifickej teologii. Oznacujes Boha za Otca. Tretia otazka: Aky je to Otec, ktory jednomu dietatu da vsetko a druheho vyzenie von na zahubu ?

[Viktorrealita]

Vyvolenie sa deje priebežne počas celého času milosti a to či už z pohanov, tak aj zo Židov. No ak prišiel Kristus, tak uveria zo Židov spasiteľnou vierou len tí, ktorým Otec na nebesiach zjavil Ježiša ako Krista (!!!) – Syna živého Boha a to jedine podľa vyvolenia milosti - cit: 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

Tak podobne aj z pohanov uveria len tí, ktorým Otec zjavil Ježiša ako Krista (!!!) – Syna živehého Boha. Ako som už mnohokrát písal a to jedine v duchu Písma, že nikto nepríde ku Kristu, ak by mu to nebolo dané od Otca v nebesiach (!!!)

Teda ani zo Židov nikto nepríde k Otcovi, len skrz spasiteľnú vieru v Ježiša, ako Syna živého Boha. No a nikto nepríde k Ježišovi, ak by mu to nebolo dané od Otca. (!!!)Z toho sa nedá vykľučkovať.

No a tí všetci, ktorých si Boh priebežne volí počas celého času milosti, teda zostatok vyvolenia zo Židov aj z pohanov sú Božím ľudom.

Aha, tak teda Božie vyvolenie a pôsobenie dosiahlo to, čo vlastná snaha Izraela nikdy nemohla dosiahnuť.No a ostatní sú zatvrdení. (!!!)
Aha, takže im to nebolo dané od Otca (!!!), ale to, že chodili s Ježišom ako jeho učeníci, tak to bolo z ich vlastných pohnútok a predstáv. No a ako vidíme odišli.

Stale dookola opisujes, comu veris. Ze Boh rozhodne o tom, komu sa zjavi a koho zatvrdi.Rozumiem Tvojej teologii.

Jednoducha otazka:

Preco podla Teba Boh jednym sa umyselne zjavi a druhych umyselne oslepuje aby ho nikdy nevideli a neverili v neho ?

A ked nevies preco, co asi nevies, tak druha jednoducha otazka:

Povazujes za spravodlive, ze Boh jednych zachranuje a druhym neda najmensiu sancu na zachranu ale ich uvrhne do pekla ?

A este jedna otazka k Tvojej specifickej teologii. Oznacujes Boha za Otca. Tretia otazka: Aky je to Otec, ktory jednomu dietatu da vsetko a druheho vyzenie von na zahubu ?

Log napísal:Jednoducha otazka: Preco podla Teba Boh jednym sa umyselne zjavi a druhych umyselne oslepuje aby ho nikdy nevideli a neverili v neho ?
-----------------------------------------------
Ak by sme všetci boli spravodliví - bez hriechu, tak je namieste takáto otázka. Ale opak je pravdou a preto Boh: Rim 9:18Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.

Ako som ti už napísal: Všetci sme ako tí väzni uväznení hriechom a odsúdení zákonom na smrť. Ak prezident dá milosť niektorému väzňovi, tak je to vec prezidenta a je to z jeho zvrchovanej vôle. Ostatní väzni sa nemôžu predsa sťažovať na prezidenta, že aký je len nespravodlivý, lebo dal milosť jednému a iných nechal hniť vo väzení. Predsa všetci väzni si zaslúžia to, čo si zaslúžia a prezident sa zmilováva nad tým, nad kým sa zmilováva. Milosť je predsa nezaslúžená priazeň, lebo ináč by milosť nebola milosťou. Ak by väzňa prepustili za dobré správanie, tak nepotrebuje predsa milosť. No čím odčiní svoje hriechy, aby si zaslúžil prepustenie z väzenia, ak každý jeho hriešný skutok je hodný smrti?

Podstata je v tom

Pretože milosť je neobmedzené pôsobenie lásky. Hriech nemôže obmedziť nekonečnú lásku Božiu, no je čosi, čo je tak isto nekonečné a čo úplne zadržiavalo milosť. Touto obmedzujúcou silou bola nekonečná spravodlivosť Božia, ktorá vyžaduje potrestanie hriechu podľa Jeho svätého zákona. V dôsledku toho Boh nemohol pre hriešnika urobiť všetko, čo jeho láska požadovala. Aby láska mohla pôsobiť voľne a bez obmedzenia, bolo potrebné vykonať niečo, čo by uspokojilo všetky nároky Božej spravodlivosti. . To je presne to, čo sa udialo na kríži. Božia láska našla cestu, ako uspokojiť Jeho spravodlivosť a uviesť lásku do slobodnej činnosti, ničím nezadržateľnej. ,,V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy" (I. Ján. 4 : 10).

To, že je tu milosť Božia, tak výsostné postavenie vykúpeného - to že je dieťaťom Božím v ničom nie je podmienené jeho stavom - teda chodením - životom a predsa je medzi týmto úzky vzťah. Je to teda uvedomovanie si postavenia v Kristu – postavenia dieťaťa Božieho, od ktorého až následne závisí existencia stavu – chodenia – nového duchovného života v Kristu. Aby mohol človek žiť duchovným životom, musí sa najprv z Ducha znovu narodiť. Ako sa deje znovuzrodenie som ti vysvetlil. No pred tým všetkým musí nastať zmierenie a prijatie. A to je rozhodujúce. Pôsobenie milosti, ktorá vyučuje zdokonaľuje spočíva v tom, že milosť najprv poukazuje na to, čo Boh vykonal pre naše postavenie pred tým, ako nás uviedol do tohto postavenia dieťaťa Božieho. Teda to, čo urobil je práve to dokonalé dielo milosti, ktoré vykonal na kríži, aby uspokojil svoju spravodlivosť a Božia láska mohla neobmedzenie pôsobiť v milosti. Život vykúpeného, ktorý bude následovať už bude vychádzať z nového človeka narodeného z Ducha – z Boha a slávu Boha a nie vlastnú.