Študujeme vieroučné body CASD - Sobota

[Xman]

Vítame vás pri ďalšom pokračovaní štúdia vieroučných bodov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, tak ako sú predkladané v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria ...“ Z hľadiska Cirkvi ASD je tato kniha unikátnym dielom, na tvorbe ktorého sa podieľalo takmer 200 špičkových teológov. V 27 kapitolách veľmi podrobne vysvetľujú a zdôvodňujú vierouku cirkvi.
Sobota je pre adventistov kľúčová téma a rovnako kľúčové je aj jej zaradenie v študovanej knihe. Nie náhodou je uvedená hneď za kapitolu Boží zákon, kde sa autori snažili ukázať, že Desatoro platí od vekov až na veky. Naše štúdium tejto časti nájdete tu: vierouka-f4/studujeme-vieroucne-body-ca ... -t839.html. Detailným preskúmaním tam uvedených biblických textov a argumentov sme prišli k záveru, že z Biblie nevyplýva, že by Desatoro (vo svojej podobe z 2M20) malo byť platné pre všetkých ľudí všetkých dôb.
V dnešnom štúdiu sa podrobne pozrieme na všetky argumenty, ktoré sú na podporu soboty uvedené v kapitole Sobota.
Ďalej v texte sú notifikáciou „ASD veria“ uvedené vybrané citáty z kapitoly. Pre objektívnosť, kompletný text kapitoly nájdete v prílohe.

Časť Sobota pri stvorení

ASD veria: Sobota prichádza k nám z bezhriešneho sveta. Je to zvláštny Boží dar, ktorý ľuďom umožňuje prežívať na zemi nebeskú skutočnosť.
V Biblii sa nikde nepíše o sobote ako dare.

ASD veria: Boh odpočinul, lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli.
Biblia hovorí o dôvode, prečo si Boh odpočinul v siedmy deň a požehnal ho: „lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo“ . No autori hneď v úvode uvádzajú iný dôvod: „lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli“. Toto je v rozpore s tvrdením Písma.

ASD veria: Boh dokončil stvorenie neba a zeme za šesť dní, ale chcel ešte ustanoviť sobotu.
Odkiaľ autori vedia, čo Boh chcel? Je dosť odvážne popisovať Stvoriteľovi pohnútky, ak o nich sám nehovorí. Nezabúdajme, že jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. (Iz 55, 8)

ASD veria: Ustanovil ju práve tým, že v tento deň si odpočinul.
Keď Boh niečo pre ľudí ustanovil, vždy je to v Biblii výslovne a zrozumiteľne uvedené (obetný systém, kňazskú službu atď). Biblia však v prípade Božieho odpočinutia v siedmy deň vôbec nehovorí o žiadnom ustanovovaní. To, že On si odpočinul, predsa automaticky neznamená, že to je príkaz pre všetkých ľudí, aby to robili tiež.

Ľudia dostali v raji od Boha niekoľko výslovných príkazov – aby sa množili a podmanili si zem, aby jedli plody stromov (okrem stromu poznania). Po páde do hriechu im dal ďalšie ustanovenia – o bolestivom rodení, o namáhavej práci, o obmedzenej dĺžke života. Ale ohľadne soboty nedal Boh ľuďom v raji žiadny príkaz ani ustanovenie.

ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.

ASD veria: Požehnal a posvätil ho pre ľudí, nie pre seba.
V Genesis sa nepíše nič o tom, pre koho Boh ten deň požehnal a pre koho nie.
Poznámka: Pri štúdiu priebehu jednotlivých dní stvorenia je dôležité si povšimnúť, že hoci pri prvých šiestich dňoch sa píše, že „bol večer a bolo ráno prvý (druhý, tretí ... šiesty) deň, práve pri siedmom dni tento zápis chýba. Môže to byť dôležitý bod pri hľadaní správneho významu tohto požehnanie a posvätenia.

Časť Sobota pri Sinaji

ASD veria: Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa.
Ako sme si už ukázali, v raji ľudia nedostali žiadny príkaz svätiť sobotu. Až do času príchodu ku Sinaju nie je v Biblii žiadna zmienka o tom, že by ktokoľvek z ľudí svätil sobotu. Nemožno teda hovoriť o tom, že ju Izraelci „stratili zo zreteľa“. Vyzerá to skôr tak, že taký príkaz dovtedy vôbec neexistoval.

Časť Sobota a manna

ASD veria: Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.
Nemožno hovoriť o „pripomenutí povinnosti“, ustanovenie ktorej sme doteraz v Biblii vôbec nezaznamenali. V príbehu o manne sa požiadavka na svätenie soboty spomína vôbec prvýkrát v Biblii, pričom z tohto hľadiska má príbeh logickú štruktúru – najprv sa hovorí o tom, že v piatok je potrebné nazbierať dvakrát viac, a až neskôr výčitka pre neposlušných. Žiadna časť príbehu nespomína nejaký predchádzajúci príkaz (napr. za raja).

Časť Sobota a zákon

Prikázanie o sobote je súčasťou Desatora. Toto je z hľadiska správneho pochopenia soboty veľmi dôležitý text, radšej si ho pripomeňme:
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je deň sobotného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. (2M20, 8-11)
Text sa pri zdôvodňovaní požiadavky na svätenie soboty odvoláva na stvorenie. No nedozvedáme sa tu nič viac, než to, čo sme už čítali v 1M. Boh v 2M20 potvrdzuje, že pri stvorení v siedmy deň odpočíval, a že ho požehnal a posvätil. A toto sa teraz uvádza ako zdôvodnenie prikázania o sobote. Z toho nijako nevyplýva, že by toto prikázanie bolo dané ľuďom už pri stvorení.
Odkaz na stvorenie je dôležitý, ale netreba ho preceňovať. V druhej verzii Desatora z 5M5 v tomto prikázaní tento odkaz na stvorenie chýba úplne, a je nahradený odvolávkou na vyslobodenie z Egypta. Z toho je vidieť, že stvorenie nie je pri ustanovovaní soboty až taký dôležitý argument. Absolútny dôraz adventistov na priamy súvis medzi stvorením a prikázaním Desatora je neprimeraný a nezodpovedá vyváženosti biblických textov.

ASD veria: Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji.
Výraz „pamätaj“ sa nemusí vzťahovať na minulosť, ale na súčasnosť a budúcnosť. Nejde teda o žiadne „jasné“ ukázanie. Okrem toho, o sobote sa Izraelci nedozvedajú pod vrchom, ale už o nej počuli pár dní predtým, pri začiatku padania manny. Takže „pamätaj“ sa môže vzťahovať aj na túto udalosť.

ASD veria: Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia.
Zatiaľ vieme len to, že prikázanie o sobote je súčasťou Desatora, ktoré dal Boh Izraelcom. Nie je žiadny dôvod toto prikázanie automaticky a bez náležitého vysvetlenia aplikovať na súčasné kresťanstvo. Výraz „sme“ je použitý bez potrebného zdôvodnenia.
Použitie výrazu „Boh chcel“ považujeme za nevhodné, už sme to komentovali vyššie.

ASD veria: Príkaz o sobote predstavuje pečať Božieho zákona. Pečať všeobecne obsahuje tri zložky: meno, titul a právomoc vlastníka pečate. Úradné pečate potvrdzujú platnosť mimoriadne dôležitých dokladov.
Prirovnanie soboty k pečati je nebiblické. Vychádza z ľudských zvyklostí, ktoré Boh neustanovil. Nikde v Biblii sa nepíše, čo má obsahovať pečať. Je zrejmé, že autori nemajú potrebné biblické dôvody, preto sa musia uchyľovať k takýmto prirovnaniam.

Časť Sobota a zmluva

V tejto časti autori spomínajú „večnú zmluvu“ z 2M31. Pozrime sa na kontext:
Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Nech Izraeliti zachovávajú deň sobotného odpočinku a dodržiavajú ho vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval. (2M 31, 12-13, 16-17)
Texty veľmi jasne hovoria o tom, že prikázanie o sobote bolo určené len Izraelcom. Akékoľvek zovšeobecnenie je potrebné zdôvodniť.

Časť Výročné soboty

ASD veria: Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, ...
Zatiaľ sme nezachytili žiadny text hovoriaci, že by sobota bola určená pre celé ľudstvo. Nie je teda žiadny dôvod na takéto tvrdenie.

ASD veria: Výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.
Dá sa súhlasiť s tým, že obradný systém skončil Kristovou smrťou. No sú texty, ktoré naznačujú súvislosť medzi sobotou a inými sviatkami:
Stane sa, že pri každom novmesiaci a dni sobotného odpočinku sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin. (Iz 66, 23)
Pritom práve tento text adventisti používajú na podporu učenia o svätení soboty aj na novej zemi. No zmienku o novmesiaci pritom úplne ignorujú.
Ďalší podobný text:
Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, deň sobotného odpočinku a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! (Iz 1, 13)
Zdá sa, že rozdiel medzi sobotou z Desatora a inými (obradnými) sviatkami nie je z pohľadu starozákonných textov až taký významný.

Časť Sobota a Kristus

ASD veria: Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty.
Boh nepotrebuje ľuďom dávať dôvody na to, aby robili to čo im prikáže. A teda ani nepotrebuje dodatočne pridávať ďalšie. (Napríklad nezdôvodňuje, prečo Boh niektoré druhy zvierat označil ako nečisté a Izraelcom zakázal jesť ich mäso.)

ASD veria: Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“.
Kristus je podľa svojich slov je Pánom všetkého. Nie je teda nič zvláštne, ak Židom pripomenul, kto je pánom dňa, ktorý tak úzkostlivo a pritom povrchne dodržiavali. Jeho slová mohli napríklad znamenať poukázanie na vlastný príklad, ako on k tomuto dňu pristupoval.

ASD veria: Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty.
Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by niekto označil Ježišove zachovávanie za verné a príkladné. Mnohí Ježišovi súčasníci si mysleli pravý opak, teda že Ježiš sobotu porušuje (uzdravovanie v sobotu, vymŕvanie klasov). Nakoniec, bol to jeden z dôvodov, prečo ho chceli zabiť.

ASD veria: Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.
Ježiš bol Žid, preto jeho rešpektovanie tohto prikázania nemôže byť prekvapivé. Tak isto, ako za svojho života uznával obetný systém a všetky ceremoniálne ustanovenia. V Ježišovej dobe to bolo stále platné.

ASD veria: Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“
Na tieto Ježišove slová možno hľadieť viacerými spôsobmi:
Ježišove slová boli určené Židom, pre ktorých bolo prikázanie o sobote platné.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že to bola narážka na obmedzenie týkajúce počtu krokov, ktoré bolo dovolené urobiť v sobotu. Toto bolo však nariadenie židovské, nie biblické. Potom by tieto Ježišove slová mohli byť aj určitou ironickou poznámkou na ich formalizmus.
Keďže sa v Ježišovej reči prelínajú miestne udalosti (zničenie Jeruzalema) s globálnymi (koniec sveta), zmienka o sobote sa môže týkať Židov, ktorí by mohli mať problém utekať z Jeruzalema v sobotu.
Otázkou je, aké problémy by ľuďom mohol spôsobiť útek v sobotu. Ak bolo dovolené zachrániť v sobotu zviera padnuté do jamy, prečo by záchrana ľudského života útekom malo byť porušením prikázania?
Taktiež spojenie soboty zo zimou nepridáva na dôležitosti soboty. Človek v našich zemepisných šírkach si pod výrazom „zima“ predstaví snehové záveje a arktické mrazy, no v južnejšich oblastiach, vrátene Izraela, to znamená najmä obdobie dažďov. Nie sú to podmienky, za ktorých by bol útek nepredstaviteľný.

Časť Sobota a apoštoli

ASD veria: Učeníci mali sobotu vo veľkej úcte. Ukázalo sa to pri Kristovej smrti. Keď nastala sobota, prerušili ženy prípravy na pohreb a „sobotu zachovali podľa prikázania“ so zámerom pokračovať v tomto diele v nedeľu, t.j. „v prvý deň týždňa“.
Samozrejme, všetci Židia, podobne ako Ježiš, mali sobotu vo veľkej úcte, bolo to pre nich platné Božie prikázanie.

ASD veria: Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách chodil do synagógy v sobotu a zvestoval Krista. (Sk 13,14; 17,1.2; 18,4)
Vieme, že Pavel sa rozhodol zvestovať evanjelium najprv Židom. Preto chodil tam, kde boli oni – do synagóg, a chodil tam vtedy, keď tam boli oni – teda v sobotu.

ASD veria: Ba aj pohania ho pozvali, aby im v sobotu kázal Božie slovo. (Sk 13,42.44)
Čo presne hovoria tieto texty?
42 Pri odchode ich (Židia) prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
Pohania sa dopočuli, že v židovskej synagóge sa rozprávajú zaujímavé veci. Keďže to chceli počuť, prišli tam, kde sa to kázalo.

ASD veria: Z Písma je zrejmé, že Boh chcel, aby jeho ľud zachovával sobotu po celú večnosť: „Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím – znie výrok Hospodinov – tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od soboty do soboty prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Pozor! Tu sa stretávame s hrubou manipuláciou zo strany autorov – špičkových adventistických teológov! Uvádzajú citát z Biblie, ale vynechali časť verša! Ako v skutočnosti znie 23. verš?
A stane sa, že od novmesiaca do novmesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.
Sobota je tu uvedená spolu s novmesiacom, ceremoniálnym sviatkom, o ktorom autori už skôr povedali, že skončil Kristovou smrťou. No keďže adventistickým teológom v tomto texte zmienka o novmesiaci nevyhovovala, jednoducho ju vynechali, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia! Tento ich spôsob citácie Biblie je asi najlepším dôkazom toho, ako vedia „biblicky“ doložiť svoje učenie o sobote.

Časť Význam soboty

ASD veria: Povinnosť zachovávať sobotné prikázanie ako pamiatku Božej stvoriteľskej moci sa týka celého ľudstva.
Toto tvrdenie zatiaľ nebolo ani raz (!) biblicky doložené, zostáva len v rovine želania autorov.

ASD veria: Sobota je znamením Božej premieňajúcej moci; znamením svätosti alebo posvätenia. Hospodin oznámil: „Zachovávajte moje soboty, lebo je to znamenie medzi mnou a vami cez všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja Hospodin vás posväcujem.“ (2 Moj 31,13; pozri Ez 20,20) Sobota je teda aj znamením Boha ako posvätiteľa. Ako je ľud posvätený Kristovou krvou, (Žid 13,12) tak je aj zachovávanie soboty znamením, že veriaci prijali jeho krv na odpustenie hriechov.
Prístup adventistov k starozákonným textom je veľmi nesystémový a nepochopiteľný. Vyberajú si texty, ktoré im vyhovujú, a podľa toho ich tiež aplikujú priamo, alebo symbolicky.
Napr. v citovanom texte z 2M31 je následne uvedený text:
Každý, kto by v deň sobotného odpočinku pracoval, musí zomrieť!
Ak sa berie doslovne verš 13 o posvätení, nemal by sa brať aj tento?
Podobne ver 19 u Ez 20 hovorí, že:
Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich
Izraelci však dostali od Boha mnoho rozličných ustanovení vrátane obriezky, obetí, čistoty a podobne. Tieto však adventisti nedodržiavajú. Použitie týchto textov len na podporu soboty sa dá považovať za ich zneužitie.

ASD veria: Ten, kto srdcom poslúcha štvrté prikázanie, poslúchať bude celý zákon.
Samotná prax v CASD dokazuje, že to tak nie je. Občas tam dochádza k disciplinárnym konaniam voči členom, ktorí porušili iné prikázania Desatora, pričom nedodržiavanie soboty im nie je vytýkané. Dodržiavanie soboty teda určite automaticky nevedie k dodržiavaniu ostatných prikázaní. Zrejme ide len o osobnú snahu autorov vyzdvihnúť prikázanie o sobote nad iné prikázania.

ASD veria: Vernosť každého človeka voči Bohu sa vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.
Jednoznačne nebiblické tvrdenie. Žiadny text zaoberajúci sa udalosťami posledných dní (Mat 24, Zjavenie, ...) nespomína sobotu ako spôsob na vyskúšanie vernosti „každého človeka“.

ASD veria: Bez soboty by na svete bola len drina a pot bez konca.
Veľmi naivné tvrdenie. Drvivá väčšina ľudí sobotu nedodržiava (mnohí o nej ani nepočuli), no napriek tomu si vedia svoj čas rozumne zadeliť tak, aby sa okrem práce venovali aj svojej rodine, koníčkom či odpočinku.

ASD veria: Sobota je našou príležitosťou prežívať Božiu prítomnosť.
Obrátený kresťan vidí príležitosti na prežívanie Božej prítomnosti každý deň, každý okamih.

ASD veria: Prečo by teda ľudia mali zachovávať siedmy deň, sobotu? „Pre kresťana je len jediný dôvod a nijaký iný, ten však stačí: Boh to povedal.“
Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie. Na jednej strane úplne popiera to, čo autori o dôvodoch pre svätenie soboty nepísali doposiaľ, na druhej strane ponúka veľmi ťažko pochopiteľný argument. Veď predsa nik nemôže tvrdiť, že všetko, čo kedy Boh povedal, platí doslovne pre každého a vždy. Sami adventisti (väčšinou správne) učia, že mnohé Božie ustanovenia boli časovo obmedzené, a pre kresťanov neplatia. Nedá sa predpokladať, že sami autori knihy rozumejú tomu, čo tu napísali.
Keď Boh dáva nejaký príkaz, vždy povie, koho sa to týka. No zatiaľ sme nenašli text, kde by Boh požadoval svätenie soboty od všetkých ľudí všetkých čias.

ASD veria: Len na základe zvláštneho Božieho zjavenia ľudia môžu pochopiť racionálny zmysel zachovávania siedmeho dňa.
Konečne veta, ktorá dáva aspoň nejaký zmysel. Ak adventisti tvrdia, že zachovávajú sobotu, pretože sa im dostalo zvláštneho Božieho znamenia, ťažko tomu oponovať, je to ich skúsenosť. Ale potom nerozumieme, prečo tvrdia, že tak majú robiť všetci ľudia, ak im sa takého zvláštneho zjavenia nedostalo. Trochu mätúce je slovo „racionálny“. V Starom zákone Boh väčšinou nedával Izraelcom racionálne zdôvodnenia svojich prikázaní (napr. už spomínané rozdelenie zvierat na čisté a nečisté), no napriek tomu to mali dodržiavať. Je preto zaujímavé, že adventistom v tom im danom „zvláštnom zjavení“ takéto racionálne zdôvodnenie podané bolo. Škoda, že ho v tejto kapitole svojej knihy neuviedli.
V tomto kontexte je tiež zaujímavé, že nesprávne zachovávanie soboty je jedným z dôvodov na ukončenie členstva v cirkvi. Potom je adventista postihovaný za to, že nedostal dostatočne jasné „zvláštne Božie zjavenie“, pričom on za to samozrejme nemôže.

ASD veria: Sobota, pamätník Božieho vyslobodenia Izraela z Egypta za účelom odpočinku v pozemskom Kanaáne, odlišovala vykúpených onej doby od okolitých národov.
Hovorí sa tu, že sobota odlišovala Izraelcov od okolitých národov. Avšak to priamo odporuje tomu, čo sa tvrdilo doteraz, že sobota by mala platiť pre všetkých ľudí všetkých dôb. Teda svätiť by ju mali aj Kanaánci. A či ju svätili alebo nesvätili? O tom nevieme nič, Biblia to nespomína.

Časť Snahy o zmenu bohoslužobného dňa

ASD veria: Keďže sobota má veľký význam pri uctievaní Boha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa, nemalo by prekvapovať, že satan rozpútal všeobecný boj, aby toto posvätné ustanovenie zničil.
Ježiš učil ľudí, čo je dôležité: pokánie, pomoc blížnym atď., no sobotu ani raz nespomenul. Veľa priestoru venoval aj vysvetľovaniu, podľa čoho budú ľudia na konci súdení, no sobotu ani raz nespomenul. Sú teda omnoho dôležitejšie kresťanské témy, proti ktorým by mal satan bojovať (a zrejme to aj robí). Je nepravdepodobné, že by satan bojoval proti neznámemu prikázaniu, ktorého platnosť nevedia preukázať ani tí, čo ho dodržiavajú.

Časť Zachovávanie soboty

ASD veria: Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad.
Ježiš robil veľa vecí, no nie všetko je nám príkladom. Napr. bol obrezaný, dodržiaval židovské sviatky, kriesil mŕtvych atď. Ale nič z toho CASD nepovažuje za príklad nasledovania. Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by Ježiš vyzýval k jeho nasledovaniu v dodržiavaní soboty.

Záver
Pozorne sme preskúmali asi najdôležitejšiu kapitolu v knihe Adventisti s.d. veria. Kapitolu o sobote. Pre adventistov to je jeden z najdôležitejších bodov učenia. Účelom kapitoly bolo presvedčiť čitateľa, že na základe Biblie by mal dodržiavať sobotný odpočinok. No s veľkým prekvapením musíme konštatovať, že použité argumenty, verše a zdôvodnia túto úlohu nesplnili. Nezaznel ani jeden (!) dobrý dôvod, prečo by to tak malo byť. Nezaujatý človek by predpokladal, že adventisti dokážu svoj hlavný vieroučný bod podať tak, aby sa človek aspoň zamyslel. Avšak čítali sme len samé domnienky, nepodložené tvrdenia a zbožné želania. Začína mi byť jasné, prečo sú adventisti v tejto téme takí osamotení. A prestávam rozumieť, prečo vlastne veria v sobotu, ak to nedokážu pochopiteľne zdôvodniť ani len sami pre seba. Celá kapitola sa javí tak (a v tomto nie je jediná), že logická a prehľadná štruktúra je nahradená množstvom rozporuplných vyhlásení, z ktorých ani jedno nie je presvedčivé. Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť. Autori len stále dookola opakujú svoje tvrdenie, že sobotu treba zachovávať, ale to je prakticky celá argumentácia. A to je aj dôvodom, prečo čestný študent Písma nemôže prijať toto učenie.

[log]

Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť.

Tak aby Ti viac nechybal, tu ho mas:

Takto hovorí Jahve: Zachovávajte mravný zákon, robte, čo je správne, lebo moja spása príde čoskoro a moja spravodlivosť sa vyjaví. Blažený človek, ktorý si takto počína, syn človeka, čo sa toho pevne pridržiava, ktorý zachováva sobotu bez poškvrny a ktorý sa zdržiava všetkých zlých skutkov. Nech nevraví cudzinec, ktorý sa pridal k Jahvemu: "Jahve ma určite vylúči zo svojho ľudu." A bezdetný človek nech nehovorí: "Veru, ja som suchý strom." Lebo takto hovorí Jahve bezdetným, ktorí zachovávajú moje soboty, rozhodli sa plniť, čo mi je milé, a pevne sa pridržiavajú mojej zmluvy: Ja im dám čosi lepšie ako sú synovia a dcéry; dám im miesto a meno v mojom dome, v mojom meste, dám im večné meno, ktoré nebude nikdy zotreté. Aj cudzincov, ktorí sa pridali k Jahvemu, aby mu slúžili, milovali Jahveho meno a stali sa jeho sluhami, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez poškvrny a pevne sa pridržiavajú mojej zmluvy, zavediem na svoju svätú horu a naplním ich radosťou vo svojom dome modlitby. Ich celopaly a obety milostivo prijmem na svojom oltári, lebo môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. Výrok Pána Jahveho, ktorý zhromažďuje izraelských vyhnancov: Zhromaždím ešte ďalších k tým, čo sú zhromaždení.

[Tomáš Plechatýý]

Výše uvedený text z Izajáše 56 kapitoly mluví v době staré smlouvy.

Tehdejší rozptýlený lid Izraelců se mohl vrátit.
Tehdejší propuštění otroci nebo cizinci se mohli připojit k Božímu lidu Izraelitů připojením se k jejich (staré/sinajské) smlouvě.

Pro eunuchy i cizince to bylo důležité poselství protože z jiných míst bible vysvítá, že neměli přístup do chrámu a mohli se tak cítit odloučeni od izraele přestože k němu chtěli patřit.

viz.:

Do Hospodinova shromáždění nevstoupí, kdo má rozdrcená varlata nebo uříznutý pyj.
Do Hospodinova shromáždění nevstoupí míšenec; ani jeho desáté pokolení nevstoupí do Hospodinova shromáždění.
Do Hospodinova shromáždění nikdy nevstoupí Amónec nebo Moábec; ani jejich desáté pokolení nevstoupí do Hospodinova shromáždění,
........
(Dt 23,2-9)

Tento text mluví o způsobech staré smlouvy v její době a o tom jak se okolní národy mohou připojit k lidu staré smlouvy.

V době Izajáše neexistuje ještě nová smlouva, kterou zpečetil Ježíš svou krví a kterou přistupují všichni pohané do Boží rodiny a to vírou v jeho zástupnou oběť na kříži.

Pokud toto má být argument pro dodržování soboty, pak ale adventisté nejsou křesťany podle nové smlouvy, nýbrž zbožnými proselity a připojují se k Izraeli podle Sinajské smlouvy.

Pokud je Sobota závazná i pro křesťany z pohanů, pak by měl existovat text v novém zákoně pro křesťany z pohanů, který by o ní mluvil a jestliže to má být jádro a stěžejní bod učení pak by měl být možná v každé epištole, protože dlouho nově vzniklé sbory křesťanů neměly bibli k dispozici, jen co je učil daný apoštol, nebo epištola, kterou jim poslal.

[log]

Výše uvedený text z Izajáše 56 kapitoly mluví v době staré smlouvy.
...
V době Izajáše neexistuje ještě nová smlouva, kterou zpečetil Ježíš svou krví a kterou přistupují všichni pohané do Boží rodiny a to vírou v jeho zástupnou oběť na kříži.

“Preconeplatisticki“ krestania zastupeni napr. Tomasom na tomto fore operuju casto tzv “novou zmluvou“ to jest mytom vytvorenych v listoch Pavla. Je jasne, ze Pavlova teologia prevratila Toru z noh na hlavu. No nikto nikdy pred Pavlom s myslienkou neplatnosti Tory neprisiel a uz vobec nie Izaias. Pritom boli i proroci, ktori hovorili o novej zmluve, no nikdy nepovedali, ze by mala rusit Toru. Znacka: Jeremias alebo Jezis. Pavlovsky mytus je v Pisme osamoteny. Tento vymysel sa zrodil prvykrat v hlave Pavla, ktory potreboval predat svojho noveho Boha aj pohanom, ktori nemali chut zaoberat sa Torou.

Nevadi, niektori pisatelia verili v to, ini v ono. Neberieme nikomu jeho pavlovsku vieronauku.Xman sa vsak pytal na biblicky text a tak som mu posluzil.

Iste je len tolko, co Izaias napisal: Zidia i cudzinci, ktori chcu sluzit Bohu JHVH maju zachovavat sobotu a cinit dobre skutky az kym konecne nezavladne kralovstvo Bozej spravodlivosti. Rozumie sa samo sebou ze to bude i principom tejto definitivnej Bozej vlady.

(Dalsie preconeplatisticke myty napr. tu:post9911.html#p9911 )

[mikim]

Vítame vás pri ďalšom pokračovaní štúdia vieroučných bodov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, tak ako sú predkladané v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria ...“ Z hľadiska Cirkvi ASD je tato kniha unikátnym dielom, na tvorbe ktorého sa podieľalo takmer 200 špičkových teológov. V 27 kapitolách veľmi podrobne vysvetľujú a zdôvodňujú vierouku cirkvi.
Sobota je pre adventistov kľúčová téma a rovnako kľúčové je aj jej zaradenie v študovanej knihe. Nie náhodou je uvedená hneď za kapitolu Boží zákon, kde sa autori snažili ukázať, že Desatoro platí od vekov až na veky. Naše štúdium tejto časti nájdete tu: vierouka-f4/studujeme-vieroucne-body-ca ... -t839.html. Detailným preskúmaním tam uvedených biblických textov a argumentov sme prišli k záveru, že z Biblie nevyplýva, že by Desatoro (vo svojej podobe z 2M20) malo byť platné pre všetkých ľudí všetkých dôb.
V dnešnom štúdiu sa podrobne pozrieme na všetky argumenty, ktoré sú na podporu soboty uvedené v kapitole Sobota.
Ďalej v texte sú notifikáciou „ASD veria“ uvedené vybrané citáty z kapitoly. Pre objektívnosť, kompletný text kapitoly nájdete v prílohe.

Časť Sobota pri stvorení

ASD veria: Sobota prichádza k nám z bezhriešneho sveta. Je to zvláštny Boží dar, ktorý ľuďom umožňuje prežívať na zemi nebeskú skutočnosť.
V Biblii sa nikde nepíše o sobote ako dare.

ASD veria: Boh odpočinul, lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli.
Biblia hovorí o dôvode, prečo si Boh odpočinul v siedmy deň a požehnal ho: „lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo“ . No autori hneď v úvode uvádzajú iný dôvod: „lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli“. Toto je v rozpore s tvrdením Písma.

ASD veria: Boh dokončil stvorenie neba a zeme za šesť dní, ale chcel ešte ustanoviť sobotu.
Odkiaľ autori vedia, čo Boh chcel? Je dosť odvážne popisovať Stvoriteľovi pohnútky, ak o nich sám nehovorí. Nezabúdajme, že jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. (Iz 55, 8)

ASD veria: Ustanovil ju práve tým, že v tento deň si odpočinul.
Keď Boh niečo pre ľudí ustanovil, vždy je to v Biblii výslovne a zrozumiteľne uvedené (obetný systém, kňazskú službu atď). Biblia však v prípade Božieho odpočinutia v siedmy deň vôbec nehovorí o žiadnom ustanovovaní. To, že On si odpočinul, predsa automaticky neznamená, že to je príkaz pre všetkých ľudí, aby to robili tiež.

Ľudia dostali v raji od Boha niekoľko výslovných príkazov – aby sa množili a podmanili si zem, aby jedli plody stromov (okrem stromu poznania). Po páde do hriechu im dal ďalšie ustanovenia – o bolestivom rodení, o namáhavej práci, o obmedzenej dĺžke života. Ale ohľadne soboty nedal Boh ľuďom v raji žiadny príkaz ani ustanovenie.

ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.

ASD veria: Požehnal a posvätil ho pre ľudí, nie pre seba.
V Genesis sa nepíše nič o tom, pre koho Boh ten deň požehnal a pre koho nie.
Poznámka: Pri štúdiu priebehu jednotlivých dní stvorenia je dôležité si povšimnúť, že hoci pri prvých šiestich dňoch sa píše, že „bol večer a bolo ráno prvý (druhý, tretí ... šiesty) deň, práve pri siedmom dni tento zápis chýba. Môže to byť dôležitý bod pri hľadaní správneho významu tohto požehnanie a posvätenia.

Časť Sobota pri Sinaji

ASD veria: Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa.
Ako sme si už ukázali, v raji ľudia nedostali žiadny príkaz svätiť sobotu. Až do času príchodu ku Sinaju nie je v Biblii žiadna zmienka o tom, že by ktokoľvek z ľudí svätil sobotu. Nemožno teda hovoriť o tom, že ju Izraelci „stratili zo zreteľa“. Vyzerá to skôr tak, že taký príkaz dovtedy vôbec neexistoval.

Časť Sobota a manna

ASD veria: Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.
Nemožno hovoriť o „pripomenutí povinnosti“, ustanovenie ktorej sme doteraz v Biblii vôbec nezaznamenali. V príbehu o manne sa požiadavka na svätenie soboty spomína vôbec prvýkrát v Biblii, pričom z tohto hľadiska má príbeh logickú štruktúru – najprv sa hovorí o tom, že v piatok je potrebné nazbierať dvakrát viac, a až neskôr výčitka pre neposlušných. Žiadna časť príbehu nespomína nejaký predchádzajúci príkaz (napr. za raja).

Časť Sobota a zákon

Prikázanie o sobote je súčasťou Desatora. Toto je z hľadiska správneho pochopenia soboty veľmi dôležitý text, radšej si ho pripomeňme:
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je deň sobotného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. (2M20, 8-11)
Text sa pri zdôvodňovaní požiadavky na svätenie soboty odvoláva na stvorenie. No nedozvedáme sa tu nič viac, než to, čo sme už čítali v 1M. Boh v 2M20 potvrdzuje, že pri stvorení v siedmy deň odpočíval, a že ho požehnal a posvätil. A toto sa teraz uvádza ako zdôvodnenie prikázania o sobote. Z toho nijako nevyplýva, že by toto prikázanie bolo dané ľuďom už pri stvorení.
Odkaz na stvorenie je dôležitý, ale netreba ho preceňovať. V druhej verzii Desatora z 5M5 v tomto prikázaní tento odkaz na stvorenie chýba úplne, a je nahradený odvolávkou na vyslobodenie z Egypta. Z toho je vidieť, že stvorenie nie je pri ustanovovaní soboty až taký dôležitý argument. Absolútny dôraz adventistov na priamy súvis medzi stvorením a prikázaním Desatora je neprimeraný a nezodpovedá vyváženosti biblických textov.

ASD veria: Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji.
Výraz „pamätaj“ sa nemusí vzťahovať na minulosť, ale na súčasnosť a budúcnosť. Nejde teda o žiadne „jasné“ ukázanie. Okrem toho, o sobote sa Izraelci nedozvedajú pod vrchom, ale už o nej počuli pár dní predtým, pri začiatku padania manny. Takže „pamätaj“ sa môže vzťahovať aj na túto udalosť.

ASD veria: Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia.
Zatiaľ vieme len to, že prikázanie o sobote je súčasťou Desatora, ktoré dal Boh Izraelcom. Nie je žiadny dôvod toto prikázanie automaticky a bez náležitého vysvetlenia aplikovať na súčasné kresťanstvo. Výraz „sme“ je použitý bez potrebného zdôvodnenia.
Použitie výrazu „Boh chcel“ považujeme za nevhodné, už sme to komentovali vyššie.

ASD veria: Príkaz o sobote predstavuje pečať Božieho zákona. Pečať všeobecne obsahuje tri zložky: meno, titul a právomoc vlastníka pečate. Úradné pečate potvrdzujú platnosť mimoriadne dôležitých dokladov.
Prirovnanie soboty k pečati je nebiblické. Vychádza z ľudských zvyklostí, ktoré Boh neustanovil. Nikde v Biblii sa nepíše, čo má obsahovať pečať. Je zrejmé, že autori nemajú potrebné biblické dôvody, preto sa musia uchyľovať k takýmto prirovnaniam.

Časť Sobota a zmluva

V tejto časti autori spomínajú „večnú zmluvu“ z 2M31. Pozrime sa na kontext:
Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Nech Izraeliti zachovávajú deň sobotného odpočinku a dodržiavajú ho vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval. (2M 31, 12-13, 16-17)
Texty veľmi jasne hovoria o tom, že prikázanie o sobote bolo určené len Izraelcom. Akékoľvek zovšeobecnenie je potrebné zdôvodniť.

Časť Výročné soboty

ASD veria: Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, ...
Zatiaľ sme nezachytili žiadny text hovoriaci, že by sobota bola určená pre celé ľudstvo. Nie je teda žiadny dôvod na takéto tvrdenie.

ASD veria: Výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.
Dá sa súhlasiť s tým, že obradný systém skončil Kristovou smrťou. No sú texty, ktoré naznačujú súvislosť medzi sobotou a inými sviatkami:
Stane sa, že pri každom novmesiaci a dni sobotného odpočinku sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin. (Iz 66, 23)
Pritom práve tento text adventisti používajú na podporu učenia o svätení soboty aj na novej zemi. No zmienku o novmesiaci pritom úplne ignorujú.
Ďalší podobný text:
Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, deň sobotného odpočinku a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! (Iz 1, 13)
Zdá sa, že rozdiel medzi sobotou z Desatora a inými (obradnými) sviatkami nie je z pohľadu starozákonných textov až taký významný.

Časť Sobota a Kristus

ASD veria: Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty.
Boh nepotrebuje ľuďom dávať dôvody na to, aby robili to čo im prikáže. A teda ani nepotrebuje dodatočne pridávať ďalšie. (Napríklad nezdôvodňuje, prečo Boh niektoré druhy zvierat označil ako nečisté a Izraelcom zakázal jesť ich mäso.)

ASD veria: Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“.
Kristus je podľa svojich slov je Pánom všetkého. Nie je teda nič zvláštne, ak Židom pripomenul, kto je pánom dňa, ktorý tak úzkostlivo a pritom povrchne dodržiavali. Jeho slová mohli napríklad znamenať poukázanie na vlastný príklad, ako on k tomuto dňu pristupoval.

ASD veria: Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty.
Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by niekto označil Ježišove zachovávanie za verné a príkladné. Mnohí Ježišovi súčasníci si mysleli pravý opak, teda že Ježiš sobotu porušuje (uzdravovanie v sobotu, vymŕvanie klasov). Nakoniec, bol to jeden z dôvodov, prečo ho chceli zabiť.

ASD veria: Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.
Ježiš bol Žid, preto jeho rešpektovanie tohto prikázania nemôže byť prekvapivé. Tak isto, ako za svojho života uznával obetný systém a všetky ceremoniálne ustanovenia. V Ježišovej dobe to bolo stále platné.

ASD veria: Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“
Na tieto Ježišove slová možno hľadieť viacerými spôsobmi:
Ježišove slová boli určené Židom, pre ktorých bolo prikázanie o sobote platné.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že to bola narážka na obmedzenie týkajúce počtu krokov, ktoré bolo dovolené urobiť v sobotu. Toto bolo však nariadenie židovské, nie biblické. Potom by tieto Ježišove slová mohli byť aj určitou ironickou poznámkou na ich formalizmus.
Keďže sa v Ježišovej reči prelínajú miestne udalosti (zničenie Jeruzalema) s globálnymi (koniec sveta), zmienka o sobote sa môže týkať Židov, ktorí by mohli mať problém utekať z Jeruzalema v sobotu.
Otázkou je, aké problémy by ľuďom mohol spôsobiť útek v sobotu. Ak bolo dovolené zachrániť v sobotu zviera padnuté do jamy, prečo by záchrana ľudského života útekom malo byť porušením prikázania?
Taktiež spojenie soboty zo zimou nepridáva na dôležitosti soboty. Človek v našich zemepisných šírkach si pod výrazom „zima“ predstaví snehové záveje a arktické mrazy, no v južnejšich oblastiach, vrátene Izraela, to znamená najmä obdobie dažďov. Nie sú to podmienky, za ktorých by bol útek nepredstaviteľný.

Časť Sobota a apoštoli

ASD veria: Učeníci mali sobotu vo veľkej úcte. Ukázalo sa to pri Kristovej smrti. Keď nastala sobota, prerušili ženy prípravy na pohreb a „sobotu zachovali podľa prikázania“ so zámerom pokračovať v tomto diele v nedeľu, t.j. „v prvý deň týždňa“.
Samozrejme, všetci Židia, podobne ako Ježiš, mali sobotu vo veľkej úcte, bolo to pre nich platné Božie prikázanie.

ASD veria: Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách chodil do synagógy v sobotu a zvestoval Krista. (Sk 13,14; 17,1.2; 18,4)
Vieme, že Pavel sa rozhodol zvestovať evanjelium najprv Židom. Preto chodil tam, kde boli oni – do synagóg, a chodil tam vtedy, keď tam boli oni – teda v sobotu.

ASD veria: Ba aj pohania ho pozvali, aby im v sobotu kázal Božie slovo. (Sk 13,42.44)
Čo presne hovoria tieto texty?
42 Pri odchode ich (Židia) prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
Pohania sa dopočuli, že v židovskej synagóge sa rozprávajú zaujímavé veci. Keďže to chceli počuť, prišli tam, kde sa to kázalo.

ASD veria: Z Písma je zrejmé, že Boh chcel, aby jeho ľud zachovával sobotu po celú večnosť: „Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím – znie výrok Hospodinov – tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od soboty do soboty prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Pozor! Tu sa stretávame s hrubou manipuláciou zo strany autorov – špičkových adventistických teológov! Uvádzajú citát z Biblie, ale vynechali časť verša! Ako v skutočnosti znie 23. verš?
A stane sa, že od novmesiaca do novmesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.
Sobota je tu uvedená spolu s novmesiacom, ceremoniálnym sviatkom, o ktorom autori už skôr povedali, že skončil Kristovou smrťou. No keďže adventistickým teológom v tomto texte zmienka o novmesiaci nevyhovovala, jednoducho ju vynechali, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia! Tento ich spôsob citácie Biblie je asi najlepším dôkazom toho, ako vedia „biblicky“ doložiť svoje učenie o sobote.

Časť Význam soboty

ASD veria: Povinnosť zachovávať sobotné prikázanie ako pamiatku Božej stvoriteľskej moci sa týka celého ľudstva.
Toto tvrdenie zatiaľ nebolo ani raz (!) biblicky doložené, zostáva len v rovine želania autorov.

ASD veria: Sobota je znamením Božej premieňajúcej moci; znamením svätosti alebo posvätenia. Hospodin oznámil: „Zachovávajte moje soboty, lebo je to znamenie medzi mnou a vami cez všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja Hospodin vás posväcujem.“ (2 Moj 31,13; pozri Ez 20,20) Sobota je teda aj znamením Boha ako posvätiteľa. Ako je ľud posvätený Kristovou krvou, (Žid 13,12) tak je aj zachovávanie soboty znamením, že veriaci prijali jeho krv na odpustenie hriechov.
Prístup adventistov k starozákonným textom je veľmi nesystémový a nepochopiteľný. Vyberajú si texty, ktoré im vyhovujú, a podľa toho ich tiež aplikujú priamo, alebo symbolicky.
Napr. v citovanom texte z 2M31 je následne uvedený text:
Každý, kto by v deň sobotného odpočinku pracoval, musí zomrieť!
Ak sa berie doslovne verš 13 o posvätení, nemal by sa brať aj tento?
Podobne ver 19 u Ez 20 hovorí, že:
Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich
Izraelci však dostali od Boha mnoho rozličných ustanovení vrátane obriezky, obetí, čistoty a podobne. Tieto však adventisti nedodržiavajú. Použitie týchto textov len na podporu soboty sa dá považovať za ich zneužitie.

ASD veria: Ten, kto srdcom poslúcha štvrté prikázanie, poslúchať bude celý zákon.
Samotná prax v CASD dokazuje, že to tak nie je. Občas tam dochádza k disciplinárnym konaniam voči členom, ktorí porušili iné prikázania Desatora, pričom nedodržiavanie soboty im nie je vytýkané. Dodržiavanie soboty teda určite automaticky nevedie k dodržiavaniu ostatných prikázaní. Zrejme ide len o osobnú snahu autorov vyzdvihnúť prikázanie o sobote nad iné prikázania.

ASD veria: Vernosť každého človeka voči Bohu sa vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.
Jednoznačne nebiblické tvrdenie. Žiadny text zaoberajúci sa udalosťami posledných dní (Mat 24, Zjavenie, ...) nespomína sobotu ako spôsob na vyskúšanie vernosti „každého človeka“.

ASD veria: Bez soboty by na svete bola len drina a pot bez konca.
Veľmi naivné tvrdenie. Drvivá väčšina ľudí sobotu nedodržiava (mnohí o nej ani nepočuli), no napriek tomu si vedia svoj čas rozumne zadeliť tak, aby sa okrem práce venovali aj svojej rodine, koníčkom či odpočinku.

ASD veria: Sobota je našou príležitosťou prežívať Božiu prítomnosť.
Obrátený kresťan vidí príležitosti na prežívanie Božej prítomnosti každý deň, každý okamih.

ASD veria: Prečo by teda ľudia mali zachovávať siedmy deň, sobotu? „Pre kresťana je len jediný dôvod a nijaký iný, ten však stačí: Boh to povedal.“
Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie. Na jednej strane úplne popiera to, čo autori o dôvodoch pre svätenie soboty nepísali doposiaľ, na druhej strane ponúka veľmi ťažko pochopiteľný argument. Veď predsa nik nemôže tvrdiť, že všetko, čo kedy Boh povedal, platí doslovne pre každého a vždy. Sami adventisti (väčšinou správne) učia, že mnohé Božie ustanovenia boli časovo obmedzené, a pre kresťanov neplatia. Nedá sa predpokladať, že sami autori knihy rozumejú tomu, čo tu napísali.
Keď Boh dáva nejaký príkaz, vždy povie, koho sa to týka. No zatiaľ sme nenašli text, kde by Boh požadoval svätenie soboty od všetkých ľudí všetkých čias.

ASD veria: Len na základe zvláštneho Božieho zjavenia ľudia môžu pochopiť racionálny zmysel zachovávania siedmeho dňa.
Konečne veta, ktorá dáva aspoň nejaký zmysel. Ak adventisti tvrdia, že zachovávajú sobotu, pretože sa im dostalo zvláštneho Božieho znamenia, ťažko tomu oponovať, je to ich skúsenosť. Ale potom nerozumieme, prečo tvrdia, že tak majú robiť všetci ľudia, ak im sa takého zvláštneho zjavenia nedostalo. Trochu mätúce je slovo „racionálny“. V Starom zákone Boh väčšinou nedával Izraelcom racionálne zdôvodnenia svojich prikázaní (napr. už spomínané rozdelenie zvierat na čisté a nečisté), no napriek tomu to mali dodržiavať. Je preto zaujímavé, že adventistom v tom im danom „zvláštnom zjavení“ takéto racionálne zdôvodnenie podané bolo. Škoda, že ho v tejto kapitole svojej knihy neuviedli.
V tomto kontexte je tiež zaujímavé, že nesprávne zachovávanie soboty je jedným z dôvodov na ukončenie členstva v cirkvi. Potom je adventista postihovaný za to, že nedostal dostatočne jasné „zvláštne Božie zjavenie“, pričom on za to samozrejme nemôže.

ASD veria: Sobota, pamätník Božieho vyslobodenia Izraela z Egypta za účelom odpočinku v pozemskom Kanaáne, odlišovala vykúpených onej doby od okolitých národov.
Hovorí sa tu, že sobota odlišovala Izraelcov od okolitých národov. Avšak to priamo odporuje tomu, čo sa tvrdilo doteraz, že sobota by mala platiť pre všetkých ľudí všetkých dôb. Teda svätiť by ju mali aj Kanaánci. A či ju svätili alebo nesvätili? O tom nevieme nič, Biblia to nespomína.

Časť Snahy o zmenu bohoslužobného dňa

ASD veria: Keďže sobota má veľký význam pri uctievaní Boha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa, nemalo by prekvapovať, že satan rozpútal všeobecný boj, aby toto posvätné ustanovenie zničil.
Ježiš učil ľudí, čo je dôležité: pokánie, pomoc blížnym atď., no sobotu ani raz nespomenul. Veľa priestoru venoval aj vysvetľovaniu, podľa čoho budú ľudia na konci súdení, no sobotu ani raz nespomenul. Sú teda omnoho dôležitejšie kresťanské témy, proti ktorým by mal satan bojovať (a zrejme to aj robí). Je nepravdepodobné, že by satan bojoval proti neznámemu prikázaniu, ktorého platnosť nevedia preukázať ani tí, čo ho dodržiavajú.

Časť Zachovávanie soboty

ASD veria: Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad.
Ježiš robil veľa vecí, no nie všetko je nám príkladom. Napr. bol obrezaný, dodržiaval židovské sviatky, kriesil mŕtvych atď. Ale nič z toho CASD nepovažuje za príklad nasledovania. Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by Ježiš vyzýval k jeho nasledovaniu v dodržiavaní soboty.

Záver
Pozorne sme preskúmali asi najdôležitejšiu kapitolu v knihe Adventisti s.d. veria. Kapitolu o sobote. Pre adventistov to je jeden z najdôležitejších bodov učenia. Účelom kapitoly bolo presvedčiť čitateľa, že na základe Biblie by mal dodržiavať sobotný odpočinok. No s veľkým prekvapením musíme konštatovať, že použité argumenty, verše a zdôvodnia túto úlohu nesplnili. Nezaznel ani jeden (!) dobrý dôvod, prečo by to tak malo byť. Nezaujatý človek by predpokladal, že adventisti dokážu svoj hlavný vieroučný bod podať tak, aby sa človek aspoň zamyslel. Avšak čítali sme len samé domnienky, nepodložené tvrdenia a zbožné želania. Začína mi byť jasné, prečo sú adventisti v tejto téme takí osamotení. A prestávam rozumieť, prečo vlastne veria v sobotu, ak to nedokážu pochopiteľne zdôvodniť ani len sami pre seba. Celá kapitola sa javí tak (a v tomto nie je jediná), že logická a prehľadná štruktúra je nahradená množstvom rozporuplných vyhlásení, z ktorých ani jedno nie je presvedčivé. Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť. Autori len stále dookola opakujú svoje tvrdenie, že sobotu treba zachovávať, ale to je prakticky celá argumentácia. A to je aj dôvodom, prečo čestný študent Písma nemôže prijať toto učenie.

...ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.

Tady asi někdo vůbec neví co to znamená podle Písma posvětit nějaký den a co to vůbec znamená (to ctrlC a ctrl V mi vždycky šlo dobře:):

MOJŽÍŠ TVRDÍ, ŽE SEDMÝ DEN BYL POSVĚCEN – ODDĚLEN K BOHOSLUŽBĚ DÁVNO PŘED JEHO VLASTNÍ DOBOU. SOBOTA BYLA POSVĚCENA, TJ. ODDĚLENA K SVATÉMU BOHOSLUŽEBNÉMU ÚČELU PŘI STVOŘENÍ SVĚTA (1M 2,3)

Písmo říká, že POSVĚTIT = ODDĚLIT K BOHOSLUŽBĚ (srovnej Písmo Písmem)
2M 28,3 Promluvíš ke všem zručným lidem, které jsem naplnil duchem moudrosti, aby udělali Áronova roucha a POSVĚTILI HO, ABY MI SLOUŽIL JAKO KNĚZ. 41 Oblékneš to svému bratru Áronovi a s ním jeho synům, pomažeš je, zmocníš je a POSVĚTÍŠ JE, ABY MI SLOUŽILI JAKO KNĚŽÍ. 2M 29,1 Toto s nimi uděláš, abys JE POSVĚTIL, ABY MI SLOUŽILI JAKO KNĚŽÍ 44 POSVĚTÍM stan setkávání a oltář a posvětím Árona a jeho syny, ABY MI SLOUŽILI JAKO KNĚŽÍ. 2M 30,30 Pomažeš také Árona a jeho syny a POSVĚTÍŠ JE, ABY MI SLOUŽILI JAKO KNĚŽÍ. 2M 40,13 Oblékneš Áronovi svatá roucha, pomažeš ho a POSVĚTÍŠ HO, ABY MI SLOUŽIL JAKO KNĚZ

I v pozdějších dobách znamenala svatost sedmého dne, to co při stvoření – oddělený k bohoslužbě – mít v sobotu „svaté shromáždění“:
3M 23,3 „Šest dní se bude vykonávat práce a sedmého dne je NEJSVĚTĚJŠÍ SOBOTA, SVATÉ SHROMÁŽDĚNÍ. Nebudete dělat žádnou práci, je to HOSPODINOVA SOBOTA ve všech vašich sídlech.“

ŽIDOVŠTÍ MYSLITELÉ UČÍ USTANOVENÍ SOBOTY PŘI STVOŘENÍ SVĚTA
Ve starověké židovské literatuře nacházíme řadu příkladů, kde je sobota význačnými pisateli zřetelně představena jako ustanovení stvoření pro celé lidstvo. Např. učenec Filón nejenže ukazuje počátek soboty ve stvoření, ale také ji s potěšením nazývá “narozeninami světa.”(1) S odkazem na zprávu o stvoření Filón vysvětluje: “Bylo řečeno, že svět byl učiněn v šesti dnech a že v sedmém Bůh přestal od svých děl a vidíc, že stvoření je velmi dobré, tak proto On nařídil těm, kdo budou žít na tomto světě, aby následovali Boha v této, jako v dalších věcech.” (2) Protože sabat existuje od stvoření, Filón zdůrazňuje, že to je “svátek nikoli ojedinělého města nebo země, ale světa, a pouze tento si nepochybně zaslouží, aby byl nazýván všeobecným, jelikož patří všem lidem.“(3)
1. Philo, De Opificio Mundi 89. De Vita Mosis 1, 207; De Specialibus legibus 2, 59.
2. Philo, De Decaloge 97.
3. Philo, De Opificio Mundi 89.; Works, vol. i.; The Creation of the World, sect. 30.
Proto není pravdou, že VŠICHNI dávní učenci či židovští myslitelé údajně JEDNOMYSLNĚ popírají ustanovení sabatu při stvoření světa a řadí jeho vznik až do doby vydání desatera na Sinaji.

Starověký historik Josefus Flavius, jehož “Židovské starožitnosti” jsou psány v paralelní historické linii jako bible od svého začátku, PŘI POJEDNÁNÍ O PROCHÁZENÍ IZRAELE POUŠTÍ, NEDĚLÁ ZDE JAKOUKOLI NARÁŽKU NA USTANOVENÍ SABATU, což je jasný důkaz, že on nevěřil, že by sobota měla původ v poušti. Zato KDYŽ LÍČÍ UDÁLOST STVOŘENÍ, tak dává následující svědectví:
“Mojžíš říká, že za pouhých šest dní, svět a všechno v něm byl učiněno. A že sedmý den byl odpočinek a ustání pracovní činnosti; tudíž to je důvodem, že my tohoto dne slavíme odpočinek od naší práce, a nazýváme to sabatem; což je slovo jež v hebrejském jazyce znamená odpočinek.” (Antiquities of the Jews, bi chap. i. sect. 1)

BIBLIČTÍ TEOLOGOVÉ DŘÍVĚJŠÍCH DOB O USTANOVENÍ SOBOTY PŘI STVOŘENÍ SVĚTA – v dějinách křesťanství existuje značná podpora dokladů pro Edenický původ svěcení soboty

Chryzostom (347-407) – komentář k 1M 2,2:
„A požehnal Bůh den sedmý a posvětil jej“. „Co vlastně znamenají slova „posvětil jej“? …(Bůh) nás učí, že ze všech dnů týdne jeden musí být oddělen a zasvěcen duchovní službě.“(Chryzostom, Homilia 10,7 In Genesim PG 53, 89)

Svědectví křesťanského zdroje z konce 4. století (r. 380) /modlitba/:
“Ó Pane všemohoucí. Ty jsi stvořil svět skrze Krista, ustanovils sobotu na památku stvoření, proto v Tvém dnu dáváš nám odpočinutí od našich prací, abychom přemýšleli o Tvém zákonu.”(“Constitutions of the Holy Apostles 7”; por. “The Anti – Nicene Fathers” vol.VII. s. 474)

Záznam z třetího století:
“Sobotu máte zachovávat ke cti Toho, který dokonal dílo stvoření, nejen je udržuje; je to den zaměření se na zákon, ne na lenost rukou.” (“Anti – Nicene Fathers” vol.7, s. 413)

Peter Comestor (+1179) – komentář k 1M 2,2:
„Sabat byl vždy zachováván některými národy, dokonce před vydáním zákona“. (Peter Comestor, Historia scholastica: liber Genesis 10, PL 198, 1065)

Martin Luther:
„Bůh požehnal a posvětil den sobotní. Neučinil tak ze žádným jiným stvořením. Ani nebe ani zemi ani jiné stvoření neposvětil pro sebe, jedině sedmý den – sobotu. Znamená to především že se máme z toho učit porozumět, že sedmý den je obzvlášť určen(vhodný) k tomu, že bychom jej měli použít k bohoslužbě, protože posvěceným se nazývá to, co je odděleno od všeho ostatního stvoření a věnováno Bohu. Posvětit znamená oddělit k svatému účelu anebo k bohoslužbám.
Z tohoto textu jasně vyplývá, že i tehdy, kdyby byl Adam obstál ve zkoušce a zůstal ve své nevinnosti, byl by stále zachovával sedmý den.
A ačkoli člověk hříchem ztratil představu o Bohu, Bůh přece chtěl, aby přikázání o zachovávání svaté soboty zůstalo a chtěl, aby si člověk v sedmý den vštěpoval slovo Boží a úctu k Němu.“(Dr. Martin Luther v Copiuis Exposition on genesis; přel. dle něm. textu ve vyd. Waleh od F.W. Bugge, sv. I., str. 62.63)

Martin Luther ve svém komentáři k 1M 2,3:
„Jelikož Písmo vzpomíná sobotu mnohem dříve než Adamův pád do hříchu, což to neznamená, že byl ustanoven tehdy, když Adam pracoval šest dní a odpočíval sedmého dne. Je tomu nepochybně tak.“ (cit. v J.N. Adrews a L.R. Conradi „History of the Sabbath and First Day of the Week, 1912, s.33,67)

Dr.Twisse cituje Martina Luther takto:
„A Martin Luther prohlašuje toto (tome vi, komentář ke Gen.2:3): ‘Z toho vyplývá’, říká ‘že, kdyby Adam setrval ve své nevinnosti, ještě by zachovával v sedmý den jako svatý, to znamená, v tento den by učil své děti, a děti svých dětí, jaká je Boží vůle a v čem spočívá jeho bohoslužba; chválil by Boha, vzdával díky. V dalších dnech by obdělával svou zemi a pozoroval svůj dobytek…’“ (Morality of the Fourth Commandment, pp. 56, 57, London, 1641.)

Filip Melanchton v roce 1555:
„Od časů Adama první otcové zachovávalali sobotu jako den ve kterém odkládali práci svých rukou a shromažďovali se ke kázání, modlitbám, díkůčinění a přinášení obětí, jak přikázal Pán.“(On Christian doctrine, Loci Communes 1555, Clyde L. Manschreck, 1965, str. 96)

Jan Kalvín ve svém Komentáři k 1. Knize Mojžíšově (r. 1554) naprosto otevřeně uznává sobotu za božskou instituci zřízenou při stvoření:
„Za prvé proto, že Bůh odpočinul, poté požehnal tento odpočinek, aby jej po všechny věky lidé uznávali za svatý: neboli také oddělil každý sedmý den k odpočinku, aby se jeho vlastní příklad stal věčným zákonem.“ A o pár řádku níže opakuje: „Když to bylo přikázáno lidem od samotného počátku, že se mají zabývat oslavou Boha, je dobré, aby to bylo následováno až do konce světa.“(John Calvin, Commentaries on the First Book Moses Called Genesis, překl. John King(1948),str.106.107)

Evangelista Dwight L. Moody /nezávislý/ “Weighed and Wanting” (1898) s. 46.47 – výklad k čtvrtému přikázání:
“Poctivě věřím, že toto přikázání je dnes právě tak závazné jako bylo vždycky. Hovořil jsem s lidmi, kteří říkali, že bylo zrušeno, ale nemohli mi ukázat v Bibli nějaké místo, že je Bůh zrušil. Když byl Kristus na zemi nic z tohoto přikázání nevyloučil. Osvobodil je od stop, které na ně nanesli zákoníci a farizeové a dal mu jeho pravé místo: “Sobota pro člověka učiněna jest, ne člověk pro sobotu”. To je právě tak proveditelné jako nutné pro dnešní lidi, jak tomu vždycky bylo, skutečně více než kdykoliv předtím, protože žijeme v takové napjaté době.
SABAT BYL ZÁVAZNÝ V RÁJI EDEN A OD TÉ DOBY BYL V PLATNOSTI VŽDYCKY. Toto čtvrté přikázání začíná slovem “pamatuj” a to ukazuje, že sabat byl již v době, kdy Bůh tento zákon psal na kamennou desku na hoře Sinaj. Jak mohou lidé tvrdit, že toto jediné přikázání bylo zrušeno, zatímco připouštějí, že ostatních devět ještě stále platí?
Věřím, že sobotní otázka je dnes otázkou životně důležitou pro celý svět, je palčivou otázkou přítomnosti. Vzdáte-li se soboty, hyne církev, vzdáteli se církve hyne člověk. A když hyne člověk, hyne národ. To je směr, kterým se právě ubíráme.
Církev Boží slábne, protože tak mnoho lidí se vzdává soboty a užívá ji k sobeckým zájmům.”

Dr. Archibald Hodge (1823-1826) – významný presbyteriánský teolog:
“Bůh ustanovil sobotu při stvoření světa, sedmý den oddělil a zavedl jeho zachovávání jako univerzální a nepřetržitý morální závazek pro celé lidstvo.” (Archibald A. Hodge v Traktátu č. 175 presbyteriánského publikačního výboru)

Zacharias Ursinus (1534 – 1583) význačný reformační teolog, nástupce Martina Luthera a tvůrce významného reformačního vyznání známého jako Heidelberger Catechism(1563) učí, že:
“Sobota sedmého dne byla nařízena Bohem od samotného počátku světa, aby lidé podle Jeho příkladu odpočívali od své práce, a ikdyž sobota ceremoniální byl odstraněna v Nové smlouvě, přesto sobota morální stále existuje a týká se nás i ostatních.” (Zacharias Ursinus, The Summe of christian religion, Oxford 1587, str. 955)

ThDr. George Busch /presbyterián/, prof. hebrejského jazyka (New York University) v komentáři k 1M 2,1-3 :
“A posvětil ho”. Hebrejsky Kadasch. Právě tímto termínem je vyjádřeno pozitívní ustanovení soboty za den odpočinku pro člověka. Boží posvěcení tohoto dne odpovídá příkazu, kterým Bůh nařídil lidu, aby jej posvěcovali. Protože Hospodin na konci stvoření oddělil sedmý den k takovému účelu a NEOMEZIL HO DOBOU ANI MÍSTEM, TAK ZACHOVÁVÁNÍ SOBOTY PLATÍ PRO VŠECHNY LIDI a mělo prozřetelnostně přecházet s pokolení na pokolení. Toto vyplývá dále Z DŮVODU, proč Pán tento den požehnal a posvětil; totiž z výrazu: „P R O T O“ , že v něm odpočinul. JE TO VŽDY STÁLE – PRO VŠECHNY LIDI OD ADAMA – STEJNĚ PLATNÝ DŮVOD. KDYŽ TENTO DŮVOD BYL ZÁKLADEM A PŘÍČINOU POSVĚCENÍ PRVNÍ SOBOTY, JE TAKÉ DOSTATEČNÝM DŮVODEM PRO POSVĚCENÍ KAŽDÉHO SEDMÉHO DNE A TO AŽ DO SKONÁNÍ VĚKŮ. Přikázání o zachovávání tohoto dne je mimo to obsažené v Desateru, které nezaniklo spolu se zvláštním státním zřízením židovským, ale TRVÁ V PLATNOSTI I PRO KŘESŤANY VŠECH ČASŮ A NA CELÉM SVĚTĚ.” (ThDr. George Busch “Notes, Critical Practical on the Book of Genesis” (1838) s. 48.49)

Baptistický teolog A. H. Strong (1836-1921) nazývá sobotu „trvalým závazkem, jako Bohem určený památník jeho stvořitelské činnosti“. (A. H. Strong, Systematic Theology/1886/, str. 408)

Robert Jamieson, A.R. Fausset, and David Brown – r. 1871, komentář k 1 M 2,3:
„Požehnal a posvětil sedmý den“ – zvláštní přednost je dána sedmému dni nad ostatními šesti dny a je ukázáno, že byl vyčleněn k posvátným účelům. Instituce soboty je tak stará jako stvoření a dala vznik týdennímu rozdělení času, který panoval od nejranější doby. Je to moudrý a blahodárný zákon, jež dopřává pravidelný interval odpočinku, který fyzická podstata člověka i jemu sloužících zvířat zvířat vyžaduje, a jeho zanedbávání přináší oběma předčasný úpadek. Kromě toho uchovává stanovenou dobu pro bohoslužbu, a pokud to bylo zapotřebí ve stavu prvotní nevinnosti, oč více nyní, kdy lidstvo má silnou tendenci zapomínat Boha a Jeho požadavky?” (Jamieson Fauset Brown Bible Commentary)

Langeho komentář k 1M 2.3:
“Pokud bychom neměli žádnou jinou pasáž než je tato z 1M 2: 3, nebyl by zde žádný problém z ní vyvodit nařízení pro univerzální dodržování soboty neboli sedmého dne, pro zasvěcení Bohu jako svatého času celým lidským pokolením, kterému země i všechny věci na ní byly speciálně připraveny. První lidé jej (sedmý den, sobotu`p.m.) museli znát. Slova, “On posvětil jej,” by jinak ztratily smysl. Byly by prázdné, pokud by nebyly ve vztahu k někomu, od koho je vyžadováno její svěcení”. (Langeho Komentář k Gn 2: 3, I, 197).(Lange’s Commentary on Ge 2:3, I, 197).

[mikim]

Vítame vás pri ďalšom pokračovaní štúdia vieroučných bodov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, tak ako sú predkladané v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria ...“ Z hľadiska Cirkvi ASD je tato kniha unikátnym dielom, na tvorbe ktorého sa podieľalo takmer 200 špičkových teológov. V 27 kapitolách veľmi podrobne vysvetľujú a zdôvodňujú vierouku cirkvi.
Sobota je pre adventistov kľúčová téma a rovnako kľúčové je aj jej zaradenie v študovanej knihe. Nie náhodou je uvedená hneď za kapitolu Boží zákon, kde sa autori snažili ukázať, že Desatoro platí od vekov až na veky. Naše štúdium tejto časti nájdete tu: vierouka-f4/studujeme-vieroucne-body-ca ... -t839.html. Detailným preskúmaním tam uvedených biblických textov a argumentov sme prišli k záveru, že z Biblie nevyplýva, že by Desatoro (vo svojej podobe z 2M20) malo byť platné pre všetkých ľudí všetkých dôb.
V dnešnom štúdiu sa podrobne pozrieme na všetky argumenty, ktoré sú na podporu soboty uvedené v kapitole Sobota.
Ďalej v texte sú notifikáciou „ASD veria“ uvedené vybrané citáty z kapitoly. Pre objektívnosť, kompletný text kapitoly nájdete v prílohe.

Časť Sobota pri stvorení

ASD veria: Sobota prichádza k nám z bezhriešneho sveta. Je to zvláštny Boží dar, ktorý ľuďom umožňuje prežívať na zemi nebeskú skutočnosť.
V Biblii sa nikde nepíše o sobote ako dare.

ASD veria: Boh odpočinul, lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli.
Biblia hovorí o dôvode, prečo si Boh odpočinul v siedmy deň a požehnal ho: „lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo“ . No autori hneď v úvode uvádzajú iný dôvod: „lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli“. Toto je v rozpore s tvrdením Písma.

ASD veria: Boh dokončil stvorenie neba a zeme za šesť dní, ale chcel ešte ustanoviť sobotu.
Odkiaľ autori vedia, čo Boh chcel? Je dosť odvážne popisovať Stvoriteľovi pohnútky, ak o nich sám nehovorí. Nezabúdajme, že jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. (Iz 55, 8)

ASD veria: Ustanovil ju práve tým, že v tento deň si odpočinul.
Keď Boh niečo pre ľudí ustanovil, vždy je to v Biblii výslovne a zrozumiteľne uvedené (obetný systém, kňazskú službu atď). Biblia však v prípade Božieho odpočinutia v siedmy deň vôbec nehovorí o žiadnom ustanovovaní. To, že On si odpočinul, predsa automaticky neznamená, že to je príkaz pre všetkých ľudí, aby to robili tiež.

Ľudia dostali v raji od Boha niekoľko výslovných príkazov – aby sa množili a podmanili si zem, aby jedli plody stromov (okrem stromu poznania). Po páde do hriechu im dal ďalšie ustanovenia – o bolestivom rodení, o namáhavej práci, o obmedzenej dĺžke života. Ale ohľadne soboty nedal Boh ľuďom v raji žiadny príkaz ani ustanovenie.

ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.

ASD veria: Požehnal a posvätil ho pre ľudí, nie pre seba.
V Genesis sa nepíše nič o tom, pre koho Boh ten deň požehnal a pre koho nie.
Poznámka: Pri štúdiu priebehu jednotlivých dní stvorenia je dôležité si povšimnúť, že hoci pri prvých šiestich dňoch sa píše, že „bol večer a bolo ráno prvý (druhý, tretí ... šiesty) deň, práve pri siedmom dni tento zápis chýba. Môže to byť dôležitý bod pri hľadaní správneho významu tohto požehnanie a posvätenia.

Časť Sobota pri Sinaji

ASD veria: Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa.
Ako sme si už ukázali, v raji ľudia nedostali žiadny príkaz svätiť sobotu. Až do času príchodu ku Sinaju nie je v Biblii žiadna zmienka o tom, že by ktokoľvek z ľudí svätil sobotu. Nemožno teda hovoriť o tom, že ju Izraelci „stratili zo zreteľa“. Vyzerá to skôr tak, že taký príkaz dovtedy vôbec neexistoval.

Časť Sobota a manna

ASD veria: Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.
Nemožno hovoriť o „pripomenutí povinnosti“, ustanovenie ktorej sme doteraz v Biblii vôbec nezaznamenali. V príbehu o manne sa požiadavka na svätenie soboty spomína vôbec prvýkrát v Biblii, pričom z tohto hľadiska má príbeh logickú štruktúru – najprv sa hovorí o tom, že v piatok je potrebné nazbierať dvakrát viac, a až neskôr výčitka pre neposlušných. Žiadna časť príbehu nespomína nejaký predchádzajúci príkaz (napr. za raja).

Časť Sobota a zákon

Prikázanie o sobote je súčasťou Desatora. Toto je z hľadiska správneho pochopenia soboty veľmi dôležitý text, radšej si ho pripomeňme:
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je deň sobotného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. (2M20, 8-11)
Text sa pri zdôvodňovaní požiadavky na svätenie soboty odvoláva na stvorenie. No nedozvedáme sa tu nič viac, než to, čo sme už čítali v 1M. Boh v 2M20 potvrdzuje, že pri stvorení v siedmy deň odpočíval, a že ho požehnal a posvätil. A toto sa teraz uvádza ako zdôvodnenie prikázania o sobote. Z toho nijako nevyplýva, že by toto prikázanie bolo dané ľuďom už pri stvorení.
Odkaz na stvorenie je dôležitý, ale netreba ho preceňovať. V druhej verzii Desatora z 5M5 v tomto prikázaní tento odkaz na stvorenie chýba úplne, a je nahradený odvolávkou na vyslobodenie z Egypta. Z toho je vidieť, že stvorenie nie je pri ustanovovaní soboty až taký dôležitý argument. Absolútny dôraz adventistov na priamy súvis medzi stvorením a prikázaním Desatora je neprimeraný a nezodpovedá vyváženosti biblických textov.

ASD veria: Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji.
Výraz „pamätaj“ sa nemusí vzťahovať na minulosť, ale na súčasnosť a budúcnosť. Nejde teda o žiadne „jasné“ ukázanie. Okrem toho, o sobote sa Izraelci nedozvedajú pod vrchom, ale už o nej počuli pár dní predtým, pri začiatku padania manny. Takže „pamätaj“ sa môže vzťahovať aj na túto udalosť.

ASD veria: Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia.
Zatiaľ vieme len to, že prikázanie o sobote je súčasťou Desatora, ktoré dal Boh Izraelcom. Nie je žiadny dôvod toto prikázanie automaticky a bez náležitého vysvetlenia aplikovať na súčasné kresťanstvo. Výraz „sme“ je použitý bez potrebného zdôvodnenia.
Použitie výrazu „Boh chcel“ považujeme za nevhodné, už sme to komentovali vyššie.

ASD veria: Príkaz o sobote predstavuje pečať Božieho zákona. Pečať všeobecne obsahuje tri zložky: meno, titul a právomoc vlastníka pečate. Úradné pečate potvrdzujú platnosť mimoriadne dôležitých dokladov.
Prirovnanie soboty k pečati je nebiblické. Vychádza z ľudských zvyklostí, ktoré Boh neustanovil. Nikde v Biblii sa nepíše, čo má obsahovať pečať. Je zrejmé, že autori nemajú potrebné biblické dôvody, preto sa musia uchyľovať k takýmto prirovnaniam.

Časť Sobota a zmluva

V tejto časti autori spomínajú „večnú zmluvu“ z 2M31. Pozrime sa na kontext:
Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Nech Izraeliti zachovávajú deň sobotného odpočinku a dodržiavajú ho vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval. (2M 31, 12-13, 16-17)
Texty veľmi jasne hovoria o tom, že prikázanie o sobote bolo určené len Izraelcom. Akékoľvek zovšeobecnenie je potrebné zdôvodniť.

Časť Výročné soboty

ASD veria: Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, ...
Zatiaľ sme nezachytili žiadny text hovoriaci, že by sobota bola určená pre celé ľudstvo. Nie je teda žiadny dôvod na takéto tvrdenie.

ASD veria: Výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.
Dá sa súhlasiť s tým, že obradný systém skončil Kristovou smrťou. No sú texty, ktoré naznačujú súvislosť medzi sobotou a inými sviatkami:
Stane sa, že pri každom novmesiaci a dni sobotného odpočinku sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin. (Iz 66, 23)
Pritom práve tento text adventisti používajú na podporu učenia o svätení soboty aj na novej zemi. No zmienku o novmesiaci pritom úplne ignorujú.
Ďalší podobný text:
Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, deň sobotného odpočinku a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! (Iz 1, 13)
Zdá sa, že rozdiel medzi sobotou z Desatora a inými (obradnými) sviatkami nie je z pohľadu starozákonných textov až taký významný.

Časť Sobota a Kristus

ASD veria: Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty.
Boh nepotrebuje ľuďom dávať dôvody na to, aby robili to čo im prikáže. A teda ani nepotrebuje dodatočne pridávať ďalšie. (Napríklad nezdôvodňuje, prečo Boh niektoré druhy zvierat označil ako nečisté a Izraelcom zakázal jesť ich mäso.)

ASD veria: Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“.
Kristus je podľa svojich slov je Pánom všetkého. Nie je teda nič zvláštne, ak Židom pripomenul, kto je pánom dňa, ktorý tak úzkostlivo a pritom povrchne dodržiavali. Jeho slová mohli napríklad znamenať poukázanie na vlastný príklad, ako on k tomuto dňu pristupoval.

ASD veria: Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty.
Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by niekto označil Ježišove zachovávanie za verné a príkladné. Mnohí Ježišovi súčasníci si mysleli pravý opak, teda že Ježiš sobotu porušuje (uzdravovanie v sobotu, vymŕvanie klasov). Nakoniec, bol to jeden z dôvodov, prečo ho chceli zabiť.

ASD veria: Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.
Ježiš bol Žid, preto jeho rešpektovanie tohto prikázania nemôže byť prekvapivé. Tak isto, ako za svojho života uznával obetný systém a všetky ceremoniálne ustanovenia. V Ježišovej dobe to bolo stále platné.

ASD veria: Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“
Na tieto Ježišove slová možno hľadieť viacerými spôsobmi:
Ježišove slová boli určené Židom, pre ktorých bolo prikázanie o sobote platné.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že to bola narážka na obmedzenie týkajúce počtu krokov, ktoré bolo dovolené urobiť v sobotu. Toto bolo však nariadenie židovské, nie biblické. Potom by tieto Ježišove slová mohli byť aj určitou ironickou poznámkou na ich formalizmus.
Keďže sa v Ježišovej reči prelínajú miestne udalosti (zničenie Jeruzalema) s globálnymi (koniec sveta), zmienka o sobote sa môže týkať Židov, ktorí by mohli mať problém utekať z Jeruzalema v sobotu.
Otázkou je, aké problémy by ľuďom mohol spôsobiť útek v sobotu. Ak bolo dovolené zachrániť v sobotu zviera padnuté do jamy, prečo by záchrana ľudského života útekom malo byť porušením prikázania?
Taktiež spojenie soboty zo zimou nepridáva na dôležitosti soboty. Človek v našich zemepisných šírkach si pod výrazom „zima“ predstaví snehové záveje a arktické mrazy, no v južnejšich oblastiach, vrátene Izraela, to znamená najmä obdobie dažďov. Nie sú to podmienky, za ktorých by bol útek nepredstaviteľný.

Časť Sobota a apoštoli

ASD veria: Učeníci mali sobotu vo veľkej úcte. Ukázalo sa to pri Kristovej smrti. Keď nastala sobota, prerušili ženy prípravy na pohreb a „sobotu zachovali podľa prikázania“ so zámerom pokračovať v tomto diele v nedeľu, t.j. „v prvý deň týždňa“.
Samozrejme, všetci Židia, podobne ako Ježiš, mali sobotu vo veľkej úcte, bolo to pre nich platné Božie prikázanie.

ASD veria: Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách chodil do synagógy v sobotu a zvestoval Krista. (Sk 13,14; 17,1.2; 18,4)
Vieme, že Pavel sa rozhodol zvestovať evanjelium najprv Židom. Preto chodil tam, kde boli oni – do synagóg, a chodil tam vtedy, keď tam boli oni – teda v sobotu.

ASD veria: Ba aj pohania ho pozvali, aby im v sobotu kázal Božie slovo. (Sk 13,42.44)
Čo presne hovoria tieto texty?
42 Pri odchode ich (Židia) prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
Pohania sa dopočuli, že v židovskej synagóge sa rozprávajú zaujímavé veci. Keďže to chceli počuť, prišli tam, kde sa to kázalo.

ASD veria: Z Písma je zrejmé, že Boh chcel, aby jeho ľud zachovával sobotu po celú večnosť: „Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím – znie výrok Hospodinov – tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od soboty do soboty prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Pozor! Tu sa stretávame s hrubou manipuláciou zo strany autorov – špičkových adventistických teológov! Uvádzajú citát z Biblie, ale vynechali časť verša! Ako v skutočnosti znie 23. verš?
A stane sa, že od novmesiaca do novmesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.
Sobota je tu uvedená spolu s novmesiacom, ceremoniálnym sviatkom, o ktorom autori už skôr povedali, že skončil Kristovou smrťou. No keďže adventistickým teológom v tomto texte zmienka o novmesiaci nevyhovovala, jednoducho ju vynechali, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia! Tento ich spôsob citácie Biblie je asi najlepším dôkazom toho, ako vedia „biblicky“ doložiť svoje učenie o sobote.

Časť Význam soboty

ASD veria: Povinnosť zachovávať sobotné prikázanie ako pamiatku Božej stvoriteľskej moci sa týka celého ľudstva.
Toto tvrdenie zatiaľ nebolo ani raz (!) biblicky doložené, zostáva len v rovine želania autorov.

ASD veria: Sobota je znamením Božej premieňajúcej moci; znamením svätosti alebo posvätenia. Hospodin oznámil: „Zachovávajte moje soboty, lebo je to znamenie medzi mnou a vami cez všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja Hospodin vás posväcujem.“ (2 Moj 31,13; pozri Ez 20,20) Sobota je teda aj znamením Boha ako posvätiteľa. Ako je ľud posvätený Kristovou krvou, (Žid 13,12) tak je aj zachovávanie soboty znamením, že veriaci prijali jeho krv na odpustenie hriechov.
Prístup adventistov k starozákonným textom je veľmi nesystémový a nepochopiteľný. Vyberajú si texty, ktoré im vyhovujú, a podľa toho ich tiež aplikujú priamo, alebo symbolicky.
Napr. v citovanom texte z 2M31 je následne uvedený text:
Každý, kto by v deň sobotného odpočinku pracoval, musí zomrieť!
Ak sa berie doslovne verš 13 o posvätení, nemal by sa brať aj tento?
Podobne ver 19 u Ez 20 hovorí, že:
Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich
Izraelci však dostali od Boha mnoho rozličných ustanovení vrátane obriezky, obetí, čistoty a podobne. Tieto však adventisti nedodržiavajú. Použitie týchto textov len na podporu soboty sa dá považovať za ich zneužitie.

ASD veria: Ten, kto srdcom poslúcha štvrté prikázanie, poslúchať bude celý zákon.
Samotná prax v CASD dokazuje, že to tak nie je. Občas tam dochádza k disciplinárnym konaniam voči členom, ktorí porušili iné prikázania Desatora, pričom nedodržiavanie soboty im nie je vytýkané. Dodržiavanie soboty teda určite automaticky nevedie k dodržiavaniu ostatných prikázaní. Zrejme ide len o osobnú snahu autorov vyzdvihnúť prikázanie o sobote nad iné prikázania.

ASD veria: Vernosť každého človeka voči Bohu sa vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.
Jednoznačne nebiblické tvrdenie. Žiadny text zaoberajúci sa udalosťami posledných dní (Mat 24, Zjavenie, ...) nespomína sobotu ako spôsob na vyskúšanie vernosti „každého človeka“.

ASD veria: Bez soboty by na svete bola len drina a pot bez konca.
Veľmi naivné tvrdenie. Drvivá väčšina ľudí sobotu nedodržiava (mnohí o nej ani nepočuli), no napriek tomu si vedia svoj čas rozumne zadeliť tak, aby sa okrem práce venovali aj svojej rodine, koníčkom či odpočinku.

ASD veria: Sobota je našou príležitosťou prežívať Božiu prítomnosť.
Obrátený kresťan vidí príležitosti na prežívanie Božej prítomnosti každý deň, každý okamih.

ASD veria: Prečo by teda ľudia mali zachovávať siedmy deň, sobotu? „Pre kresťana je len jediný dôvod a nijaký iný, ten však stačí: Boh to povedal.“
Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie. Na jednej strane úplne popiera to, čo autori o dôvodoch pre svätenie soboty nepísali doposiaľ, na druhej strane ponúka veľmi ťažko pochopiteľný argument. Veď predsa nik nemôže tvrdiť, že všetko, čo kedy Boh povedal, platí doslovne pre každého a vždy. Sami adventisti (väčšinou správne) učia, že mnohé Božie ustanovenia boli časovo obmedzené, a pre kresťanov neplatia. Nedá sa predpokladať, že sami autori knihy rozumejú tomu, čo tu napísali.
Keď Boh dáva nejaký príkaz, vždy povie, koho sa to týka. No zatiaľ sme nenašli text, kde by Boh požadoval svätenie soboty od všetkých ľudí všetkých čias.

ASD veria: Len na základe zvláštneho Božieho zjavenia ľudia môžu pochopiť racionálny zmysel zachovávania siedmeho dňa.
Konečne veta, ktorá dáva aspoň nejaký zmysel. Ak adventisti tvrdia, že zachovávajú sobotu, pretože sa im dostalo zvláštneho Božieho znamenia, ťažko tomu oponovať, je to ich skúsenosť. Ale potom nerozumieme, prečo tvrdia, že tak majú robiť všetci ľudia, ak im sa takého zvláštneho zjavenia nedostalo. Trochu mätúce je slovo „racionálny“. V Starom zákone Boh väčšinou nedával Izraelcom racionálne zdôvodnenia svojich prikázaní (napr. už spomínané rozdelenie zvierat na čisté a nečisté), no napriek tomu to mali dodržiavať. Je preto zaujímavé, že adventistom v tom im danom „zvláštnom zjavení“ takéto racionálne zdôvodnenie podané bolo. Škoda, že ho v tejto kapitole svojej knihy neuviedli.
V tomto kontexte je tiež zaujímavé, že nesprávne zachovávanie soboty je jedným z dôvodov na ukončenie členstva v cirkvi. Potom je adventista postihovaný za to, že nedostal dostatočne jasné „zvláštne Božie zjavenie“, pričom on za to samozrejme nemôže.

ASD veria: Sobota, pamätník Božieho vyslobodenia Izraela z Egypta za účelom odpočinku v pozemskom Kanaáne, odlišovala vykúpených onej doby od okolitých národov.
Hovorí sa tu, že sobota odlišovala Izraelcov od okolitých národov. Avšak to priamo odporuje tomu, čo sa tvrdilo doteraz, že sobota by mala platiť pre všetkých ľudí všetkých dôb. Teda svätiť by ju mali aj Kanaánci. A či ju svätili alebo nesvätili? O tom nevieme nič, Biblia to nespomína.

Časť Snahy o zmenu bohoslužobného dňa

ASD veria: Keďže sobota má veľký význam pri uctievaní Boha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa, nemalo by prekvapovať, že satan rozpútal všeobecný boj, aby toto posvätné ustanovenie zničil.
Ježiš učil ľudí, čo je dôležité: pokánie, pomoc blížnym atď., no sobotu ani raz nespomenul. Veľa priestoru venoval aj vysvetľovaniu, podľa čoho budú ľudia na konci súdení, no sobotu ani raz nespomenul. Sú teda omnoho dôležitejšie kresťanské témy, proti ktorým by mal satan bojovať (a zrejme to aj robí). Je nepravdepodobné, že by satan bojoval proti neznámemu prikázaniu, ktorého platnosť nevedia preukázať ani tí, čo ho dodržiavajú.

Časť Zachovávanie soboty

ASD veria: Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad.
Ježiš robil veľa vecí, no nie všetko je nám príkladom. Napr. bol obrezaný, dodržiaval židovské sviatky, kriesil mŕtvych atď. Ale nič z toho CASD nepovažuje za príklad nasledovania. Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by Ježiš vyzýval k jeho nasledovaniu v dodržiavaní soboty.

Záver
Pozorne sme preskúmali asi najdôležitejšiu kapitolu v knihe Adventisti s.d. veria. Kapitolu o sobote. Pre adventistov to je jeden z najdôležitejších bodov učenia. Účelom kapitoly bolo presvedčiť čitateľa, že na základe Biblie by mal dodržiavať sobotný odpočinok. No s veľkým prekvapením musíme konštatovať, že použité argumenty, verše a zdôvodnia túto úlohu nesplnili. Nezaznel ani jeden (!) dobrý dôvod, prečo by to tak malo byť. Nezaujatý človek by predpokladal, že adventisti dokážu svoj hlavný vieroučný bod podať tak, aby sa človek aspoň zamyslel. Avšak čítali sme len samé domnienky, nepodložené tvrdenia a zbožné želania. Začína mi byť jasné, prečo sú adventisti v tejto téme takí osamotení. A prestávam rozumieť, prečo vlastne veria v sobotu, ak to nedokážu pochopiteľne zdôvodniť ani len sami pre seba. Celá kapitola sa javí tak (a v tomto nie je jediná), že logická a prehľadná štruktúra je nahradená množstvom rozporuplných vyhlásení, z ktorých ani jedno nie je presvedčivé. Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť. Autori len stále dookola opakujú svoje tvrdenie, že sobotu treba zachovávať, ale to je prakticky celá argumentácia. A to je aj dôvodom, prečo čestný študent Písma nemôže prijať toto učenie.

SABAT PŘI STVOŘENÍ – krátká studie

KDYŽ BŮH SOBOTNÍ DEN POSVĚTIL, TAK TO PODLE HEBREJSKÉHO TEXTU PRVNÍ LIDÉ SLYŠELI. POSVĚTIL = PROHLÁSIL ZA SVATÝ

Písmo o tom hovoří na dvou místech:

1. “A požehnal Bůh dni sedmému a posvětil jej.” (1 Moj. 2,3)
2. “Proto požehnal Hospodin dnu sobotnímu a posvětil jej.” (2 Moj. 20,11)

Je nutno si uvědomit, že výraz “posvětil jej” má širší obsažný smysl! Je to možno rozpoznat ve více než tříceti překladech bible nebo vidět přímo v lexikonech k hebrejskému textu.

Biblia Tysiaclecia (BT – 1980): 1. “učinil ho svatým” 2. “prohlásil ho za svatý”
Hans Bruns (1987): 1. “heiligte ihn” 2. “ihn für heilig erklärt”
/posvětil ho/ /ho za svatý prohlásil/

Einheitsübersetzung der H.S. 1. “erklärte ihn für heilig” 2. “ihn für heilig erklärt”
Ökum. text (NEP – 1980) /prohlásil ho za svatý/ /ho za svatý prohlásil/

Výraz použitý v hebrejském originálu “jekaddeš” (od slovesa “kaddaš”) je zesílenou formou, t.j. třetí konjugace tak zvaný piel. Piel má jak příčinný (kausativní), tak zároveň oznamovací (deklarativní) smysl. „To znamená, že Bůh PROHLÁSIL sedmý den sabatu a ZPŮSOBIL, že je prostředkem svatosti pro lidstvo.“ (HC Leupold, Expozice Genesis /New York, 1950/, p. 103).

W. Gesenius – F. Buhl “Hebräisches und aramäisches Wörterbuch zum Alten Testament” (1962) s. 703:
kaddaš – pi: “za svatý prohlásit, učinit /z toho/ něco svatého, prohlásit sabat za svatý, od Boha 1 Moj.2,3; 2 Moj. 20,11”

L. Köhler ( – W. Baumgartner) “Lexikon in Veteris Testamenti libros – Wörterbuch zum hebräischen A.T.” (1985) s. 825:
kaddaš – pi: “něco ve stav svatosti uvést /zacházení podle kultických pravidel/, z a s v a t é p r o h l á s i t ; dát nějakou věc do stavu svatosti /předmět k pravidlům bohoslužby/, p r o h l á s i t s v a t ý m : 1 Moj. 2,3; 2 Moj. 20,11; Ezech. 20,12”

Stejně tak i Georg Fohrer (1989) s. 242, Blahoslav Pípal (1974) s. 160, Lisowsky (1981) s. 1238 a Feyerabend (vyd. Germany) s. 295.

Závěr: Bůh vyhlásil sedmý den jako svatý, t.j. oddělený pro pravidelný bohoslužebný účel. Výraz má jasně instituční charakter a znamená, že Adam s Evou byli svědky tohoto deklarativního aktu a zasvěcovali tento den jako památku stvoření dle příkladu Stvořitele.

[mikim]

Výše uvedený text z Izajáše 56 kapitoly mluví v době staré smlouvy.

Tehdejší rozptýlený lid Izraelců se mohl vrátit.
Tehdejší propuštění otroci nebo cizinci se mohli připojit k Božímu lidu Izraelitů připojením se k jejich (staré/sinajské) smlouvě.

Pro eunuchy i cizince to bylo důležité poselství protože z jiných míst bible vysvítá, že neměli přístup do chrámu a mohli se tak cítit odloučeni od izraele přestože k němu chtěli patřit.

viz.:

Do Hospodinova shromáždění nevstoupí, kdo má rozdrcená varlata nebo uříznutý pyj.
Do Hospodinova shromáždění nevstoupí míšenec; ani jeho desáté pokolení nevstoupí do Hospodinova shromáždění.
Do Hospodinova shromáždění nikdy nevstoupí Amónec nebo Moábec; ani jejich desáté pokolení nevstoupí do Hospodinova shromáždění,
........
(Dt 23,2-9)

Tento text mluví o způsobech staré smlouvy v její době a o tom jak se okolní národy mohou připojit k lidu staré smlouvy.

V době Izajáše neexistuje ještě nová smlouva, kterou zpečetil Ježíš svou krví a kterou přistupují všichni pohané do Boží rodiny a to vírou v jeho zástupnou oběť na kříži.

Pokud toto má být argument pro dodržování soboty, pak ale adventisté nejsou křesťany podle nové smlouvy, nýbrž zbožnými proselity a připojují se k Izraeli podle Sinajské smlouvy.

Pokud je Sobota závazná i pro křesťany z pohanů, pak by měl existovat text v novém zákoně pro křesťany z pohanů, který by o ní mluvil a jestliže to má být jádro a stěžejní bod učení pak by měl být možná v každé epištole, protože dlouho nově vzniklé sbory křesťanů neměly bibli k dispozici, jen co je učil daný apoštol, nebo epištola, kterou jim poslal.

Tome radějí hájej dádej škorpíka Wildu

[log]

Pokud toto má být argument pro dodržování soboty, pak ale adventisté nejsou křesťany podle nové smlouvy, nýbrž zbožnými proselity a připojují se k Izraeli podle Sinajské smlouvy.

Neexistuje ziadna “sinajska zmluva“ ani ziadna “nova zmluva“. Je len zmluva viery uzavreta s Abrahamom a jeho potomstvom, to jest kazdym, kto veri v Boha JHVH, ved Abraham bol “otcom viery“. K tej zmluve sa mohli a mozu pripojit vsetci bez ohladu na rasu a generaciu. Kazda dalsia zmluva o ktorej sa v Biblii hovori je len ozivenim zmluvy s Abrahamom.

post9251.html#p9250

[Tomáš Plechatýý]

Neexistuje ziadna “sinajska zmluva“ ani ziadna “nova zmluva“. Je len zmluva viery uzavreta s Abrahamom a jeho potomstvom, to jest kazdym, kto veri v Boha JHVH, ved Abraham bol “otcom viery“. K tej zmluve sa mohli a mozu pripojit vsetci bez ohladu na rasu a generaciu. Kazda dalsia zmluva o ktorej sa v Biblii hovori je len ozivenim zmluvy s Abrahamom.

post9251.html#p9250

O Sinajské smlouvě:
Exodus 19
Exodus 24

O další smlouvě Boha s Izraelem
Deuteronomium 28

Tyto smlouvy patřily pouze Izraelcům
Římanům 9,4-5

Tyto smlouvy nepatřily pohanům
Efezským 2,11-12

Pohané se stali Božím lidem až v Ježíši tedy novou smlouvou
Efezským 2,13-19
Lukáš 22,20
Matouš 26,28
Marek 14,24

I židé, kteří sloužili Bohu podle staré smlouvy, mu nyní jako křesťané slouží podle nové smlouvy
2 Korintským 3,5-17

Proto ta první smlouva je zastaralá, vetchá a blíží se zániku
Židům 8,6-13
Protože rodila do otroctví
Galatským 4,21-31
Právě ten zákon který, obsahovala působil svár a zeď mezi Izraelem a těmi druhými
Efezským 2,13-16
A jeho zrušením a přibitím na kříž Ježíš usmířil se sebou celý svět a nepočítá lidem již jejich provinění
Koloským 2,9-17
2 Korintským 5,19
Proto již ani izraelci, kterým byl zákon určen nemají být nyní odsuzováni za nařízení to co jedí pijí, kvůli sobotě, obřízce atd.
Koloským 2,16
Ta stará smlouva a zákon byl jen dočasný dozorce, kterého už nad sebou nemáme, když přišla víra a Ježíš jako zaslíbený potomek.
Galatským 3,19-25
A tak když nyní máme smlouvu novou tak máme tu starou, která vede do otroctví od sebe vyhnat. Protože podle té staré dočasné se jednou nebude dědit.
Galatským 4,21-31

Takže ano, nová smlouva je návaznost na Boží slib daný Abrahamovi - v tobě dojdou požehnání všechny čeledi země:
Genesis 12,1-3

A to naplnění je v Abrahamově potomku - Ježíši
Galatským 3,8-29

Ale ta část se Sinajskou smlouvou, ten zákon včetně desatera, to je ta část která přibyla navíc - dočasně jako dozorce pro národ ze kterého povstane mesiáš, než Ježíš přijde. Zákon byl přidán i kvůli usvědčení z hříchu a tím rozmnožení provinění s pochopením potřeby odpuštění, aby jednou mohl Ježíš o to slavněji vyhlásit všem milost.
Římanům 5,13-21

[log]

Tyto smlouvy patřily pouze Izraelcům
Římanům 9,4-5
Tyto smlouvy nepatřily pohanům
Efezským 2,11-12

Pohané se stali Božím lidem až v Ježíši tedy novou smlouvou
Efezským 2,13-19
Lukáš 22,20
Matouš 26,28
Marek 14,24

I židé, kteří sloužili Bohu podle staré smlouvy, mu nyní jako křesťané slouží podle nové smlouvy
2 Korintským 3,5-17

Proto ta první smlouva je zastaralá, vetchá a blíží se zániku
Židům 8,6-13
Protože rodila do otroctví
Galatským 4,21-31
Právě ten zákon který, obsahovala působil svár a zeď mezi Izraelem a těmi druhými
Efezským 2,13-16
A jeho zrušením a přibitím na kříž Ježíš usmířil se sebou celý svět a nepočítá lidem již jejich provinění
Koloským 2,9-17
2 Korintským 5,19
Proto již ani izraelci, kterým byl zákon určen nemají být nyní odsuzováni za nařízení to co jedí pijí, kvůli sobotě, obřízce atd.
Koloským 2,16
Ta stará smlouva a zákon byl jen dočasný dozorce, kterého už nad sebou nemáme, když přišla víra a Ježíš jako zaslíbený potomek.
Galatským 3,19-25
A tak když nyní máme smlouvu novou tak máme tu starou, která vede do otroctví od sebe vyhnat. Protože podle té staré dočasné se jednou nebude dědit.
Galatským 4,21-31

Takže ano, nová smlouva je návaznost na Boží slib daný Abrahamovi - v tobě dojdou požehnání všechny čeledi země:
Genesis 12,1-3

A to naplnění je v Abrahamově potomku - Ježíši
Galatským 3,8-29

Ale ta část se Sinajskou smlouvou, ten zákon včetně desatera, to je ta část která přibyla navíc - dočasně jako dozorce pro národ ze kterého povstane mesiáš, než Ježíš přijde. Zákon byl přidán i kvůli usvědčení z hříchu a tím rozmnožení provinění s pochopením potřeby odpuštění, aby jednou mohl Ježíš o to slavněji vyhlásit všem milost.
Římanům 5,13-21

Pozname Pavlovsku vieronauku, vieme, ze je v priamom rozpore so zidovskou tradiciou, ze odporuje tomu co hovorili proroci i Jezis i ini apostoli.Vieme ze Pavol je arcibiskup preco-neplatizmu, chytlavej ale invalidnej teologie. Nie je tu o com diskutovat.
Zastavim sa len pri jedinom vyroku citovanom z troch evanjelii, ktory uvadzas, ktore by si rad zasadil do paulinskeho kontextu, co nie je ale mozne. Samozrejme tu ide o omyl, Jezis nehovoril nikdy o ziadnej novej zmluve, ale o dobre znamej, vsetkymi prorokmi stvrdenej Abrahamovskej zmluve. Ono slovicko “nova“ sa totiz v povodnom zneni nevyskytuje a bolo pridane falzifikatormi do niektorych opisov.
Mozem len zopakovat, ze Pavol je s ucenim o “novej zmluve“ v Biblii uplnym soliterom.