Lída Rohalová napísal: ↑05 Aug 2018, 20:51
Překvapuje mne spíše to, že na Boha svalují vinu lidé nevěřící, kteří v Něho nevěří, to je zajímavý jev. ..
V koncentračním táboru se objevil nápis: "Věřím v Boha, i když mlčí." Jeden kněz se ptal Boha, když čekal s ostatními v řadě na popravu: "Bože, kde jsi?" A Bůh mu odpověděl: "Jsem zde a čekám v řadě."
Takze tento knaz cakal na popravu, rozpraval sa s Bohom, ktory stal za nim a Ty si isla okolo a tak Ti ten knaz este tesne pred jeho popravou prezradil tuto skusenost a potom dostal gulku do hlavy ?
A mne sa to zda nepravdepodobne. Taketo nezmysly vymyslaju ludia co sedia doma v obyvacke a popijaju caj. Tieto vymyslene pribehy su cynycke a urazlive pre skutocnych ludi, ktori tam skutocne zomreli.
Ateisti neveria v Boha, ale cinia spravnu teoreticku uvahu, ze ak by taka postava existovala, jednako by sa bud o sialenu a zlomyselnu osobu, ktora ma radost v utrpeni zivych veci. Alebo by islo o postavu bezmocnu alebo neschopnu - mlcanliveho Boha, ktory nedokaze nic ovplyvnit ci zmenit. Obidve tieto predstavy odporuju beznej predstave Boha vsemocneho a dobrotiveho, preto ateista pride k zaveru, ze ziadna taka bytost neexistuje.
Ešte by som k tomu dodal. Koľkí stratili vieru v koncentračných táboroch, vojnách, pri rôznych tragédiách? Prišiel za nimi Boh alebo anjel, rozprávali sa spolu? Preto neodsudzujem tých ktori sa stali ateistami alebo zmenili svoj pohľad na boha.
Lidi, kteří ztratili víru v Boha v náročných životních situacích, které si nedovedeme ani představit, rovněž neodsuzuji, to ani dost dobře nelze.
Jedni víru ztratili, jiní ne. Víra je otázka volby, důvod utrpení a zla nám Bůh nezjevil. Proto každý pokus o vysvětlení fenoménu zla musí selhat.
Matka Tereza měla velké celoživotní pochybnosti, když viděla, co se děje na kalkatských ulicích. Rozhodla se pro Boha. Ale o této otázce je tu jiné vlákno.
log napísal:Tieto vymyslene pribehy su cynycke a urazlive pre skutocnych ludi, ktori tam skutocne zomreli.
Tyto příběhy pouze ukazují, kde je Bůh.
I z tak drsného prostředí existují skutečné příběhy víry, přečti si jich pár.
Tvůj ateismus Ti neberu, ale pokud pro svou víru hledáš vysvětlení zla, žádné nenajdeš. Bude Ti zbývat pouze (ne)víra. Otázka volby.
Rastislav napísal: ↑06 Aug 2018, 06:54Budem úprimný. Obdivujem ludí ktorý si myslia že práve ten ich Boh to ich náboženstvo je to pravé fakt je to úžasné.
Psychologia má obrovskú moc. Ak máš dieťa tak určite ked bolo malé tak bolo najkrajšie na svete. Aj náboženstvo patrí do tejto intímnej skusenosti.
log napísal:Tieto vymyslene pribehy su cynycke a urazlive pre skutocnych ludi, ktori tam skutocne zomreli.
Tyto příběhy pouze ukazují, kde je Bůh.
I z tak drsného prostředí existují skutečné příběhy víry, přečti si jich pár.
Stale si neviem predstavit, ako sa pribeh, ktory popisujes odohral. Popisala si nam, ze nejaky knaz stal v koncetracnom tabore v rade na popravu. Pritom sa mu zjavil Boh a povedal mu, ze stoji vedla neho. A ja sa Ta pytam, odkial si sa to dozvedela ? To ten knaz povedal nacistickym strazcom - prepacte, ale zjavil sa mi Boh a musim o tom napisat pribeh, mozete mi dat hodinku casu, ja si odskocim, napisem o tom knizku a potom sa vratim a vy mi mozete strelit gulku do hlavy ?
Klasická fyzika. Isac Newton 1643 – 1721 Je jednou z najväčších postáv v dejinách ľudského poznania. Newton nadviazal na výsledky svojich predchodcov – Galileiho, Keplera, Kopernik. Presne sformuloval základné zákony mechanického pohybu, dal im podobu matematických rovníc a vytvoril diferenciálny a integrálny počet, pomocou ktorého vieme tieto rovnice riešiť. Až od čias Newtona sa stalo možným vypočítať pohyby planét, predpovedať presné termíny zatmenia Slnka a Mesiacai. Newtonov gravitačný zákon umožnil určiť hmotnosť nebeských telies a sily pôsobiace medzi nimi, odvážiť zemeguľu. Newton dokázal, že nie je rozdiel medzi zákonmi pozemských a nebeských pohybov, ale že sila, ktorá spôsobuje pohyb planét okolo Slnka je tá istá, ako sila, ktorá spôsobuje, keď padáme zo schodov.
Isac Newtona má príklon ku merateľnosti kvantifikácii, presnosti, meranie zdroja, exaktnosti opakovateľnosti.
Podľa Newtona je náš ľudský svet jeden veľký mechanický systém ktorý dobre funguje. Mechanistický pohlaď na prírodu ako na obrovský vesmírny stroj, ktorý je úplne kauzálny a determinovaný. Svet je objektívne poznateľný. Keď ja sa dívam a vy sa tiež pozriete zo svojeho miesta a položíme si rovnaké otázky a budeme hľadať rovnaké zákonitosti tak ich nájdeme a prídeme k rovnakým záverom. A jediné čo majú fyzici za úlohu je zdokonaliť metódy merania.
Nová fyzika
V 19 storočí prišiel Maxwell a Faraday a ich elektromagnetické javy, silové pole a zistili ešte niečo naviac. Albert Einstein 1879 – 1955 prišiel s teóriou relativity a následne objav Kvantovej fyziky.
Teória relativity : priestor a čas sú prepojené a vytvárajú priestorčas, gravitácia spôsobuje zakrivenie priestorčasu, čas neplynie rovnako pre všetkých ale záleží na rýchlosti toho kto to pozoruje kto to merá, hmotnosť je energia.
Kvantová fyzika : Objekty sú popisované ako vlny možností, ktoré sa môžu vyskytovať na dvoch alebo viacerých miestach súčasne.
Na subatomovej úrovni hmota neexistuje ale vykazuje len sklony k existencii. Objekt sa vyskytne až pri konkrétnom meraní. Dopredu sa to vypočítať nedá. Keď je subatomová častica obmedzená malým priestorom začne reagovať krúživým pohybom. Čím je priestor menší tým je pohyb rýchlejší. Vlastnosti častíc nemôžeme pochopiť. Subatomoé častice nie sú objekty ale vzťahy medzi objektami.
Zhrnuté klasická fyzika nám ukazuje pevné telesá ktoré sa pohybujú v prázdnom priestore. A odpovedá to našej zmyslovej skúsenosti, je to pochopitelné, uveritelné, meratelné. Počíta s lineárne plynúcim časom.
Kvantová fyzika tá nám dáva realitu ktorá nezodpovedá tomu čo v bežnom živote chápeme. Už to neni pevný pohub telies v prázdnom priestore ale dynamický neoddeliteľný vzťahujúci sa celok ktorý zásadným spôsobom zahŕňa aj pozorovateľa. Nie sme schopný objektívne popísať ako veci existujú, a keď robíme experiment vždy musíme zahrnúť aj svoju účasť ktorá vždy ovplyvňuje výsledok. (existuje vôbec niečo objektívne?)
Newtonova fyzika pozná ovplyvňovanie telies len na určitú vzdialenosť, len z bezprostrednej blízosti len lokálnych vlastností. V kvantovej fyzike sú experimenty na veľké vzdialenosti.
A tak museli fyzici opustiť vieru v newtonovský materiálny svet pretože si uvedomili že vesmír neni hmota zavesená v prázdnom priestore ale že vesmír je energia.
Kvantový fyzici objavili že atómy sú tvorené energiou ktorá sa stále točí. Každý atóm je ako rotrasený točiaci sa vršok ktorý vyžaruje energiu. Každý atóm má svoj energetický podpis (kmitanie) a zoskupenie atómov (molekuly) spoločne vyžarujú vlastnú identifikačnú šablónu. Takže každá hmotná štruktúra vo vesmíre (aj ja aj ty) vyžaruje energetickú značku.
Keby ste mali možnosť pozorovať atom pod mikroskopom, videli by ste len víriaci sa prah a hmlu. Ako by ste viac a viac zaostrovali do ohniska nevideli by ste nič, videli by ste fyzikálne prázdno. Atom nemé žiadnu hmotnú štruktúru.
Mechanik přijde do labu a zjistí, že je tam strašný nepořádek. Zavolá si asistenta a roztřeseným hlasem se ho ptá: "Tys... Tys tady na něco šahal?"
Kvantový mechanik přijde do labu a zjistí, že je tam strašný nepořádek. Zavolá si asistenta a roztřeseným hlasem se ho ptá: "Tys... Tys tady něco pozoroval?"
Jana napísal: ↑13 Aug 2018, 22:44
Mechanik přijde do labu a zjistí, že je tam strašný nepořádek. Zavolá si asistenta a roztřeseným hlasem se ho ptá: "Tys... Tys tady na něco šahal?"
Kvantový mechanik přijde do labu a zjistí, že je tam strašný nepořádek. Zavolá si asistenta a roztřeseným hlasem se ho ptá: "Tys... Tys tady něco pozoroval?"
