Sobota - šabat

[mikim]

Umíš číst v Písmu?
[KB1613] Ex 20:8 Pomni na den sobotní, abys jej světil.

[KB1613] Lv 23:3 Šest dní dělati budete, dne pak sedmého sobota odpočinutí jest, shromáždění svaté bude. Žádného díla nedělejte, nebo jest sobota Hospodinova, ve všech příbytcích vašich, abychom odpočinuli, protože v tento den odpočinul Hospodin:

[KB1613] Ex 31:14 Protož ostříhati budete soboty, nebo svatá jest vám. Kdož by ji poškvrnil, smrtí umře; a kdo by koli dělal v ní dílo, vyhlazena bude ta duše z prostředku lidu svého.

[KB1613] Lv 23:3 Šest dní dělati budete, dne pak sedmého sobota odpočinutí jest, shromáždění svaté bude. Žádného díla nedělejte, nebo jest sobota Hospodinova, ve všech příbytcích vašich.

[KB1613] Lv 23:8 Ale obětovati budete obět ohnivou Hospodinu za sedm dní. Dne také sedmého sbor svatý bude; žádného díla robotného nebudete dělati.

[NBK] Ex 35:2 Šest dní se bude pracovat, ale sedmého dne budete mít svatou sobotu, den odpočinku pro Hospodina. Každý, kdo by v ten [den] dělal [nějakou] práci, zemře.

[KB1613] Ex 35:3 Nezanítíte ohně nikdež v příbytcích svých v den sobotní.

Nemáme prodávat a nakupovat v sobotu:
[KB1613] Neh 13:16 Tyrští také, kteříž bydlili v něm, nosili ryby i všelijaké koupě, a prodávali v sobotu synům Juda, a to v Jeruzalémě.

[KB1613] Neh 13:17 Protož jsem domlouval starším Judským, a řekl jsem jim: Jaká jest to nepravost, kterouž činíte, poškvrňujíce dne sobotního?

[CEP2001] Iz 58:12 Co bylo od věků v troskách, vybudují ti, kdo z tebe vzejdou, opět postavíš, co založila minulá pokolení. Nazvou tě tím, jenž zazdívá trhliny a obnovuje stezky k sídlům.

[KB1613] Iz 58:13 Jestliže odvrátíš od soboty nohu svou, abys nevykonával líbosti své v den svatý můj, anobrž nazůveš-li sobotu rozkoší, a svatou Hospodinu slavnou, a budeš-li ji slaviti tak, abys nečinil cest svých, ani vykonával, co by se líbilo, ani nemluvil slova:

[KB1613] Iz 58:14 Tehdy rozkoš míti budeš v Hospodinu, a uvedu tě na vysoká místa země, a způsobím to, abys užíval dědictví Jákoba otce svého; nebo ústa Hospodinova mluvila.

Nemáme nosit břemena v sobotu takže např. i uhlí apod.:

[KB1613] Jr 17:24 Stane se zajisté, jestliže s ochotností mne uposlechnete, dí Hospodin, abyste nenosili břemen skrze brány města tohoto v den sobotní, ale světili den sobotní, nedělajíce v něm žádného díla,

Potom budeme blahoslavení:

[KB1613] Iz 56:2 Blahoslavený člověk, kterýž činí to, a syn člověka, kterýž se přídrží toho, ostříhaje soboty, aby jí nepoškvrňoval, a ostříhaje ruky své, aby nic zlého neučinila.

Ano viem čítať v písme ale ani v písme ani teraz v týchto Tvojich mixoch som nečítal nič o začiatku a konci zachovávania soboty. Navyše si tu namixoval koktejl rôznych nariadení pre Izraelcov.

ale já jsem reagoval na toto co jsi napsal:

Neviem ako niekto iný ale v zákone vyžadujúcom zachovávanie soboty som nečítal a nenadobudol dojem, že by tam malo ísť o bohoslužbu, službu a už vonkoncom nie o radostné spoločenstvo s Bohom a medzi veriacimi.

[Neregistrovaný]

Ptám se hosta, který psal 25.9 v 11.51 hod. zajímá mě jeho pohled, jak k tomu došel.

Nějaký host napsal:
"Pýtam sa preto, že aj v tomto 20. bode sa uvádza zachovávanie od večera do večera ale neviem prečo, ak siedmy stvoriteľský deň začal ránom a nie večerom?"

Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním a myslím si, že šabat sa zachovával od svitania v osvetlenej časti dňa slnkom, teda len časť dňa, nie deň + noc. Na mnohých miestach v Písme sa píše o tom, že zajtra bude deň šabatu, nie že už dnes večer začína šabat atď. Aj Pán Ježiš povedal, či sa opýtal, dal otázku "Či deň nemá 12 hodín?"... Ďalej si myslím, že v deň ukrižovania, keď Pán Ježiš zomrel a sú v Písme zmienky o tom, že sa blížil šabat, mysleli tým, že šabat bude ráno, nie že šabat začne o hodinu či dve. Veď keď sa zvečerilo prišiel Jozef za Pilátom žiadať o Ježišove telo. Na to Pílát preveroval či Ježiš žije, Jozef sa vrátil po telo Pánovo, museli ho zavinúť, pripraviť, neviem či nejak balzamovať, odviezť ku hrobu, uložiť a môj dojem je taký, že Pána Ježiša asi pochovali až v noci tak, aby ráno, keď nastane nový deň už tieto "práce" nevykonávali, lebo ráno začne šabat. Nietoré texty o vzkriesení naznačujú že sa pominul, skončil šabat a svitalo na nový deň, prvý deň týždňa, čo by tiež nasvedčovalo tomu, že nový deň je od svitania a nie od večera. Tiež štvrté prikázanie hovorí o dni a dňoch, že 6 dní budeš konať a 7. deň nebudeš konať nijakej práce. Ak nemali nočné smeny a osvetlenie v noci tak bolo asi bezpredmetné zakazovať niekomu niečo robiť, orať, kopať, mlátiť obilie keď už bola tma alebo v noci. Preto si myslím a určite nikto nebude so mnou súhlasiť, že šabat sa zachovával len 12 hodín počas dňa šabatu.

• Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sviatočný odpočinok, deň sobotného odpočinku Hebr. šabbát zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána. Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov deň sobotného odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič. Šesť dní budete zbierať, siedmy deň je však deň sobotného odpočinku, v ten deň nič nenájdete.

Nemyslím si, že Genesis je správou o tom ako to Boh urobil, ako čo roztočil, teda nie je to pre mňa opis materálneho stvorenia ale viac teologický duchovný opis Božej moci a že je za všetkým On, Boh, veľký a silný, živý. Napasovať Ho do nejakého vedeckého smeru nie je mojím zámerom, na to sú iní Jeho advokáti. Každý stvoriteľský deň okrem siedmeho je ohraničený resp. ukončený slovným spojením večer a ráno. Beriem to ako bodku za vetou, bodku za konkrétnym stvoriteľským dňom. Toto rozpätie večer a ráno z môjho pohľadu ohraničuje vlastne noc, takže akoby deň končil ukončením noci, lebo potom je prerušenie tmy, nasleduje svetlo = deň = svitanie a Boh oddelil svetlo od tmy, deň od noci, prečo by sme to mali spájať. Preto to vnímam tak, že vždy ďalší stvoriteľský deň, začal dňom = ránom = svitaním. Keď siedmy stvoriteľský deň nemá svoje ukončenie a možno podľa niektoých trvá, má ale svoj začiatok. Začal tiež ráno, svitaním, hneď keď nocou skončil deň šiesty.
Samozrejme, že písať niečo v tomto duchu na adventistickom, od večera do večera fóre s vykladačmi Písma, stvorenia a šabatu od počiatku je márna práca, preto som to napísal iba takto zostručnene aby som Ti odpovedal. Nepresviedčam nikoho že to tak je, nech si šabatisti šabatujú podľa židovskej tradície ale kto by chcel môže sa zamyslieť. Aj tak mi niektorí isto odpíšu, že ako som mimo a ako je všetko inak a ktoré hebrejské slovo čo znamená ... ale to k tomu patrí, tak ako od večera do večera pre niekoho a vôbec si nemyslím že ja som na to prišiel a takto to je a basta.

[Dušan Seberíni]

Čo také neúctivé som napísal, že to znamená, že o Božom stvoriteľskom diele nerozmýšľam s úctou?

Božie slovo sa snažíš nahrádzať slovom svojím:

Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním...

Podľa Biblie deň začína večerom!
A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. {Gn1:5b}




(Ale pre zachovávanie šabatu to vôbec nie je dôležité.
Dôležité je, že vieš, ktorý je siedmy deň.
A čo s tým urobíš je tvoja vec.)

[ambassador]

Ptám se hosta, který psal 25.9 v 11.51 hod. zajímá mě jeho pohled, jak k tomu došel.

Nějaký host napsal:
"Pýtam sa preto, že aj v tomto 20. bode sa uvádza zachovávanie od večera do večera ale neviem prečo, ak siedmy stvoriteľský deň začal ránom a nie večerom?"

Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním a myslím si, že šabat sa zachovával od svitania v osvetlenej časti dňa slnkom, teda len časť dňa, nie deň + noc. Na mnohých miestach v Písme sa píše o tom, že zajtra bude deň šabatu, nie že už dnes večer začína šabat atď. Aj Pán Ježiš povedal, či sa opýtal, dal otázku "Či deň nemá 12 hodín?"... Ďalej si myslím, že v deň ukrižovania, keď Pán Ježiš zomrel a sú v Písme zmienky o tom, že sa blížil šabat, mysleli tým, že šabat bude ráno, nie že šabat začne o hodinu či dve. Veď keď sa zvečerilo prišiel Jozef za Pilátom žiadať o Ježišove telo. Na to Pílát preveroval či Ježiš žije, Jozef sa vrátil po telo Pánovo, museli ho zavinúť, pripraviť, neviem či nejak balzamovať, odviezť ku hrobu, uložiť a môj dojem je taký, že Pána Ježiša asi pochovali až v noci tak, aby ráno, keď nastane nový deň už tieto "práce" nevykonávali, lebo ráno začne šabat. Nietoré texty o vzkriesení naznačujú že sa pominul, skončil šabat a svitalo na nový deň, prvý deň týždňa, čo by tiež nasvedčovalo tomu, že nový deň je od svitania a nie od večera. Tiež štvrté prikázanie hovorí o dni a dňoch, že 6 dní budeš konať a 7. deň nebudeš konať nijakej práce. Ak nemali nočné smeny a osvetlenie v noci tak bolo asi bezpredmetné zakazovať niekomu niečo robiť, orať, kopať, mlátiť obilie keď už bola tma alebo v noci. Preto si myslím a určite nikto nebude so mnou súhlasiť, že šabat sa zachovával len 12 hodín počas dňa šabatu.

• Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sviatočný odpočinok, deň sobotného odpočinku Hebr. šabbát zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána. Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov deň sobotného odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič. Šesť dní budete zbierať, siedmy deň je však deň sobotného odpočinku, v ten deň nič nenájdete.

Nemyslím si, že Genesis je správou o tom ako to Boh urobil, ako čo roztočil, teda nie je to pre mňa opis materálneho stvorenia ale viac teologický duchovný opis Božej moci a že je za všetkým On, Boh, veľký a silný, živý. Napasovať Ho do nejakého vedeckého smeru nie je mojím zámerom, na to sú iní Jeho advokáti. Každý stvoriteľský deň okrem siedmeho je ohraničený resp. ukončený slovným spojením večer a ráno. Beriem to ako bodku za vetou, bodku za konkrétnym stvoriteľským dňom. Toto rozpätie večer a ráno z môjho pohľadu ohraničuje vlastne noc, takže akoby deň končil ukončením noci, lebo potom je prerušenie tmy, nasleduje svetlo = deň = svitanie a Boh oddelil svetlo od tmy, deň od noci, prečo by sme to mali spájať. Preto to vnímam tak, že vždy ďalší stvoriteľský deň, začal dňom = ránom = svitaním. Keď siedmy stvoriteľský deň nemá svoje ukončenie a možno podľa niektoých trvá, má ale svoj začiatok. Začal tiež ráno, svitaním, hneď keď nocou skončil deň šiesty.
Samozrejme, že písať niečo v tomto duchu na adventistickom, od večera do večera fóre s vykladačmi Písma, stvorenia a šabatu od počiatku je márna práca, preto som to napísal iba takto zostručnene aby som Ti odpovedal. Nepresviedčam nikoho že to tak je, nech si šabatisti šabatujú podľa židovskej tradície ale kto by chcel môže sa zamyslieť. Aj tak mi niektorí isto odpíšu, že ako som mimo a ako je všetko inak a ktoré hebrejské slovo čo znamená ... ale to k tomu patrí, tak ako od večera do večera pre niekoho a vôbec si nemyslím že ja som na to prišiel a takto to je a basta.

Je to zajímavý jiný pohled na tuto problematiku. Nejde hned odpovídat, je potřeba popřemýšlet a neudělat unáhleně závěr, je to přece diskuze. S úsměvem, já jsem také ten šabatista.

[ambassador]

Čo také neúctivé som napísal, že to znamená, že o Božom stvoriteľskom diele nerozmýšľam s úctou?

Božie slovo sa snažíš nahrádzať slovom svojím:

Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním...

Podľa Biblie deň začína večerom!
A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. {Gn1:5b}




(Ale pre zachovávanie šabatu to vôbec nie je dôležité.
Dôležité je, že vieš, ktorý je siedmy deň.
A čo s tým urobíš je tvoja vec.)

Mohl bych poprosit o odpověď na tuto otázku:
Který den je celosvětovou většinovou praxi kalendáře sedmý?
Prosím bez biblického výkladu!

[Neregistrovaný]

Dôležité je, že vieš, ktorý je siedmy deň.
A čo s tým urobíš je tvoja vec.)

• Niekto si myslí, že jeden deň je dôležitejší ako druhý, iný ich považuje všetky za rovnaké: nech sa každý pridŕža svojho presvedčenia.

[mikim]

Ptám se hosta, který psal 25.9 v 11.51 hod. zajímá mě jeho pohled, jak k tomu došel.

Nějaký host napsal:
"Pýtam sa preto, že aj v tomto 20. bode sa uvádza zachovávanie od večera do večera ale neviem prečo, ak siedmy stvoriteľský deň začal ránom a nie večerom?"

Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním a myslím si, že šabat sa zachovával od svitania v osvetlenej časti dňa slnkom, teda len časť dňa, nie deň + noc. Na mnohých miestach v Písme sa píše o tom, že zajtra bude deň šabatu, nie že už dnes večer začína šabat atď. Aj Pán Ježiš povedal, či sa opýtal, dal otázku "Či deň nemá 12 hodín?"... Ďalej si myslím, že v deň ukrižovania, keď Pán Ježiš zomrel a sú v Písme zmienky o tom, že sa blížil šabat, mysleli tým, že šabat bude ráno, nie že šabat začne o hodinu či dve. Veď keď sa zvečerilo prišiel Jozef za Pilátom žiadať o Ježišove telo. Na to Pílát preveroval či Ježiš žije, Jozef sa vrátil po telo Pánovo, museli ho zavinúť, pripraviť, neviem či nejak balzamovať, odviezť ku hrobu, uložiť a môj dojem je taký, že Pána Ježiša asi pochovali až v noci tak, aby ráno, keď nastane nový deň už tieto "práce" nevykonávali, lebo ráno začne šabat. Nietoré texty o vzkriesení naznačujú že sa pominul, skončil šabat a svitalo na nový deň, prvý deň týždňa, čo by tiež nasvedčovalo tomu, že nový deň je od svitania a nie od večera. Tiež štvrté prikázanie hovorí o dni a dňoch, že 6 dní budeš konať a 7. deň nebudeš konať nijakej práce. Ak nemali nočné smeny a osvetlenie v noci tak bolo asi bezpredmetné zakazovať niekomu niečo robiť, orať, kopať, mlátiť obilie keď už bola tma alebo v noci. Preto si myslím a určite nikto nebude so mnou súhlasiť, že šabat sa zachovával len 12 hodín počas dňa šabatu.

• Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sviatočný odpočinok, deň sobotného odpočinku Hebr. šabbát zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána. Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov deň sobotného odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič. Šesť dní budete zbierať, siedmy deň je však deň sobotného odpočinku, v ten deň nič nenájdete.

Nemyslím si, že Genesis je správou o tom ako to Boh urobil, ako čo roztočil, teda nie je to pre mňa opis materálneho stvorenia ale viac teologický duchovný opis Božej moci a že je za všetkým On, Boh, veľký a silný, živý. Napasovať Ho do nejakého vedeckého smeru nie je mojím zámerom, na to sú iní Jeho advokáti. Každý stvoriteľský deň okrem siedmeho je ohraničený resp. ukončený slovným spojením večer a ráno. Beriem to ako bodku za vetou, bodku za konkrétnym stvoriteľským dňom. Toto rozpätie večer a ráno z môjho pohľadu ohraničuje vlastne noc, takže akoby deň končil ukončením noci, lebo potom je prerušenie tmy, nasleduje svetlo = deň = svitanie a Boh oddelil svetlo od tmy, deň od noci, prečo by sme to mali spájať. Preto to vnímam tak, že vždy ďalší stvoriteľský deň, začal dňom = ránom = svitaním. Keď siedmy stvoriteľský deň nemá svoje ukončenie a možno podľa niektoých trvá, má ale svoj začiatok. Začal tiež ráno, svitaním, hneď keď nocou skončil deň šiesty.
Samozrejme, že písať niečo v tomto duchu na adventistickom, od večera do večera fóre s vykladačmi Písma, stvorenia a šabatu od počiatku je márna práca, preto som to napísal iba takto zostručnene aby som Ti odpovedal. Nepresviedčam nikoho že to tak je, nech si šabatisti šabatujú podľa židovskej tradície ale kto by chcel môže sa zamyslieť. Aj tak mi niektorí isto odpíšu, že ako som mimo a ako je všetko inak a ktoré hebrejské slovo čo znamená ... ale to k tomu patrí, tak ako od večera do večera pre niekoho a vôbec si nemyslím že ja som na to prišiel a takto to je a basta.

...Môj pohľad je taký, že si myslím, že podľa Biblie deň začína svitaním a myslím si, že šabat sa zachovával od svitania v osvetlenej časti dňa slnkom, teda len časť dňa, nie deň + noc. Na mnohých miestach v Písme sa píše o tom, že zajtra bude deň šabatu, nie že už dnes večer začína šabat atď.

Umíš číst v Písmě, kdy začínala sobota?

[KB1613] Lukáš 23:53 A složiv je, obvinul v kment, a pochoval je v hrobě vytesaném, v kterémž ještě nikdy nebyl žádný pochován. 54 A byl den připravování, a sobota se začínala.

Slova "sobota se začínala, jsou trochu zavádějící, z nichž vyplývá doba ranní. Jednak, Židé na začátku dne poznávali západ slunce a v citované pasáži se jedná o večer. Ale jak se večerem může den rozjasňovat?

Biblia Tysiąclecia překládá takto: 54 Był to dzień Przygotowania i szabat się rozjaśniał (Łk 23, 54 - Światłami zapalanymi w wieczór piątkowy. ) Sabat začínal západem slunce v pátek a rozjasňuje se od světla, které podle zvyklostí Židé zapálili s příchodem noci.

Daniel Rops píše o tomto zvyku:
Protože se hebrejský den začal včerejšího dne večerem, proto v pátek za soumraku následoval začátek soboty. Oficiálně začal o "noci", ale kdy vlastně začínala noc? Když bylo vidět na obloze tři hvězdy - řekl rabín. Mezi "první a třetí hvězdou ": hazzan vylezl na střechu nejvyššího domu v dané Obci, bral sebou "sabatovou trubku“ ze skříně, která byla umístěna v synagoze. Měl troubit třikrát po dvě noty. Někteří tvrdili, že potřebují troubit šestkrát, ale byla to věc diskutabilní. Poprvé, aby se upozornili zemědělci na polích, že se má přestat pracovat, podruhé, aby se nařídilo uzavření obchodů obchodníkům, potřetí, aby všem oznámili, že nastala hodina rozsvícení lamp. A v tu chvíli se ve všech židovských domech zapaloval malý žlutý plamínek jako znamení modlitby a tiché přítomností. Existovalo krásné rčení: "Sabat začíná zářit". (Daniel Rops, Życie codzienne w Palestynie w czasach Chrystusa, Poznań – Warszawa – Lublin 1965, s. 494-495.)

[Neregistrovaný]

Umíš číst v Písmě, kdy začínala sobota?

[KB1613] Lukáš 23:53 A složiv je, obvinul v kment, a pochoval je v hrobě vytesaném, v kterémž ještě nikdy nebyl žádný pochován. 54 A byl den připravování, a sobota se začínala.

Slova "sobota se začínala, jsou trochu zavádějící, z nichž vyplývá doba ranní. Jednak, Židé na začátku dne poznávali západ slunce a v citované pasáži se jedná o večer. Ale jak se večerem může den rozjasňovat?

Biblia Tysiąclecia překládá takto: 54 Był to dzień Przygotowania i szabat się rozjaśniał (Łk 23, 54 - Światłami zapalanymi w wieczór piątkowy. ) Sabat začínal západem slunce v pátek a rozjasňuje se od světla, které podle zvyklostí Židé zapálili s příchodem noci.

Správne píšeš, že podľa židovských zvyklostí. Preto som písal, že keď nie je opora v písme poslúžia aj židovské tradície. Nemám problém so začiatkom a koncom dňa, to zväčša riešia adventisti, lebo kôli sobote toho musia riešiť veľa (aj 24 hodinové dni stvorenia) a je mi jedno či sobotu zachovávate podľa písma alebo podľa židovskej tradície.
Ale verš, ktorý si uviedol:

• A byl den připravování, a sobota se začínala G2020{V-IAI-3S}.

používa v origináli termín epiphōskō, ktorý znamená:

• Český slovník prof. Tichého
  Strong: G2020
  ἐπιφώσκω
  rozbřesknout se; (o dni:) začínat [2]
  
  Greek Lexicon IPD (Theological Dictionary of the New Testament)
  Strong: G2020
  Word: επιφωσκω
  Pronounc: ep-ee-foce'-ko
  Orig: a form of 2017; to begin to grow light:--begin to dawn, X draw on. G2017
  1) to grow light, to dawn
  
  Strong dictionary
  Strong: G2020
  Word: ἐπιφώσκω
  Transliter: epiphōskō
  Pronounc: ep-ee-foce'-ko
  A form of G2017; to begin to grow light: - begin to dawn X draw on.

Napísal som iba svoj názor a nikomu ho nevnucujem, neposudzujem ostatných podľa neho a je mi to vlastne jedno kedy začína deň a kedy začínala židovský šabat. Pretože nemusím striehnuť na nejaký okamih v týždni aby som sa v správnu chvíľu prepol do nejakého pobožného, posväteného módu a v správu chvíľu som už taký nemusel byť, nejak viac podrobne som to ani neriešil. Preto neviem, prečo mi píšeš, že či neviem čitať? Vari sa má všetko chápať tak, ako je napísané, resp. tak ako je preložené alebo tak ako tomu rozumie adventista alebo Ty?

[Neregistrovaný]

Je to zajímavý jiný pohled na tuto problematiku. Nejde hned odpovídat, je potřeba popřemýšlet a neudělat unáhleně závěr, je to přece diskuze. S úsměvem, já jsem také ten šabatista.

Nechcel som sa nikoho dotknúť tým termínom "šabatista" a už vôbec som ho nepoužil v pejoratívnom význame, tak Ti ďakujem, že si to vzal s úsmevom, pretože niekomu to mohlo padnúť aj zle (čo som si až potom uvedomil, keď si reagoval).

Aj šabatisti sú moji bratia (aj keď mňa nezachovávača by asi niektorí za svojho brata nepovažovali). Takže proti šabatistom nič nemám a niekoľko z nich poznám. Ak svoj šabatizmus nepoužívajú ako metlu na vmetenie "pravdy" do tváre inému, oddelenie pravého od toho falošného, alebo "zmetenie" nezachovávačov do ohnivého pekla so znamením šelmy, ale berú to ako svoje, Bohom zjavené presvedčenie, milujúc aj tých, ktorí majú presvedčenie odlišné od ich, potom je to pre mňa ok.

[Dušan Seberíni]

Mohl bych poprosit o odpověď na tuto otázku:
Který den je celosvětovou většinovou praxi kalendáře sedmý?
Prosím bez biblického výkladu!

Konečne pre túto tému super otázka!
Bez biblického výkladu sa to dá vysvetliť pomocou sémantiky a etymológie.


Názvy dní týždňa
Boj proti siedmemu dňu prináša úsmevný galimatiáš v názvoch dní.
Tu vidieť, ako ľudstvo miluje oblbováky a prijíma ich, nech sú kdekoľvek.
Otázka chorobnej snahy vymeniť siedmy deň za prvý je evidentná v názvoch dní
a v mnohých krajinách pretrváva už temer 2000 rokov.

Slovenčina
Streda je odvodená od stred.
Pri sedemdennom intervale to znamená, že pred stredou aj po strede musia byť tri dni.
Z toho vyplýva, že ak je streda stred týždňa, tak je v skutočnosti štvrtým dňom.
Takže štvrtok je piaty deň a mal by sa volať piatok, piatok je šiesty deň a mal by sa volať šiestok a sobota vychádza ... skúste uhádnuť.
Čeština
Ako v slovenčine
Ruština
Tu vidíme zrozumiteľne, že utorok=vtornik=druhýk.
Ale ak streda=sredá je stred týždňa, čiže štvrtý deň,
tak vlastne po druhom dni u Rusov nasleduje štvrtý ... ?
Pritom si treba uvedomiť, že je to tak aj u nás,
lebo pomenovanie utorok pochádza zo staroslovienčiny a my sme ho prevzali z cirkevnej slovančiny,
čo je dodnes stará ruština.
Nemčina
Nemci majú dodnes názvy dní týždňa pomenované po vzore Rimanov - podľa vtedajších bohov.
Jedine streda a sobota nenesú názvy zasvätenia príslušným bohom.
Takže streda=Mittwoch (eMitte=stred; eWoche=týždeň) je aj u Nemcov štvrtý deň,
takže nedeľa=Sonntag je prvým dňom týždňa.
Ale siedmy deň má u Nemcov dodnes dva názvy - Sonnabend a Samstag.
Názov Sonnabend participuje s pohanstvom.
Nedeľa=Sonntag, čiže deň zasvätený bohu Solisovi -nem. eSonne.
Sobota=Sonnabend, čiže „predvečer Sonntagu - dňa Slnka“.
Ale názov Samstag jasne dáva na javo, že to bol deň zhromaždení Božieho ľudu! Sammeln=zhromažďvovať sa.
Rím
Pôvodne mali Rimania osemdenný cyklus, ktorý nazývali internundinum a dni sa označovali veľkými písmenami A~H.
Ôsmy deň bol nepracovný, ale nebol to sviatok. Bol to deň trhov a nazývali ho nundiny.
Sedemdenný cyklus podľa židovskej diaspory začal v Ríme prevládať a bolo treba dni pomenovať.
Takže pôvodné pomenovanie bolo

• nedeľa=feria prima,
  pondelok=feria secunda,
  utorok feria tertia,
  streda=feria quarta,
  štvrtok=feria quinta,
  piatok=feria sexta,
  sobota= sabbatum

Ale temer vzápätí sa nahrádzalo toto pomenovanie zasvätením dní význačnejším rímskym bohom:

• nedeľa=dies Solis
  pondelok=dies Lunae
  utorok=dies Martis
  streda=dies Mercurii
  štvrtok=dies Jovis
  piatok=dies Veneris
  sobota=dies Saturni

No a toto pomenovanie podľa rímskeho božstva bolo nainjektované
národom, podmaneným Rimanmi, ale nielen v rímskej ríši
a dodnes sa zachovalo hlavne v germánskych národoch.

Který den je celosvětovou většinovou praxi kalendáře sedmý?

Ak mám odpovedať presne -ale smutne- tak:

V roku 1988 vznikla medzinárodná norma ISO 8601, v ktorej okrem iného stojí, že
prvým dňom týždňa je pondelok.
Takto to bolo ustanovené preto, aby to zodpovedalo v tej dobe už zabehnutému systému pracovného týždňa - pondelok až piatok.

Doporučujem prečítať kapitolu DEJINY ČASU v knižke Rehabilitácia soboty:
http://www.dobreslovo.sk/data/category/ ... lendaroch/