Ak sa človek nenarodí znova – z Ducha a teda duchovne neožije a to zásahom Boha, tak k žiadnej skutočnej zmene myslenia nemôže dôjsť.Hosť napísal: ↑16 Nov 2019, 12:43Problém je v tvé hlavě. Lidské narození těla je jen metafora - přirovnání k pochopení potřeby změny myšlení.Viktorrealita napísal: ↑16 Nov 2019, 12:28
Áno všetci, ktorých Otec pritiahol ku Kristu aj prídu ku Kristu. V čo je problém?
Musíš sa najprv narodiť a tak príjsť do rodiny, že. Ako vidíš nie je to hlúposť, ale realita.
Dám príklad:
Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych.
V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života, nejakých morálnych zásad, aby získal priazeň iných, vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša.
No v prípade druhého je to dôsledok Božieho oživujúceho zásahu - znovuzrodenia a teda vyliatia lásky Božej v jeho srdci, ako dôsledok spasiteľnej viery, ktorou prijal Slovo života do svojho srdca plného lásky Božej v milosti.
V oboch prípadoch je vonkajší výsledok podobný a z pohľadu človeka často nepostrehnuteľný. No z Božieho pohľadu je to priepastný rozdiel. Dôležitý je predsa Boží pohľad.
- Prvý život, je životom sasebarealizácie a osobného zisku a to bez závislosti a teda vďačnosti za všetko Bohu a jeho milosti.
Druhý, je životom závislosti na Bohu a teda je dôsledok oživenia Bohom a teda pôsobenia Božieho Slova v srdci človeka, ktoré je vyučované milosťou a teda jedine na Božiu chválu.
A v tom je v Božích očiach priepastný rozdiel. Vykúpený je jeho dielom v Kristu Ježišovi a svojím novým životom oslavuje jedine Boha.
No a život sebaurčenia je naopak žitý na vlastnú chválu.
V pravom evanjeliu nejde o sebarealizáciu, ale o realizáciu Boha – Božieho Slova v nás formou sebazaprenia.