Sobota - šabat

[Michal]

Problémom je, že všetci to tak nerobia, že všetci kazatelia nekážu rovnako a že všetci adventisti určite nie. Keby to všetci tak robili, keby to VŠETCI platilo na členov, na zbory či kazateľov, nebolo by také napätie medzi adventistami vo zboroch, ktoré poznám, keď chceli vysvetliť sobotu. Pretože by platilo, že VŠETCI - potom by sa zhodli. Toto napätie ale vnímajú sami členovia. Ak to neplatí pre ostatné zbory, ak v ostatných zboroch sú spôsobom zachovávania soboty členovia jednotní, ak sa medzi sebou členovia alebo skupiny vo zboroch nepomeriavajú, vďaka Bohu. Pretože nie som adventista, čerpám len s dlhoročných skúseností adventistov v dvoch zboroch. Ďalší problém je na akého člena, skupinu alebo kazateľa ovečka zo sveta natrafí, pretože jeho názorom bude formovaná pri odovzdávaní adventistického evanjelia o sobote. Množné číslo preto platí na množinu, ktorá funguje v konkrétnych dvoch zboroch, ktoré sú relatívne blízko seba, na množinu kazateľov s ktorými sa stretli veriaci z tej množiny dvoch adventistických zborov v praxi (neviem o aký počet môže ísť ale neverím že sa stretli so všetkými kazateľmi) ale určite nie na všetkých. Preto neverím, že členovia dvoch adventistických zborov, s ktorými som mnoho krát za posledný rok hovoril, pri tom ako používali množné čislo, keď opisovali rozpory a rozdiely, mysleli tým vždy že "všetci".

Ozaj to môže byť problém ak niekto množné čislo chápe vo význame všetci.

Ako jeden pán napísal: "Vlastně už nejde o Bibli, nejde o Ježíše, o Boha, ale o názory které jsou více než Písmo." toto je problém, ktorý vnímam aj ja ohľadom uctievania soboty v tých dvoch adventistických zboroch.

[Rajon]

Problémom je, že všetci to tak nerobia, že všetci kazatelia nekážu rovnako a že všetci adventisti určite nie. Keby to všetci tak robili, keby to VŠETCI platilo na členov, na zbory či kazateľov, nebolo by také napätie medzi adventistami vo zboroch, ktoré poznám, keď chceli vysvetliť sobotu. Pretože by platilo, že VŠETCI - potom by sa zhodli. Toto napätie ale vnímajú sami členovia. Ak to neplatí pre ostatné zbory, ak v ostatných zboroch sú spôsobom zachovávania soboty členovia jednotní, ak sa medzi sebou členovia alebo skupiny vo zboroch nepomeriavajú, vďaka Bohu. Pretože nie som adventista, čerpám len s dlhoročných skúseností adventistov v dvoch zboroch. Ďalší problém je na akého člena, skupinu alebo kazateľa ovečka zo sveta natrafí, pretože jeho názorom bude formovaná pri odovzdávaní adventistického evanjelia o sobote. Množné číslo preto platí na množinu, ktorá funguje v konkrétnych dvoch zboroch, ktoré sú relatívne blízko seba, na množinu kazateľov s ktorými sa stretli veriaci z tej množiny dvoch adventistických zborov v praxi (neviem o aký počet môže ísť ale neverím že sa stretli so všetkými kazateľmi) ale určite nie na všetkých. Preto neverím, že členovia dvoch adventistických zborov, s ktorými som mnoho krát za posledný rok hovoril, pri tom ako používali množné čislo, keď opisovali rozpory a rozdiely, mysleli tým vždy že "všetci".

Ozaj to môže byť problém ak niekto množné čislo chápe vo význame všetci.

Ako jeden pán napísal: "Vlastně už nejde o Bibli, nejde o Ježíše, o Boha, ale o názory které jsou více než Písmo." toto je problém, ktorý vnímam aj ja ohľadom uctievania soboty v tých dvoch adventistických zboroch.

Rozdielnosť môže byť dvojaká, môže byť negatívna, ale aj pozitívna. Určite je medzi adventistami (ale vlastne medzi ľuďmi celkovo) aj tá negatívna. A je (nielen) mojou túžbou, aby nás zjednocoval Boh. Zjednotenie v láske však nemusí znamenať, že vždy vo všetkom budú mať všetci dokonale rovnaké názory, alebo že budú vždy všetko rovnako vysvetľovať.
Napr. niekto povie "Pán Ježiš prišiel preto, aby ukázal, aký je v skutočnosti Boh", iný povie "Pán Ježiš prišiel, aby sa obetoval za nás", ďalší zase... pričom všetky tieto pohľady môžu byť správne a nemusia si protirečiť (môžu byť časťou celku). A až spolu tvoria skutočný celok. Takto to je niekedy aj s pohľadmi na sobotu. To je tá rozdielnosť pozitívna.
Ale súhlasím s tebou, že určite je medzi nami často aj rozdielnosť negatívna. Tá sa často týka skôr detailov, nie základných princípov, práve v tých detailoch by, podľa mňa, mala byť ponechaná voľnosť (inak to môže dopadnúť ako u Židov s ich predpismi o sobote, keď zabudli na "ducha" soboty - budovanie vzťahov s Bohom i ľuďmi), dôležitý je ten celok a hlavné zameranie (detaily sú napr., že niekto si pokojne uvarí v sobotu vajce a umyje po sebe hneď riad, aby toho nebolo večer veľa, pre iného to je úplne neprípustné, a pre mňa osobne je to ponižujúce, znevažujúce ľudskú dôstojnosť a kresťanská nezrelosť sa o sobote baviť takto a niekomu to určovať, či zakazovať.)
Aj v prípade práce zdravotných sestier a pod. si nedovolím dávať nejaké jasné pravidlo pre všetkých, vnímam to individuálne, aby to ten, koho sa to týka, riešil s Bohom a môže sa stať, že pre niekoho bude cesta zmeniť to zamestnanie, pre iného zostať v ňom. Nemalo by sa to však diať necitlivo a bez Boha (byť svedomím iných).

[Michal]

Milý Rajon, ďakujem Ti za reakciu, ďakujem aj za to ako si to napísal.

Na vysvetlenie uvádzam, že rovnako ako Ty, aj ja sa pozerám na rozdielnosť. Vnímam ju pozitívne aj negatívne. Keby nebola rozdielnosť, všetci členovia čohokoľvek by boli ako roboty, všetci s rovnakým názorom. Negatívna rozdielnosť je v tom negatívna, že ide o kľúčový vieroučný bod a tam je to problém. Ak jeden prúd vo zbore zastáva názor, že sobota je a má byť podľa Starého Zákona, pretože je to v Desatore, potom je pochopiteľné, že zamantinelujú "záujemcu" o členstvo v cirkvi svojimi pravidlami veľmi úzko.

Ak "záujemca" natrafí na niekoho ako Ty, už ten priestor ohľadom soboty nebude taký úzky medzi mantinelmi ako v prípade starozákoníkov. No aj tak si tí úzkomantineloví budú šepkať medzi sebou že: "Vedela si, že tí a tí išli na obed po zhromaždení do reštaurácie. Ach predstav si to. A vraj aj minule boli." alebo že: "... a predstav si, že v sobotu poobede som ich videla na kolieskových korčuliach pri hrádzi. No toto čo už je? Také znesväcovanie..." Pre upresnenie, toto mám len z počutia od členov, nejde o môj zážitok, rovnako ako iné príbehy o tom, ako pred 20 rokmi sa takto šuškalo vraj v zbore o tom, že niektorá sestra mala mejkap a rúž na perách, náhrdelník a nebodaj náramok, ba dokonca niektoré sestry používali lesk na pery, keď už nemohli v sobotu mať rúž, alebo že hentá sestra nemala šaty ako cudná žena ako sa patrí podľa Slova Božieho a hlavne podľa rady sestry Whiteovej o obiekaní sestier v Pánovi.

Neviem nakoľko su takéto príbehy adaptovateľné plošne, teda aj na iné zbory, ale tu sa to vraj dialo. No a o sobote sú, ako som písal, rozporuplné názory v týchto zboroch, čo je ale aj chybou, keďže podľa vierouky CASD ide o jeden z hlavných bodov opierajúc sa ozaj o 4. prikázanie z Desatora, kde veľmi nie je priestor na adaptovateľnosť.

Je pravda, že nemám toľko vlastných skúseností zo spoločenstva Baptistov ako z dvoch zborov ASD ale to, čo mi jeden pán zo zboru BJB hovoril je to, že oni takéto rozpory ohľadom nedele alebo ozdobovania sa nemajú a ponechávajú to na voľnosti a vzťahu člena k Bohu a nie k spoločenstvu. Majú výhodu v tom, že oni nepreniesli ustanovenia Starej Zmluvy o šabate na nedeľu a preto nepovažujú nedeľu za náhradu šabatu. Je to pre nich termín stretávania sa na pamiatku zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Rovnako tak nikoho nezaväzujú k úplnej abstinencii ohľadom alkoholu, alebo nejedeniu nečistého mäsa alebo mäsa vôbec.

Ako jeden pán napísal, a ja si ho vážim:

Spaseni je pouze z milosti TEČKA, žádný dodatek!

Podmieňuje nejak sobota Božiu milosť? Veria adventsiti, že sobota udeľuje adventistovi nejakú pečať, ktorá sa pripočítava k milosti Božej? Tí čo nezachovávajú sobotu nemajú Božiu milosť? Toto mi ešte akosi nie je jasné.
Akú úlohu zohráva sobota ohľadom spasenia a milosti vo viere adventistov s.d.?

[Rajon]

Milý Rajon, ďakujem Ti za reakciu, ďakujem aj za to ako si to napísal.

Na vysvetlenie uvádzam, že rovnako ako Ty, aj ja sa pozerám na rozdielnosť. Vnímam ju pozitívne aj negatívne. Keby nebola rozdielnosť, všetci členovia čohokoľvek by boli ako roboty, všetci s rovnakým názorom. Negatívna rozdielnosť je v tom negatívna, že ide o kľúčový vieroučný bod a tam je to problém. Ak jeden prúd vo zbore zastáva názor, že sobota je a má byť podľa Starého Zákona, pretože je to v Desatore, potom je pochopiteľné, že zamantinelujú "záujemcu" o členstvo v cirkvi svojimi pravidlami veľmi úzko.

Ak "záujemca" natrafí na niekoho ako Ty, už ten priestor ohľadom soboty nebude taký úzky medzi mantinelmi ako v prípade starozákoníkov. No aj tak si tí úzkomantineloví budú šepkať medzi sebou že: "Vedela si, že tí a tí išli na obed po zhromaždení do reštaurácie. Ach predstav si to. A vraj aj minule boli." alebo že: "... a predstav si, že v sobotu poobede som ich videla na kolieskových korčuliach pri hrádzi. No toto čo už je? Také znesväcovanie..." Pre upresnenie, toto mám len z počutia od členov, nejde o môj zážitok, rovnako ako iné príbehy o tom, ako pred 20 rokmi sa takto šuškalo vraj v zbore o tom, že niektorá sestra mala mejkap a rúž na perách, náhrdelník a nebodaj náramok, ba dokonca niektoré sestry používali lesk na pery, keď už nemohli v sobotu mať rúž, alebo že hentá sestra nemala šaty ako cudná žena ako sa patrí podľa Slova Božieho a hlavne podľa rady sestry Whiteovej o obiekaní sestier v Pánovi.

Neviem nakoľko su takéto príbehy adaptovateľné plošne, teda aj na iné zbory, ale tu sa to vraj dialo. No a o sobote sú, ako som písal, rozporuplné názory v týchto zboroch, čo je ale aj chybou, keďže podľa vierouky CASD ide o jeden z hlavných bodov opierajúc sa ozaj o 4. prikázanie z Desatora, kde veľmi nie je priestor na adaptovateľnosť.

Je pravda, že nemám toľko vlastných skúseností zo spoločenstva Baptistov ako z dvoch zborov ASD ale to, čo mi jeden pán zo zboru BJB hovoril je to, že oni takéto rozpory ohľadom nedele alebo ozdobovania sa nemajú a ponechávajú to na voľnosti a vzťahu člena k Bohu a nie k spoločenstvu. Majú výhodu v tom, že oni nepreniesli ustanovenia Starej Zmluvy o šabate na nedeľu a preto nepovažujú nedeľu za náhradu šabatu. Je to pre nich termín stretávania sa na pamiatku zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Rovnako tak nikoho nezaväzujú k úplnej abstinencii ohľadom alkoholu, alebo nejedeniu nečistého mäsa alebo mäsa vôbec.

Ako jeden pán napísal, a ja si ho vážim:

Spaseni je pouze z milosti TEČKA, žádný dodatek!

Podmieňuje nejak sobota Božiu milosť? Veria adventsiti, že sobota udeľuje adventistovi nejakú pečať, ktorá sa pripočítava k milosti Božej? Tí čo nezachovávajú sobotu nemajú Božiu milosť? Toto mi ešte akosi nie je jasné.
Akú úlohu zohráva sobota ohľadom spasenia a milosti vo viere adventistov s.d.?

Akú úlohy zohráva sobota vzhľadom na spasenie a milosť je otázka týkajúca sa večnej témy na diskusiu naprieč adventistami i neadventistami (spasenie z milosti a skutky, ospravedlnenie a posvätenie...). I Jakub a Pavol v Biblii sa zdajú byť, akoby boli v tejto téme v protiklade (hoci nie sú). Tým chcem povedať, že by si to zaslúžilo samostatnú diskusiu.
Ale veľmi v skratke povedané: sobota a ani žiadne skutky nemajú pri spasení žiadny zmysel. To môžeme jedine prijať vďaka milosti Pána Ježiša a toho, čo všetko pre nás urobil.
Podľa mňa je určité nepochopenie významu soboty ako "pečate verných" či ako sa to zvykne niekedy medzi adventistami nazývať. Ja vnímam tento význam vždy iba v kontexte špecifickej doby a okolnosti. Nemôžeme v žiadnom prípade povedať, že svätiaci sobotu sú spasení, nesvietiaci nespasení. Už len tento príklad to nádherne vylučuje: farizeji za čias pána Ježiša boli v sobote príkladní (i keď v skutočnosti jej "ducha" zapierali), ale zdanlivo, "literou" sa zdali byť z hľadiska soboty v poriadku. Napriek tomu mnoho z nich pravdepodobne nebude spasených. Na druhej strane v dejinách mal Boh mnoho verných (reformátorov, ale aj katolíkov, obetujúcich svoj život atď.), ktorí sobotu nesvätili a som presvedčení, že budú spasení. Už len toto je potrebné vnímať a narábať s myšlienkou "soboty ako pečate pravosti" opatrne (týka sa to hlavne adventistov).
Avšak ja osobne verím, že v určitej špecifickej dobe a vyhranenej situácii sa veriaci, ktorí prijali spasenie z milosti, ktorí sú Bohu verní, milujú Jeho a milujú ľudí, sa títo veriaci budú prejavovať aj tým, že budú svätiť sobotu. Spasení však nebudú preto, lebo svätia sobotu, ale svätia sobotu preto, lebo sú spasení. Opakujem, toto platí len v špeciálnej dobe, ktorá je pred nami. Samozrejme ostatní nemusia so mnou súhlasiť, to je pochopiteľné, ale posúdenie je jednoduché - čas ukáže, či je moja predstava zlá alebo nie.
Je to trochu podobné (čiastočne) ako s potieraním verají dverí krvou v Egypte. Tento úkon sám nebolo to, čo veriacich zachránilo, avšak bolo vyjadrením viery a prijatia záchrany od Boha, kto by Bohu neveril a neprijímal by jeho spôsob záchrany, nebol by zachránený. V inom čase a na inom mieste v inej situácii by už toto potieranie však nemalo žiaden význam. Samozrejme je to len príklad, pretože sobota zase má význam stále aj dnes, ale ten význam, že sa ňou prejavujú tí, čo sú Boží, môže mať len v určitej špecifickej situácii, čase a podmienkach. Myslím, že napriek všetkým proroctvám a EGW, si len ťažko vieme celkom predstaviť pohnutosť a vyhrotenosť doby tesne pred príchodom Pána Ježiša.
Sobotu okrem iného vnímam ako symbol spasenia, ospravedlnenia z milosti. Ja sa nemusím snažiť, môžem zanechať svoju snahu, námahu, starosti, môžem len prijímať dar od Boha. Je to symbol Jeho stvorenia a symbol Jeho spasenia. V oboch prípadoch je darcom on a prijímateľom človek.

[Petr]

Milý Rajon, ďakujem Ti za reakciu, ďakujem aj za to ako si to napísal.

Na vysvetlenie uvádzam, že rovnako ako Ty, aj ja sa pozerám na rozdielnosť. Vnímam ju pozitívne aj negatívne. Keby nebola rozdielnosť, všetci členovia čohokoľvek by boli ako roboty, všetci s rovnakým názorom. Negatívna rozdielnosť je v tom negatívna, že ide o kľúčový vieroučný bod a tam je to problém. Ak jeden prúd vo zbore zastáva názor, že sobota je a má byť podľa Starého Zákona, pretože je to v Desatore, potom je pochopiteľné, že zamantinelujú "záujemcu" o členstvo v cirkvi svojimi pravidlami veľmi úzko.

Ak "záujemca" natrafí na niekoho ako Ty, už ten priestor ohľadom soboty nebude taký úzky medzi mantinelmi ako v prípade starozákoníkov. No aj tak si tí úzkomantineloví budú šepkať medzi sebou že: "Vedela si, že tí a tí išli na obed po zhromaždení do reštaurácie. Ach predstav si to. A vraj aj minule boli." alebo že: "... a predstav si, že v sobotu poobede som ich videla na kolieskových korčuliach pri hrádzi. No toto čo už je? Také znesväcovanie..." Pre upresnenie, toto mám len z počutia od členov, nejde o môj zážitok, rovnako ako iné príbehy o tom, ako pred 20 rokmi sa takto šuškalo vraj v zbore o tom, že niektorá sestra mala mejkap a rúž na perách, náhrdelník a nebodaj náramok, ba dokonca niektoré sestry používali lesk na pery, keď už nemohli v sobotu mať rúž, alebo že hentá sestra nemala šaty ako cudná žena ako sa patrí podľa Slova Božieho a hlavne podľa rady sestry Whiteovej o obiekaní sestier v Pánovi.

Neviem nakoľko su takéto príbehy adaptovateľné plošne, teda aj na iné zbory, ale tu sa to vraj dialo. No a o sobote sú, ako som písal, rozporuplné názory v týchto zboroch, čo je ale aj chybou, keďže podľa vierouky CASD ide o jeden z hlavných bodov opierajúc sa ozaj o 4. prikázanie z Desatora, kde veľmi nie je priestor na adaptovateľnosť.

Je pravda, že nemám toľko vlastných skúseností zo spoločenstva Baptistov ako z dvoch zborov ASD ale to, čo mi jeden pán zo zboru BJB hovoril je to, že oni takéto rozpory ohľadom nedele alebo ozdobovania sa nemajú a ponechávajú to na voľnosti a vzťahu člena k Bohu a nie k spoločenstvu. Majú výhodu v tom, že oni nepreniesli ustanovenia Starej Zmluvy o šabate na nedeľu a preto nepovažujú nedeľu za náhradu šabatu. Je to pre nich termín stretávania sa na pamiatku zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Rovnako tak nikoho nezaväzujú k úplnej abstinencii ohľadom alkoholu, alebo nejedeniu nečistého mäsa alebo mäsa vôbec.

Ako jeden pán napísal, a ja si ho vážim:

Spaseni je pouze z milosti TEČKA, žádný dodatek!

Podmieňuje nejak sobota Božiu milosť? Veria adventsiti, že sobota udeľuje adventistovi nejakú pečať, ktorá sa pripočítava k milosti Božej? Tí čo nezachovávajú sobotu nemajú Božiu milosť? Toto mi ešte akosi nie je jasné.
Akú úlohu zohráva sobota ohľadom spasenia a milosti vo viere adventistov s.d.?

Akú úlohy zohráva sobota vzhľadom na spasenie a milosť je otázka týkajúca sa večnej témy na diskusiu naprieč adventistami i neadventistami (spasenie z milosti a skutky, ospravedlnenie a posvätenie...). I Jakub a Pavol v Biblii sa zdajú byť, akoby boli v tejto téme v protiklade (hoci nie sú). Tým chcem povedať, že by si to zaslúžilo samostatnú diskusiu.
Ale veľmi v skratke povedané: sobota a ani žiadne skutky nemajú pri spasení žiadny zmysel. To môžeme jedine prijať vďaka milosti Pána Ježiša a toho, čo všetko pre nás urobil.
Podľa mňa je určité nepochopenie významu soboty ako "pečate verných" či ako sa to zvykne niekedy medzi adventistami nazývať. Ja vnímam tento význam vždy iba v kontexte špecifickej doby a okolnosti. Nemôžeme v žiadnom prípade povedať, že svätiaci sobotu sú spasení, nesvietiaci nespasení. Už len tento príklad to nádherne vylučuje: farizeji za čias pána Ježiša boli v sobote príkladní (i keď v skutočnosti jej "ducha" zapierali), ale zdanlivo, "literou" sa zdali byť z hľadiska soboty v poriadku. Napriek tomu mnoho z nich pravdepodobne nebude spasených. Na druhej strane v dejinách mal Boh mnoho verných (reformátorov, ale aj katolíkov, obetujúcich svoj život atď.), ktorí sobotu nesvätili a som presvedčení, že budú spasení. Už len toto je potrebné vnímať a narábať s myšlienkou "soboty ako pečate pravosti" opatrne (týka sa to hlavne adventistov).
Avšak ja osobne verím, že v určitej špecifickej dobe a vyhranenej situácii sa veriaci, ktorí prijali spasenie z milosti, ktorí sú Bohu verní, milujú Jeho a milujú ľudí, sa títo veriaci budú prejavovať aj tým, že budú svätiť sobotu. Spasení však nebudú preto, lebo svätia sobotu, ale svätia sobotu preto, lebo sú spasení. Opakujem, toto platí len v špeciálnej dobe, ktorá je pred nami. Samozrejme ostatní nemusia so mnou súhlasiť, to je pochopiteľné, ale posúdenie je jednoduché - čas ukáže, či je moja predstava zlá alebo nie.
Je to trochu podobné (čiastočne) ako s potieraním verají dverí krvou v Egypte. Tento úkon sám nebolo to, čo veriacich zachránilo, avšak bolo vyjadrením viery a prijatia záchrany od Boha, kto by Bohu neveril a neprijímal by jeho spôsob záchrany, nebol by zachránený. V inom čase a na inom mieste v inej situácii by už toto potieranie však nemalo žiaden význam. Samozrejme je to len príklad, pretože sobota zase má význam stále aj dnes, ale ten význam, že sa ňou prejavujú tí, čo sú Boží, môže mať len v určitej špecifickej situácii, čase a podmienkach. Myslím, že napriek všetkým proroctvám a EGW, si len ťažko vieme celkom predstaviť pohnutosť a vyhrotenosť doby tesne pred príchodom Pána Ježiša.
Sobotu okrem iného vnímam ako symbol spasenia, ospravedlnenia z milosti. Ja sa nemusím snažiť, môžem zanechať svoju snahu, námahu, starosti, môžem len prijímať dar od Boha. Je to symbol Jeho stvorenia a symbol Jeho spasenia. V oboch prípadoch je darcom on a prijímateľom človek.

Otázka spasení z Milosti není věčné téma neadventistů,ale pouze adventistů.Každoroční stejná témata sobotní školy to stále potvrzují,že je to kočkopes, v kterém se ani sami lidi ve vedení nevyznají.
Mnohé církve již tento problém mají dávno vyřešený od Golgoty.
Sola gratia-pochopil už starý Augustin.Málo která církev masíruje členy určitým strachem přesouvání v nebi,zapečetěním,odpečetěním,jarním,pozdním deštěm,pečetí soboty,pronásledováním,strachem,že jeho jméno přijde na přetřes a nebude zapsán do knihy života atd.atd.
Nechápu-proč nikdo z členů CASD nechce (nebo nemůže)napsat jednoduše:"Spaseni jsme pouze Milostí a tečka."Bez žádných "ale".
Jen tak z Lásky.Takový je totiž Bůh.O tom je evangelium.

[Rajon]

Milý Rajon, ďakujem Ti za reakciu, ďakujem aj za to ako si to napísal.

Na vysvetlenie uvádzam, že rovnako ako Ty, aj ja sa pozerám na rozdielnosť. Vnímam ju pozitívne aj negatívne. Keby nebola rozdielnosť, všetci členovia čohokoľvek by boli ako roboty, všetci s rovnakým názorom. Negatívna rozdielnosť je v tom negatívna, že ide o kľúčový vieroučný bod a tam je to problém. Ak jeden prúd vo zbore zastáva názor, že sobota je a má byť podľa Starého Zákona, pretože je to v Desatore, potom je pochopiteľné, že zamantinelujú "záujemcu" o členstvo v cirkvi svojimi pravidlami veľmi úzko.

Ak "záujemca" natrafí na niekoho ako Ty, už ten priestor ohľadom soboty nebude taký úzky medzi mantinelmi ako v prípade starozákoníkov. No aj tak si tí úzkomantineloví budú šepkať medzi sebou že: "Vedela si, že tí a tí išli na obed po zhromaždení do reštaurácie. Ach predstav si to. A vraj aj minule boli." alebo že: "... a predstav si, že v sobotu poobede som ich videla na kolieskových korčuliach pri hrádzi. No toto čo už je? Také znesväcovanie..." Pre upresnenie, toto mám len z počutia od členov, nejde o môj zážitok, rovnako ako iné príbehy o tom, ako pred 20 rokmi sa takto šuškalo vraj v zbore o tom, že niektorá sestra mala mejkap a rúž na perách, náhrdelník a nebodaj náramok, ba dokonca niektoré sestry používali lesk na pery, keď už nemohli v sobotu mať rúž, alebo že hentá sestra nemala šaty ako cudná žena ako sa patrí podľa Slova Božieho a hlavne podľa rady sestry Whiteovej o obiekaní sestier v Pánovi.

Neviem nakoľko su takéto príbehy adaptovateľné plošne, teda aj na iné zbory, ale tu sa to vraj dialo. No a o sobote sú, ako som písal, rozporuplné názory v týchto zboroch, čo je ale aj chybou, keďže podľa vierouky CASD ide o jeden z hlavných bodov opierajúc sa ozaj o 4. prikázanie z Desatora, kde veľmi nie je priestor na adaptovateľnosť.

Je pravda, že nemám toľko vlastných skúseností zo spoločenstva Baptistov ako z dvoch zborov ASD ale to, čo mi jeden pán zo zboru BJB hovoril je to, že oni takéto rozpory ohľadom nedele alebo ozdobovania sa nemajú a ponechávajú to na voľnosti a vzťahu člena k Bohu a nie k spoločenstvu. Majú výhodu v tom, že oni nepreniesli ustanovenia Starej Zmluvy o šabate na nedeľu a preto nepovažujú nedeľu za náhradu šabatu. Je to pre nich termín stretávania sa na pamiatku zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Rovnako tak nikoho nezaväzujú k úplnej abstinencii ohľadom alkoholu, alebo nejedeniu nečistého mäsa alebo mäsa vôbec.

Ako jeden pán napísal, a ja si ho vážim:

Spaseni je pouze z milosti TEČKA, žádný dodatek!

Podmieňuje nejak sobota Božiu milosť? Veria adventsiti, že sobota udeľuje adventistovi nejakú pečať, ktorá sa pripočítava k milosti Božej? Tí čo nezachovávajú sobotu nemajú Božiu milosť? Toto mi ešte akosi nie je jasné.
Akú úlohu zohráva sobota ohľadom spasenia a milosti vo viere adventistov s.d.?

Akú úlohy zohráva sobota vzhľadom na spasenie a milosť je otázka týkajúca sa večnej témy na diskusiu naprieč adventistami i neadventistami (spasenie z milosti a skutky, ospravedlnenie a posvätenie...). I Jakub a Pavol v Biblii sa zdajú byť, akoby boli v tejto téme v protiklade (hoci nie sú). Tým chcem povedať, že by si to zaslúžilo samostatnú diskusiu.
Ale veľmi v skratke povedané: sobota a ani žiadne skutky nemajú pri spasení žiadny zmysel. To môžeme jedine prijať vďaka milosti Pána Ježiša a toho, čo všetko pre nás urobil.
Podľa mňa je určité nepochopenie významu soboty ako "pečate verných" či ako sa to zvykne niekedy medzi adventistami nazývať. Ja vnímam tento význam vždy iba v kontexte špecifickej doby a okolnosti. Nemôžeme v žiadnom prípade povedať, že svätiaci sobotu sú spasení, nesvietiaci nespasení. Už len tento príklad to nádherne vylučuje: farizeji za čias pána Ježiša boli v sobote príkladní (i keď v skutočnosti jej "ducha" zapierali), ale zdanlivo, "literou" sa zdali byť z hľadiska soboty v poriadku. Napriek tomu mnoho z nich pravdepodobne nebude spasených. Na druhej strane v dejinách mal Boh mnoho verných (reformátorov, ale aj katolíkov, obetujúcich svoj život atď.), ktorí sobotu nesvätili a som presvedčení, že budú spasení. Už len toto je potrebné vnímať a narábať s myšlienkou "soboty ako pečate pravosti" opatrne (týka sa to hlavne adventistov).
Avšak ja osobne verím, že v určitej špecifickej dobe a vyhranenej situácii sa veriaci, ktorí prijali spasenie z milosti, ktorí sú Bohu verní, milujú Jeho a milujú ľudí, sa títo veriaci budú prejavovať aj tým, že budú svätiť sobotu. Spasení však nebudú preto, lebo svätia sobotu, ale svätia sobotu preto, lebo sú spasení. Opakujem, toto platí len v špeciálnej dobe, ktorá je pred nami. Samozrejme ostatní nemusia so mnou súhlasiť, to je pochopiteľné, ale posúdenie je jednoduché - čas ukáže, či je moja predstava zlá alebo nie.
Je to trochu podobné (čiastočne) ako s potieraním verají dverí krvou v Egypte. Tento úkon sám nebolo to, čo veriacich zachránilo, avšak bolo vyjadrením viery a prijatia záchrany od Boha, kto by Bohu neveril a neprijímal by jeho spôsob záchrany, nebol by zachránený. V inom čase a na inom mieste v inej situácii by už toto potieranie však nemalo žiaden význam. Samozrejme je to len príklad, pretože sobota zase má význam stále aj dnes, ale ten význam, že sa ňou prejavujú tí, čo sú Boží, môže mať len v určitej špecifickej situácii, čase a podmienkach. Myslím, že napriek všetkým proroctvám a EGW, si len ťažko vieme celkom predstaviť pohnutosť a vyhrotenosť doby tesne pred príchodom Pána Ježiša.
Sobotu okrem iného vnímam ako symbol spasenia, ospravedlnenia z milosti. Ja sa nemusím snažiť, môžem zanechať svoju snahu, námahu, starosti, môžem len prijímať dar od Boha. Je to symbol Jeho stvorenia a symbol Jeho spasenia. V oboch prípadoch je darcom on a prijímateľom človek.

Otázka spasení z Milosti není věčné téma neadventistů,ale pouze adventistů.Každoroční stejná témata sobotní školy to stále potvrzují,že je to kočkopes, v kterém se ani sami lidi ve vedení nevyznají.
Mnohé církve již tento problém mají dávno vyřešený od Golgoty.
Sola gratia-pochopil už starý Augustin.Málo která církev masíruje členy určitým strachem přesouvání v nebi,zapečetěním,odpečetěním,jarním,pozdním deštěm,pečetí soboty,pronásledováním,strachem,že jeho jméno přijde na přetřes a nebude zapsán do knihy života atd.atd.
Nechápu-proč nikdo z členů CASD nechce (nebo nemůže)napsat jednoduše:"Spaseni jsme pouze Milostí a tečka."Bez žádných "ale".
Jen tak z Lásky.Takový je totiž Bůh.O tom je evangelium.

Téma "spasenie - skutky" určite nie je iba záležitosť adventistov, minimálne sa dá nájsť u katolíkov a v podstate ju nejako riešia aj letnične orientované cirkvi, vlastne všetci sa k nej nejako stavajú. Nevravím, že tak, ako adventisti, písal som len, že je to "večná téma", že je okolo nej veľa názorov, uhlov pohľadu, názorov... a to naozaj je. Každý sa jej nejako venuje.
Len narýchlo námatkovo zopár príkladov:
http://casopis.solas.sk/vyucovanie/sola ... ine-milost
http://www.v-p-m.de/traktate/slov_grace_salvation.htm
http://katechizmus.szm.com/kat-3c1.htm
http://www.krestania.info/viera-a-skutky/
atď.
Dúfam, že žiadna z tých stránok nie je adventistická.
Tvojim príspevkom sa nevyjadruješ k tomu, že je to rozšírená téma všetkých, čo som písal ja, ale riešiš už konkrétne vysvetlenie u adventistov a iných, čomu som sa ja nevenoval.
Stále platí, čo som uviedol, že je to "večná" a dôležitá téma všetkých a aj tvoj príspevok je vlastne toho dôkazom.

Ale táto téma je mimo tejto diskusie.

[ambassador]

Nikdo, nikdo, nikdo, nikdo.........................z adventistů. Sobota, sobota, sobota.......nevoní mi, tak tam vklouznu, rozruch udělám, snad tam něco nabourám.

Snažím se porozumět zakrývání komentářů! Nedaří se. komentář, který nemá ani jedno slovo sobota, zůstává. Zádný respekt k tématu Petr klidně o milosti. Nikdo mu to nezakryje a tak si tu klidně pluje, protože u adventistů je to přece lepší diskutovat, vodu jen tak čeřit. Skákat sem a tam, kdepak já jsem muzikant.
Zahleděný do svých komentářů, nečte, nezkoumá, jen tu prozkoumává konstrukci svou na odiv tak dává. Téma sem, téma tam já si budu určovat o čem kde budu jak psát, Však on mi to někdo požehná, John si jen tak klikne, anonym si starost nedělá, že je téma sobota. On Hebrejštinu musel otvírat a tam je klouzavo. Před Hospodinem vzdorovat. Neřešit co znaméná Má sobota a vaše sobota to musí souznit jinak je z toho zase Egyptská to robota. Když to není platno, v Babylonu vám pak sklaplo.

[Michal]

Nemôžeme v žiadnom prípade povedať, že svätiaci sobotu sú spasení, nesvietiaci nespasení.

Učenie CASD je však iného názoru. Toto je text z modlitebného týždňa v minulom roku, ktorý názorne ilustruje pnutie a rozpory, ktorý ja neadventista vnímam a cítim sa ako medzi mlynskými kameňmi, keď som medzi adventistami alebo aj tu v diskusii medzi adventistami.

Sobota však hraje důležitou roli i při očekávání Kristova návratu. Satanovo úsilí o nahrazení soboty nedělí vyvrcholí v událostech posledních dnů, kdy bude pozornost světa zaměřena na pravý den Božího odpočinku (Zj 13,11–17; 14,9). Ellen Whiteová napsala: „Ti, kdo budou zachovávat biblickou sobotu, budou označeni za nepřátele zákona a pořádku, za ty, kdo boří mravní zábrany společnosti, působí anarchii a zkázu a přivolávají na svět Boží tresty.“ (VDV 384) Hluboký vhled Ellen Whiteové nás upozorňuje, že den bohoslužby není záležitostí preference, nýbrž otázkou života, nebo smrti.

Podľa tohoto ASD textu sobotia hrá dôležitú ulohu AJ (teda nie len) na konci času pri očakávaní návratu Pána Ježiša a sobota je otázkou života a smrti. Toto nie je nejaký starý historický text ale text z modlitebného týždňa 2015, starý cca pol roka. No ak toto sa vyskytuje v materiáloch modlitebníkov, potm už chápem, že keď sú oni polarizovaní a desení oficiálnym učením logicky to prenášajú aj na mňa v snahe asi ma zachránť pred voľbou nesprávneho dňa bohoslužby. Veď ide o život a smrť.

Ale ja radšej chcem v Pánovi Ježišovi z Božej milosti a Jeho pomocou vojsť do trvalého Božieho odpočinku a to nie len v jeden deň týždňa. Chcem byť s Pánom aj v pondelok aj v stredu aj v utorok, štvrtok, nedeľu, piatok i sobotu. Neviem, prečo by som mal mať po Kristovom ukrižovaní šabat s Pánom len v sobotu.

[Rajon]

Nemôžeme v žiadnom prípade povedať, že svätiaci sobotu sú spasení, nesvietiaci nespasení.

Učenie CASD je však iného názoru. Toto je text z modlitebného týždňa v minulom roku, ktorý názorne ilustruje pnutie a rozpory, ktorý ja neadventista vnímam a cítim sa ako medzi mlynskými kameňmi, keď som medzi adventistami alebo aj tu v diskusii medzi adventistami.

Sobota však hraje důležitou roli i při očekávání Kristova návratu. Satanovo úsilí o nahrazení soboty nedělí vyvrcholí v událostech posledních dnů, kdy bude pozornost světa zaměřena na pravý den Božího odpočinku (Zj 13,11–17; 14,9). Ellen Whiteová napsala: „Ti, kdo budou zachovávat biblickou sobotu, budou označeni za nepřátele zákona a pořádku, za ty, kdo boří mravní zábrany společnosti, působí anarchii a zkázu a přivolávají na svět Boží tresty.“ (VDV 384) Hluboký vhled Ellen Whiteové nás upozorňuje, že den bohoslužby není záležitostí preference, nýbrž otázkou života, nebo smrti.

Podľa tohoto ASD textu sobotia hrá dôležitú ulohu AJ (teda nie len) na konci času pri očakávaní návratu Pána Ježiša a sobota je otázkou života a smrti. Toto nie je nejaký starý historický text ale text z modlitebného týždňa 2015, starý cca pol roka. No ak toto sa vyskytuje v materiáloch modlitebníkov, potm už chápem, že keď sú oni polarizovaní a desení oficiálnym učením logicky to prenášajú aj na mňa v snahe asi ma zachránť pred voľbou nesprávneho dňa bohoslužby. Veď ide o život a smrť.

Ale ja radšej chcem v Pánovi Ježišovi z Božej milosti a Jeho pomocou vojsť do trvalého Božieho odpočinku a to nie len v jeden deň týždňa. Chcem byť s Pánom aj v pondelok aj v stredu aj v utorok, štvrtok, nedeľu, piatok i sobotu. Neviem, prečo by som mal mať po Kristovom ukrižovaní šabat s Pánom len v sobotu.

Michal, skús si ešte raz prečítať môj príspevok, veď presne o tomto tam vravím. Pozri sa, čím začína ten citát, čo si uviedol, o aké obdobie ide.
Potom je tiež dôležité vytvárať si celkový pohľad na základe viacerých textov, nie iba jedného, dvoch. Iba tak sa dá dôjsť k vyváženosti a správnemu porozumeniu. Veď je to dôležité aj pri Biblii, takisto pri učení CASD. CASD rozhodne neučí, že spasení sme za to, že svätíme sobotu, ani to, že teraz tí, čo ju nesvätia, spasení nebudú a tí, čo svätia, budú.

Samozrejme je super, že chceš byť s Pánom každý deň, tak to má byť a nech sa ti v tom darí. To si však ani nijako neodporuje s významom soboty.

A ešte niečo, ak to tak necítiš, tak sa jednoducho zatiaľ so sobotou netráp. Drž sa Boha, ak sobota je dôležitá, on ťa k nej raz dovedie, ak nie, tak nič. Hlavne sa zameraj na neho.

[ambassador]

Otázky spjaté s prostupováním kérygmatu z prostředí judaismu do pohanského světa (co vše se zvěstí, že Ježíš byl ukřižován a vzkříšen, může prostoupit do zcela odlišného světa chápání) na své řešení či spíše akceptování v CASD teprve čekají. Fakt, že Pavel byl farizej a celek Tóry pro něj znamená nutně i „Tóru ústní“, kterou nemůže odpreparovat, ale ani pohanům předat, a sobota je plná rabínských nařízení, bez nichž by nebyla svátkem, není reflektován. Otázka co je to „biblická sobota“, není rovněž zodpovězena. Je to sobota z doby Mojžíše, Jóšiáše, anebo Ježíše či Pavla? Obsah soboty se bezesporu vyvíjel a rabínská interpretace sobotních nařízení a zákazů rovněž. Kde je možné navázat, aby se jednalo o absolutně správně zachovávanou sobotu, jež má zaručit v době konce a pronásledování pečeť Božího lidu? Jinak řečeno, co bylo obsahem soboty a jak byla praktikována ranými křesťany do roku 70, do pádu chrámu a po něm, na území Palestiny a mimo ni? Zachovávali např. křesťané v Korintu v době Pavlově sobotu? Je možné se omezit toliko na některé biblické tradice a výpovědi, anebo má přednost Starý zákon před Novým? Je pro křesťana možné dát do závorky apoštola Pavla a překrýt ho Zákonem či Mojžíšem?
Mgr. Jiří Lukeš, Th.D. Odborný asistent na Oddělení biblistiky, Katedry biblistiky a judaistiky HTF UK v Praze. Vyučuje na Teologickém semináři CASD Specializuje se zejména na Nový zákon.
Docela by mě zajímalo, proč jste za ten článek poděkovali. Je tam něco co nás adventisty diskvalifikuje? Je tam něco v čem autor odsuzuje svou církev za sobotu? Nebo jen k čemu jste dospěli na základě toho výňatku? Je tam něco co naznačuje, že sobotu je potřeba zduchovnit?
Přemýšlejte co se stane ve vašem myšlení, když jsou některé texty tučné oproti jiným, když se jedná o závažnost posouzení.
Je pro křesťana možné dát do závorky apoštola Pavla a překrýt ho Zákonem či Mojžíšem?
Je pro křesťana možné dát do závorky Zákon či Mojžíše a překrýt ho ap. Pavlem?