Jak to bylo s existencí Ježíše Krista?

[Viktorrealita]

mikim


Ef1 4tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, 5predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle 6na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, 7v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti,8ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti 9oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe 10cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, 11v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle, 12aby sme boli na chválu jeho slávy, my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi,13v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, 14ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy.

O Božom vyvolení – predurčení – predúložení tu niet ani pochýb a to zo slov Ježiša, Pavla aj ostatných apoštolov. Kto toto nevidí, tak nemá od Boha oči, aby videl ani uši, aby to počul a tak odmieta prijať Božiu zvrchovanosť pri vyvolení – predurčení – predúložení a povolaní.

[log]

Nebolo presne povedat, ze ide o protirecenia medzi Jezisom a Pavlom. Od Jezisa nic nezachovalo, nic nezapisal a tak nevieme, co vlastne hlasal.
Tie zname protirecenia su medzi synoptickymi autormi (Matus, Marek, Lukas) a epistolami Pavla.
Ty vsak vychadzas z evanjelia Jana, ktory ma skutocne niektore body ucenia podobne Pavlovi, hlavne co sa tyka zdoraznovania viery
Konieckoncov, hlavny ciel evanjelia Jana je vycet vsemoznych zazrakov tak, aby ludia konecne ziskali tuto vieru, ze clovek Jezis je vlastne ten isty ako Boh na nebi.

[log]

Nebolo presne povedat, ze ide o protirecenia medzi Jezisom a Pavlom. Od Jezisa nic nezachovalo, nic nezapisal a tak nevieme, co vlastne hlasal.
Tie zname protirecenia su medzi synoptickymi autormi (Matus, Marek, Lukas) a epistolami Pavla.
Ty vsak vychadzas z evanjelia Jana, ktory ma skutocne niektore body ucenia podobne Pavlovi, hlavne co sa tyka zdoraznovania viery
Konieckoncov, hlavny ciel evanjelia Jana je vycet vsemoznych zazrakov tak, aby ludia konecne ziskali tuto vieru, ze clovek Jezis je vlastne ten isty ako Boh na nebi.

Ucenie o viere, zdoraznovane v evanjeliu Jana a epistolach Pavla, nech je akokolvek pritazlive, je vsak filozoficky vzate dost perverzne.
V historii dejin ludstva totiz vacsina v minulosti zijucich ludi nemala sancu uverit v Jezisa, pretoze o jeho existencii nemohli mat ani potuchy.
Toto ucenie preto nespravodlivo diskvalifikuje velku cast sveta.
Mnohi krestania preto radsej prijali nauku synoptickych evanjelii, ktora hovori, ze dobre skutky su primarne, pretoze dobre skutky moze
cinit kazdy clovek na zemi bez ohladu na to, ci mal alebo nemal sancu dopocut sa o Jezisovi. Aj niektore Pavlove listy dokonca toto uznavaju. Pavol to dokonca uznat musel, pretoze on hlasal i pohanom. Jana tato filozoficka perverznost az netrapila, pretoze napriklad z ucenia o Samaritanke vieme, ze okrem Zidov ho vobec nikto nezaujimal (organizacia-f7/ordinacia-vysvacovanie-t ... html#p9413)

[Viktorrealita]

Log
Zase ignoruješ slová Ježiša Krista, že nikto nepríde k nemu, ak by mu to nebolo dané od Otca na nebesiach.

Potom argument, že niekto nepočul a teda nemohol uveriť týmto padá.

No a o nespravodlivosť sa v tomto prípade nemôže jednať, nakoľko všetci zhrešili a Boh sa nad kým zmiluje, tak nad tým sa zmiluje. Je to jeho vec a tvoja zbytočná starosť.

[Tomáš Plechatýý]

Mám s učením o predenstinaci tento problém:

Neboť tak Bůh miloval jen některé ze světa, že Dal svého jednorozeného Syna, aby ti, kdož byli zapsáni předem v knize života v něj uvěřili a nezahynuli, ale měli život věčný.

Potom Bůh straní vyvoleným oproti předem zavrhnutým.

[mikim]

mikim


Ef1 4tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, 5predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle 6na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, 7v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti,8ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti 9oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe 10cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, 11v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle, 12aby sme boli na chválu jeho slávy, my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi,13v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia, 14ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie Božieho nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy.

O Božom vyvolení – predurčení – predúložení tu niet ani pochýb a to zo slov Ježiša, Pavla aj ostatných apoštolov. Kto toto nevidí, tak nemá od Boha oči, aby videl ani uši, aby to počul a tak odmieta prijať Božiu zvrchovanosť pri vyvolení – predurčení – predúložení a povolaní.

Věčnost člověka není předurčená Bohem

Je sice pravdou, že pouze málo adventistů sedmého dne otevřeně přijalo učení o předurčení. V důsledku přijetí představ o dědičném hříchu je člověk náchylný učinit z nich logicky stejné závěry. Tak tomu bylo i u Luthera a Kalvína. Nicméně Písmo důtazně učí, že člověk si svůj věčný osud vybírá sám.

Jozue 24:15  Pakli se vám zdá zle sloužiti Hospodinu, vyvolte sobě dnes, komu byste sloužili, buď bohy, jimž sloužili otcové vaši, kteříž byli za řekou, buď bohy Amorejských, v jichž zemi bydlíte; jáť pak a dům můj sloužiti budeme Hospodinu.

Matouš 23:37  Jeruzaléme, Jeruzaléme, mordéři proroků, a kterýž kamenuješ ty, jenž byli k tobě posíláni, kolikrát jsem chtěl shromážditi dítky tvé, tak jako slepice shromažďuje kuřátka svá pod křídla, a nechtěli jste.

Zjevení Janovo 22:17  A Duch i nevěsta řkou: Pojď. A kdož slyší, rciž: Přijď. A kdož žízní, přijdiž, a kdo chce, nabeř vody života darmo.

Kristus svou smrtí na Golgotě přitahuje všechny k sobě (Jan 12.32), ale člověku je dána svoboda k rozhodnutí, zda toto draze vykoupené řešení přijme či odmítne.

Římanům 7:24  Bídný já člověk! Kdo mne vysvobodí z toho těla smrti?

Ezechiel 18:20  Duše, kteráž hřeší, ta umře. Syn neponese nepravosti otcovy, aniž otec ponese nepravosti synovy; spravedlnost spravedlivého při něm zůstane, též bezbožnost bezbožného na něj připadne.
21  Pakli byse bezbožný odvrátil ode všech hříchu svých, kteréž činil, a ostříhal by všech ustanovení mých, a činil by soud a spravedlnost, jistě živ bude a neumře.

Ezechiel 18:4  Aj, všecky duše mé jsou, jakož duše otcova, tak i duše synova mé jsou. Duše, kteráž hřeší, ta umře.

Ospravedlnění (spasení) vyžaduje naprostou poddanost vůle:

Římanům 2:13  (Nebo ne ti, jenž slyší Zákon, spravedlivi jsou před Bohem, ale činitelé Zákona spravedlivi budou.
Římanům 5:1  Ospravedlněni tedy jsouce z víry, pokoj máme s Bohem skrze Pána našeho Jezukrista,
Římanům 5:9  Čím tedy více nyní již ospravedlněni jsouce krví jeho, spaseni budeme skrze něho od hněvu.
Izajáš 55:7  Opusť bezbožný cestu svou, a člověk nepravý myšlení svá, a nechť se navrátí k Hospodinu, i slitujeť se nad ním, a k Bohu našemu, nebť jest hojný k odpuštění.
Přísloví 28:13  Kdo přikrývá přestoupení svá, nepovede se jemu šťastně; ale kdož je vyznává a opouští, milosrdenství důjde.
Efezským 2:8  Nebo milostí spaseni jste skrze víru, a to ne sami z sebe: darť jest to Boží.

[Neregistrovaný]

Teologie narychlo "hlínou" spojených veršů z Bible.

[Viktorrealita]

Mám s učením o predenstinaci tento problém:

Neboť tak Bůh miloval jen některé ze světa, že Dal svého jednorozeného Syna, aby ti, kdož byli zapsáni předem v knize života v něj uvěřili a nezahynuli, ale měli život věčný.

Potom Bůh straní vyvoleným oproti předem zavrhnutým.

Ale, ale, o čom tu píšete?

Ján 3:16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3:17 Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.

Spasiť svet je zachrániť svet pred zničením a nie to, že sú všetci ľudia na svete Božími deťmi a Boh chce ich všetkých spasiť v Kristu. Boh zišiel v Kristu, aby spasil svoj ľud a nie že všetci ľudia na celom svete sú jeho ľudom. Týmto zachránil aj svet pred zničením. Ak by Otec neposlal svojho Syna, tak tento svet by už dávno neexistoval.

Načo by Boh takýto bezbožný svet bez Krista nechával. Svet sú všetci ľudia a príchodom Krista Boh všetkých, ktorí tvoria svet zachránil pred zničením a to preto, lebo sa v tomto svete rodia deti Božie a to skrze vieru semenom Ducha - Slovom Božím. Zmysel toho, že Boh zachránil svet pred zničením je práve ten, aby sa oslávil Boh v novom stvorení, v Kristu Ježišovi.

Vy nemáte problém s predestináciou, vy máte problém v plnosti prijať slova Ježiša Krista – máte problém s prijatím zvrchovanosti Božej nad všetkým. Ignoraciou toho, čo povedal Ježiš sa nič nevyrieši.

Všetci zhrešili a sú hodní odsúdenia.

Všetci bez Krista sme ako tí väzni uväznení hriechom a odsúdení na smrť. Ak prezident dá milosť niektorému väzňovi, tak je to vec prezidenta a je to z jeho vôle. Žiadny väzeň sa nemôže sťažovať u prezidenta, že aký je len nespravodlivý,ako len straní niekomu, lebo dal milosť jednému a iných nechal hniť vo väzení. Predsa všetci väzni si zaslúžia to, čo si zaslúžia a prezident sa zmilováva nad tým, nad kým sa zmilováva.

Milosť je predsa nezaslúžená priazeň, lebo ináč by milosť nebola milosťou. Ak by väzňa prepustili za dobré správanie, tak nepotrebuje predsa milosť. No čím odčiní, akými skutkami, aby si zaslúžil prepustenie z väzenia, ak každý jeho skutok je hodný smrti?

Všetci bez Krista sme ako tí väzni uväznení hriechom a odsúdení na smrť. To je ten všeobecne padlý stav človeka. Preto všetko, čo sa deje, je zo zvrchovanej moci Božej a nie z nás. Teda sme jeho dielom a to bez našich zásluh. Predsa len Boh vie, kto je jeho a to ešte skôr, ako sa narodil, ešte skôr ako uverí, pretože jedine Boh oživuje z duchovnej smrti a to koho chce a kedy chce a až vtedy človek porozumie a uverí. Dostane od Otca uši srdca, aby počul porozumel a uveril. Potom už vie, kde patrí a čoho je súčasťou.

[log]

máte problém s prijatím zvrchovanosti Božej nad všetkým.

Viktorova uvaha je logicka. Ak by sme si predstavili uplne zvrchovaneho Boha, potom nemoze mat clovek ziadnu slobodu, lebo by narusovala tuto zvrchovanost. Je to jeden z paradoxov viery v Boha s nekonecnymi atributmi. Sloboda cloveka je mozna len ak si Boh nenarokuje na vsetko ale je ochotny sa dobrovolne umensit.
Hovorime teraz o logike, nie o Pisme. V nom su zastupene mnohe teologie, snad az po hranicnu formu absolutizmu ako ju prezentuje Viktor.
Su tam vsak i teologie, ktore umoznuju s Bohom diskutovat ci vyjednavat. Toto je principom modlitby, kedy clovek moze vyjadrit svoju tuzbu a Boh sa jej moze prisposobit, dobrovolne sa umensit. Modlitba je jednym zo zakladnych atributov krestana. Do “dokonalosti“ ju priviedla cirkev katolicka, ktora prosi nielen Jezisa, ale i Matku Boziu a vsetkych svatych - oroduj za nas hriesnych.

[Viktorrealita]

mikim

Arminianizmus je preferovanie ega človeka - jeho vôle ako rozhodujúcej pre spásu a teda popieranie zvrchovanosti Božej vo všetkom.

Ak mŕtvola sama od seba ožije, aby vnímala svetlo slnka, tak mi to oznám a prehodnotím svoje presvedčenie.

Z konštatovania v Písme predsa predestináciu neuvidíte. Je potrebné to vidieť z kontextu celého Písma. Kto má oči od Otca na to, aby to uvidel, tak uvidí a dá Bohu vďaku a slávu vo všetkom. Kto na to pozerá bez pokory pred zvrchovanosťou Božou a to vlastnými očami a vlastným egom, tak to neuvidí. Písmo si v žiadnom prípade neprotirečí!

Súčasťou vyučovania milosťou je aj napomínanie, karhanie, ale aj švihanie.

Tu je ale vidieť opateru nášho Otca o svoje deti, aby ani jedno nezahynulo. Lebo toho, ktorého Boh miluje – je jeho dieťaťom, tak ho aj napomína, karhá, ale aj švihá. To nemá nič spoločné so stratou spasenia tých, ktorí sú z pohľadu Otca na nebesiach jeho deti, ale práve naopak.